Rovníková Guinea, malá krajina v Guinejskom zálive na západnom pobreží Afriky, ponúka bohaté kultúrne dedičstvo a rozmanitú gastronómiu. Cestovanie po tejto krajine však môže byť spojené s nečakanými výzvami a stretnutiami s miestnymi autoritami. Napriek tomu sa v africkej kuchyni nájdu jedlá, ktoré stoja za to.
Národné jedlo: Rybacia polievka Pepper soup
Rybacia polievka Pepper soup je považovaná za národné jedlo Rovníkovej Guiney. Do polievky sa dávajú aj tie najhoršie časti ryby, ako zuby a mastná koža, plné kostí. Tieto ingrediencie sa nahádžu do vody a povaria. Domorodci túto polievku jedia v malilinkých miestnostiach natlačení na seba.
Fish Pepper Soup ( Cameroonian Recipe)
Incident v Moka: Keď sa rybacia polievka stane dôvodom na problémy
V meste Moka, na juhu ostrova Bioko, sa nám nepodarilo nafotiť nič. Keď sme nasadali do autobusu, aby sme išli ďalej, zastavili nás dvaja chlapíci v teplákoch FC Barcelona. Títo "športovci" sedeli v krčme a jedli rybaciu polievku. Po 15 minútach zobrali nášmu sprievodcovi všetky papiere, aj keď sme mali permit na každú dedinku a mestečko, vrátane Moky.
Následne sme boli prevezení na policajnú stanicu, kde sme zistili, že "športovci" sú policajti a sú pod vplyvom alkoholu. Najviac opitá bola jedna tlstá pani v modrom, ktorá bola tiež v krčme a bola zodpovedná za celú situáciu. V každej krčme tu sedia iba policajti, nikto iný na to nemá peniaze.
Po pol hodine prišiel fešák so zrkadlovkami, ktorý nám vysvetlil, že aj keď máme víza a povolenie na návštevu Moky, je normálne zastaviť sa na policajnej stanici a zapísať sa. Po hodinke a pol sme opustili historické mestečko. Pred odchodom z Moka sme sa ešte zastavili v Prírodovedeckom výskumnom centre, ktoré bolo "náhodou" zatvorené.
Víza a povolenia: Byrokratická nočná mora
Získať víza do Rovníkovej Guiney je obrovský problém, väčší než získať víza do Severnej Kórey, Turkmenistanu, Iránu a Eritrei dokopy. Potrebujete milión papierov, výpis z účtu, preukaz o očkovaní proti žltej zimnici, potvrdenie, že ste HIV negatívny, nesmiete predtým navštíviť krajinu, kde bola ebola (kvôli tomu som si vybavil nový pas), a musíte dodať do španielčiny preložený výpis z registra trestov starý najviac jeden mesiac. Nasleduje osobná návšteva ambasády v Moskve či Madride.
Aj keď získate víza, môže sa stať, že vás pohraničiari do krajiny nepustia. Stáva sa to bežne. Lokálny policajt povie nie, a máte smolu.
Stravovanie a lokálna kuchyňa
Afrika je vo všeobecnosti kontinent, kde človek neočakáva žiadne kulinárske zážitky. Nie je to však úplná pravda a aj v africkej kuchyni sa nájdu jedlá, ktoré stoja za to, a reštaurácie, ktoré spĺňajú tie najprísnejšie kritériá. V celej Afrike sú v podstate základnými surovinami rôzna zelenina, kuracie, hovädzie alebo kozie mäso, ryby, ryža a kukuričná kaša, ktorá má rôzne názvy v rôznych častiach kontinentu (posho, ugali, papp).
Zaujímavosti o krajine a podpora vlády
Kto podporuje túto vládu, vidíte podľa veľkosti a polohy ambasád. Najväčšou ambasádou je ambasáda USA, hneď vedľa Španielskej (bývalý kolonizátor) a Nigérijskej (sused a ropná veľmoc). Oproti cez cestu je ambasáda Francúzska (aj Total tu má svoje záujmy). A vedľa nej jeden z palácov syna prezidenta - Teodorína. Ten má 10 palácov a každý deň spí v inom, bojí sa teroristického útoku.
Historické míľniky a politické udalosti
V 12. a 13. storočí prišli na územie dnešnej Rovníkovej Guiney kmene Bantu. Našli tu pôvodných obyvateľov Pygmejov a Ndowov. Vzápätí vypukli medzi kmeňmi kruté boje. Neskôr sa sem prisťahovali bojovné kmene Fangov. Ich odpor zamedzil Európanom, aby toto územie plne kolonizovali. Dlhodobý obchod s otrokmi Fangov zahnal do vnútrozemia, pobrežia sa zmocnili ihneď po zrušení otroctva. Ostrov Bioko obývali kmene Bubi od 13. storočia. V 15. storočí sem prišli Portugalci. V roku 1778 predali ostrov Španielom. Začiatkom 19. storočia sa ostrov stal centrom Európskeho obchodu s otrokmi, neskôr sa stal najdôležitejšou španielskou dŕžavou v rovníkovej Afrike. Španieli začali kolóniu rozvíjať až po roku 1939. Čiastočnú autonómiu dostala krajina v roku 1963. Nezávislosť bola vyhlásená až v roku 1968. Po odchode Španielov zostala krajina v krachu. Prezidentom sa stal Francisco Macias Nguema. V roku 1972 sa vyhlásil za doživotného vodcu. Začala sa vláda teroru a brutality. Tisíce ľudí bolo zabitých, alebo uväznených. V tomto období bola Guinea doslovne odrezaná od sveta. Vláda prezidenta Maciasa skončila v roku 1979 prevratom a následnou popravou.
Dve tretiny obyvateľov z krajiny ušli, alebo boli popravení. Prvé voľby sa uskutočnili v roku 1993. Americkí pozorovatelia ich nazvali „paródiou na demokraciu.“ Po objavení ložísk ropy to vyzeralo na zmenu politickej a sociálnej situácie v krajine. Potom, ako bol v roku 2004 potlačený ďalší z pokusov o štátny prevrat, bolo z krajiny deportovaných množstvo cudzincov. Rovnako boli potrestaní aj hlavní aktéri prevratu, juhoafričan Nick du Toit a jeho kolega Simon Mann, nájomní vojaci ktorí mali za úlohu zvrhnúť prezidenta Teodora Nguema Mbasoga Obianga a uvoľniť miesto pre opozičného vodcu žijúceho v exile, Severa Mora. Podporovateľom a financovateľom prevratu, medzi ktorými figuroval aj Mark Thatcher, syn bývalej britskej premiérky Margaret Thatcherovej, boli prisľúbené ropné práva, pokus o prevrat však dramaticky zlyhal. V marci 2004 došlo k zatknutiu Manna, du Toita a 60 ďalších účastníkov, počas pristátia v Harare, v Zimbabwe, kde sa malo uskutočniť naloženie zbraní. Du Toit bol okamžite prevezený do väzenia Black Beach, ktoré Amnesty International nazýva „peklom na zemi“. Simon Mann strávil prvé štyri roky vo väzení v Zimbabwe a potom bol prevezený do Malaba, kde si mal odsedieť ďalších 34 rokov. Možno, aby sa zabránilo ďalším pokusom o štátny prevrat, uviedol úradujúci prezident v roku 2011 nový projekt, vybudovanie nového hlavného mesta Oyala hlboko v džungli. Malo by byť domovom pre asi 200 000 obyvateľov a jeho dokončenie sa plánuje na rok 2020.
Bezpečnostné riziká a zdravotníctvo
Nedoporučuje sa vychádzať do neznámych miest po zotmení. Vhodné je mať seriózneho partnera alebo sprievodcu znalého miestnych pomerov. Zdravotníctvo bolo donedávna na veľmi nízkej úrovni, dodnes je najčastejšou chorobou malária. Na ostrove Pagalu zaznamenali epidémiu cholery, po ktorej sa táto malá časť krajiny stala neobývateľnou. Zásluhou rapídneho rastu ekonomiky a opatrení vlády od roku 2002 sa starostlivosť o populáciu zlepšuje.
Doprava v Rovníkovej Guinei
Cesty v Rovníkovej Guinei sú vo vynikajúcom stave. Na všetkých cestách, ktoré sa nachádzajú mimo miest sa platí mýto. Požičovne áut sú relatívne drahé a pri prevzatí je potrebné splatiť vysokú zábezpeku. Na letisku v Malabe má kanceláriu väčšina medzinárodných spoločností prenajímajúcich autá. Spoločnosť Hotel Autos Litoral má pobočku v hoteli Ibis, blízko letiska a jednu kanceláriu v meste Bata.
V prípade potreby je v ponuke auto aj so šoférom. V mestách funguje množstvo zdieľaných taxíkov, ktoré sa dajú zastaviť z ulice. Zvyčajne sú to biele vozidlá s farebným pruhom na bočnej strane. Ak idú v smere cesty a majú voľné miesto, zastavia na zamávanie.
V Rio Muni premáva provinčná autobusová spoločnosť Kassav Express.
Malabo International Airport leží 9 km západne od centra mesta Malabo. Bata International Airport tiež nesie pomenovanie medzinárodné, ale zatiaľ prevádzkuje len jednu medzinárodné spojenie s Niamey, v Nigery.
tags: #narodne #jedlo #rovnikovej #guienei