Chcete oživiť záhradu a vypestovať si niečo nové? Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Globálne otepľovanie prináša na Slovensko nielen stále novšie odrody, ale aj samotné druhy tropického ovocia, ktoré sa u nás dá pestovať. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. V tomto článku vám ukážeme, že pestovanie exotického ovocia nemusí byť len snom. Poradíme vám, ktoré druhy exotického ovocia môžete pestovať, aké podmienky im vyhovujú a ako sa postarať o ich úspešný rast.
Tí, ktorí precestovali kus sveta a jedli tropické ovocie v jeho materskej krajine, iste potvrdia, že chuť plodov dozretých pod horúcim slnkom priamo na strome je neporovnateľná s ponukou na pultoch našich obchodov. Na účely zámorskej dopravy sa totiž ovocie musí „podtrhnúť“ ešte nedozreté, aby bez úhony prežilo nielen prepravu, ale aj skladovanie a manipuláciu. Exotické ovocie ponúka paletu chutí, štruktúr a vôní, ktoré v bežnom európskom ovocí nenájdete. Mnoho druhov navyše obsahuje vysoké množstvo vitamínov, enzýmov a antioxidantov, takže nielenže skvele chutí, ale zároveň prospieva telu. Ochutnať exotické ovocie je ako na chvíľu odcestovať do tropov.
Prehľad exotického ovocia a jeho pestovanie na Slovensku
Ak chceme doma pestovať exotické ovocie, v prvom rade si musíme zistiť, z akých klimatických podmienok rastliny pochádzajú a aké majú nároky na svetlo a teplo. Poďme sa pozrieť na niektoré druhy tropického ovocia a stromy, na ktorých rastú, s dôrazom na možnosti ich pestovania v našich podmienkach.
Ebenovník (Hurmikaki)
Ebenovník - hurmikaki (Diospyros kaki) je jedným z najperspektívnejších ovocných druhov, ktoré je možné u nás pestovať. Má podobu stromu alebo objemného kríka. Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky. Odrody druhu Diospyros kaki sú vhodnejšie do teplejších oblastí, ukrajinské hybridy a americké ebenovníky druhu Diospyros virginiana sú odolnejšie a vhodné aj do ostatných polôh. Mrazuvzdornosť sa podľa druhu a odrody pohybuje od -18 až do -30 °C. Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez.
Pistácia
Ďalším veľmi perspektívnym ovocným druhom je pistácia - Pistacia vera, ktorú možno pestovať aj v suchších podmienkach, napríklad v Podunajskej nížine alebo v južnej časti východného Slovenska. Ako vždy je dôležité vybrať správnu kombináciu odrody a podpníka. U nás je vhodná výsadba veľkoplodých pistácií štepených na odolnejší podpník UCB1. Pistáciu opeľuje vietor. Vysádzame vždy pár, jednu samčiu a k nej minimálne jednu samičiu rastlinu. Pomer samčích a samičích rastlín je 1 samec na 5 - 15 samíc. Štepené rastliny nastupujú do plodnosti približne 4 roky po výsadbe. Ide o dlhoveký väčší krík až menší strom. K odporúčaným odrodám pre naše územie patria samec opeľovač ‘Peters’, samičie odrody ‘Kerman’, ‘Larnaka’, ‘Aegina’. V prirodzenom prostredí sa pistáciový strom nachádza v Ázii a severozápadnej Afrike.
Pistácie: Pestovanie pistácií a zber úrody v Melbourne
Jujuba (Čínska datľa)
Do suchších lokalít sa hodí aj jujuba - Ziziphus jujuba. Hovorí sa jej aj čínska datľa. Nárokmi aj podobou je to taký „menší mierne tŕnitý agát“. Hodí sa na pestovanie na suchých slnečných lokalitách. Veľkou výhodou jujuby je jej veľmi neskoré rašenie, raší od konca mája, čím sa celkom vyhýba aj neskorým jarným mrazom. Kvitne v júni. Plody môžu byť dlhé od 1 - 2 cm pri semenáčoch až po 5 cm a viac pri ušľachtilých odrodách. Dozrievajú od septembra až do konca októbra. Plody v surovom stave pripomínajú chrumkavé jabĺčko, veľmi chutné sú i sušené. Môžeme ich sušiť umelo v sušičke alebo ich ponecháme dlhšie na kríku a vysušia sa prirodzene. Pri sušení v sušičke odstránime semienko -„kôstku“. Nie je nutná výsadba dvoch rastlín kvôli opeľovaniu, ale keď máme vysadené dve jujuby, je pravidelnejšia a väčšia úroda.
Paw Paw (Asimina Triloba)
Za zmienku stojí aj paw paw - Asimina triloba. Ide o odolný druh zo Severnej Ameriky vhodný do polotieňa a na vlhšie stanovište. Do sortimentu ovocných drevín vnáša závan exotiky. Rastlina je cudzoopelivá, preto vyžaduje výsadbu dvoch rozdielnych odrôd alebo kombináciu veľkoplodej odrody a semenáča. Výnimkou sú samoopelivé odrody ‘Prima 1216’ a ‘Sunflower’. Dosahuje výšku okolo 5 m, do plodnosti nastupuje vo veku približne 5 rokov. Ásimina listami pripomína tropický strom, no je plne mrazuvzdorná. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.
Granátové jablko
Dokonca aj „granátové jablko“ - granátovník (Punica granatum) sa dá pestovať u nás. Do našich podmienok sú vhodné odrody z Azerbajdžanu, Iránu, Turkmenistanu. Tie vynikajú odolnosťou proti suchu a majú kratšie vegetačné obdobie, a tak im plody u nás stíhajú dozrieť. Dozreté plody môžeme použiť na výrobu štiav, marmelád a podobne. Granátovníky pochádzajú z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Sú známe svojimi chutnými, šťavnatými semienkami a vysokým obsahom antioxidantov. Na Slovensku sú vhodné odrody z Azerbajdžanu, Iránu, Turkmenistanu, ktoré vynikajú odolnosťou proti suchu a kratším vegetačným obdobím, čo im umožňuje dozrieť aj v našich podmienkach.
Figovník
Figovník (Ficus carica) sa v našich podmienkach dobre darí už dlhšie obdobie - najskôr v južných častiach, no bez väčších problémov už i v stredných častiach krajiny. Veľký rozložitý ker až strom dokáže byť obsypaný desiatkami a neskôr stovkami chutných plodov. Figovník obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou. Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod - 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu. Figy pochádzajú z Indie a pobrežia Stredozemného mora.
Kiwi (Aktinídia)
Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach je kiwi (actinidia) a to najmä druhy, ktoré sú odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C). Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu. Kiwi (Actinidia deliciosa) pochádza z južnej Číny, kde bolo pôvodne známe ako „čínsky egreš“.
Banánovník
Banánovník je mohutná exotická rastlina, ktorá si na Slovensku získava čoraz viac pestovateľov. V našich podmienkach sa kvety na banánovníku objavia v druhom alebo treťom roku. Banánovníky u nás plodia bez opelenia. Plody dozrievajú 60 až 120 dní, v chladnejších oblastiach 6 až 8 mesiacov. Banánovníky sa zalievajú odstátou vodou izbovej teploty. V lete, resp. v období vegetácie ho polievame častejšie. Banánovník sa rozmnožuje pomocou výhonov z koreňovej sústavy. Ak pestujete banánovník v skleníku, alebo v kvetináči, presádza sa každé 2 až 3 roky. Existuje aj najkrajší okrasný banán, ktorý pochádza z 2300 metrových výšok Kilimandžára. Banány napríklad pochádzajú pôvodne z juhovýchodnej Ázie, dnes však rastú v takmer všetkých tropických krajinách.
Citrusové plody
Na Slovensku pestované vybrané druhy citrusov kvitnú 3 až 4-krát ročne a kvety sú samoopelivé. Citrusové plody dozrievajú od 5 do 15 mesiacov po odkvitnutí a v závislosti od druhu citrusu. Základom pestovania citrusových plodov je vyvážený pomer svetla, tepla, vody a živín. Citrusy majú veľmi radi svetlo. Pomarančovník a mandarínkovník dobre znesú aj priame slnečné svetlo, citrónovníku viac vyhovuje svetlo rozptýlené. Vykurovaný skleník poskytuje pre citrusové plody ideálny priestor pre úspešné prezimovanie, aby mohol celoročne rásť, kvitnúť a rodiť. Vysádzame ich do substrátu, ktorý vznikne skombinovaním substrátu pre sukulenty a klasického záhradného substrátu v pomere 1:1. V lete sa citrusy polievajú mäkkou vodou izbovej teploty častejšie a skôr znesú suchšiu pôdu ako premokrenie. Vždy pred jarou citrusy striháme. Citrusové stromy, ako sú citróny, limetky a mandarínky, je najlepšie pestovať v nádobách, aby ich bolo možné počas zimy presunúť do chránených priestorov.
Dračie ovocie (Pitahaya)
Dračie ovocie, nazývané tiež pitahaya alebo pitaya, patrí do čeľade kaktusovitých rastlín. Jeho dužina obsahuje malé čierne semená, podobne ako v prípade kivi. Šupka je buď ružová alebo žltá, dužina biela alebo ružová. Tento kaktus vytvára od júna do septembra kvety, ktoré svojím priemerom 25 centimetrov a dĺžkou 30 centimetrov patria medzi najväčšie na svete. Dračie ovocie sa skladá z 90 percent z vody a má relatívne málo kalórií. Dračie ovocie je bohaté na vitamíny a minerálne látky, ktoré sú pre telo nesmierne dôležité. Patria medzi ne vitamíny skupiny B, vitamín C, železo, vápnik a draslík. Tento exotický strom liana vzdialene pripomína kaktus. Pitahaya sa pestuje v Strednej a Južnej Amerike, ako aj v krajinách juhovýchodnej Ázie.
Avokádo
Avokádo je plod avokádovníka (Persea americana), stromu pochádzajúceho z Mexika a Strednej Ameriky. Avokádo Hass je tmavozelené s hrboľatou šupkou. Avokádo Pinkerton je vhodné na pestovanie menšieho stromu. Avokádo potrebuje aspoň 6 hodín slnka denne. Avokádo, ktoré necháme dozrieť prirodzene na strome u nás na La Palme, má jemnú, maslovú štruktúru, plnú chuť s ľahkým orechovým tónom a krásne sýtu farbu dužiny. Je sýte, výživné a pritom ľahko stráviteľné. Pestujeme ho priamo na našej farme na Kanárskych ostrovoch, a rovnako ako u ostatného ovocia dbáme na to, aby sa k vám dostalo v tej najlepšej možnej zrelosti. Avokádo rastie v trópoch, na vždyzelených stromoch, ktoré dosahujú výšku 15 m. Je pozoruhodné, že ovocie, ktoré zostáva na strome, nie je úplne zrelé. Po vybratí z konárov pokračuje v speve ďalších 10 dní.
Mangovník
Mangovník miluje teplo a potrebuje priemernú teplotu 25 - 30 °C. Najnižšia teplota by nemala klesnúť pod 10 °C. Môžeme ho pestovať v bytoch, skleníkoch a zimných záhradách, kde jeho veľkosť usmerňujeme rezom. Mangovník pestovaný v nádobe vyžaduje pravidelnú zálievku mäkkou vodou a uvíta vyššiu vzdušnú vlhkosť. Prvá úroda mangovníka by mohla byť už po 3 rokoch. Existuje nespočet odrôd manga, ale nie každé mango je skutočne chuťovo zaujímavé. My odporúčame odrody, s ktorými máme najlepšie skúsenosti a ktoré sami pestujeme: Kent a Tommy Atkins. To všetko ale platí len vtedy, keď mango dozrie prirodzene na strome. Väčšina plodov v obchodoch sa zberá zelená a dozrieva až v kontajneri - a to je na chuti bohužiaľ cítiť. Mango je veľmi zdravé exotické ovocie. Obsahuje dôležité vitamíny a minerálne látky, ktoré posilňujú náš imunitný systém a pôsobia proti poškodzovaniu buniek.
Papája
Papája je totiž veľmi citlivá na prevoz, najmä ak je už ideálne zrelá. Aby sme ju mohli doručiť v čo najlepšej forme, musíme ju zbierať o kúsok skôr, než sa celá zafarbí na sýto žlto. Boli to tiež Španieli, ktorí sa v 16. storočí začali venovať pestovaniu papáje, keď ju objavili v Mexiku a na iných miestach Strednej Ameriky. Papáje predávané v supermarketoch pochádzajú väčšinou z Havaja a Brazílie. Papája skrýva veľa dôležitých vitamínov a minerálnych látok. Obsahuje veľa vitamínu C, A, E a tiež betakarotén. Okrem toho je toto ovocie bohaté na horčík, draslík a vápnik. Papáju možno konzumovať surovú alebo upravenú v chutných ázijských pokrmoch. Pritom jej čierne kôstky nie je nutné vyhadzovať. Opečené v rúre ich možno použiť ako chutnú a zdravú náhradu čierneho korenia. Tento strom podobný dlani môže dosiahnuť výšku 15 m.
Annona (Anona)
Anona je rod kvitnúcich rastlín patriacich do čeľade Annonaceae (anonovité), obsahujúci až 166 druhov tropických, prípadne subtropických stromov, alebo kríkov. Do čeľade anonovité patrí aj u nás pestovateľná asimina triloba (alebo aj paw-paw). V súčasnosti sa hlavne pre svoje ovocie pestuje, len niekoľko druhov annon. Okrem ovocia sa niektoré druhy pestujú pre využitie v tradičnej medicíne.
Čerimoja (Anona trojlupienková)
Čerimoja, nazývaná aj krémové jablko pre svoju krémovitú konzistenciu, je vždyzelený alebo poloopadavý strom, alebo krík dorastajúci do výšky 3-9 m. Pochádza zo severnej časti Južnej Ameriky z Ánd. Rastie v horách trópov a v subtrópoch. Plod je kužeľovitý, prípadne srdcovitý s typickým šupinatým, hrboľatým povrchom vzniknutým zrastením bobúľ. Po dozretí je pod tenkou šupkou kašovitá sladkokyslá dužina s príjemnou arómou. V dužine sa nachádzajú čierne lesklé semená, ktoré sú jedovaté. Cherimoya rastie okrem iného v Izraeli, Španielsku, Afrike, Brazílii a Thajsku a dováža sa odtiaľ po celý rok. Cherimoya má mäkkú a krehkú dužinu, ktorej aróma pripomína zmes ananásu a škorice. Aj cherimoya môže poslúžiť veľkým množstvom vitamínu C, horčíka, vápnika a draslíka. Ako lepšie toto ovocie vychváliť, než slovami Marka Twaina, ktorý o cherimoyi prehlásil, že je vôbec najchutnejším, človeku známym ovocím?
Anona sieťkovaná
Anona sieťkovaná je do 10m vysoký vždyzelený, prípadne v období sucha opadavý strom. Pochádza Z Karibskej oblasti a pestuje sa aj v strednej a južnej Amerike. Plody sa konzumujú prezreté, po rozrezaní sa dužina vyjedá lyžičkou. Dužina je menej šťavnatá a tak nie sú až tak populárne ako iné druhy anon. Semená ako aj ostatné časti rastlín sú jedovaté.
Anona mäkoostnatá (Kvanabána)
Anona mäkoostnatá, alebo aj kvanabána (quanabana) je tropický vždyzelený strom dorastajúci do výšky max. 10 m. Pochádza z karibskej oblasti a zo severu Južnej Ameriky. Plod dorastá do veľmi veľkej veľkosti a môže vážiť až 6kg. Povrch je rozdelený na kosoštvorcovité polia na povrchu každého je mäkký osteň. Dužina je biela po dozretí mäkká, kašovitá a vláknitá, na vzduchu rýchlo hnedne. Plody obsahujú početné tmavé semená, ktoré sú jedovaté. Jedná sa o tropický druh, vyžadujúci teplé a vlhké podnebie.
Horská anona (Graviola)
Horská anona, alebo aj graviola pochádza zo strednej Ameriky, amazónie a Karibiku. Vo svojej domovine sa pestuje do nadmorskej výšky 650 metrov. Patrí medzi odolné tropické rastliny a krátkodobo znesie aj pokles teploty pod bod mrazu. Je to vždyzelený strom dorastajúci do výšky 10m so širokou korunou a lesklými listami. Plody sú takmer okrúhle s priemerom do 15cm, vyznačujú sa hrubými ostňami po celom povrchu. Obsahuje žltú vláknitú dužinu, kyslej až horkokyslej chuti, preto sa nepestuje príliš často. V zime jej môžeme dopriať odpočinok s teplotami okolo 10st.
Sonkoja (Anona purpurová)
Anona purpurová, vo svojej domovine častejšie nazývaná soncoya (alebo sincuya) je tropický strom, alebo ker. Soncoya je podobne ako niektoré ďalšie anony poloopadavá, keď v období sucha zhadzuje čaasť, prípadne všetky listy. Jedná sa o nižší strom dorastajúci do výšky 6-10 metrov s listami porastenými chĺpkami. Pochádza z tropických oblastí strednej Ameriky, kde sa pestuje v prevažnej miere nekomerčne. Plod je vajcovitý, alebo guľatý s priemerom 15-20cm. Povrch plodu je pokrytý kužeľovými výstupkami na konci ukončených háčikom. Dužina je žltá prípadne žltooranžová, vláknitá príjemnej chuti a arómy.
Anona šupinatá
Anona šupinatá je nízky, široko rozkonárený strom, resp. ker dorastajúci do výšky 3-8m. Pre pestovanie vyžaduje tropické prípadne teplé subtropické oblasti z teplotami v zime neklesajúcimi pod 15°C. Jedná sa o najrozšírenejšiu anonu v tropickej oblasti. Využíva sa ako chutné tropické ovocie.
Ďalšie zaujímavé exotické plody
- Rambutan: Rambutan vyzerá na prvý pohľad trochu divoko - malý chlpatý plod, ktorý vyzerá ako tropický ježko. Chuť je plná, mierne kvetinová a príjemne sladká, niekedy s náznakom vanilky.
- Mangostan: Mangostan je tropický poklad, ktorý sa nedá pestovať všade - vyžaduje teplo, vlhko a čas. Na prvý pohľad zaujímavý - s tvrdou tmavofialovou šupkou - vo vnútri ukrýva jednu z najjemnejších a najsladších chutí, aké môžete v ovocí nájsť. Jeho dužina je jemná, snehovo biela a chuťovo jedinečná - niekde medzi broskyňou, jahodou a vanilkou.
- Marakuja (Passion Fruit): Ak tomuto ovociu dáte šancu, veľmi rýchlo si vás získa. Nemá ale len jednu chuť - existuje celý rad odrôd, z ktorých každá chutí trochu inak. Môžete naraziť na marakuje sladké, sladkokyslé, výrazne kyslé, ale aj s ľahko horkastým dozvukom.
- Granadilla: Granadilla je blízky príbuzný marakuje - ale rozhodne to nie je to isté. Kým marakuja býva výraznejšia, aromatickejšia a často kyslá alebo sladkokyslá, granadilla je jemnejšia, sladšia a ľahšia. Vo vnútri má rovnakú želatínovú dužinu so semienkami a je ideálna pre tých, ktorí hľadajú chuťový zážitok podobný marakuje, ale v jemnejšom a „priateľskejšom“ podaní. Plody majú oranžovú šupku a sú krásne krehké - keď dozrejú, samé sa oddelia od stopky.
- Čierna sapota: Ovocie, ktoré chutí ako naozajstný čokoládový puding? To je čierna sapota!
- Cupuacu: Plody cupuacu, ktoré nájdeme v celej Amazónií, sú charakteristické výraznou vôňou a príjemnou chuťou kakaa a ananásu. Pod tvrdou škrupinou sa okrem výbornej chuti skrýva aj zásobáreň plná vitamínov a živín.
Pestovanie netradičných ovocných stromov v záhrade
Okrem bežných druhov ovocia je možné v záhrade pestovať aj niektoré netradičné ovocné stromy, ktoré môžu byť takisto produktívne a zaujímavé.
- Goji (Kustovnica čínska): Ide o plody kustovnice čínskej, ktorým sa pripisujú mnohé pozitívne účinky na zdravie. Tento výrazný, až do 3 metrov dorastajúci ker, pochádza z Ázie, no nezľakne sa ani našich zím. Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok.
- Mišpuľa: Mišpuľa má u nás dlhú históriu pestovania, no tiež patrí k menej známym druhom ovocia, na ktoré sa postupom času zabudlo. Mišpuľa je ker alebo stromček vysoký štyri až päť metrov. Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou.
- Moruša: Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku, patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov. Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky, no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách.
- Rakytník (Hippophae rhamnoides): Rakytník nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa môžeme s týmto stromom stretnúť v záhradách stále častejšie. Rakytník je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám.
- Oskoruša (Jarabina oskorušová): Táto nezvyčajne odolná drevina, pôvodom južanka, pochádzajúca z oblasti Stredozemného mora, dnes už patrí medzi vzácne druhy ovocných stromov. Patrí medzi významné tropické ovocie chutnajúci po hruškách a figách.
- Drieň (Cornus mas): Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách.
- Nashi hruška (Pyrus pyrifolia): Známá aj ako japonská hruška, pochádza z východnej Ázie. Tento druh hrušky je cenený pre svoje chrumkavé plody s osviežujúcou chuťou a vysokým obsahom vody.
Pestovanie exotického ovocia v skleníku
Skleníky z polykarbonátu a skla poskytujú vybraným druhom exotického ovocia ideálne podmienky pre rast a dobrú úrodu. Chuť exotického ovocia ako z ich prirodzeného prostredia úplne nenahradíte, ale budete mať radosť z vlastných banánov, manga, citrusových plodov či ananásov. Svetlo je najdôležitejšou energetickou výživou pre akékoľvek rastliny, pričom nie každá potrebuje priame slnečné lúče. Teplo je veľmi úzko spojené so slnečným svitom. Vlhkosť: Tropické rastliny zvyknú vyžadovať vzdušnú vlhkosť, preto im dobre padne orosenie povrchu listov vlažnou vodou. Najlepšie je rosiť listy ráno, keď ešte nie sú oslnené. Na začiatok vám bude postačovať skleník s rozlohou do 5 m2.
Tabuľka: Prehľad niektorých druhov exotického ovocia a ich nároky na pestovanie
| Ovocie | Pôvod | Nároky na pestovanie | Možnosti pestovania na Slovensku |
|---|---|---|---|
| Ebenovník (Hurmikaki) | Východná Ázia | Teplé oblasti, odolný proti škodcom a chorobám | Teplejšie časti Slovenska, chránené stanoviská |
| Pistácia | Stredný východ | Suchšie podmienky, opeľovanie vetrom | Podunajská nížina, južná časť východného Slovenska |
| Jujuba (Čínska datľa) | Ázia | Suché slnečné lokality, neskoré rašenie | Suché slnečné lokality na Slovensku |
| Paw Paw (Asimina Triloba) | Severná Amerika | Polotieň, vlhšie stanovište, mrazuvzdorný | Väčšina záhrad na Slovensku (plne mrazuvzdorný) |
| Granátové jablko | Stredomorie, Irán, India | Slnečné a teplé stanovište, odolnosť proti suchu | Teplejšie oblasti, skleníky |
| Figovník | Stredomorie, Blízky východ | Slnečné stanoviská s priepustnou pôdou | Južné a stredné časti Slovenska (forma krov) |
| Kiwi (Aktinídia) | Južná Čína | Slnečné a teplé stanovište, výživné, mierne kyslé pôdy | Väčšina záhrad na Slovensku (odolné odrody) |
| Banánovník | Juhovýchodná Ázia, Austrália | Teplé a slnečné stanovište, vysoká vlhkosť vzduchu | Skleníky, veľké kontajnery (na zimu interiér) |
| Mangovník | Tropické oblasti | Teplota 25 - 30 °C, pravidelná zálievka | Byty, skleníky, zimné záhrady (v nádobách) |
| Rajčiakovec repový (Tamarillo) | Juhoamerické Andy | Teplé a slnečné stanovište s miernym polotieňom | Nádoby (na zimu interiér) |
tags: #na #akom #strome #rasie #tropicke #ovocie