Hamburg, oficiálne známy ako Slobodné a hanzové mesto Hamburg (nem. Freie und Hansestadt Hamburg), je kľúčovým centrom obchodu, turizmu a kultúry v severnom Nemecku. Je to jedna zo 16 spolkových krajín Nemecka a jeden z troch „mestských štátov“ popri Brémach a Berlíne. S 1,9 miliónmi obyvateľov je Hamburg po Berlíne druhým najväčším mestom Nemecka a siedmym najväčším mestom Európskej únie. Vlastná spolková krajina sa rozprestiera len na území samotného hlavného mesta.
Mesto, často označované ako „Benátky severu“ pre svoje množstvo mostov a kanálov, leží pri ústí riek Alster a Bille do Labe. Približne 110 kilometrov severne od Hamburgu sa Labe vlieva do Severného mora, pričom úsek od Severného mora až po Hamburg je splavný aj pre zaoceánske lode. Metropolitná oblasť Hamburgu má približne 4,3 milióna obyvateľov.
Historický prehľad a význam
Hamburg bol založený v prvej polovici 9. storočia na zabezpečenie územia dobyté Franskou ríšou a od roku 831 bol sídlom biskupstva, neskôr od roku 848 arcibiskupstva. Rozmach mesta nastal počas vlády rodu Schauenburgovcov (od 1111). Vďaka rozsiahlym obchodným, colným a námorným privilégiám udeleným cisárom Fridrichom I. Barbarossom v roku 1189 sa Hamburg vyvinul na významnú súčasť severonemeckej Hanzy (od 1241 jej člen). Koncom stredoveku mal približne 13-tisíc obyvateľov. V roku 1510 získal štatút ríšskeho a slobodného hanzového mesta.
Reformácia priniesla ďalší rozmach: v roku 1588 bola založená prvá nemecká a severoeurópska burza a v roku 1665 prvá nemecká obchodná komora. Počas napoleonských vojen bol Hamburg okupovaný francúzskymi jednotkami (1806 - 14) a po ich odchode sa konštituoval ako slobodný mestský štát, ktorý sa stal členom Nemeckého spolku (1815). Po zjednotení Nemecka (1871) si zachoval samostatnú obchodnú a colnú politiku a k ríši sa (s výnimkou voľnej zóny prístavu) pripojil až v roku 1888 colnou úniou.
V roku 1842 zničil veľkú časť starého mesta požiar a počas 2. svetovej vojny (1943 - 45) bol Hamburg takmer zničený spojeneckými náletmi. Po jej skončení sa stal súčasťou britského okupačného pásma.
Dejiny Nemecka a vzostup Hamburgu: Od starovekých kmeňov po globálne prístavné mesto (epický príbeh)
Hospodárstvo a priemysel
Hamburg je strediskom priemyslu, obchodu, vedy, školstva a kultúry. Je významným logistickým uzlom vďaka svojmu rozsiahlemu prístavu a medzinárodnému letisku. Nie je prekvapením, že Hamburgu dominuje námorný priemysel. Medzi ďalšie významné odvetvia patria lodný, strojársky, letecký, chemický, petrochemický a elektrotechnický priemysel. Dôležité sú aj hutnícky (farebná aj čierna metalurgia), potravinársky (mlynársky, olejársky, mäsový, mliekarenský, lúparne ryže, výroba čokolády), tabakový, textilný, optický a polygrafický priemysel. Hamburg je aj sídlom krajinských a mnohých spolkových úradov, ako sú riaditeľstvo lodnej dopravy, hlavné finančné riaditeľstvo, hlavné riaditeľstvo pôšt a spolkových dráh, ako aj mnohých konzulátov.
Politický systém a štátne usporiadanie
Nemecko je federatívna parlamentno-demokratická republika. Hamburg je jednou zo 16 spolkových krajín Nemecka. Základnou charakteristikou politického systému NSR je federálne (spolkové) štátne usporiadanie a tzv. racionalizovaný parlamentarizmus, úzko spätý s kancelárskym princípom. Každá zo spolkových krajín vrátane Hamburgu má svoju ústavu, legislatívu, exekutívu a súdnictvo.
Rozdelenie právomocí medzi spolkovými a krajinskými štátnymi orgánmi upravuje Základný zákon (ústava NSR prijatá 8. mája 1949). Do kompetencie spolkových orgánov spadajú občianstvo, mena, migrácia, zahraničné vzťahy, clo, železnice, pošty a telekomunikácie. Krajinská vláda má svojho predsedu, ktorý je volený a zodpovedný Krajinskému snemu, plniacemu funkciu parlamentu. Voľby do krajinských snemov sa uskutočňujú raz za štyri roky (s výnimkou Sárska, kde je to päťročný interval). Termíny volieb do spolkových inštitúcií nekolidujú s termínmi volieb do krajinských inštitúcií a sú rozptýlené na celé spolkové legislatívne obdobie.
I keď medzinárodné vzťahy sú podľa Základného zákona NSR v kompetencii spolkových orgánov, jednotlivé krajiny môžu uzatvárať zmluvy s inými štátmi, nesmú však byť v kontradikcii so zahraničnou politikou NSR. Právomoci spolkových krajín sú zamerané najmä na sociálnu, kultúrnu, vnútornú politiku, finančnú oblasť a oblasť hospodárskeho plánovania.
Prehľad politických strán v Spolkovom sneme (po zjednotení Nemecka)
| Volebná | PDS | Zelení | SPD | FDP | CDU/CSU |
|---|---|---|---|---|---|
| 1990 | 2.4 | 3.8 | 33.5 | 11.0 | 43.8 |
| 1994 | 4.4 | 7.3 | 36.4 | 6.9 | 41.5 |
| 1998 | 5.1 | 6.7 | 40.9 | 6.2 | 32.5 |
Turistické atrakcie a kultúra
Hamburg je skutočným kultúrnym taviacim kotlom s fascinujúcimi historickými pamiatkami a nočným životom známym po celej Európe. Či už ide o historické alebo moderné atrakcie, Hamburg každému ponúka niečo výnimočné. Hamburg je tiež severonemeckým centrom pre biznis, turizmus a kultúru. Šport, výstavy, koncerty, veľtrhy, pouličné festivaly - vždy sa tu niečo deje.
Významné pamiatky a zaujímavosti:
- Speicherstadt (Mesto skladov): Nachádza sa v srdci Hamburgu a je jednou z najznámejších pamiatok. Táto mestská štvrť postavená v 19. storočí je skutočným lákadlom so svojimi nádhernými budovami z červených tehál a kanálmi. Od roku 2015 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Návštevníci si môžu prezrieť sklady, v ktorých sa kedysi skladoval tovar ako káva, tabak a čaj. Dnes je tam množstvo kaviarní a múzeí, ako napríklad Múzeum kávy a korenia, Nemecké colné múzeum a Miniatur Wunderland, najväčšia modelová železnica na svete.
- Prístav Hamburgu: Centrum hospodárskeho života od nepamäti, dnes je tiež veľkolepou turistickou atrakciou, kde návštevníci môžu preskúmať obrie lode, tankery a špeciálne obchodné lode.
- Elbphilharmonie (Labská filharmónia): Pri prechádzke medzi modernými budovami Hafencity narazíte na slávne koncertné centrum, ktoré ponúka nielen hudobné zážitky, ale aj ohromujúcu panorámu mesta. Táto 110 metrov vysoká sklenená konštrukcia v tvare vlny bola odovzdaná v roku 2017 a rýchlo sa stala ikonickou budovou moderného Hamburgu.
- Kostol sv. Michala (Hauptkirche St. Michaelis): Miestne známy ako „Michel“, je najznámejším chrámom v Hamburgu. Jeho 132 metrov vysoká veža barokovej stavby je charakteristickou súčasťou siluety mesta. Z vrchu kostola je nádherný výhľad na okolie. Jeho výrazná veža, ktorú už z diaľky vidieť z lodí priplávajúcich po rieke Labe, je považovaná za symbol mesta.
- Park Planten un Blomen: Nachádza sa v centre mesta a je skutočnou zelenou oázou. So svojimi nevšednými záhradami, vodopádmi a jazierkami je dokonalým miestom na oddych. Návštevníci sa môžu tešiť na vodnú svetelnú šou, ktorá poskytuje jedinečný zážitok.
- Reeperbahn: Známa hamburská zábavná štvrť, je centrom nočného života. Nachádzajú sa tu najobľúbenejšie bary, krčmy a kluby, ako aj najväčšia európska štvrť červených svetiel, ktorá je tiež jednou z atrakcií mesta.
Kultúrne inštitúcie:
- Hamburg má viacero významných hudobných scén a telies, napr. Hamburská štátna opera s Hamburským štátnym filharmonickým orchestrom a s baletným súborom (Hamburg Ballet).
- Početné koncertné sály, napr. Laeiszhalle (Musikhalle Hamburg, 1904 - 08).
- Činoherné divadlá, napr. Deutsches Schauspielhaus (1900), Thalia-Theater (založené 1843), ľudové divadlo Ohnsorg-Theater (založené 1902) a Ernst-Deutsch-Theater (1951).
- Operettenhaus je významné muzikálové divadlo.
- Množstvo kabaretov a varieté.
- Viacero múzeí, napr. Múzeum hamburských dejín (1912), Altonaer Museum (etnografické, botanické, zoologické a geologické zbierky, zbierky lodí a iné) a technické múzeá (lodí, ponoriek).
- Vyše 80 galérií, napr. galéria umenia Kunsthalle (1863 - 68) a pri nej Galéria súčasnosti (Galerie der Gegenwart; 1978 - 82).
Hamburg je tiež skvelé mesto pre vyššie vzdelanie. Ponúka niekoľko univerzít a vysokých škôl, napr. Hamburská univerzita (založená 1919) patriaca k najväčším v Nemecku a technická univerzita (založená 1978). Nachádza sa tu aj mnoho vedeckovýskumných ústavov, napr. viacero ústavov Inštitútu Maxa Plancka a nemecké výskumné stredisko fyziky častíc (DESY, Deutsches Elektronen-Synchrotron; založené 1959), ktoré je jedným z najvýznamnejších na svete. Mesto má aj početné knižnice (najstaršia Commerzbibliothek založená 1735) a Kongresové centrum (Congress Centrum Hamburg; 1973). Hamburg sa pýši aj Botanickou (založená 1821) a zoologickou (1907) záhradou a planetáriom.