Mlieko a mliečne výrobky patria medzi základné zložky zdravej výživy, ktoré poskytujú telu množstvo esenciálnych živín. Mlieko je produktom mliečnych žliaz samíc cicavcov a je základným zdrojom výživy hlavne pre mláďatá. Takto to funguje aj u ľudí s tým, že ľudia v dospelom veku bežne konzumujú mlieko rôznych hospodárskych zvierat, napríklad kravské, byvolie, ovčie, kozie a ďalšie. Najčastejšie konzumované mlieko je kravské (vyše 97 %), ktorého nezastupiteľnosť vo výžive je nesporná.
Cieľom tohto článku je poskytnúť fakty, ktoré vám pomôžu urobiť informované rozhodnutia týkajúce sa konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov, ich významu pre zdravie v rôznych životných obdobiach a odporúčané denné dávky na Slovensku.
Čo všetko mlieko obsahuje?
Mlieko je považované za takmer dokonalú potravinu, pretože obsahuje široké spektrum biologicky významných látok v optimálnom pomere. Nutričné zloženie mlieka je totiž vysoko komplexné. Obsahuje takmer každú živinu, ktorú ľudské telo potrebuje. Zloženie mlieka sa mení v pomerne širokom rozsahu a ovplyvňuje ho plemeno, výživové činitele životného prostredia, pohoda zvierat, štádium laktácie, sezónnosť, zdravotný stav zvieraťa a zdravotný stav mliečnej žľazy (vemena).
Mlieko obsahuje najhodnotnejšie živočíšne bielkoviny, ľahko stráviteľný tuk a celý rad dôležitých minerálnych látok. Nachádza sa v ňom veľa esenciálnych aminokyselín, vitamínov, mliečny cukor a mnohé stopové prvky nevyhnutné pre výživu a vývoj ľudského organizmu pre normálnu funkciu látkovej výmeny a ochranu zdravia človeka. Vyznačuje sa vysokým obsahom bielkovín, a to približne 8 gramov na jednu šálku. Mlieko je tiež významným zdrojom komplexných tukov, obsahuje až 400 rôznych typov mastných kyselín. Je tiež bohatým zdrojom mikroživín, teda vitamínov a minerálnych látok. Významný je hlavne jeho vysoký a priaznivý pomer vápnika a fosforu, ktoré sú dôležité pri metabolizácii cukrov a tukov.
Mliečne bielkoviny
Jednu z najdôležitejších nutričných zložiek mlieka sú práve mliečne bielkoviny. Z tohto pohľadu už 1 liter mlieka pokryje požadovanú dennú dávku bielkovín u detí. Pre dospelých je to približne polovičná odporúčaná denná dávka. Mliečne bielkoviny obsahujú 18 z 22 známych esenciálnych aminokyselín, potrebných na stavbu a udržiavanie ľudského organizmu. Tieto esenciálne aminokyseliny si organizmus nevie vytvoriť sám. Mliečne bielkoviny sú aj neoddeliteľnou súčasťou hormónov a enzýmov. Ich nedostatok môže spôsobiť poruchy rastu.
- Kazeín: predstavuje asi 80 % podiel bielkovín v mlieku. Jednou z vlastností kazeínu je schopnosť zvýšiť vstrebávanie vápnika a fosforu.
- Srvátkový proteín: približne 20 % časť bielkovín v mlieku. Je to skupina globulárnych proteínov, ktorých prevažnú časť tvoria alfa- a beta-laktoglobulín, a tie v srvátke predstavujú asi 70 - 80 % zastúpenie. Pridanou hodnotou je obsah aminokyselín s rozvetveným reťazcom - BCAA. Srvátkové bielkoviny sú však dôležité aj z pohľadu imunity. 10 % srvátkového proteínu predstavujú imunoglobulíny, ktoré neutralizujú vírusy a baktérie a stimulujú imunitné bunky. Srvátkový proteín je zdrojom aminokyseliny - glutamínu, presnejšie sa ho v ňom nachádza asi 30 %.
Mliečny tuk
V 1 litri plnotučného mlieka sa nachádza 30 - 40 g tuku. Tento mliečny tuk je jemno rozptýlený vo forme emulzie a je preto z hľadiska výživy v porovnaní s inými živočíšnymi tukmi veľmi dobre vstrebateľný a stráviteľný. Dôležitým faktorom dobrej stráviteľnosti mliečneho tuku je aj jeho chemické zloženie. Samotný mliečny tuk tvoria v prevažnej miere glyceroly mastných kyselín, voľné mastné kyseliny, fosfolipidy, steroly, estery atď. Mastné kyseliny tvoria až 85 % mliečneho tuku.
Mliečny cukor (laktóza)
Mliečny cukor laktóza je najvýznamnejší sacharid mlieka. Je ľahko stráviteľná a je výborným zdrojom energie, ktorá je potrebná pre rast a normálne fungovanie organizmu. Laktóza je disacharid zložený z glukózy a galaktózy. Samotná glukóza predstavuje veľmi dôležitú zložku krvi a zároveň slúži aj ako stavebná zložka glykogénu. Galaktóza je nepostrádateľná najmä pri formovaní nervových tkanív a pozitívne ovplyvňuje reguláciu telesnej teploty a reguláciu pohybu čriev.
Minerálne látky
Mlieko obsahuje 14 minerálov, z toho vo väčšom množstve vápnik, fosfor, draslík, horčík, síru, sodík a chlór a v menšom množstve stopové prvky - železo, meď, kobalt, mangán, jód, zinok, fluór. Osobitne dôležitý je vysoký obsah a priaznivý pomer vápnika a fosforu v mlieku. Vo výžive človeka majú vápnik a fosfor nezastupiteľné postavenie pre stavbu kostí a zubov. Mlieko je hlavným zdrojom vápnika v ľudskej potrave. Ten je základnou súčasťou kostí a zubov, nachádza sa aj vo svaloch a krvi. Stará sa však i o činnosti, o ktorých neviete. Je hybnou silou ľudského tela, najmä nášho pohybového aparátu a podporuje tiež prietok krvi v cievach. V dospelosti vápnik napomáha v boji proti osteoporóze, k čomu potrebuje z mlieka aj vitamín D.
Vitamíny
Mlieko je vynikajúcim zdrojom širokého spektra vitamínov. Obsah vitamínov E a A - retinol a jeho provitamínov v mlieku, ktoré sú dôležité pre normálny rast človeka, jeho dobrý zrak a odolnosť voči infekciám, kolíše podľa sezónnosti. V mlieku sa ďalej nachádzajú vitamíny zo skupiny B, ktoré pozitívne pôsobia na srdcovú činnosť a na funkcie nervového systému. Mlieko obsahuje aj vitamín C.
Mlieko a jeho vplyv na zdravie
Žiaden seriózny výskum nepotvrdil, že mlieko zahlieňuje, naopak, vytvára na sliznici tráviaceho traktu ochranný film, ktorý sa po krátkom čase premení na základné živiny. Skutoční odborníci na zdravú výživu zaraďujú mlieko k najvýživnejším a najkomplexnejším potravinám.
Zdravie kostí
Jeden z kľúčových benefitov pitia mlieka je spojený so zdravím kostí. Môže za to obsah vápnika, vitamínov D a K, draslíka, fosforu a bielkovín. Až 99 % vápnika máme v kostiach a zuboch. Obsah vápnika v strave je pre deti dôležitý pre vývoj, hustotu a silu kostí, ale aj prevenciu úbytku kostnej hmoty u starších ľudí. Podľa výskumov je navyše konzumácia mlieka spojená s prevenciou parodontálnych ochorení. Doterajšie výskumy potvrdzujú, že konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov chráni dospelých pred stratou kostnej hmoty, osobitne to platí pre ľudí vo vyššom veku. Vhodnejšie sú pre nich kyslomliečne výrobky, sú ľahšie stráviteľné a majú nižší obsah laktózy.
Hoci vápnik je dôležitý, nie všetky výskumy súhlasia. Príkladom je výskum z roku 2019, ktorý v závere uvádza, že zvýšený príjem mlieka alebo mliečnych produktov nie je spojený s nižším rizikom zlomeniny bedrového kĺbu alebo osteoporózy. Iný výskum (Feskanich, Bischoff-Ferrari, Frazier, Willett, 2014) zase deklaruje, že dospelí muži mali v dospelosti vyššie riziko zlomeniny bedrovej kosti, čo súviselo s vyšším príjmom mlieka. Konkrétne, každý ďalší pohár mlieka denne počas dospievania zvyšoval spomínané riziko zlomenín o 9 %. Na druhej strane, štúdia uskutočnená na dospievajúcich dievčatách (Sonneville, Gordon, Kocher, Pierce, Ramappa, Field, 2012) uvádza odlišné výsledky. V závere zmieňuje, že príjem vitamínu D znižoval riziko zlomenín u dospievajúcich dievčat s vysokými úrovňami aktivít s veľkým nárazom. Zároveň zmieňuje, že príjem vápnika a ani mliečnych produktov nebol spojený s rizikom zlomenín.
Zdravie srdca
Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov nie je dôležitá iba pre kosti, ale vďaka obsahu draslíka má svoj význam aj pre srdce. Vyšší príjem draslíka a zároveň redukcia sodíka môže znižovať krvný tlak. Je však potrebné piť mlieko s mierou, pretože obsahuje aj cholesterol a nasýtené tuky, čo naopak zvyšuje riziko srdcových ochorení. Podľa istých štúdií môže byť mlieko pre srdce škodlivé. Štúdia z roku 2014 však preskúmala až 18 observačných štúdií, a podľa nej príjem mliečnych výrobkov neprispieva k výskytu srdcovocievnych ochorení, a ani úmrtiu v ich dôsledku. Vďaka draslíku je mlieko prospešné, no na nasýtené tuky v ňom si treba dať pozor. Priveľa nasýtených tukov je rovnako „zlých“ pre srdce ako priveľa rafinovaných sacharidov. Jedno kritérium je uvedené v správe z kongresu Európskej kardiologickej spoločnosti z roku 2018. Správa vychádzala z 20 štúdií a výsledkom je, že nenašli súvislosť medzi srdcovými chorobami a konzumáciou väčšiny mliečnych produktov. Je tu však jedna výnimka, ktorá predstavuje riziko. Podľa výsledkov je riziková konzumácia vysokých dávok mlieka, presnejšie takmer litra denne, ktorá je spojená s vyšším rizikom srdcovocievnych ochorení. Zároveň je pravdou, že Americká kardiologická asociácia (AHA - American Heart Association) odporúča dospelým osobám, aby sa zameriavali na nízkotučné, prípadne mliečne produkty bez tuku.
Vplyv na náladu
Samozrejme, mlieko nie je všeliek, vďaka ktorému sa po pohári mlieka zbavíte povestného „čierneho psa“. Na druhej strane je však pravdou, že dostatok vitamínu D má pozitívny vplyv na tvorbu serotonínu, ktorý pôsobí napríklad aj na náladu človeka. Aby ste si nemysleli, že spájame iba biologické procesy, súvislosti medzi depresiou a vitamínom D v roku 2020 riešili aj vedci Menon, Kar, Suthar a Nebhinani. Obohatenie liečby depresie o vitamín D u ľudí s jeho nedostatkom sa zdá byť potenciálnym benefitom.
Odporúčané dávky mlieka a mliečnych výrobkov
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča ročne skonzumovať 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na osobu. Slovensko dlhodobo zaostáva. Kým napríklad v roku 2011 bola u nás spotreba mlieka 159,9 kg na osobu, o štyri roky 169,2 kg a v roku 2020 už 180,1 kg. Mlieko a mliečne výrobky by mali byť dôležitou súčasťou stravy našich detí, ale aj dospelých.
Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskej republike
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vyhlasuje aktualizované Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskej republike (OVD), ktoré vytvárajú základný predpoklad na zabezpečenie zdravej výživy. Pri vypracovaní OVD boli ako základné kritériá zohľadňované vek, pohlavie, výškovo-hmotnostný index, ďalej u detí a mladej populácie základné ukazovatele funkcie telesného rastu a vývinu, ale tiež pohybové aktivity. U dospelých sú zohľadnené, napr. údaj výškovo-hmotnostného indexu, celková fyzická činnosť, fyziologické osobitosti (gravidita, dojčenie), aktuálny stav výživy, povaha zdrojov výživy a geografické podmienky.
Denná dávka mlieka a mliečnych výrobkov sa líši v závislosti od veku a individuálnych potrieb. Všeobecné odporúčania pre slovenskú populáciu sú nasledovné:
| Veková kategória | Počet porcií denne (1 porcia = cca 200-250 ml) |
|---|---|
| Deti (1-3 roky) | 2-3 porcie |
| Deti (4-10 rokov) | 2-3 porcie |
| Dospievajúci | 3 porcie |
| Dospelí (18-65 rokov) | 2-3 porcie |
| Tehotné a dojčiace ženy | 3-4 porcie |
| Seniori (nad 65 rokov) | 3 porcie |
Kŕmenie novorodencov a dojčiat
Mlieko je v prvých mesiacoch života jedinou potravou dieťaťa. Ideálne zloženie má materské mlieko a počas prvých šiestich mesiacov je optimálnym spôsobom výživy výlučné dojčenie. Deťom, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť dojčené, sa podáva umelé mlieko. "Ak mamička nemôže dojčiť, je vhodné aj umelé mlieko, na báze kravského, ktoré obsahuje všetko, čo dieťatko potrebuje." Kravské mlieko je do 1 roka nevhodné.
Množstvo vypitého mlieka u novorodencov a dojčiat je veľmi individuálne. Orientačne by malo dieťa vypiť 150 - 180 ml mlieka na kilogram telesnej hmotnosti denne. Dôležité je sledovať, či dieťa prospieva, má dostatok mokrých plienok (6-8 denne) a či je moč svetlý a nepáchne. PharmDr. radí: "Odporúčaná denná dávka dojčenského mlieka býva vždy uvedená na obale konkrétneho výrobku, no je iba orientačná. Každé bábätko je iné... Dôležité je, aby dieťa prospievalo a nebolo dehydratované... Pokiaľ máte aj napriek tomu pochybnosti, odporúčam Vám konzultovať dávkovanie umelého mlieka s pediatrom."
Deti
Deti by živočíšne, teda kravské alebo ovčie mlieko mali ochutnať až po ukončení prvého roka. Denná dávka zdravého nápoja sa líši v závislosti od veku. Deti od jedného do dvoch rokov by mali vypiť aspoň 330 ml denne, po druhom roku veku aspoň 125 ml. Staršie deti by mali vypiť každý deň aspoň 3 dl mlieka a k tomu kyslomliečny výrobok - jogurt, tvaroh a tvarohové výrobky, nátierky, peny a samozrejme syry. Všetky pozitívne ovplyvňujú metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry. Malé dieťa má denne spapať 500-600 g (ml) mlieka a mliečnych výrobkov. Vo výžive malých detí sa majú uprednostňovať smotanové alebo aspoň polotučné mliečne výrobky. Nízkotučné nie sú vhodné, pretože dieťaťu neposkytujú dostatočné množstvo energie, majú tiež nižší obsah vitamínov. Pre deti, ktoré odmietajú piť mlieko, sú plnohodnotnou náhradou mliečne výrobky. Najvhodnejšie sú jogurty, alebo kyslomliečne nápoje, ktoré v 100 g obsahujú približne toľko vápnika ako mlieko. "Starším deťom môžete dávať mlieko a výrobky s vyšším obsahom tuku. Nízkotučné mlieka a výrobky neodporúčame, pretože nezabezpečia dostatočný prísun energie a majú nižší obsah vitamínov rozpustných v tukoch," dodáva K. Blažová.
Mlieko alebo mliečne výrobky by mali byť každodennou súčasťou jedálneho lístka dieťaťa. Sú zdrojom hodnotných bielkovín, vitamínov A, B2, B6, B12, D. Ceníme si ich však hlavne pre vysoký obsah vápnika. Bez mlieka a mliečnych výrobkov nie je jednoduché zostaviť taký jedálny lístok, ktorý by dieťaťu poskytoval vápnik v dostatočnom množstve. Po prvom roku sa môže zaraďovať kravské mlieko v menšom množstve, najmä ako súčasť jedál. Vo forme nápoja sa odporúča až po 2.-3. roku, dovtedy by dieťa malo piť umelé mlieko.
Dospelí
Dospelí by mali skonzumovať mliečne produkty v objeme 5 - 6 decilitrov, čo predstavuje napríklad kombináciu 2,5 decilitra mlieka, jeden jogurt a 30 gramov syra.
Druhy mlieka a mliečnych výrobkov
Jogurty
Jogurty patria medzi najobľúbenejšie mliečne výrobky. Do výživy ich možno zaradiť sedem až osemmesačnému dieťaťu. Pri výrobe jogurtov, ako aj iných kyslomliečnych výrobkov sa počas mliečneho kvasenia čiastočne rozkladá aj mliečna bielkovina, čím sa stáva ľahšie stráviteľnou a klesá jej schopnosť vyvolávať alergiu. Začíname tým najjednoduchším druhom jogurtu - bielym, neochuteným. Podávajú sa smotanové jogurty, ktoré možno striedať s polotučnými, nízkotučné sú nevhodné. Prednosť by mali dostávať probiotické jogurty s obsahom živých kultúr, ktoré podporujú rozvoj imunitného systému. Po čase možno stravu spestriť i ochutenými jogurtmi, príchuť však treba prispôsobiť veku dieťaťa. Do 1 roka môže dieťa papať najmä jablkové, marhuľové, broskyňové, slivkové, či banánové jogurty, po roku možno podať i čokoládové, alebo citrusové. Biely jogurt sa dá ochucovať aj prídavkom čerstvého ovocia, džemu, kompótu, ovsených vločiek, či cereálií. Jogurty s obsahom umelých sladidiel sú nevhodné. Jogurt je vhodné zaradiť až keď dieťatko papá tri základné príkrmy: zeleninový príkrm (s mäskom alebo žĺtkom), ovocný príkrm a kašu. Ak je dieťatko dojčené, s podávaním jogurtu sa netreba ponáhľať, pre dieťa je do roka výhodnejšie materské mlieko. Jogurty predstavujú nutrične zaujímavú zložku stravy, avšak nie všetky jogurty môžeme nazvať zdravými. Dôvodmi sú pridané arómy a cukor. V regáloch obchodov nájdete často desiatky jogurtov, ale ako si vybrať ten správny? Čítajte, čo je na obale - nutričná tabuľka a zloženie jogurtu vám dokážu poskytnúť detailný obraz o tom, čo sa ukrýva pod viečkom. Nájdete na ňom obsah tuku, sacharidov a bielkovín, ale aj podiel vápnika, či vitamínu D.
Acidko, tvaroh, puding
Z kyslomliečnych výrobkov sa môže už počas prvého roka podávať aj acidofilné mlieko, kefír, či actimel, do varených pokrmov možno používať kyslú smotanu. Tvaroh sa vzhľadom na vysoký obsah bielkovín odporúča až od jedného roka. Aj mliečne výrobky typu termix, pribináčik, či bobáčik obsahujú veľa tvarohu, ich zaradenie je preto vhodné koncom 1. roka. Je v nich približne iba polovičné množstvo vápnika než v mlieku alebo jogurtoch. Pudingy sa v 1. roku pripravujú s umelým alebo materským mliekom. Puding sa uvarí vo vode a následne sa pridá potrebné množstvo práškového mlieka alebo materské mlieko. Po roku možno na prípravu pudingu použiť aj kravské mlieko.
Syry
Syry sa zaraďujú do výživy dieťaťa po 1. roku. Najprv podávame tvarohové syry a až neskôr tvrdé a tavené syry. V prípade tvarohových syrov je vítané, že majú nižší obsah soli a bielkovín, zároveň však obsahujú i menej vápnika. Tvrdé syry sú síce slanšie, ale sú veľmi bohaté na vápnik. V primeranej dávke, čo je cca 15-20 g plátok, ich môže dostávať aj malé dieťa. Tavené syry sú chudobnejšie na vápnik než tvrdé syry, navyše taviace soli zhoršujú využitie vápnika v organizme. Milovníci syrov si musia dávať pozor na obsah tuku - podobne ako pri mlieku, aj syry dokážu byť riadnym zdrojom tukov, a to aj nasýtených - na ktoré si treba dať pozor. Syry a soľ - ďalšou látkou, ktorú v syroch nájdete je obsah sodíka. Priveľa soli v strave je problém, a preto skúste na etikete nájsť okrem kalórií a tukov aj sodík a porovnať si viacero typov pre správny výber.
Bryndza
Po 1. roku možno podávať i bryndzu, avšak iba pasterizovanú. Nepasterizovaná môže obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, ktoré dieťaťu s nie úplne zrelým imunitným systémom môžu spôsobiť ochorenie. Z podobných dôvodov nie sú pre malé deti vhodné plesňové syry vyrobené z nepasterizovaného mlieka.
Cmar a srvátka
Cmar a srvátku možno zaradiť do výživy dieťatka po 1. roku. Cmar a nápoje z neho vyrobené si zachovávajú vysoký obsah vápnika, v srvátke je jeho obsah o polovicu nižší než v mlieku.
Typy mlieka a ich výber
Rôzne typy mlieka sa od seba odlišujú obsahom živín.
Čerstvé (pasterizované) mlieko vs. UHT (sterilizované) mlieko
Mlieko označené ako čerstvé, teda pasterizované, sa svojím nutričným zložením príliš nelíši od UHT mlieka, ktoré je tepelne sterilizované. Pokiaľ teda viete, že mlieko spotrebujete rýchlo a máte k dispozícii dostatok miesta v chladničke, čerstvé mlieko je vhodnou voľbou. Pokiaľ plánujete skladovať mlieko dlhšiu dobu alebo nemáte dostatok miesta v chladničke, je lepšie zvoliť sterilizované UHT mlieko.
Tučné, polotučné alebo odtučnené?
Tučné mlieko s obsahom 3,5 % tuku je chuťovo bohatšie, pretože tuk je nositeľom chuti. Pokiaľ sa však usilujete o kalorický deficit, nie je tento variant ideálnou voľbou. Polotučné mlieko s obsahom 1,5 % alebo 1,8 % tuku je chuťovo menej intenzívne, ale zároveň kaloricky priaznivejšie. Odtučnené mlieko s ešte nižším obsahom tuku do 0,5 % je vhodné pre osoby, ktoré sa snažia znížiť množstvo tuku v strave.
A2 mlieko
Hlavný rozdiel medzi bežne dostupným mliekom a A2 mliekom spočíva v obsahu beta-kazeínu. Klasické kravské mlieko obsahuje zmes A1 a A2 beta-kazeínu, zatiaľ čo A2 mlieko obsahuje iba A2 beta-kazeín. Niektoré štúdie hovoria o prínosoch A2 mlieka pre osoby s citlivejším trávením.
Bezlaktózové mlieko
Predovšetkým v prípade, ak vám bola diagnostikovaná laktózová intolerancia. Bezlaktózové mlieko nie je pre zdravého človeka zdravšou alternatívou.
Alergia na mlieko a intolerancia laktózy
Mlieko nie je vhodné úplne pre každého. Ľudia s intoleranciou na laktózu - neznášanlivosť na laktózu je pomerne častý zdravotný problém spojený s problémom tráviť laktózu. Zatiaľ čo alergia na mlieko je veľmi vzácna, intoleranciou trpí až 75 % svetovej populácie. Alergia na bielkovinu kravského mlieka je neprimeraná reakcia imunitného systému, prejaví sa už v útlom veku, najčastejšie v tráviacom trakte a na pokožke.
Intolerancia laktózy
Intolerancia laktózy je neschopnosť tráviť mliečny cukor laktózu. Prejavuje sa tráviacimi ťažkosťami ako hnačka, plynatosť či bolesti brucha. Typické príznaky intolerancie laktózy sú: nadmerný smäd a rôzne tráviace ťažkosti, medzi ktoré patrí hnačka, plynatosť (nadúvanie) alebo bolesti brucha po konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov. Ak je dieťa intolerantné na mlieko, zrejme mu chýba enzým laktáza, alebo ho telo vyrába v nedostatočnom množstve. Preto telo laktózu obsiahnutú v mlieku nedokáže spracovať.
Na rozdiel od osôb s alergiou na mlieko, si ľudia s intoleranciou laktózy môžu dopriať mliečne výrobky bez laktózy. Deti s intoleranciou laktózy si môžu dať aj tvrdé syry, lebo majú nízky obsah laktózy. Pomocou pre ľudí s intoleranciou na laktózu je aj suplementácia enzýmu laktáza. Intolerancia na laktózu sa totiž deje pri nízkej tvorbe laktázy v tele. Pre viacerých ľudí s intoleranciou sa problémy prejavia pri vyššom množstve mliečneho cukru a môžu prijať menšie dávky laktózy (asi 55 - 115 g). Užívanie laktázy vo forme výživového doplnku im môže pomôcť predchádzať nadúvaniu, žalúdočným ťažkostiam alebo hnačke. Hoci deti s intoleranciou laktózy nemôžu piť bežné druhy mlieka, zväčša dobre znášajú kyslomliečne výrobky a syry. Iba v ťažkých prípadoch intolerancie treba vylúčiť nielen mlieko, ale aj všetky mliečne výrobky.
Alergia na mlieko
Alergia na mlieko je u dospelých vzácna, aj preto, lebo ho konzumujeme v malom množstve. U našich detí sa alergia na mlieko vyskytuje častejšie. Alergickú reakciu vyvolávajú mliečne bielkoviny. Príznaky sa objavujú veľmi rýchlo po konzumácii mliečnych výrobkov a medzi tie najčastejšie patria okrem hnačky a plynatosti tiež svrbenie a vyrážky, astma, dermatitída. Dokonca, ak rodičia neriešia alergiu, zriedka hrozí aj anafylaktický šok, ohrozujúci život. Alergia na mliečnu bielkovinu je väčšinou prechodný stav, ktorý u 80 % detí do šiestich rokov postupne vymizne. Je pri nej nevyhnutné vylúčiť z jedálneho lístka nielen kravské mlieko a výrobky, ale aj potraviny, do ktorých sa mlieko pridáva. Ovčie a kozie mlieka nie sú vhodné pre možnú skríženú alergiu aj na bielkoviny týchto druhov.
Pre osoby trpiace alergiou na mlieko nie je vhodné klasické mlieko, dokonca ani mlieko bez laktózy. Pre alergikov sú vhodnejšie rastlinné alternatívy. Dnes už nahradia mlieko, smotanu, jogurty aj syry. Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nemôžu konzumovať mlieko a ani mliečne výrobky.
Pri ľahších formách sa používa obvykle výživa s hydrolyzovanou bielkovinou. Vyrába sa z kravského mlieka špeciálnym postupom, pri ktorom sa bielkoviny rozštiepia. Obsahuje však zvyškové peptidy, ktoré citlivejšie deti nemusia dobre znášať. Pre ne je vhodná výživa na báze aminokyselín, ktoré nie sú alergénne.
Rastlinné alternatívy mlieka
Mlieko je bežne dostupné a tiež populárne, no nemalá časť populácie ho konzumovať nemôže alebo nechce. Nech už máte intoleranciu na laktózu, patríte medzi vegánov, prípadne máte s konzumáciou živočíšnych produktov etický problém, existuje pre vás riešenie. Okrem klasického živočíšneho mlieka sú na trhu aj „alternatívy“ - rastlinné náhrady. Patria sem rôzne druhy mlieka vyrobeného z mandlí, kokosov alebo ryže. Odlišujú sa svojou chuťou a obsahom živín. Rastlinné nápoje ako náhrada mlieka s rôznymi príchuťami - mandľové, sójové, ryžové, ovsené, sa vyrábajú priemyselne a obsahujú rôzne stabilizátory, soľ, cukor a iné dochucovadlá, preto nie sú vhodné ako alternatíva mlieka pre dojčatá.
Pre ľudí s intoleranciou, alergiou alebo pre tých, ktorí preferujú rastlinné alternatívy, existuje široká škála rastlinných mliek. Medzi najobľúbenejšie patria sójové, mandľové, ovsené či ryžové mlieko. Pri výbere je dôležité sledovať obsah vápnika, vitamínu D a B12, najmä pri vegánskej strave. Mlieko môžete nahradiť: Deti - potrebné množstvo vápnika ako v litri mlieka je aj v 100 až 120 g syra. Dospelí - potrebné množstvo vápnika má 50 gramov syra a 250 ml jogurtu.
tags: #odporucane #davky #mlieka #a #mliecnych #vyrobkov