Pri chove rýb si musíme uvedomiť, že voda je to najdôležitejšie, o čo sa musíme starať v akvaristike. Ryby žijú v akváriu, čo je uzavreté prostredie veľmi náchylné ku znehodnoteniu vody. My akvaristi vlastne vytrhávame rybu z jej prirodzeného prostredia a nútime ju žiť v, pre ňu, neprirodzenom prostredí. Preto máme povinnosť starať sa o ne tak dobre, ako sa len dá.
Zoberte si len vodu, ktorá je napríklad vo váze. Ak vodu nemeníte, splesnivie a strašne smrdí. A to by ste určite nechceli mať v akváriu. Nedbanlivosťou a nevedomosťou môžeme byť pre ne oveľa nebezpečnejší ako tie najkrutejšie prírodné podmienky. Napríklad, len zabudnete vymeniť vodu, nebudete mať čas vyčistiť filter, nevšimnete si, že nejde vzduchovadlo, alebo aj filter a chemizmus vody bude natoľko narušený, že vám ryby pomrú.
Anatómia a pohyb rýb
Ryby tvoria najväčšiu skupinu stavovcov. Väčšina z nich je síce pomerne malá, celkovo však ryby dosahujú rozmanité rozmery a tvary. Majú ľahkú, ale pevnú vnútornú kostru, vytvorenú prevažne alebo aspoň čiastočne z kosti. Kostra tvorí oporu aj plutvám, ktoré umožňujú rybám dokonale ovládať svoj pohyb. Väčšina rýb má charakteristický hydrodynamický tvar tela, ktorý je prispôsobený tomu, aby pri pohybe vo vode kládol čo najmenší odpor.
Telo ryby sa, podobne ako telo iných stavovcov, delí na hlavu, trup a chvost. Krk ešte nie je vyvinutý. Hlava končí posledným okrajom žiabrového viečka. Za ňou pokračuje trup, ktorého koniec je vymedzený análnym otvorom. Väčšina rýb je viac či menej stranovo sploštená s jedným okom na každej strane tela.
Kostra a plutvy
Kostra kostnatých rýb sa skladá z lebky, chrbtice a plutiev. Lebka je na rozdiel od lebky iných stavovcov s chrbticou spojená nepohyblivo a skladá sa z veľkého množstva kostí. Ústny otvor vystužujú tak ako u všetkých čeľuste.
Chrbtica je tvorená stavcami, ktoré sa v procese ontogenézy zakladajú ako párové chrupavky, ktoré tvoria základ horných a dolných oblúkov stavcov. Chrbtica sa delí na chrbtový a chvostový oddiel. Prsné ani brušné plutvy, zodpovedajúce u iných stavovcov končatinám, nie sú napojené na chrbticu, čo je znak, ktorý sa u žiadnych vyšších stavovcov už nevyskytuje.
Charakteristickým znakom všetkých rýb sú plutvy, ktoré im umožňujú ovládať svoj pohyb. Plutvy slúžia primárne na plávanie. Telo ryby je zakončené mohutnou kostenou chvostovou plutvou nasadenou na svalovom nadstavci. Chvost sa podieľa u ryby tak na pohybe vpred, ako aj na manévrovaní.
Plutvy rýb:
- Prsná plutva (párová)
- Brušná plutva (párová)
- Chrbtová plutva (nepárová)
- Tuková plutvička (nepárová)
Plávací mechúr a vztlak
Väčšina rýb má plávací mechúr naplnený plynom, pomocou ktorého regulujú svoj vztlak a udržiavajú ho v úzkom napätí. Plávací mechúr vznikol ako vychlípenina tráviacej sústavy. Ryby ovládajú vztlak svojho tela regulovaním objemu a tlaku plynu v tomto mechúre. Plávací mechúr sladkovodných rýb má väčšinou väčšiu kapacitu ako plávací mechúr morských rýb, pretože sladká voda má nižšiu hustotu ako morská voda, v dôsledku čoho menej nadnáša.
Pokožka a šupiny
Pokožka rýb sa skladá z 10 - 30 vrstiev a nerohovatie. Väčšina rýb má ľahké, pružné cykloidné alebo ktenoidné šupiny, na ktorých je spravidla tenká vrstva kože vylučujúca sliz. Úlohou slizu je odpudzovať cudzopasníky a choroboplodné organizmy, v prípade niektorých druhov okrem toho zabraňuje aj stratám vody. Niektoré druhy nemajú vôbec šupiny alebo majú veľké ochranné platne.
Svalstvo
Ryby majú segmentované svalstvo, ktoré je najmä na trupe sústredené hlavne do hornej polovice tela (v spodnej polovici sú uložené orgány). Jednotlivé segmenty majú tvar dvojitého W so špičkami obrátenými k chvostu a zapadajú do seba. Medzi svalovinou je množstvo tenkých, často vidličnatých kostičiek, ktoré nie sú spojené s osovou kostrou.
Dýchanie a cievna sústava
Podobne ako ostatné ryby majú aj kostnaté ryby žiabre ako základný dýchací orgán. Žiabre sú párové a nachádzajú sa v zadnej časti hlavy. Žiabrový otvor je prekrytý kosteným viečkom (skrela), na spodnej strane žiabrovej dutiny sa nachádzajú oporné branchiostegálne lúče.
Takéto usporiadanie žiabrového koša umožňuje rybám naberať do úst vodu a prečerpávať ju cez žiabrovú dutinu tak, že obmýva žiabre. Branchiostegálne lúče pomáhajú rybe otvárať ústa a regulujú prítok vody, zatiaľ čo skrely uzatvárajú žiabrovú dutinu a regulujú výtok vody. Vďaka tomu môžu ryby dýchať aj keď neplávajú. Tieto štruktúry im slúžia aj pri zmocňovaní sa koristi a prehĺtaní potravy.
Cievna sústava je uzavretá. Krv je čerpaná dvojdielnym srdcom, ktoré má rozšírenú časť zvanú bulbus arteriosus. Odkysličená krv je srdcom vytláčaná do 4 párov žiabrových oblúkov, kde sa okysličuje. Následne je tepnami rozvádzaná do vlásočníc vo všetkých tkanivách.
Zmysly rýb
Väčšina rýb má bystrý sluch a pomerne dobrý zrak. Oba tieto zmysly ryby používajú pri dorozumievaní a sociálnych interakciách. Predpokladá sa, že zrak a sluch prispievajú aj k ich schopnosti združovať sa do kŕdľov. Väčšina rýb má oči umiestnené na bokoch hlavy, vďaka čomu majú veľmi široký zorný uhol. Čapíky a tyčinky zasa zabezpečujú rybám kvalitné farebné videnie.
Primárne majú ryby komorové oči, ktoré sú charakteristické guľatou šošovkou. Akomodácia (zaostrovanie) takého oka sa neuskutočňuje zväčšovaním vypuklosti šošovky, ako je tomu napr. u cicavcov, ale približovaním či vzďaľovaním šošovky od sietnice. Nie sú vyvinuté očné viečka ani slzné žľazy.
Orgánom sluchu je Weberov orgán, čo sú vlastne premenené chrbticové stavce priliehajúce k plynovému mechúru. Niektoré ryby aj vydávajú zvuky (spravidla pomocou plávacieho mechúra). Stredné ani vonkajšie ucho ešte nie je vyvinuté, vo vnútornom uchu však už majú tri polkruhovité chodby.
Zmysly žraloka: Bočná línia
Majú vyvinutú čuchovú a chuťovú sliznicu, ktoré ale nie sú navzájom prepojené. Chemické zloženie vody dokážu vnímať celým povrchom tela. Kostnaté ryby majú veľmi vyvinutú bočnú čiaru, slúžiacu na vnímanie chvenia a pohybu, ktorá môže byť priama alebo delená, úplná alebo neúplná, dokonca pri niektorých druhoch môže chýbať úplne.
Čuch rýb
U väčšiny druhov rýb nebýva dominantným zmyslom zrak, ale pri hľadaní potravy používajú najmä čuch. No čuch nie je len zmyslom na hľadanie potravy. Slúži aj na formovanie húfov rovnakého druhu či varuje pred dravcami. Vône zachytávajú nozdry umiestnené medzi okom a papuľou ryby. Každý druh má inú stavbu čuchového ústrojenstva, ktoré nie je prepojené s ústnou dutinou a tvoria ho párové jamky. Čuchové jamky sú prepolené prepážkami, ale existujú aj výnimky, keď sú čuchové jamky vybavené riasinkami, ktoré sa pri pohybe ryby alebo v prúde rozkmitajú a vháňajú dnu vône. Voda prúdi cez nozdry, ktorých vnútornú plochu vypĺňajú čuchové bunky. Na ne sa napájajú nervové vlákna, ktoré sú ďalej spojené s čuchovými nervami a tie vedú až do mozgu, konkrétne do časti koncový mozog. Existuje celý rad prírodných látok, na ktoré ryby reagujú pozitívne. No sú aj chemické látky, ktoré im „nevoňajú“. Napríklad pach cigariet, repelentu, benzínu a iných ropných látok.
Sfarbenie rýb
Sfarbenie rýb je veľmi rozmanité a väčšinou závisí od prostredia, v ktorom ryba žije. Mnohé druhy sa vyznačujú pestrým sfarbením, ktoré im pomáha pri získavaní partnera pri obrane teritória. Niektoré ryby sú schopné pri zmene prostredia zmeniť aj svoju farbu. Voľne plávajúce ryby majú tmavší chrbát, pričom boky a brucho sú svetlejšie. Niekedy sú pokryté vzorom, väčšinou striebristým, ktorý má za úlohu rozrušiť obrys ich tela v očiach predátorov. Niektoré druhy sú sfarbené žiarivými farbami, aby odstrašili predátorov alebo ochraňovali svoje teritórium.
Rozmnožovanie rýb
Väčšina rýb sa rozmnožuje vonkajším oplodnením, u niektorých druhov je však oplodnenie vnútorné. Morské ryby žijúce v otvorenej vode kladú vajíčka, ktoré sa vznášajú vo vodnom stĺpci ako súčasť planktónu. Vajíčka mnohých druhov sú veľmi početné, ale iba z malej časti sa vyliahnu zárodky - ostatné sa stanú korisťou predátorov.
Príbrežné morské ryby a mnohé sladkovodné ryby kladú zväčša menej ikier a ukladajú ich na substrát, napr. na kamene, štrk, piesok a rastliny. Mláďatá sa niekedy vyliahnu so žĺtkovým vakom, čo je zásoba ich živín na určité obdobie. Niektoré skupiny kvôli rozmnožovaniu migrujú na veľké vzdialenosti, niekedy dokonca až do iného typu prostredia. Príkladom je úhor európsky, ktorý žije v sladkých vodách, ale rozmnožovať sa chodí do Sargasového mora.
Medzi rybami existujú aj obojpohlavné druhy - jedince majú samčie aj samičie pohlavné orgány. Existujú aj druhy meniace pohlavie počas života, napríklad muréna nosatá. Zmena pohlavia je bežná u druhov so silne vyvinutou teritorialitou žijúcich v uzavretých skupinách, tzv. háremoch. Háremy tvorí skupina menších samičiek a jeden väčší samček.
Niektoré taxóny sa starajú len o ikry, prípadne sa o ne nestarajú vôbec či ich dokonca požierajú - kanibalizmus. Časť rýb má rozvinutú rodičovskú starostlivosť - starajú sa o vajíčka (ikry) aj o mláďatá.
Prispôsobenie sa prostrediu a sociálne správanie
Ryby sú prispôsobené na trvalý život vo vodnom prostredí. Vyskytujú sa takmer vo všetkých vodných biotopoch - v močiaroch, jazerách, riekach, príbrežných vodách, pri koralových útesoch i v hlbinách oceánu. Obývajú sladké, brakické aj slané vody. Morské ryby majú vo svojich bunkách nižší obsah solí, ako v okolitom prostredí. Musia sa preto brániť neustálemu osmotickému vylučovaniu vody z ich tiel.
Niektoré žijú aj v extrémnych biotopoch, napríklad v polárnych vodách, termálnych prameňoch, vysychajúcich vodách, kyslých tokoch, vysokých nadmorských výškach, podzemných vodách a podobne. Ryby (Osteichthyes) sú trieda čeľustnatcov zo stupňa Teleostomi. Medzi kostnaté ryby sa zaraďujú výlučne vodné stavovce. Veda o rybách sa nazýva ichtyológia. Patrí sem 26 899 žijúcich druhov, čo z rýb robí najväčšiu triedu medzi chordátmi.
Niektoré ryby žijú samostatne, iné v pároch, mnohé ryby plávajú v menších či veľkých skupinách, tzv. kŕdľoch alebo húfoch, či stádach. Mnohé ryby plávajú vo veľkých skupinách, ktoré sa často skladajú z desiatok tisíc jedincov. Keď sa vytvorí skupina rýb, ktoré sa správajú nezávisle, ide iba o určité zoskupenie. V kŕdli je však správanie všetkých jedincov zosúladené, niekedy až tak, že celý kŕdeľ pripomína jeden organizmus. Každý jedinec zvyčajne urobí to isté, čo robí jeho sused. Ryby v kŕdli sa pritom riadia zrakom, sluchom a bočnou čiarou. V kŕdli sú bezpečnejšie, ako keď sa pohybujú samostatne, pretože viac jedincov naraz sleduje, či im nehrozí nejaké nebezpečenstvo, a pre predátora je ťažké vybrať si z kŕdľa konkrétneho jedinca.
Problémy s kvalitou vody v akváriu
Uvedené faktory sa negatívne prejavujú najmä u rýb, ktoré nie sú ešte adaptované na prostredie akvária. Najväčším zabijakom rýb je stres. Stres vzniká hlavne rýchlymi zmenami vody, ale aj pomalým vplyvom zlého chemizmu vody. V konečnom dôsledku môže dôjsť k oslabeniu imunity rýb a k strate ich prirodzenej obrany proti rôznym chorobám a infekciám. Baktérie, plesne a iné parazity, ktoré sú vo vode v akváriu, ktoré sa tam dostanú z rýb zakúpených v akvaristike, z rastlín, alebo aj zo samotnej vody z vodovodu, potom môžu ľahko spôsobiť choroby. Ale iba za veľmi zlých podmienok môžu byť ryby napadnuté vo veľkom počte a rýchlo. Napádané sú hlavne slabé alebo staré ryby, ktoré majú vysokú úroveň stresu. Preto je nutné pravidelne sledovať kvalitu vody a pritom si najmä všímať tie faktory, ktoré najviac ovplyvňujú zdravie a vitalitu rýb.
Nedostatok kyslíka
Jednou z najčastejších príčin oslabenia a úmrtia rýb je nedostatok kyslíka. Ryby začnú zrýchlene dýchať, lapajú po vzduchu, sú pri hladine a sú nekľudné. Postupne blednú a majú doširoka otvorenú operkulu (to je viečkovitá kosť zakrývajúca dutinu so žiabrami). Ak urýchlene nezasiahnete, ryby sa udusia. To, že ryby žijú vo vode, neznamená, že nepotrebujú dýchať. Ony dokážu dýchať kyslík, ktorý je vo vode a je pre nich rovnako dôležitý, ako pre hocijakého iného živočícha žijúceho na tejto planéte.
V prírode sa vzduch do vôd dostáva z rastlín, alebo z premiešavania vody a vzduchu spôsobeného vodopádmi, alebo rýchlym pohybom vody. Ale môže sa stať, že to množstvo vzduchu nestačí napríklad pre veľké množstvo rýb, ktoré chováte. Najhoršou chybou, akú môže akvarista, hlavne začiatočník, urobiť je, že dá do akvária veľa rýb. To je veľmi smrteľná chyba a to nielen z pohľadu kyslíka ako uvidíte neskôr. Najoptimálnejší počet rýb si vypočítame prepočtom, že na jednu 5 až 6 cm dlhú rybku treba mať 2 až 3 litre vody. Tento prepočet je vhodný pre húfovité ryby, ktoré vytvárajú húf, čiže sa ich zmestí do akvária viac, ale predsa len potrebujú aj miesto na plávanie a na dobrú cirkuláciu vody. Agresívnejšie a väčšie ryby potrebujú už oveľa viac priestoru.
Niektorí akvaristi robia tú chybu, že na noc vypínajú vzduchovadlo. Existuje mýtus, že ryby potrebujú menej vzduchu cez noc, čo je aj čiastočne pravda, ale zabúda sa na to, že v noci nedýchajú iba ryby, ale aj rastliny. Ako je známe, rastliny cez deň vytvárajú kyslík z kysličníka uhličitého, ale v noci aj samé rastliny kyslík spotrebúvajú. Preto je nezodpovedné na noc vypínať prívod vzduchu. Ryby sa tak namáhajú dýchaním a nemôžu si odpočinúť a zvyšuje sa ich úroveň stresu. Ďalej prekrmovanie môže spôsobiť zníženie hladiny kyslíka. Prebytok potravy spôsobuje jej rozklad a pri tomto procese sa kyslík spotrebúva. Faktor, ktorý ovplyvňuje množstvo kyslíka vo vode je teplota. Je to kvôli tomu, že čím je teplota vyššia, tým je rozpustnosť kyslíka nižšia. Čiže ak pri 20°C je množstvo kyslíka vo vode 9,2 mg, pri 30°C je iba 7,5 mg. Dusenie rýb môže spôsobiť nielen nedostatok kyslíka vo vode, ale aj nedostatok kyslíka pre určitú rybu. Každá ryba spotrebúva rôzne množstvo kyslíka, podľa pôvodu.
Mohli by ste si myslieť, že nedostatok kyslíka nie je nič hrozné a že riešenie je jednoduché, že jednoducho stačí pridať prídavné vzduchovadlo, alebo zosilniť vzduchovanie na filtri. Ale to nie je také jednoduché. Pri zvýšenom prúdení vody sa zdvihne aj veľa kalu, zväčša tuhé exkrementy, ktoré na seba môžu viazať kyslík. Ďalej kyslík, ktorý je vháňaný filtrom je molekulový a ten je menej reaktívny, takže má nižšiu účinnosť. Najlepšie je použiť peroxid vodíka H2O2, ten sa rozkladá na vodu a kyslík, ktorý je najúčinnejší pri prvej pomoci Vašim rybkám. Pridáme ho do akvária asi 5 ml 3% roztoku na 20 litrov vody v akváriu. Mal by byť ľahko dostupný v lekárňach. Tento proces môžeme opakovať po asi pol hodine, až hodine. Ďalším riešením je výmena časti vody, hlavne odsatie kalu z dna. Najprv vymeníme jednu tretinu vody a potom po pár hodinách ďalšiu tretinu. Keď je voda pomerne čistá, môžeme zvýšiť vzduchovanie v akváriu. Pritom nezabudneme, že musíme mŕtve ryby a odumreté rastliny odstrániť z akvária, lebo aj rozklad spotrebúva veľa kyslíka. Musíme sa aj ubezpečiť, že v akváriu je primerané množstvo rýb a dodať rastliny.
Otrava amoniakom - NH3
Obdobne, ako nedostatok kyslíka, sa prejavuje aj otrava amoniakom - NH3. Ryby rýchlo dýchajú, plávajú kladine a snažia sa čo najviac dýchať. Amoniak je výsledkom odbúravania organických látok, ktoré obsahujú dusík, čo sú hlavne bielkoviny. Amoniak sa neobjaví ihneď, ale je produkovaný ako NH4 , ktorý je menej toxický. Ten sa na amoniak zmení postupne, hlavne ak je prostredie alkalické, čiže má pH vyššie ako 7. Amoniak pôsobí na ryby ako nervový jed, ak sú mu ryby vystavené náhle a vo veľkom množstve. Žiabre sú paralyzované, ryba nevie poriadne dýchať a dusí sa. Nebezpečné je aj to, ak ryba je vystavená amoniaku dlhodobo, ale v menších dávkach. Žiabre sa zduria a neprepúšťajú kyslík tak dobre, ako by mali.
Zdroje amoniaku v akváriu:
- Zbytky metabolizmu: Hlavne moč a výkaly rýb.
- Rozklad krmiva, odumretých rastlín a živočíchov: Nemusí okamžite znamenať hromadný vznik amoniaku. Môžu vznikať aj neškodné zlúčeniny dusíka. Všetko to závisí od nitrifikačných baktérií a množstve kyslíka.
- Chemická premena NH4 na NH3 kvôli stúpaniu pH: Ak je pH 7, iba asi 1% NH4 sa zmení na čpavok. Pri pH 8 je to už 5% a pri pH 9 je to až 36%.
- Dusičnany: Tie sú prítomné v akváriu a môžu sa redukovať na dusitany a niekedy až na čpavok.
- Čistiace prostriedky: Niektoré čistiace prostriedky uvoľňujú čpavok rovno do vody, preto treba s nimi narábať opatrne a poriadne vypláchnuť akvárium. Ak sa dá, radšej ich ani nepoužívajte a akvárium nechajte dlho bez rýb, kým sa stabilizuje, ak je akvárium nové.
Veľmi účinná zbraň proti amoniaku sú nitrifikačné baktérie. Tie odbúravajú amoniak a vodu tak ozdravujú. Ale je ich len obmedzené množstvo. Príliš veľa rýb vytvára príliš veľa amoniaku a baktérie ho nestíhajú odbúravať. Na amoniak je krátka aj akvaristická technika. Filtre nedokážu odstrániť amoniak, lebo to nie je tuhá látka a nezachytáva sa v molitane filtrov. Filtre odstraňujú iba tuhé exkrementy, ktoré sú zdrojom amoniaku, ale nepomôžu ak je už veľa amoniaku vo vode. Uhlie ho zas nedokáže viazať, lebo nie je ionizovaný. A vzduchovadlo už vôbec nemá nijaký účinok.
Tak čo sa teda dá robiť? Nezostáva nám nič iné ako meniť vodu. Meniť treba často menšie množstvá vody, alebo viac vody naraz, pričom vždy dbáme na to, aby boli ryby čo najmenej stresované. Ďalší spôsob je prevencia. Treba sa snažiť obmedzovať príčiny vzniku amoniaku vo vode. Čiže nebudeme ryby prekrmovať, nebudeme akváriá preplňovať rybami, všetko odumreté a mŕtve budeme hneď odstraňovať a budeme dávať pozor na predchádzajúcich 6 faktorov, ktoré spôsobujú vznik amoniaku a to sa týka aj udržovania pH pod hodnotou 7. Pri výmene vody si však treba uvedomiť jednu vec. Výmenou vody odstraňujeme aj nitrifikačné baktérie a taktiež filter obsahuje v sebe tie baktérie, takže výmena vody a aj čistenie filtra môže spôsobiť rapídny úbytok baktérii a nebude mať kto čistiť vodu.
Udržiavať akvárium v dobrom stave síce udržuje amoniak a jeho zlúčeninu čpavok na nízkej úrovni ale čo ak sa stane nejaká nehoda a jeho hodnota stúpne? Aká je prvá pomoc? Je to ako s nedostatkom kyslíka. Musíme do vody pridať peroxid vodíka v rovnakom množstve ako pri nedostatku kyslíka, čiže na 20 litrov vody asi 5ml 3% peroxidu vodíka. Pričom sa uvoľní voda a kyslík, ktorý uľahčí dýchanie rýb. Potom vymeníme čo najväčšie množstvo vody. Pritom ale musíme dbať aj na pohodlie rýb. Príliš veľký stres ich iba viac oslabí. A asi to najhoršie, čo môžete urobiť je vybrať ryby z akvária a vyliať celú vodu von. Premiestnenie ryby z akvária do inej menšej prepravky s inou teplotou a chemizmom vody môže spôsobiť až okamžitú smrť. Pri výmene vody musíme dávať pozor aj na pH. PH novej vody by malo byť čo najbližšie pH pôvodnej vody v akváriu. Nemala by však byť vyššiu hodnotu. Niekedy sa odporúča aj pridanie trocha nejódidovanej soli do vody, aby sa predišlo šoku rýb. Niekedy sa stane, že aj napriek výmene vody budú ryby zomierať v dôsledku otravy amoniakom. Je to hlavne v preplnených nádržiach bez rastlín.
Problémy s vodou z vodovodu
S výmenou vody súvisí aj problém so získavaním novej vody. Odkiaľ ju nabrať? Pre nás najdostupnejšia a možno aj najčistejšia je voda z vodovodu. Ale tá nie je upravovaná ako tá najčistejšia a najbezpečnejšia a často sa stáva, že sama sa nám dosť hnusí a nie ešte aby sme ju používali pre ryby. Jej najväčšími zákutiami sú jej vlastnosti tvrdosť a vysoká hodnota pH. Raz sme ju zo zvedavosti testovali a naozaj bola. Hodnota pH bola sedem, alebo niečo nad sedem a to z hľadiska vzniku amoniaku nie je optimálne. Ďalší problém je aj to, ako sa k nám dostáva. Zväčša sú to staré železné potrubia z ktorých sa uvoľňuje železo a potom sa ukladá v akváriu. Ale najfatálnejšie dôsledky na život v akváriu má chlór. Ten vodárne pridávajú do vody kvôli mikroorganizmom a práve aby vo vode zabilo čo najviac života, čo je na jednej strane dobré, ale pre akvárium určite nie. Vo vode môže byť až 0,2 mg chlóru v jednom litri, pričom pre ryby je už hranica 0,125 nebezpečná. A to nehovoriac o tom, že chlór vo vode môže byť vo vode aj v oveľa vyššej koncentrácii, hlavne pri výmene veľkého množstva vody za vodu z vodovodu naraz. To sa potom niet čo čudovať, keď rybky otrávia chlórom. Chlór poškodí dýchací systém a ryba sa začne dusiť. To sa prejaví zblednutím žiabrí.
Choroby z pH prostredia
Ďalšie nebezpečie spôsobené zlým chemizmom vody sú ochorenia z príliš kyslého, alebo zásaditého prostredia. Vhodné pH pre väčšinu rýb je okolo 6,8. Avšak existujú aj ryby, ktoré sa vyvinuli v kyslejšom, alebo zásaditejšom prostredí a tak v akváriu vyžadujú podobné podmienky. Z kyslomilných sú to betty a zo zásadomilných sú to cichlidy. Avšak netreba to preháňať. Ryby, ktoré vyžadujú nízke pH, by mali mať pH medzi 5 až 6 ale pre väčšinu rýb by pH nemalo klesnúť pod 5,5, na čo treba dávať pozor pri kombinácii rýb v akváriu. Ryby vyžadujúce vysoké pH môžu mať pH medzi 8 až 9, ale pre väčšinu rýb je hodnota nad 9 smrteľná.
Hlavnými príznakmi, že niečo v akváriu nie je v poriadku, sú lapanie po vzduchu, stratenie pohyblivosti, zapálenie kože, zvýšená tvorba slizu, poleptanie tela a žiabier a ryby sa v agónii snažia vyskočiť z akvária. Vyústiť to môže až do hromadného úhynu rýb. Najnebezpečnejšia kombinácia je mäkká voda s nízkou hodnotou pH. Mäkká voda spôsobuje nestabilitu a kolísanie pH. Pričom sa vždy snažíme o čo najvyššiu stabilitu chemizmu ktorá je veľmi potrebná pre ryby. Preto treba pravidelne merať hodnotu pH, aby ste vedeli včas zasiahnuť a nevystavovať ryby zlým podmienkam vo vode. Na trhu je mnoho pH testov a ich použitie je veľmi jednoduché a zväčša sú oveľa lacnejšie ako testy na dusitany. Ak náhle zistíme akútny problém s pH vody a ryby majú príznaky bolesti z poleptania, treba ich okamžite dať do vody s neutrálnym pH. V akváriu treba vymeniť časť vody za vodu s normálnym pH. Ďalej možno odobrať vodu, ktorá je v nádrži a pridávať do nej jedlú sódu pri nízkom pH, alebo fosforečnan draselný pri vysokom pH podľa potreby aby sa voda stala neutrálnou, alebo aby sa dostala na úroveň vyžadovanú rybkami. Pritom sledujeme koľko látky sme do vody dali a primerané množstvo dáme aj do akvária. Toto sú najhlavnejšie príčiny úmrtí a chorôb rýb v akváriu spôsobených zlým chemizmom.