Slovenské vody ukrývajú rozmanité druhy rýb, od menších potočných pstruhov až po skutočné vodné monštrá. Rybári sa často vydávajú k vode s nádejou na úlovok, ktorý by sa zapísal do histórie. Poďme sa pozrieť na to, ktoré druhy rýb patria medzi najväčšie a aké rekordné úlovky boli na Slovensku zaznamenané.
Sumec Veľký: Kráľ Slovenských Vôd
Sumec veľký (Silurus glanis) je najväčšia ryba, ktorá žije v našich vodách - riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára.
Telo sumca je pretiahnuté a nesúmerné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Chrbtová plutva je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru. Sumec má mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká.
Základná farba si tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (Albín). Sumec obľubuje stojaté a pomaly tečúce vody, kde vyhľadáva najmä pobrežné tône, riečne ramená či meandre. Zdržujú sa väčšinou pri dne a v rôznych úkrytoch, odkiaľ sa za súmraku vydávajú na lov.
Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Intenzita rastu sumca podmieňuje celý rad rozmanitých faktorov (dostatok potravy, teplota vody atď). Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja. Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy. Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku. Medzi najlepšie sumcové vody u nás možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava.
Rekordné úlovky sumca na Slovensku
Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m. Svetový rekord sumca veľkého je nad 200 kg a 335 cm.
Obrovského sumčieho velikána sa z dna Domaše podarilo vytiahnuť partii prešovských rybárov minulú nedeľu. Hodinu pred polnocou prišiel záber, vtedy ešte nikto netušil, že pôjde o doteraz najväčšieho sumca chyteného v slovenských vodách. Rekordný sumec meral 264,5 metra, čím svojho predchodcu prekonal o šesť centimetrov. Rybár Erik Zbiňovský jeho váhu odhaduje na 115 kíl, ktorú si vypestoval počas približne 45 rokov skrývania sa vo vodnej nádrži. Pán Zbiňovský sa rybárčeniu venuje 42 rokov. Sumčiariť na Domašu chodí približne 20 rokov. Za ten čas sa mu v týchto vodách podarilo chytiť s priateľmi približne dvadsať veľkých sumcov. „Prvý veľký úlovok a vtedy najväčšieho sumca na Slovensku sme chytili spoločne s Jurajom Hrickom v roku 2003. Tohto roku sa nám podarilo tento rekord prekonať.“
Rybárom sa sumca podarilo nalákať na 30 centimetrového karasa. „Metódy lovenia sú rôzne. Sumce chytáme na vábničku, alebo na trhačku, ktorú sme použili aj teraz,“ prezrádza pán Erik. Vytiahnuť rybu na breh nie je jednoduché, v prípade takejto veľkej ryby to niekedy trvá aj niekoľko desiatok minút. „Mali sme šťastie, že sumec bol len v 160 centimetrov hlbokej vode a nemohol využiť celú svoju dĺžku, silu svojho tela, pretože je to druh ryby, ktorú okrem hlavy tvorí jeden veľký sval. Je podstatne silnejší ako iné druhy rýb, ktoré majú oveľa väčšiu brušnú dutinu. Zápasili sme s ním približne 25 minút, čo nie je až tak veľa, ale dal nám zabrať,“ priznáva. Okrem rekordného sumca sa pánovi Zbiňovskému s priateľmi podarilo pred troma týždňami na Domaši chytiť ďalších dvoch krásavcov. Jeden z nich mal dva metre, druhý meral 160 cm.
Sumec XXL: Filip si zmeral sily s riadnym valibukom, ktorý zažiaril aj v súťaži PaR. Na Adamovský jazerách si Filip Šimek z Holíča zmeral sily s riadnym valibukom. Zvíťazil a ryba zažiarila v súťaži PaR o naj úlovok roka. Úspešného lovca sme požiadali o krátky komentár a dojmy z nevšedného zážitku. Lovu sumcov sa venujem už 15 rokov. Hranicu dvoch metrov som pokoril až po desiatich rokoch a postupne zaznamenal niekoľko obrov cez dva metre. Do augusta 2025 bol môj rekord 220 centimetrov. Netušil som však, že na letnej dovolenke pri jazere prekonám sám seba rybou dlhšou ako 250 centimetrov a ťažšou ako 100 kilogramov.
Pán Šimek lovil v najplytkejšej časti Adamovských jazier, kde je asi 1,5 metra, a pátral po sumcoch až vo vzdialenosti 170 metrov, kde sa hĺbka zväčšila na 2,5 metra. Tam nastražil trhačku s karasom ako nástrahou. Prvú noc dovolenky sa cez jazero prehnala silná búrka. Presne o pol jednej sa vietor aj dážď náhle utíšili a do desiatich minút prišiel záber. Už po zaseknutí Filip cítil, že ide o obrovskú rybu. Prvých dvadsať minút ju nedokázal posunúť ani o meter. Súboj trval približne 50 minút. Ryba každým pohybom dokazovala svoju silu. Keď sa napokon ukázala na hladine, neveril vlastným očiam - sumec meral 255 centimetrov a vážil 106 kilogramov. Prekonal jeho doterajší rekord (220 cm) a zaradil sa medzi ryby, ktoré rybár chytí možno len raz za život.
Pokiaľ ide o osud ulovených sumcov, názory sa rozchádzajú. „Existujú takpovediac dva tábory, jeden je za púšťanie ulovených rýb, druhý tvrdí, že takéto veľké sumce do vody nepatria, pretože konzumujú iné ryby, napr. kapry. Je to pravda, ale určite nie v takom rozsahu, v akom je to prezentované. Sumec tu vždy bol, konzumoval čo konzumoval a ryby tu boli vždy aj bez zásahu človeka.“ Keďže bol sumec chytený v katastri obce Turany nad Ondavou, obrovského sumca si prišiel osobne pozrieť aj starosta Ján Jakubov. „Tak tomu sa povie naozaj kapitálny kus. Takýto úlovok sa nevidí často, preto som bol prešovským rybárom osobne pogratulovať a zaželať im aj ďalšie podobné a ešte väčšie rybárske úlovky,“ poprial starosta Jakubov.
Kedy je najlepší čas na lov sumcov?
Pokiaľ ide o čas lovu, Erik Zbiňovský vysvetľuje: „V tom čase je najteplejšia voda. Zo všetkých rybích predátorov je sumec ryba, ktorá má najrýchlejší metabolizmus, najrýchlejšie strávi potravu a na rozdiel napr. od zubáča, musí pri teplote vody 26 - 27 stupňov žrať každých dvanásť hodín. Tým sa zvyšuje jeho aktivita a v čase výkyvov počasia, tepla, búrok, prudkého znižovania tlaku je to ideálny čas na chytanie sumcov.“
Ako reagujú nasadené sumce na vašu návnadu pod vodou! (Prekvapujúce)
Šťuka Severná: Dravý Predátor s Rekordnými Rozmermi
Šťuka severná (Esox lucius) je jediný druh šťuky, ktorý sa vyskytuje na Slovensku. Je to dravá stanovištná ryba, ktorá väčšinu dňa trávi ukrytá vo svojom teritóriu, odkiaľ vyráža na lov. Obľubuje zarastené brehy a plytčiny, kde číha na svoju korisť.
Šťuka má pretiahnuté, torpédovité telo, ktoré jej umožňuje rýchle a obratné pohyby vo vode. Jej typickým znakom je široká, sploštená hlava s veľkými ústami plnými ostrých zubov. Sfarbenie šťuky je premenlivé, zvyčajne zelenohnedé s tmavými škvrnami, ktoré jej poskytujú dokonalé maskovanie v rastlinstve.
Šťuka sa neresí skoro na jar, keď teplota vody dosiahne 6-9 °C. Samička kladie ikry na rastlinný podklad a plôdik sa živí zooplanktónom, neskôr prechádza na konzumáciu menších rýb. Šťuka je absolútny dravec a kanibalizmus je bežný najmä u plôdika.
Šťuka je cennou rybou pre športový rybolov a má význam aj v rybničnom hospodárstve, kde sa chová ako doplnková ryba. Jej mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku, bielu farbu a pevnú štruktúru. Jeden z príbehov úspešného rybolovu hovorí o rybárovi, ktorý pri love vláčením ulovil šťuku s dĺžkou 133 cm a hmotnosťou 26,7 kg.
V evidencii najväčších novodobých úlovkov šťuky na Slovensku figuruje ryba, ktorá údajne presahovala 40 kilogramov a bola ulovená do siete vo Vážskom Dunaji pri Komárne. Fotografia tohto úlovku však neexistuje. Jeden z najväčších zdokumentovaných úlovkov, ktorý zverejnil časopis Poľovníctvo a rybárstvo, bola šťuka s dĺžkou 137 centimetrov a s hmotnosťou 23,5 kilogramu. Ulovil ju na VN Domaša v roku 1982 Dr. J. Geržéni.
Výskyt šťuky a jej životný cyklus
Šťuka severná (Esox lucius) je rozšírená na severnej pologuli, väčšinou v miernom podnebnom pásme v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Na Slovensku ju nájdeme vo všetkých typoch vôd okrem tokov pstruhového pásma. V minulosti sa vyskytovala predovšetkým v dolných úsekoch našich väčších riek a v ich ramenných sústavách, jej rozšírenie však zasahovalo až do podhorskej zóny rieky. Bežná bola napríklad v Turci v obsádkach spolu s lipňom a hlavátkou. Po vybudovaní vodných nádrží sa šťuka ich umelým zarybňovaním rozšírila takmer do všetkých oblastí Slovenska. Zrejme najvyššie položenou lokalitou jej výskytu bolo Štrbské pleso, kde ju tiež vysadili.
Šťuka je výrazne teritoriálna, na menších tokoch alebo jazerách je verná rovnakému stanovišťu s výnimkou obdobia neresu. Vo veľkých vodných nádržiach však často migruje spolu s húfmi potravných rýb. Vo všeobecnosti platí, že šťuka preferuje členitejšie biotopy. Ideálne sú pre ňu staré riečne ramená s množstvom popadaných stromov, alebo vody s hustým zárastom ponorenej vodnej vegetácie. V umelo vybudovaných vodných nádržiach, kde je brehová čiara a dno jednotvárne, nebýva hustota šťúk nikdy vysoká.
Šťuka sa bežne dožíva 5 - 10 rokov. V podmienkach Slovenska dorastá až do 140 centimetrov a hmotnosti 25 kilogramov. Patrí medzi rýchlorastúce druhy rýb. Vo vhodných podmienkach dokáže už v prvom roku dosiahnuť dĺžku 50 centimetrov a hmotnosť jeden kilogram. Trojročné ryby dosahujú aj 80 centimetrov dĺžky a hmotnosť do päť kilogramov. Takéto prírastky sú pozorované v rybničných sústavách s dostatkom potravných rýb.
Výživa a ohrozenie šťuky
Šťuky žerú hlavne ryby, na tento druh potravy prechádza už pri dĺžke 3 - 4 centimetre. Potravu prijíma celoročne. Okrem rýb všetkých druhov sa na jej jedálnom lístku vyskytuje tiež väčší hmyz a jeho larvy, obojživelníky, menšie cicavce a vodné vtáctvo. Šťuka dokáže skonzumovať aj pomerne veľké kusy, častý je u nej tiež kanibalizmus. Väčšinou však šťuka loví menšie vedľajšie druhy rýb. Pokiaľ sa v jej biotope vyskytuje plotica a ostriež, tieto druhy tvoria až 80 percent jej jedálnička. Najviac potravy prijíma na jeseň, keď sa generačným rybám tvoria gonády na jarný neres.
Početnosť šťúk vo voľných vodách v súčasnosti ovplyvňuje predovšetkým nadmerný rybársky tlak a predačný tlak rybožravých predátorov. Pri rybárskom tlaku sa dajú uplatniť určité obmedzenia (obmedzenie počtu vydaných povolení, zavedenie horných lovných mier), štatistiky úlovkov sú však dlhodobo rovnaké a je otázne, do akej miery by aktívnejší rybársky manažment ovplyvnil početnosť populácie šťúk v lovných revíroch. Väčšie problémy spôsobuje kormorán veľký. Jeho početnosť na Slovensku narastá v jesennom období, teda v čase zarybňovania voľných vôd. Práve šťuka v dĺžkach až do 50 centimetrov predstavuje pre štíhly tvar tela pre kormorána ideálnu korisť. To isté platí v rybničných sústavách. V súčasnosti je však na Slovensku v platnosti nová výnimka na plašenie a odlov kormorána, ktorá umožňuje jeho lov na väčšine rybársky revírov. Tento problém si vedia rybári v súčinnosti s poľovníkmi efektívne vyriešiť.
Hlavátka Podunajská: Ohrozená Kráľovná
Hlavátka podunajská (Hucho hucho) je jednou z najvzácnejších a najväčších lososovitých rýb Európy. Vo voľnej prírode obýva predovšetkým čisté, studené a prúdiace horské a podhorské toky. Najväčšia hlavátka ulovená na Slovensku vážila vyše 30 kilogramov a merala viac než 140 centimetrov. Prezývku „kráľovná slovenských vôd“ si vyslúžila vďaka svojej veľkosti, sile a vzácnosti.
V prírode sa odohráva výter hlavátky prirodzene každý rok. Tento proces je však veľmi závislý od ideálnych podmienok: čistota vody, teplota, prítomnosť vhodného dna a minimálne rušenie. Vplyvom znečistenia, prehradenia tokov či klimatických zmien však počet prirodzených neresísk ubúda. Obdobie neresu hlavátky pripadá zvyčajne na marec až apríl, keď sa teplota vody pohybuje medzi 6 až 9 °C. V tomto čase migrujú pohlavne dospelé ryby proti prúdu rieky na tradičné neresiská - plytké úseky s čistou, okysličenou vodou a štrkovitým alebo kamenistým dnom. Takéto podmienky sú pre vývoj ikier úplne zásadné.
Hlavátka patrí medzi kriticky ohrozené druhy nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Jej populácie vo voľnej prírode klesajú v dôsledku viacerých faktorov: znečistenie riek, regulácia tokov, výstavba priehrad, úbytok neresísk a konkurencia s inváznymi druhmi. Práve preto má umelý výter v súčasnosti zásadný význam. Vďaka kontrolovanému odchovu a zarybňovaniu môžeme udržať, alebo dokonca obnoviť stavy hlavátky v riekach, kde by inak mohla úplne zmiznúť. Zarybňovanie tokov zabezpečuje rovnováhu v ekosystéme a zvyšuje biodiverzitu. Ochrana a podpora hlavátky podunajskej nie je len úlohou odborníkov, ale aj nás všetkých, ktorí si vážime prírodu a pestrosť našich vôd.
Žiaľ, nie vždy sú príbehy o hlavátkach spojené s úlovkom. Dnes 10.11.2011 sa smutne zdokumentovala prekrásna trofejná, žiaľ uhynutá hlavátka, ktorá bola objavená na Váhu v Ružomberku. Ryba bola nájdená umierajúca a nebolo v silách rybárov predĺžiť jej život. Veľmi potešujúce je však, že uhynutá ryba bola oficiálne zdokumentovaná a zaregistrovaná miestnou rybárskou organizáciou. Táto nádherná ryba merala fantastických 130 cm, a vážila viac ako 16 kilogramov, meranie a váženie však bolo len zbežné. Nakoľko ryba bude preparovaná a darovaná rybárskej škole, snažili sme sa minimalizovať akékoľvek možné poškodenie tohto nádherného tvora. Podľa všetkých vyjadrení odborníkov, ku ktorým sa nám dnes podarilo dostať, odfotená hlavátka, uhynula na starobu a dlhé obdobie pred svojim skonom neprijímala potravu. Preto predpokladáme, že jej hmotnosť by za iných podmienok dosahovala hranicu 20 kg. Veľmi oceňujeme snahu zachovať túto nádhernú rybu pre ďalšie generácie v rybárskej škole.
Vyza Veľká: Kedysi aj v Slovenských Vodách
Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Táto obrovská ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami. Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z ktorých sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu.
Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov. Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z 18. - 19. storočia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t.
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.
Väčšinu roku žijú vyzy v plytkých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.
Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda.
Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel.
Tabuľka: Rekordné úlovky rýb na Slovensku a vo svete
| Ryba | Miesto úlovku | Hmotnosť | Dĺžka | Rok |
|---|---|---|---|---|
| Sumec | Latorica, Slovensko | 128 kg | 2,57 m | 1966 |
| Sumec | Domaša, Slovensko | 115 kg (odhad) | 264,5 cm | 2024 |
| Sumec | Adamovské jazerá, Slovensko | 106 kg | 255 cm | 2025 |
| Hlavátka podunajská | Slovensko | >30 kg | >140 cm | - |
| Šťuka severná | Vážsky Dunaj, Komárno | >40 kg (údajne) | - | - |
| Šťuka severná | VN Domaša, Slovensko | 23,5 kg | 137 cm | 1982 |
| Vyza veľká | Rieka Amur, Čína | 617 kg | - | - |
| Vyza veľká | Svetový rekord | 3,2 t (údajne) | 10 m (údajne) | 18. - 19. storočie |
tags: #najvacsia #ulovena #ryba #na #slovensku