Marhuľový ostrov je podmanivý príbeh ženy skúšanej životom, plný vášne, krutostí osudu a nespútanej lásky. Film odohrávajúci sa na južnom Slovensku, na samote ukrytej v marhuľových sadoch, vás vtiahne do víru vášní troch mužov k jednej osudovej žene a jej lásky k nim, so všetkými strasťami a radosťami, ktoré dokáže priniesť len život.
Slnko, vôňa dozrievajúcich marhúľ a hľadanie vlastného šťastia si vás získajú v príbehu silnej ženy, ktorá miluje a túži byť milovaná... ako my všetci.
Na opustenej samote ukrytej v marhuľovom sade sa odohráva príbeh mladej ženy, ktorá rozpúta vášne medzi dvoma bratmi. Nikto z okolia netuší, čo sa medzi nimi deje, obyvatelia blízkej dediny sledujú ich životy z diaľky, z tepla svojich domovov. Jediným svedkom ich utajenej a prudko prebudenej lásky, ktorá ich beznádejne ženie k tragickému koncu, je len nádherná príroda v okolí dunajských ramien.
Svitania a západy slnka, horúce leto, zrelé marhule, široký, lenivo tečúci Dunaj a láska vo všetkých jej tragických, no i komických polohách sa spoja do jedného celku a ponúknu divákovi výtvarne i obsahovo sugestívny film. Film, ktorý veselo i vážne rozpráva o dvoch národoch, dvoch odlišných kultúrach, ktoré hrou osudu žijú vedľa seba a nikde inde už žiť nemôžu.
O filme a jeho vzniku
Reč je o Marhuľovom ostrove režiséra Petra Bebjaka, ktorý svoj celovečerný debut predstavil 14. apríla 2011. To, že ide o Bebjakov prvý celovečerný hraný film neznamená, že do slovenských filmových vôd zablúdil nováčik. Absolvent herectva a réžie na VŠMÚ má už na svojom režisérskom konte umelecky ladený krátkometrážny tanečný film Darkroom a ako herec si to vyskúšal vo filmoch Neverné hry či Hana a jej bratia. Známy je však najmä ako spoluzakladateľ nie neznámej produkčnej spoločnosti D.N.A. Production. Z jej dielne vzišlo okrem iného niekoľko hraných i dokumentárnych seriálov, pričom na väčšine z nich sa režijne spolupodieľal aj sám Bebjak.
Marhuľový ostrov je pre viacerých tvorcov filmovým debutom. Vyrábali ho dlho a z výsledku sa dá vyčítať, že si dali na mnohých veciach záležať. Snímka však s divákom komunikuje najmä v rovine zmyslov. A postavy príbehu konajú impulzívne, pod vplyvom emócií až zaslepene. Akoby bolo všetko ostatné nepodstatné.
Bebjak sa vrátil na Žitný ostrov. V roku 2003 tu nakrúcal s českou režisérkou Michaelou Pavlátovou jej debutový film Neverné hry, v ktorom stvárnil postavu skladateľa, prechádzajúceho s manželkou v podaní Zuzany Stivínovej prvou manželskou krízou. Hoci vraví, že je to náhoda, práve tu začal v roku 2007 nakrúcať svoj režijný debut pre kiná, film Marhuľový ostrov. Scenár napísal Peter Lipovský, inšpirovaný svojou životnou partnerkou, herečkou a speváčkou Szidi Tobias, členkou Divadla Astorka - Korzo 90. Dosiaľ jej písal iba poetické texty k piesňam, ktoré vyšli na štyroch cédečkách a v Čechách sú známejšie ako doma, teraz v spolupráci s ňou a pre ňu vytvoril komornú drámu o silnej žene - neúnavnej hľadačke lásky a šťastia.
Nakrúcanie snímky sa z finančných dôvodov, ako aj pre nevyhovujúce poveternostné podmienky, nakoniec predĺžilo na päť rokov. Herec pôvodne rátal s jedným. „Tých päť rokov bolo mínusom, ale zažili sme aj veselé scénky. Boli dostatočným zadosťučinením zdĺhavej prípravy filmu,“ povedal. „Rád by som spomenul scénku, v ktorej ma Attila Mokoš hodil do drevenej kade plnej vody s teplotou nula stupňov Celzia. Toto sme opakovali sedemkrát a nakoniec sa to vo filme neobjaví,“ prezradil. Pri jednej zo scén dostal Nádasdi aj poriadnu „nakladačku“. „Bolo skvelé stretnúť dvoch komparzistov z Kráľovského Chlmca, ktorí tiež svoju malú rolu zahrali tak vierohodne, že ich režisér horko-ťažko stopol. Podotýkam, že išlo o zinscenovanú bitku medzi nimi a mnou, dokopali ma do modrín. Ani táto scénka sa vo filme nakoniec neobjavila,“ dodal.
Marhuľový ostrov je ľúbostná dráma zasadená do prostredia prírody na Bodzianskych lúkach na južnom Slovensku. Hlavnú ženskú úlohu, Babiku, stvárnila Szidi Tobias, v hlavnej mužskej úlohe sa predstaví trojica hercov Attila Mokos (Lajcsi), Peter Nádasdi (Jancsi) a György Cserhalmi.
Postavy a herecké výkony
Herecké výkony mi pripadali chvíľami naivné, chvíľami výborné. Na celkové kvalite filmu sa podepsala dobrá kamera Martina Ziarana, podmanivá hudba Juráka Dobrakova a Tomáša Szarky a výborné herecké výkony.
Hlavní ženskou roli si zahrála slovenská herečka a šansoniérka Szidi Tobiás v úsporné mimické verzi, ale s vnitřní zaujatostí. Radost, láska, smutek a deprese. To jsou základní chutě, které vám Meruňkový ostrov může dát.
Speváčka a herečka Szidi Tobias, ktorá hrá hlavnú postavu v novom slovenskom filme Marhuľový ostrov, naspievala k tomuto filmu rovnomennú titulnú pesničku. Pesničku pre Szidi Tobias otextoval scenárista filmu Peter Lipovský.
Babika, čo je maďarská podoba Jolany, našla v Szidi Tobias ideálnu predstaviteľku. Nepriťahuje klasickou krásou, ale svojou nevyčerpateľnou energiou, radosťou zo života a objavovania nových vecí, prirodzenosťou a vášnivosťou, s akou vstupuje do vzťahov s mužmi. Je to osudová žena, obdarovaná schopnosťou milovať a vyvolávať lásku. Je príťažlivá vo chvíľach šťastia, sympatická v starostiach i tragických okamihoch, ktorých jej osud nadelil požehnane. Obdivuhodná je jej schopnosť nevzdávať sa po prvom neúspechu a opakovane sa snažiť o svoj prídel životnej lásky. Možno je v tom trochu sebectva, ale aj veľká zodpovednosť za druhých, mužov a deti, o ktorých sa stará tak samozrejme, ako dýcha.
Okrem skvelej Szidi Tobias je to slávny maďarský herec György Cserhalmi (1948), ktorého sa podarilo získať pre síce dôležitú, ale predsa len epizódnu postavu otca - letnej Babikinej lásky. Herec, ktorý spolupracoval s takými režisérskymi veličinami, ako sú István Szabó, Miklós Jancsó, je u nás známy aj z filmu Dušana Trančíka Iná láska, Martina Šulíka Neha či Želary Ondřeja Trojana. V Marhuľovom ostrove mu stačí pár minút na to, aby doslova bez jedinej vety vystaval jasný portrét muža, ktorého v zrelom veku zasiahne taká intenzívna láska, až mu rozmetá život na kusy, ba, ako sa dozvedáme zo záveru filmu, vedie k tragédii.
Attila Mokos (1964), člen Jókaiho divadla v Komárne, ktorého si najlepšie pamätáme z úspešného Pokoja v duši, hoci hral aj v Prípade na vidieku, Krajinke, Krutých radostiach, Nedodržanom sľube a Ďalšom dejstve, stvárnil staršieho syna Lajcsiho Rózsu ako introverta, ktorému k šťastiu stačia pravidelné rybačky, miestny futbalový klub a občasný rýchly sex s miestnou krčmárkou. Láska k Babike ho zastihne nepripraveného, manželstvo spojené s otcovstvom tento pocit ešte prehĺbi. Situácia sa skomplikuje, keď sa k tomu pridá žiarlivosť a Lajcsiho neschopnosť komunikácie.
Mladšieho syna Jancsiho hrá príjemný objav - absolvent VŠMU Peter Nádasdi, pre ktorého je to prvá filmová úloha. Bývalý člen košického divadla Thália, zakladateľ a niekdajší spevák skupiny Waterfall, terajší kultúrny pracovník v Kráľovskom Chlmci, sa určite zapíše do pamäti divákov kusturicovsky ladeným tancom na stole, ktorým vyjadruje svoje zúfalstvo zo svadby brata s Babikou, ktorá ho priťahuje od prvého stretnutia.
V snímke si jednu z hlavných mužských postáv zahral aj Peter Nádasdi, ktorý sa už dlhšie hereckej kariére nevenuje. Napriek prvotným obavám sa mu podarilo oprášiť skúsenosti a otriasť so seba strach, napokon si nakrúcanie veľmi pochvaľoval. „Po dvoch-troch dňoch nakrúcania sa mi podarilo vytvoriť o sebe taký obraz, ktorý patrične ocenili ako režisér tak i štáb, tým pádom som už potom všetko zvládal viac-menej v pohode,“ uviedol v rozhovore pre agentúru SITA herec.
Atmosféra a vizuálna stránka
Komorný príbeh ženy medzi troma mužmi by sa mohol odohrávať kdekoľvek, no svojrázne prostredie Žitného ostrova mu dodáva atmosféru, farbu a vôňu. Nespornú zásluhu na tom má výborná kamera Martina Žiarana, ktorá je plne v službách hlavných protagonistov, ponechávajúc im priestor a čas na vyjadrenie zložitých citových stavov.
V dlhých neprerušovaných záberoch však nesleduje len ich, ale aj prostredie, v ktorom sa pohybujú, stiesnený interiér gazdovského majera i majestátnu rozľahlosť marhuľových sadov, kukuričných lánov a slnečnicových polí, ošúchanosť miestnej krčmy i veselú voľnosť domáceho futbalového ihriska, celý ten svojský, autentický, neprikrášlený svet južného Slovenska.
Peter Bebjak (1970), herec, režisér a producent, je vďaka hraným televíznym seriálom Mesto tieňov, Odsúdené, Ako som prežil, Aféry a Dr. Ludsky pojmom vo svete slovenskej mediálnej zábavy. Jeho filmový debut Marhuľový ostrov, ktorý má o dva dni premiéru (14.4.) dokazuje, že aj v kine vykročil správnym smerom.
Martin Bebjak vracia do slovenského filmu prostredníctvom Marhuľového ostrova dedinského hrdinu. Už bolo na čase. Za posledné roky sa v domácej kinematografii striedali historické námety s mestskými príbehmi súčasnosti. Za miesto diania si vybral juhoslovanskú dedinku a tému zvolil na prvý pohľad celkom jednoduchú: lásku. No okolo nej rozbehol príbeh nevery, neskonalej túžby, vernosti, zrady a tradičných rodinných hodnôt.
Ak by ste čakali, že sa tu bude vo veľkom riešiť slovensko-maďarská otázka, nedočkáte sa. Režisérovi sa podarilo sprostredkovať verný obraz dediny a v líniach príbehu sa ponára hlboko do psychológie dedinského človeka, ktorý sa od toho mestského veľmi zásadne líši. Veľkomešťan rieši svoje problémy nahlas. Chce sa o nich rozprávať, zaoberať sa nimi, dokonca sú ochotní za to niekomu platiť (psychoterapeut). Dedinčan o problémoch zo zásady nehovorí. Buď koná, alebo mlčí a uzatvára sa do seba. Bez slov sa vyrovnáva s pocitmi viny, dusí v sebe túžby a prežíva vnútorný konflikt. V tomto režisérovi do značnej miery pomáhajú herci, konkrétne Szidi Tobias, Attila Mokos a Péter Nádasdi.
Okrem príbehu a psychológie by som rád vyzdvihol aj vizuálnu stránku Marhuľového ostrova. Martin Bebjak sa hrá so svetlom, slnkom, tieňmi a farbami. Často volí netradičné uhly snímania a vkladá niekoľko predelových obrazov, ktorých úlohou je snáď predovšetkým nasýtiť oko diváka.
Neodvysielaný nevhodný VTIP (nie je pre slabšie povahy)
Problematika a záver
Problematickým sa javí najmä koncept postáv a s tým súvisiace rozprávanie. Babike totiž chýba zázemie, divák netuší, odkiaľ vychádza, kde pracuje, čo má nažité vo svojom pôvodnom svete. Jednoducho sa objaví a vrhá sa do vzťahov. Vlastne všetky ústredné postavy sa tu nechajú vláčiť citmi a pudmi, akoby odovzdané osudu. Nejako bolo, nejako bude, teraz vyhovieme emóciám a zmyslom. S tým súvisí aj redukcia rozhovorov. Nemusela byť na škodu, keby to opäť neubližovalo postavám. Nepotrebujú slová, odovzdávajú sa situácii. Ich správanie sa zjednodušuje a niekedy pôsobí nemotivovane. Akoby hrdinov odrazu prepadlo nejaké volanie, túžba či nálada a oni sa tomu podvolili. Rozhodovanie má podobu prudkých rezov, bez príprav, bez uvažovania, bez slov.
Marhuľový ostrov sa zaradil k tým slovenským filmom, ktoré ukazujú, že sme ľudia silných emócií, prepojení s krajinou, potužovaní alkoholom a v povahe máme akosi zakorenené baladické cítenie. Táto snímka sa opäť viac orientuje na kochavé zobrazovanie krajiny, atmosféru a emocionálne výbuchy postáv ako na presvedčivé prenikanie dovnútra vzťahov a uvažovania ľudí, ktoré sa v tunajších končinách nevidí často. V tomto smere nie je film Marhuľový ostrov svojbytným ostrovom.
Aby som však iba nechválil, musím poukázať na jeden veľmi podstatný nedostatok filmu. Mne chýbalo logické zdôvodnenie rozbehu hlavnej zápletky. Prvú polhodinu som sa často pýtal, čo tam tá žena robí, prečo si ju tam nechávajú a o čo jej ide.
Citlivo vystavaný príbeh po skvelom dynamickom nástupe a udalostiach plných napätia, ktoré vyvrcholili svadbou, akoby začal v druhej časti trochu strácať dych a do konca filmu ho už nenabral. Možno to spôsobili veľké časové odstupy medzi jednotlivými sekvenciami, vďaka ktorým sme nesledovali postupný vývoj deja, iba nám oznámili jeho výsledok, možno je na vine spomalenie tempo-rytmu rozprávania, čoho dôsledkom je isté oslabenie diváckej pozornosti. Záverečná pointa prichádza - podobne ako úvodná letná búrka - sťa blesk z jasného neba. Oblúkovito uzavrie celý príbeh, ozrejmí niektoré letmo načrtnuté motívy, ale pocitovo už nič nepridá.
tags: #marhulovy #ostrov #peter #nadasdi