Čerstvý chlieb je základnou súčasťou stravy mnohých Slovákov. Avšak, čo sa stane, keď sa chlieb nepredá? Môže predajca vrátiť chlieb do pekárne? Aké sú legislatívne aspekty a ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú nakladanie s nepredaným pečivom? Tento článok sa zameriava na túto problematiku a rozoberá rôzne aspekty s ňou spojené.
Je bežné, že spotrebitelia majú otázky ohľadom kvality a bezpečnosti potravín, ktoré kupujú. Jednou z častých otázok je, prečo sa chlieb, a potenciálne aj iné potraviny, nesmú vracať do obchodu. Hoci neexistuje jeden priamy zákon, ktorý by to zakazoval, existuje viacero dôvodov, prečo je vrátenie chleba a iných potravín často nemožné alebo nevhodné.
Dôvody, prečo sa potraviny nevracajú
Hlavným dôvodom, prečo sa chlieb a iné potraviny zvyčajne nevracajú, je zabezpečenie bezpečnosti potravín a hygieny. Akonáhle potravina opustí obchod a dostane sa do domácnosti spotrebiteľa, obchod už nemá kontrolu nad tým, ako sa s ňou zaobchádza. Potravina mohla byť vystavená kontaminácii, nesprávnemu skladovaniu alebo iným faktorom, ktoré by mohli ohroziť jej bezpečnosť.
Vrátený chlieb by mohol predstavovať riziko pre ostatných zákazníkov, ak by bol kontaminovaný alebo pokazený. Obchody sa snažia minimalizovať toto riziko tým, že neakceptujú vrátenie potravín, s výnimkou určitých prípadov.
Legislatíva v oblasti potravín kladie na obchodníkov veľkú zodpovednosť za kvalitu a bezpečnosť predávaných potravín. Obchodníci musia zabezpečiť, aby potraviny boli správne skladované, označené a predávané v súlade s platnými predpismi. Ak by obchod akceptoval vrátený chlieb, bolo by ťažké zaručiť, že s ním bolo zaobchádzané správne a že je stále bezpečný na konzumáciu. Z tohto dôvodu obchody radšej neakceptujú vrátenie chleba a iných potravín, aby sa vyhli potenciálnym problémom s legislatívou a zodpovednosťou.
Legislatíva a predaj chleba
Legislatíva v Slovenskej republike neupravuje priamo možnosť vrátenia chleba predajcom do pekárne. Vrátenie chleba závisí od zmluvných podmienok medzi predajcom a pekárňou. Niektoré pekárne môžu mať zavedený systém spätného odberu nepredaného chleba, zatiaľ čo iné nie. Tento systém je často založený na dohode a vzájomnej dôvere medzi pekárňou a predajcom.
Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ERP)
Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ERP) upravuje povinnosti podnikateľov pri evidencii tržieb. Podľa tohto zákona je podnikateľ povinný evidovať tržby prijaté v hotovosti za predaný tovar alebo poskytnutú službu.
- Povinnosti pri používaní ERP: Podnikateľ musí evidovať tržby v ERP bez zbytočného odkladu po ich prijatí. ERP musí umožňovať vytlačenie všetkých znakov slovenskej abecedy a interpunkčných znamienok. Na pokladničnom doklade musia byť uvedené všetky povinné údaje, ako napríklad názov tovaru, cena, dátum a čas predaja.
- Sankcie za porušenie zákona o ERP: V prípade porušenia zákona o ERP môže daňový úrad uložiť podnikateľovi pokutu. Napríklad, ak podnikateľ nepoužije ERP na evidenciu tržby, môže mu byť uložená pokuta podľa § 16a písm. a) zákona o používaní ERP.
Vyhláška o pekárskych výrobkoch
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka upravuje pojmy a označovanie pekárenských výrobkov. Podľa tejto vyhlášky je potrebné rozlišovať medzi čerstvým, dopekaným a rozmrazeným pečivom. Ak je pekársky výrobok vyrobený dopečením z predpečeného chladeného alebo mrazeného polotovaru, musí sa v mieste ponuky na predaj označiť „vyrobené dopečením z chladeného polotovaru“ alebo „vyrobené dopečením zo zmrazeného polotovaru“.
Nebalený pekársky výrobok možno označiť slovom „čerstvý“, ak sa predáva bez použitia predpečenia a spotrebiteľovi sa ponúka najneskôr do 24 hodín po upečení. Toto označenie spotrebiteľ nájde priamo na mieste predaja (na cenovke).
Znížená sadzba DPH na chlieb
Na Slovensku platí znížená sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) na čerstvý chlieb, ktorý spĺňa určité podmienky. Znížená sadzba sa vzťahuje na chlieb, ktorý bol nakyprený kvasom alebo droždím, je celý (nebalený alebo balený a má hmotnosť viac ako 400 g), je balený (krájaný alebo porciovaný, balenie môže mať aj nižšiu hmotnosť ako 400 g), je dodaný do predajne a ponúknutý spotrebiteľovi najneskôr do 24 hodín po upečení u prvopredajcu.
- Podmienky pre uplatnenie zníženej sadzby DPH: Chlieb musí byť čerstvý a ponúknutý spotrebiteľovi najneskôr do 24 hodín po upečení. Chlieb musí byť nakyprený kvasom alebo droždím. Chlieb nesmie byť vyrobený dopečením z predpečeného chladeného alebo zmrazeného polotovaru.
Ekonomické a praktické aspekty vrátenia chleba
Z ekonomického hľadiska je vrátenie chleba pre pekáreň stratou. Pekáreň musí znášať náklady na výrobu, dopravu a likvidáciu nepredaného chleba. Na druhej strane, ak pekárne neumožňujú vrátenie chleba, predajcovia môžu objednávať menej chleba, aby sa vyhli stratám.
Možnosti nakladania s nepredaným chlebom
Nepredaný chlieb nie je nutné len vyhodiť. Existujú rôzne možnosti, ako s ním naložiť, aby sa minimalizovalo plytvanie:
- Darovanie charitatívnym organizáciám: Nepredaný chlieb môže byť darovaný charitatívnym organizáciám, ktoré ho môžu využiť na kŕmenie ľudí v núdzi.
- Použitie na výrobu strúhanky alebo krmiva: Nepredaný chlieb môže byť spracovaný na strúhanku alebo krmivo pre zvieratá.
- Zľavy na konci dňa: Predajcovia môžu ponúkať zľavy na chlieb na konci dňa, aby sa vyhli jeho vyhodeniu.
100 WAYS TO REDUCE FOOD WASTE YOU HAVE TO TRY
Plytvanie potravinami na Slovensku a vo svete
Podľa EU štúdie vydanej v roku 2002 sa v EÚ každoročne vyhodí 153 miliónov ton potravín, čo je viac ako sa do Európy dovezie. Toto množstvo je porovnateľné s tým, koľko sa za rok vyprodukuje potravín na celom území Číny. Dáta ďalej hovoria, že vo svete sa vyrobí toľko jedla, že by nasýtilo viac než 10 miliárd ľudí. Tento problém však presahuje hranice etiky a zasahuje aj globálne environmentálne otázky, pretože vyhodené potraviny prispievajú k 8 až 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov.
Na Slovensku sa redistribuuje menej než 1 % vyhodených potravín, konkrétne Potravinová banka Slovenska v roku 2020 rozdelila 4850 ton potravín. Na Slovensku sa najčastejšie vyhadzuje chlieb, pečivo, ovocie, zelenina a varené jedlá. Domácnosti sú podľa niektorých dát najväčší plytvači potravinami, no problémy s redistribúciou jedla majú aj obchodné reťazce či farmári, častokrát kvôli nepružným legislatívnym bariéram.
Všetci diskutujúci uvádzali príklady o tom, ako je aktuálna legislatíva príliš striktná alebo nepružná. Okrem zle nastavenej legislatívy a trhu, chýba systémová podpora a infraštruktúra, ktorá by umožnila efektívnu redistribúciu. Bez štátnej podpory, alebo finančných stimulov od štátu pre firmy a neziskové organizácie, ktoré sa tejto činnosti venujú, je obtiažne pokrývať náklady spojené s distribúciou a skladovaním darovaných potravín. Mimovládne organizácie často fungujú na dobrovoľníckej báze, čo komplikuje pravidelné a efektívne fungovanie.
Zodpovednosť za potraviny po lehote spotreby
Za tovar po lehote spotreby by mali zodpovedať už len predajne. Rezort pôdohospodárstva tým chce chrániť výrobcov pred nevýhodnými zmluvami. Likvidovať potraviny po záručnej lehote by mali za vlastné peniaze obchodníci. Navrhlo to ministerstvo pôdohospodárstva v novele zákona o potravinách, ktorú parlament posunul do druhého čítania.
Obchodníci sa bránia tomu, že by mala byť likvidácia nepredaných potravín iba na nich. Tvrdia, že im to zvýši náklady. „Likvidácia potravín na úkor predajne sa na sto percent prenesie na spotrebiteľa,“ vraví výkonný riaditeľ obchodu Zdravysvet.sk Pavol Machnič.
Potravinárska komora tvrdí, že neopodstatnené náklady majú výrobcovia a obchod aj s likvidovaním potravín tesne po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ktoré by sa podľa nej mohli ešte predávať. Za také považuje jej výkonná riaditeľka Jarmila Halgašová napríklad fazuľu či konzervy, tvrdí, že spĺňajú požiadavky bezpečnosti.
Vplyv pandémie a ďalších faktorov na predaj pečiva
Obmedzenia predaja a zásobovanie počas pandémie
Počas pandémie COVID-19 a s ňou spojených lockdownov sa pekári stretávali s problémami pri zásobovaní maloobchodných predajní. Zákaz cestovania mimo okres mohol spôsobiť značné škody pri dodávkach tovaru. Policajné kontroly na hraniciach okresov mohli spôsobiť, že vodiči čakali v kolónach aj niekoľko hodín. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov preto žiadal Ministerstvo vnútra SR o informovanie policajných kontrol o zaistení plynulého prechodu zásobovacích vozidiel.
Zákaz nedeľného predaja a jeho dopady
Návrh zákona o zákaze nedeľného predaja je v slovenskej politike opakujúcou sa témou. Argumenty pre zákaz sa často opierajú o potrebu tráviť čas s rodinou a umožniť zamestnancom maloobchodu oddych. Protiargumenty poukazujú na ekonomické dopady, ako sú strata pracovných miest a zníženie tržieb.
- Argumenty pre zákaz: Rodiny by mali tráviť čas spolu, zamestnanci by mali mať deň voľna.
- Argumenty proti zákazu: Strata pracovných miest, zníženie tržieb, obmedzenie slobody spotrebiteľov.
V mnohých európskych krajinách platia obmedzenia nedeľného predaja. Napríklad v Rakúsku sú obchody v nedeľu zatvorené, s výnimkou niektorých malých obchodov a turistických oblastí. V Poľsku platia výnimky pre kvetinárstva, obchody so suvenírmi a pekárne.
Vplyv inflácie a cien energií na konkurencieschopnosť slovenských výrobkov
Vzhľadom na infláciu, ceny energií a cenu práce sa slovenské výrobky stávajú menej konkurencieschopné. Podľa údajov Štatistického úradu SR boli ceny potravín a nealkoholických nápojov v októbri 2022 medziročne vyššie až o 26,1 %. Drahšie ako pred rokom boli najmä oleje a tuky (o 51,1 %), mlieko, syry a vajcia (o 30,0 %), mäso a výrobky z neho (o 27,6 %), chlieb a obilniny (o 27,5 %), ale aj zelenina (o vyše 25,5 %).
Označovanie a kvalita pekárenských výrobkov
Je dôležité, aby spotrebitelia mali prístup k informáciám o zložení a pôvode pekárenských výrobkov.
Značka kvality SK
Ak chcete mať istotu, že výrobok bol naozaj vyrobený na Slovensku a zo slovenských surovín, kupujte potraviny, ktoré majú na obale uvedené logo Značky kvality SK. Je to označenie, ktoré Ministerstvo pôdohospodárstva udeľuje poľnohospodárskym a potravinárskym produktom.
Alternatívy k priemyselnému pečivu: Domáce pečenie a kváskový chlieb
Domáce pečenie chleba bolo kedysi úplne prirodzené. Staré mamy ho ešte čerstvý zabalili do ľanovej utierky a celý týždeň z neho ukrajovali. Bežnou realitou v obchodoch sú gumové rožky a drobivý či nedopečený chlieb, ktorý už na druhý deň splesnivie. Aj vo väčšine pekární už dostať iné pečivo, než na aké sme boli zvyknutí.
Pekárne sa snažia výrobu čo najviac zlacniť. Ich ceny tlačia dolu najmä obchodné reťazce. Veľkovýroba je zautomatizovaná, čo je zdanlivo obrovská výhoda. Môže ihneď reagovať na nárazový dopyt, má nižšie nároky na čas a kvalifikovaný personál. Pekárske zručnosti sú obmedzené na schopnosť odmerať dávku vody, spojiť ju s modernou pečivovou zmesou a spracovať cesto. Daň za urýchlenie celého procesu a preskočenie fázy dlhšie trvajúceho kvasenia je však vysoká. To, čo sa uberie chlebu na potrebnom čase, sa musí umelo nahradzovať. Postarajú sa o to emulgátory, fosfáty, modifikované škroby, aromatické a ďalšie pridané látky. Takéto pečivo má potom výrazne horšiu stráviteľnosť a využiteľnosť živín obsiahnutých v obilnom zrne. Podobne to je aj s rožkami. Supermarkety chcú mať čerstvé pečivo v regáloch od rána do večera, preto sú pekárne nútené upiecť viac kusov, než sa predá. Bežnou praxou veľkých pekární je, že sa starý nespotrebovaný chlieb pridáva do toho nového. Bochníky sa rozmočia, rozmelú a zamiešajú do nového cesta.
Ak chcete potraviny užitočné pre zdravie, máte dve možnosti: Môžete ich kúpiť v menšom obchode a dbať na to, aby išlo o výrobky z pekárne, ktorá vyrába pečivo z celozrnnej múky za pomoci prirodzeného kysnutia. No pozor - chlieb vyrobený z kvásku a „chlieb s kváskom“ nie je to isté. Chlieb z kvásku je vyrobený kvasením. Alebo si poctivé pečivo môžete upiecť doma. Dôležité sú kvalitné suroviny. Niektoré druhy kúpite v bežných obchodoch a supermarketoch, iné len v predajniach zdravej výživy. Pri pečení chleba s použitím vlastnoručne zavedeného tradičného kvásku, nebude jeho obsahom nič iné než celozrnná múka, voda, soľ a prípadne rasca. Žiadne chemické prísady a ďalšie prídavné látky. Takéto pečivo je zdravé, chutné a navyše vydrží dlhšie čerstvé. Chlieb uchovávajte na suchom mieste v papierových vreckách alebo zabalený do čistej utierky. Pri výrobe vám môžu poslúžiť obľúbené domáce pekárne. Odmenou budú voňavé, chrumkavé, vnútri vláčne a vždy chutné produkty bez zbytočných prísad. Tip: Ak si na výrobu kvásku netrúfate, dostať ho v bio obchodoch v sušenej forme. Skúste sa popýtať aj vo svojom okolí.
100 WAYS TO REDUCE FOOD WASTE YOU HAVE TO TRY
Čo je Kváskový Chlieb?
Kváskový chlieb je typ kysnutého chleba, ktorý na rozdiel od bežných chlebov, ktoré používajú komerčné droždie, využíva na kyprenie kváskový štartér. Tento štartér je živá kultúra mikroorganizmov, vrátane baktérií mliečneho kvasenia a divokých kvasiniek, ktoré sa kultivujú z múky a vody. Tieto mikroorganizmy žijú v symbiotickom vzťahu a produkujú kyselinu mliečnu a oxid uhličitý, ktoré chlebu dodávajú charakteristickú chuť a štruktúru. Históriu kváskového chleba siaha až do starovekého Egypta, približne do roku 1500 pred Kristom. Tento tradičný spôsob pečenia prežil dodnes a ponúka nielen jedinečnú chuť, ale aj potenciálne zdravotné výhody.
Ako sa vyrába kváskový chlieb?
Výroba kváskového chleba je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a pozornosť. Tu je stručný prehľad:
- Príprava kváskového štartéra: Zmiešajte múku a vodu v rovnakom pomere a nechajte zmes kvasiť pri izbovej teplote. Pravidelne ju prikrmujte múkou a vodou, aby ste udržali mikroorganizmy aktívne. Tento proces trvá niekoľko dní, kým sa nevytvorí stabilný a aktívny štartér.
- Príprava cesta: Zmiešajte kváskový štartér s múkou, vodou a soľou. Množstvo ingrediencií sa líši v závislosti od receptu.
- Kysnutie: Cesto nechajte kysnúť niekoľko hodín, počas ktorých prebieha fermentácia.
Zdravotné benefity kváskového chleba
Kváskové produkty sú zdravšie, ľahšie stráviteľné a menej zaťažujú náš tráviaci organizmus. Je to spôsobené prácou kvásku v ceste, ktorý rozkladá zložité štruktúry obsiahnuté v múke na jednoduchšie. Kváskovanie, ktoré nám prináša zdravotné benefity, si vyžaduje čas. Nie však náš čas, ale čas nášho kvásku. Kvások je totižto veľmi samostatný, od nás potrebuje len sem - tam usmerniť. Preto kým my pracujeme v práci, či doma oddychujeme, kvások v ceste pracuje.
Medzi hlavné výhody kváskového chleba patria:
- Lepšia stráviteľnosť: Fermentácia rozkladá lepok a iné ťažko stráviteľné zložky múky, čím sa stáva kváskový chlieb ľahšie stráviteľný pre ľudí s citlivosťou na lepok (nie však pre celiatikov).
- Nižší glykemický index: Kváskový chlieb má nižší glykemický index ako bežný chlieb, čo znamená, že nespôsobuje prudký nárast hladiny cukru v krvi. To je výhodné pre ľudí s cukrovkou alebo inými metabolickými problémami.
- Zvýšená biologická dostupnosť živín: Fermentácia zvyšuje biologickú dostupnosť vitamínov skupiny B a minerálov, ako je železo, zinok a horčík. Rozkladá tiež antinutričné látky, ako je kyselina fytová, ktorá bráni vstrebávaniu týchto minerálov.
- Prebiotické účinky: Kváskový chlieb podporuje rast prospešných baktérií v čreve, čím prispieva k zdraviu črevného mikrobiómu. Zdravý mikrobióm je dôležitý pre imunitu, trávenie a celkové zdravie.
- Podpora zdravia srdca: Vláknina, draslík, fosfor a sodík v kváskovom chlebe podporujú zdravie srdca. Rozpustná vláknina pomáha znižovať hladinu cholesterolu v krvi.
- Dlhá trvanlivosť: Vďaka obsahu kyseliny mliečnej má kváskový chlieb dlhšiu trvanlivosť ako bežný chlieb.
Riziká kváskového chleba
Hoci má kváskový chlieb mnoho výhod, je dôležité zvážiť aj potenciálne riziká:
- Obsah lepku: Kváskový chlieb obsahuje lepok, preto nie je vhodný pre ľudí s celiakiou. Hoci fermentácia znižuje množstvo lepku, pre celiatikov je stále nebezpečný.
- Kyslý chuť: Niektorým ľuďom môže prekážať kyslá chuť kváskového chleba. Chuť závisí od dĺžky fermentácie a použitých ingrediencií.
- Vysoký obsah sacharidov: Kváskový chlieb je stále zdrojom sacharidov, preto by ho mali ľudia s cukrovkou alebo inými metabolickými problémami konzumovať s mierou.
- Možné prídavné látky: Pri nákupe kváskového chleba v obchode si pozorne prečítajte zloženie, pretože niektoré produkty môžu obsahovať prídavné látky, ako sú konzervanty alebo emulgátory.
Kváskový chlieb a diabetes
Diabetici sa často stretávajú s otázkami ohľadom vhodnosti konzumácie chleba. Je tmavý chlieb skutočne zdravší a podľa čoho si vyberať ten správny? Vhodnejší je však taký druh chleba, ktorý má nižší glykemický index (GI) a po jeho zjedení stúpa glykémia pomalšie.
Už niekoľko rokov sa v diabetologických ambulanciách odporúča, aby diabetici uprednostňovali tmavé chleboviny, celozrnný chlieb alebo grahamové pečivo pred bielymi druhmi z jemne vymletej múky. Je však dôležité, aby diabetici sledovali svoje glykémie pomocou glukomera, ktorý im poskytne informácie o tom, ako tá-ktorá potravina ovplyvnila ich glykémiu. Niekedy sa môžu prekvapiť, že očakávaný efekt sa nedostavil.
Glykemický index (GI) potravín je informácia, ktorá hovorí o hladine cukru v krvi. Čím viac hladina cukru v krvi stúpne, tým rýchlejšie aj padá naspäť. Pri zjedení potraviny s nižším glykemickým indexom hladina v cukru v krvi nestúpne rapídne rýchlo, ale uvoľňuje sa postupne.
| Druh chleba | Glykemický index (GI) | Vplyv na hladinu cukru v krvi |
|---|---|---|
| Biely chlieb | 70 | Vysoký |
| Kváskový chlieb | 60 | Stredný |
| Celozrnný chlieb | 55 | Nízky |
Ako si vybrať kvalitný kváskový chlieb?
Pri výbere kváskového chleba je dôležité zamerať sa na kvalitu surovín a spôsob výroby. Tu je niekoľko tipov:
- Zloženie: Vyberajte chlieb, ktorý obsahuje len základné suroviny: múku, vodu, soľ a kvások. Vyhnite sa chlebu s prídavnými látkami, konzervantmi a emulgátormi.
- Druh múky: Uprednostňujte celozrnný kváskový chlieb, ktorý obsahuje viac vlákniny, vitamínov a minerálov.
Spotrebiteľské práva a reklamácie
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa priniesol niekoľko zmien týkajúcich sa reklamácií. Zodpovednosť za vady tovaru (veci) sa bude riadiť pravidlami Občianskeho zákonníka. V tomto článku nájdete základné informácie o reklamáciách a zodpovednosti obchodníka za vady. Dozviete sa, kedy sa vec považuje za vadnú, za aké vady obchodník zodpovedá, ako môže spotrebiteľ vytknúť vadu (uplatniť reklamáciu) a na čo má spotrebiteľ pri vadnej veci nárok. Ak ide o zmluvu uzavretú počas nevyžiadanej návštevy obchodníka u spotrebiteľa alebo na predajnej akcii (organizovanom podujatí, na ktorom sa prezentujú a predávajú produkty), lehota na odstúpenie od zmluvy sa predĺžila na 30 dní. Ak bol tovar zakúpený v kamennej predajni, spotrebiteľ nemá zo zákona právo na odstúpenie od zmluvy len z dôvodu, že si nákup rozmyslel, išlo o nevhodný darček alebo podobne, a to ani vtedy, ak mu bol tovar po zakúpení v kamennej predajni doručený až následne (napríklad preto, že konkrétne farebné vyhotovenie na predajni nebolo k dispozícii). Niektorí obchodníci však nad rámec svojich zákonných povinností umožňujú spotrebiteľom aj pri nákupe v kamennej predajni vrátiť tovar alebo tovar vymeniť za iný tovar, v takom prípade však podmienky vrátenia alebo výmeny určuje obchodník (napr. lehotu na vrátenie, kúpna cena môže byť vrátená aj vo forme poukazu na ďalší nákup a pod.).
Na riešenie prípadov, kedy má zakúpený tovar vadu, slúži predovšetkým reklamácia. Obchodník zodpovedá za vady, ktoré má tovar pri jeho prevzatí spotrebiteľom a ktoré sa prejavia do dvoch rokov od prevzatia tovaru. Ak spotrebiteľ vytkne vadu u obchodníka, môže od obchodníka požadovať opravu alebo výmenu tovaru a v niektorých prípadoch aj primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo môže od zmluvy odstúpiť, v závislosti od konkrétnych okolností. Od reklamácie je potrebné odlišovať odstúpenie od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu. Vo všeobecnosti platí, že spotrebiteľ by pred odstúpením od zmluvy bez udania dôvodu nemal tovar používať. Zjednodušene možno povedať, že spotrebiteľ by mal s tovarom zaobchádzať tak, ako by mu to bolo umožnené v kamennej predajni. Ak sa však spotrebiteľ rozhodne odstúpiť od zmluvy, hoci tovar už použil, obchodník mu nemôže právo na odstúpenie od zmluvy odopierať a je povinný vrátiť mu prijaté platby v zákonnej lehote. Obchodník od spotrebiteľa ale v takom prípade môže požadovať náhradu za zníženie hodnoty tovaru, ktoré vzniklo v dôsledku zaobchádzania nad rámec zaobchádzania potrebného na zistenie vlastností a funkčnosti tovaru. Náhrada za zníženie hodnoty tovaru môže spočívať napríklad v nákladoch na vyčistenie tovaru, v rozdiele medzi kúpnou cenou tovaru a cenou, za ktorú obchodník tovar predal ako používaný tovar a pod. V prípade odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy v zákonnej lehote je obchodník povinný do 14 dní vrátiť spotrebiteľovi všetky platby vrátane nákladov na dopravu, dodanie, poštovné a iných nákladov a poplatkov. Ak si však spotrebiteľ zvolil iný ako najlacnejší spôsob dodania ponúkaný obchodníkom, obchodník nie je povinný uhradiť rozdiel medzi nákladmi na dodanie zvolené spotrebiteľom a nákladmi na najlacnejší bežný spôsob dodania ponúkaný obchodníkom. Obchodník tak bude znášať iba náklady na najlacnejší bežný spôsob dodania, ktorý ponúka spotrebiteľom. Obchodník takisto nie je povinný hradiť náklady na vrátenie tovaru spotrebiteľom, tieto náklady znáša spotrebiteľ.
Ak je spotrebiteľovi dodaný produkt bez jeho objednávky, ide o nevyžiadané plnenie. Ak spotrebiteľ po doručení takéhoto plnenia ostáva nečinný, neznamená to, že s kúpou súhlasí. Spotrebiteľ nie je povinný vrátiť tovar ani uhradiť cenu za takéto plnenie. Ak obchodník kontaktuje spotrebiteľa telefonicky so zámerom ponúknuť mu uzavretie novej zmluvy alebo zmenu zmluvy, aj keby spotrebiteľ s uzavretím alebo zmenou zmluvy súhlasil, počas samotného telefonického hovoru nedôjde k uzavretiu zmluvy. Zmluva je v takomto prípade uzavretá až vtedy, ak spotrebiteľ doručí obchodníkovi svoj súhlas s obsahom ponuky na trvanlivom médiu, t. j. Ak spotrebiteľ svoj súhlas so zmluvou takýmto spôsobom nepotvrdí, k uzavretiu zmluvy nedôjde a dodaný tovar alebo služba sa považuje za nevyžiadané plnenie.
Ak spotrebiteľ nie je spokojný s kvalitou zakúpeného chleba, existujú aj iné možnosti, ako riešiť situáciu. Spotrebiteľ môže kontaktovať výrobcu chleba a informovať ho o svojich skúsenostiach. Nebalené pečivo, ktoré sa predáva v obchodoch, sa nebude baliť, zhodli sa na tom zástupcovia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Pripomínajú však, že je potrebné pri manipulácii s nebalenými potravinami dodržiavať odporúčané hygienické opatrenia. Zástupcovia ŠVPS a zväzu vyhlásením reagujú na informácie, že treba baliť chlieb a pečivo z dôvodu možnej nákazy týmto ochorením. Včera podvečer sa potravinári zhodli, že predaj nebalených potravín je aj naďalej možný, no s predpísanými hygienickými opatreniami. Výrobcovia zároveň upozorňujú, že výber balených produktov by ľudí pred nákazou neochránil. Je totiž známe, že vírus prežije aj na obaloch. Pekári preto apelujú na ľudí, aby sa správali zodpovedne a vstupovali do predajní výlučne s ochranou úst a nosa, ideálne aj s ochranou rúk v podobe rukavíc. Dodáva, že ak si chce byť spotrebiteľ istý, že sa na pečive či chlebe nenachádza vírus, stačí, ak si ho dá približne na 2 minúty zahriať v rúre na 70 stupňov. Žiadosť o balenie výrobkov prišla pekárom zo strany obchodníkov. V rámci rokovaní pracovných skupín však zistili, že tento model by bol zároveň veľmi ťažko zvládnuteľný. Podľa zväzu pekárov na to nemajú výrobcovia ani prispôsobené výrobné linky a technológie, baliť by sa muselo ručne. „Kapacita dodávok čerstvého pečiva by týmto krokom mohla dramaticky klesnúť, podľa informácií od našich členov v priemere okolo 50 percent.
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa zaviedol povinnosť obchodníkov uvádzať v každom oznámení o znížení ceny tovaru predchádzajúcu cenu tovaru, teda najnižšiu cenu, za ktorú obchodník predával tovar v období 30 dní pred znížením ceny tovaru. Uvedené znamená, že ak obchodník spotrebiteľom komunikuje zľavu (napr. v letákoch, na cenovkách, v e-shope, na billboardoch a inej reklame), je povinný uviesť zároveň aj najnižšiu prechádzajúcu cenu, za ktorú sa tovar predával v období 30 dní pred začiatkom zľavy. Cieľom je zabrániť obchodným praktikám obchodníkov, ktorí v období pred rôznymi výpredajmi (napr. Black Friday) umelo navýšia ceny, aby neskôr mohli na cenovke uviesť výraznú zľavu a tak nalákať spotrebiteľov na kúpu tovaru. Nová právna úprava tak chráni spotrebiteľov pred falošnými zľavami. Povinnosť obchodníkov sa však vzťahuje iba na tovar (nie napríklad na služby alebo iné produkty) a v niektorých prípadoch obchodník nemusí predchádzajúcu cenu uvádzať. Ide napríklad o oznamovanie zliav v prípade tovarov, ktoré podliehajú rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze (napríklad tovary označené dátumom spotreby ako čerstvé mlieko či jogurty alebo potraviny určené na okamžitú spotrebu ako čerstvé ovocie a zelenina, pečivo či mäsové výrobky a syry krájané na pulte v obchode). Výnimka z označovania tovaru predchádzajúcou cenou sa vzťahuje aj na prípady množstevných zliav („3+1 zadarmo“, „zľava 20% pri nákupe nad 50 eur“) a vernostných programov (napríklad zľavové karty alebo kupóny, ktoré umožňujú spotrebiteľovi uplatniť si zľavu z ceny alebo ktoré umožňujú zbieranie bodov v prospech budúcich nákupov), ktoré nie sú všeobecne dostupné alebo nie sú používané veľkým počtom alebo väčšinou spotrebiteľov. Na tieto prípady sa právna úprava uvádzania predchádzajúcej ceny aplikovať nebude a táto právna úprava môže byť vylúčená aj v niektorých iných špecifických prípadoch, kedy by uvádzanie predchádzajúcej ceny nebolo vhodné alebo prakticky uskutočniteľné.
Opísaná situácia by tiež mohla predstavovať klamlivé konanie obchodníka, ktoré je nekalou obchodnou praktikou. Za nekalú obchodnú praktiku môže orgán dohľadu obchodníkovi uložiť sankciu a podľa novej právnej úpravy majú spotrebitelia priamo dotknutí nekalou obchodnou praktikou aj právo na bezplatnú nápravu (právo na opravu produktu, výmenu produktu alebo na vyplatenie dodatočnej zľavy z ceny), ak je podľa povahy a okolnosti použitia nekalej obchodnej praktiky dodatočná náprava možná. Ak obchodník poskytuje spotrebiteľom prístup k hodnoteniu produktov, musí spotrebiteľov informovať o tom, či a ako zabezpečuje, že hodnotenia produktov pochádzajú od skutočných spotrebiteľov. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje vyhlásenie obchodníka, že recenzie pochádzajú od skutočných spotrebiteľov (napr. Za nekalé sa považujú aj obchodné praktiky súvisiace s vytváraním falošných recenzií na objednávku, ako aj skresľovanie spotrebiteľských recenzií (napr.
V súlade s § 6 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je výrobca, dovozca, dodávateľ alebo predávajúci povinný nebezpečný výrobok prevziať späť a do troch pracovných dní od jeho prevzatia spotrebiteľovi vrátiť jeho kúpnu cenu vrátane účelne vynaložených nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný preukázať. Výrobca alebo dovozca je povinný vziať späť nebezpečný výrobok aj vtedy, ak spotrebiteľ nemá doklad o kúpe výrobku. Spotrebiteľ má právo nebezpečný výrobok vrátiť aj po uplynutí záručnej doby, a teda na jeho vrátenie sa nevzťahujú podmienky reklamačného konania. V takomto prípade spotrebiteľovi neplynie žiadna lehota na vrátenie a uvedené právo na vrátenie nebezpečného výrobku si môže uplatniť kedykoľvek. Predávajúci má možnosť žiadať od spotrebiteľa vrátenie celého a úplného nebezpečného výrobku. Spotrebiteľ nie je povinný vrátiť výrobok v jeho pôvodnom obale.
tags: #nepredany #chlieb #sa #nesmie #vratit #vyrobcovi