Vône, pachy a arómy vníma každý z nás v podstate úplne odlišne. To, čo jednému vonia, môže byť druhému skôr nepríjemné a zase naopak. Avšak, vo všeobecnosti sa dajú vône a arómy rozdeliť na tie príjemnejšie a tie, pri ktorých väčšina z nás skôr ohŕňa nos. Parfumy, čerstvo vypraná bielizeň, upečený koláč, rozkvitnutá lúka, to všetko obvykle ľuďom vonia. Nevynesený odpadkový kôš či špinavé ponožky, to je naopak niečo, čo človek dobrovoľne len tak ovoniavať nebude.
Čo sa vône jedla a potravín týka, i v tomto prípade platí, že to môžu jednotlivé osoby vnímať inak. Na druhú stranu však platí, že zapáchajúce jedlo nemusí byť automaticky pokazené alebo musí chutiť zle. Pravdou je, že mnohé páchnuce jedlá predstavujú po skonzumovaní priamo gastronomický zážitok, v niektorých prípadoch to tak však byť nemusí. Niektoré jedlá sú známe svojou výraznou vôňou, ktorá môže byť pre mnohých nepríjemná, no pre iných je neoddeliteľnou súčasťou ich kulinárskeho zážitku. Poďme sa pozrieť na rebríček tých najsmradľavejších jedál sveta.
Najznámejšie svetové "pachové" delikatesy
Durian - kráľ ovocia s intenzívnym zápachom
Durian je často nazývaný za najsmradľavejšie ovocie na svete. Konzumujú sa plody niekoľkých tropických stromov z rodu durian (latinsky Durio), no tými najznámejšími sú plody durianu zapáchavého. Šťavnatý durian je najmä v juhovýchodných častiach Ázie považovaný za kráľa ovocia.
Toto ovocie je sladučké a chuťovo príjemné, no o niečo viac preslávil durian hlavne veľmi intenzívny zápach, ktorý je pre mnohých až odpudivý. Jedlá dužina zapácha aj cez šupku, a to široko-ďaleko. Jeho chuť môže byť nádherná, no vôňa je často popisovaná ako kombinácia zhnitého syra a čerstvo rozpadnutých cibuľ.
Surströmming - legendárna švédska pochúťka
Surströmming je legendárnou pochúťkou zo Švédska, ktorá sa pripravuje kvasením rybieho mäsa. Konkrétne ide o fermentované ryby druhu sleď baltický, latinsky Clupea harengus membras. Názov surströmming v preklade znamená „kyslý sleď“.
Ryby sa nechávajú fermentovať v slanom náleve, počas čoho dochádza k rozkladu bielkovín v mäse. História surströmmingu siaha až do 16. storočia, keď kvasenie a solenie patrili medzi najdôležitejšie metódy konzervovania potravín v Európe. Podľa legendy počas jednej plavby smerom do Fínska nebolo k dispozícii dostatok soli na tradičné uchovanie rýb a tak začali prirodzene kvasiť. Posádka ich napriek tomu nevyhodila, ale začala predávať.
Rybári lovia slede na jar v Baltskom mori, odstránia im hlavy, ponechajú ikry a potom ich naložia do veľkých sudov so slaným nálevom. Koncentrácia soli je nižšia než pri bežnom konzervovaní, len okolo 17 percent, čo umožní baktériám rozbehnúť fermentačný proces. Ryby kvasia pri teplote približne 15 až 18 stupňov Celzia aj dvanásť týždňov. Počas tejto doby vznikajú plyny, ktoré musia sudy pravidelne „grgať“, inak by mohli vybuchnúť. Neskôr sa slede prekladajú do plechoviek, kde proces pokračuje pokojne aj ďalší rok.
Výsledkom je šumivá, dočervena sfarbená rybacia hmota v zakalenej tekutine, ktorá pri otvorení uvoľní nezameniteľný zápach. V momente, keď niekto prepichne plechovku surströmmingu, ozve sa syčanie a vzduchom sa šíri prenikavý zápach. Opisy sa rôznia, no najčastejšie sa hovorí o kombinácii zhnitých vajec, výrazného syra, čpavku, spotených podpazuší a skazených rýb. Chuť je o niečo znesiteľnejšia, než by naznačoval pach. Ľudia ju opisujú ako kyslastú, výrazne intenzívnu a komplexnú. Problém je, že čuch a chuť sú úzko prepojené, takže mnohí sa cez odpudivý zápach jednoducho nedokážu preniesť.
Výskumníci z talianskej Università Politecnica delle Marche v roku 2020 detailne skúmali mikróby a chemické zlúčeniny, ktoré tvoria charakter surströmmingu. Zistili, že slabý soľný roztok dokáže zničiť nebezpečné baktérie ako Salmonella či Listéria. Darí sa v ňom však iným mikroorganizmom, napríklad druhu Halanaerobium praevalens, ktoré vytvárajú kyseliny mliečnu, propiónovú či maslovú. Práve tie dodávajú rybe kyslú príchuť a zároveň udržujú nízke pH, čím zabraňujú množeniu patogénov. Okrem kyselín vzniká aj sulfan zodpovedný za typický zápach zhnitých vajec. Kombinácia týchto látok robí z každého otvorenia plechovky malý chemický experiment.
Dnes Švédi radia otvárať plechovku zásadne pod vodou alebo vonku, inak zápach ostane v dome celé dni. O jeho popularite svedčí aj fakt, že sa na jeho počesť každoročne v auguste koná samostatný sviatok.
OCHUTNÁVÁME RUSKÉ SLADKOSTI A SLANOSTI
Na Slovensku nejde o bežne dostupnú potravinu, preto ju v klasických obchodoch prakticky nenájdete. Najčastejšie si ju možno objednať zo zahraničných e-shopov alebo zo špecializovaných predajní so škandinávskymi produktmi. Vyhľadávajú ju najmä tí, ktorí túžia po netradičných gastronomických zážitkoch.
Zápach surströmmingu je taký intenzívny, že mnohí ľudia sa nikdy nedostanú k samotnej ochutnávke. Iní tvrdia, že chutí lepšie, než vonia.
Príbeh ochutnávky: Skúsenosti ukazujú, že hoci je zápach pekelne zlý, chuť môže prekvapiť. Po otvorení konzervy, pri ktorom vystrekne malý gejzír hustej tekutiny, sa okamžite začne šíriť prenikavý zápach. Avšak, pri prvej ochutnávke môžu byť ľudia prekvapení. Ryby majú mierne sladkastú chuť a zároveň „bublinkový“ nádych, ako dôsledok dlhej fermentácie. Neskôr však nastupuje ťažoba a silná intenzita. Dôležité je inšpirovať sa radami domácich: surströmming sa tradične podáva s tenkým chlebom tunnbröd, varenými zemiakmi a cibuľou, často s kyslou smotanou. Pridaním sladkastých rožkov, nakladaných uhoriek a kečupu sa chuť surströmmingu zjemní, no jeho prítomnosť ostáva.
Ako teda chutí surströmming? Netradične, dokonca celkom dobre, aj keď nie tak výnimočne, aby tým človek túžil prejsť znovu. Rada pre odvážlivcov teda znie: Nechajte si poradiť od domácich, pravdepodobne pôjde o gastronomický zážitok.
Čínske pochúťky
Čierne vajce (Storočné vajce)
Takzvané čierne vajce, alebo aj storočné vajce, je jedna zo špecialít čínskej kuchyne. Pripravuje sa zo surových vajec, ktoré sa obalia v zmesi vápna, popola, hliny a nechajú sa zrieť niekoľko týždňov až mesiacov. Hotové storočné vajcia majú rôsolovitý bielok a mazľavý žĺtok. Farba žĺtka sa mení na tmavošedú až tmavozelenú, bielok je jantárový. Takto pripravené vajce sa v Ázii podáva ako predjedlo či príloha k ryži. Ak však tento pokrm budete chcieť niekedy vyskúšať, treba sa pripraviť aj na zápach.
Smradľavé tofu (Stinky Tofu)
Pojem stinky tofu môžeme doslovne preložiť ako smradľavé tofu. Ide o fermentované tofu, ktoré sa necháva kvasiť v slanom náleve so zeleninou a mäsom, a to niekedy pokojne celé mesiace. Je to najmä čínska pochúťka, ktorá sa podáva ako drobné občerstvenie na trhoch. Veľmi populárne je tu vyprážané smradľavé tofu. Avšak, ako už názov tohto pokrmu napovedá, nečakajte lákavú arómu, vďaka ktorej sa vám budú zbiehať slinky. Jeho výroba zahŕňa kvasenie a fermentáciu, čo dáva tofu charakteristický a silný zápach.
Morské pochúťky a fermentované bôby
Hákarl (Island)
Už ste niekedy počuli o jedle zvanom hákarl? Je to islandský pokrm zo žraločieho mäsa. Mäso žraloka sa najskôr šesť týždňov kvasí, následne je narezané na pruhy a suší sa ďalšie štyri až päť týždňov. Chuť tohto pokrmu je údajne pikantná a tak trochu syrová, no je rovnako potrebné počítať so špecifickým zápachom. Počas fermentácie sa uvoľňujú amoniakové plyny, čo dáva hákarlu jeho charakteristický silný zápach.
Natto (Japonsko)
Ďalší fermentovaný pokrm, avšak teraz rastlinného pôvodu. Tentokrát je reč o japonskom pokrme z kvasených sójových bôbov. Natto je charakteristické silne lepkavým povrchom, ktorý môže byť pre cudzincov skôr nepríjemný. Avšak, tento pokrm má aj špecifický smradľavý zápach vznikajúci počas fermentácie (niektorí ho prirovnávajú zápachu starých ponožiek). Jeho silná chuť a smradľavý zápach sú spôsobené procesom fermentácie.
Na druhú stranu nemusí byť na škodu tento pokrm ochutnať. Natto je totižto veľmi zdravé. Je zdrojom probiotík a má priaznivý vplyv na tráviaci systém, krvný tlak aj hladinu cholesterolu.
Menej známe, no rovnako intenzívne
Drezovec trojtrnný (Gledíčia trojtŕňová)
Ak patríte k osobám, ktoré sú citlivé na rôzne pachy, dajte si pozor na drezovec trojtrnný, u nás známy aj ako gledíčia trojtŕňová. Ide o strom z čeľade bôbovité, ktorého plodom sú veľké struky. Ich vnútro sa bežne v karibskej oblasti konzumuje ako ovocie. Je sladkasté a mazľavé, no dosť zapácha, vraj ako smradľavé nohy.
Syr Vieux Boulogne (Francúzsko)
A máme tu niečo aj pre milovníkov syrov. Syr Vieux Boulogne bol označený za najsmradľavejší syr na svete. Ide o francúzsky syr pôvodom z prístavného mesta Boulogne-sur-Mer pri Atlantickom oceáne. Morská voda dodáva tomuto syru chuť a akýsi pivný kúpeľ s niekoľkotýždňovým procesom zrenia zase arómu. A nie práve najpríjemnejšiu.
Smradľavé fazuľky (Parkia speciosa)
Ako posledné môžeme ešte spomenúť smradľavé fazuľky. Ide o semená plodov rastliny Parkia speciosa z čeľade bôbovité. Plodom sú dlhé jasne zelené struky, ktoré ukrývajú zelené semená. Tie sa bežne konzumujú v juhovýchodnej Ázii a sú veľmi zdravé a chutné.
Prehľad najsmradľavejších jedál
| Jedlo | Pôvod | Charakteristika zápachu |
|---|---|---|
| Durian | Juhovýchodná Ázia | Intenzívny, odpudivý, kombinácia zhnitého syra a cibule |
| Surströmming | Švédsko | Zhnité vajcia, syr, čpavok, spotené podpazušia, skazené ryby |
| Čierne vajce | Čína | Špecifický, zemitý |
| Hákarl | Island | Amoniakové plyny, špecifický syrový |
| Natto | Japonsko | Silný, smradľavý, prirovnávaný k starým ponožkám |
| Drezovec trojtrnný | Karibská oblasť | Ako smradľavé nohy |
| Syr Vieux Boulogne | Francúzsko | Ťažko znesiteľná, pivná aróma |
| Smradľavé tofu | Čína | Silný, charakteristický zápach fermentovaného tofu |
Kuriózne zákazy a fakty
- Durian je zakázané nosiť do hotelov, lietadiel a dokonca aj do metra v Singapure a Malajzii.
- Syr Vieux Boulogne si vyslúžil zákaz prepravy vo verejnej doprave vo Francúzsku pre neznesiteľný zápach. Pre zaujímavosť môžeme spomenúť, že kvôli jeho ťažko znesiteľnej aróme je zakázané jeho prenášanie v mestskej hromadnej doprave.
- Surströmming je považovaný za tak výrazný, že niektoré letecké spoločnosti zakázali jeho prevoz v batožine kvôli riziku explózie konzervy. V dôsledku plynov vznikajúcich počas kvasenia sa konzervy často vydúvajú už v obchodoch. Pri otvorení sa zápach takmer okamžite rozšíri do okolia.
- V Ázii sa konajú celé festivaly durianu, kde súťažia v rýchlosti otvárania či v zaujímavých receptoch s týmto ovocím.
- Smradľavé tofu je populárne na ázijských trhoch, no niektoré mestá zaviedli obmedzenia, aby jeho aróma neobťažovala okolie.
Ako sa s pachom pri jedle vyrovnať?
Pri ochutnávaní smradľavých jedál zohráva veľkú úlohu prostredie. Väčšina ľudí radí skúšať takéto špeciality vonku na čerstvom vzduchu, kde sa pachy rozptýlia a nie sú také intenzívne. Pomôcť môže aj kombinácia s inými jedlami - napríklad natto chutí lepšie s horčicou alebo sójovou omáčkou, durian sa často podáva v dezertoch s kokosovým mliekom a hákarl sa tradične zapíja islandskou pálenkou.
Dôležitý je aj prístup. Ak k jedlu pristupujete s predsudkom, jeho aróma vás ľahko odradí. No keď sa sústredíte na samotnú chuť a príbeh za jedlom, zážitok môže byť omnoho príjemnejší. Mnohé z týchto pokrmov totiž nie sú len o chuti, ale o tradícii, histórii a miestnej kultúre, vďaka ktorej získavajú iný rozmer.
Najsmradľavejšie jedlá sveta sú dôkazom toho, že gastronómia nie je len o príjemných arómach, ale aj o odvahe, tradícii a otvorenosti novým zážitkom. Pre niekoho môžu byť neprekonateľnou skúškou, pre iných nezabudnuteľným dobrodružstvom, ktoré odhalí nečakané chute. Možno vás vôňa durianu či surströmmingu odradí na prvý pokus, no práve za týmto prvotným odporom sa často skrýva delikatesa, ktorú si miestni ľudia nevedia predstaviť bez svojich stolov.
tags: #najsmradlavejsie #jedlo #sveta