Slovenský vidiek ukrýva mnoho druhov ovocia, ktoré niekoľkonásobne prevyšuje počet druhov na pultoch obchodov a supermarketov. Naši starí rodičia poznali túto širokú paletu ovocia a jej využitie. Pre nás to môže byť súčasť kultúrneho dedičstva, ktoré sa oplatí spoznať a najmä zachovať. Slovensko, krajina s bohatou poľnohospodárskou tradíciou, ponúka ideálne podmienky pre pestovanie rozmanitého ovocia. Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a úrodnej pôde si môžeme vychutnávať čerstvé a chutné plodiny priamo z našich záhrad a sadov.
Drobné ovocie: Poklad vitamínov v záhrade
Ovocné kríky a drobné ovocie patria medzi najobľúbenejšie rastliny do každej záhrady. Sú nenáročné na pestovanie, rýchlo prinášajú úrodu a poskytujú chutné, zdravé plody plné vitamínov. Vhodné sú nielen do klasických záhrad, ale aj do menších priestorov, vyvýšených záhonov či väčších kvetináčov.
Drobné ovocie má množstvo výhod - je bohaté na vitamíny a antioxidanty, rodí skoro po výsadbe a plody majú široké využitie. Hodí sa na priamu konzumáciu, do kompótov, džemov, štiav aj na mrazenie.
Medzi klasiku, ktorú pozná každý, patria ríbezle, egreše, maliny a černice. Veľmi populárne sú aj brusnice, čučoriedky a zemolezy, ktoré ocenia milovníci sviežeho bobuľového ovocia. Do popredia sa dostávajú aj menej známe druhy ako múchovník či rakytník. Múchovník pripomína čučoriedku, no je odolnejší a plody sú sladšie.
Pestovanie drobného ovocia: Základné rady
Pestovanie väčšiny ovocných kríkov nie je zložité. Najlepšie je vybrať im slnečné a chránené miesto, pripraviť priepustnú a výživnú pôdu a dbať na pravidelnú zálievku. Niektoré druhy, napríklad čučoriedky, potrebujú kyslú pôdu, iné, ako ríbezle či egreše, sú tolerantnejšie.
Vybrané odrody drobného ovocia:
- Malina Radziejowa: Patrí medzi skoré odrody, dozrieva už od polovice júna, čo je približne týždeň pred odrodou Laszka. Kry rastú stredne intenzívne, výhony sú riedko obsypané krátkymi tŕňmi. Plodonosné sekundárne výhony sú stredne dlhé. RADZIEJOWA je odolná proti väčšine chorôb, škodcom i mrazom. Mierne poškodenia spôsobujú iba extrémne mínusové teploty.
- Malina: Moderná remontantná odroda maliny z poľského šľachtenia sa vyznačuje vysokou a pravidelnou rodivosťou a intenzívnym rastom výhonov, ktoré dokážu dorásť až do 3 m. Na dvojročných výhonoch začína plodiť od polovice júna, na jednoročných v prvej polovici augusta a následne plodí až do prvých mrazov. Plody sú veľké, pevné, s lahodnou chuťou a veľmi príjemnou vôňou.
- Čierne ríbezle Jubilejnaja Kopanja: Stredne skorá odroda, ktorá tvorí stredne silné kry a vyhovuje jej slnečné stanovište. Prináša vysoké úrody, nezriedka presahujúce 6 kg z jedného kra. Bobule, ktorých priemerná hmotnosť dosahuje až 4,5 g, sa môžu trhať aj jednotlivo. Šupka je pevná s intenzívnym leskom. Táto odroda chutí vynikajúco, obsahuje veľa cukrov a nadpriemerné množstvo vitamínu C - až 200 mg na 100 g. JUBILEJNAJA KOPANJA vykazuje komplexnú odolnosť proti škodcom, hubovým chorobám, mrazom i suchu.
- Čučoriedky: O čučoriedkach to stopercentne platí, pretože majú vysoký obsah karoténov, vlákniny aj vitamínu C a sú účinné nielen proti stresu, ale dokážu podporovať imunitu a pomôžu aj pri črevných ťažkostiach. Pestujú sa aj na Slovensku, darí sa im na Hornom Spiši aj na Žitnom ostrove.
- Egreš Tatjana: Nová, takmer beztŕnna rezistentná stredne skorá odroda. Rastie vitálne a veľmi zdravo. Plody dozrievajú v polovici júla, sú stredne veľké až veľké, žltozelenej farby. V chuti sú sladké, šťavnaté, výbornej chuti.
- Jahody: Leto bez jahôd nie je skutočné leto. Jahodové polia pribúdajú najmä na juhozápade Slovenska, kde sa sadeniciam darí vďaka slnku aj úrodnej pôde, no poľnohospodári sa čoraz častejšie spoliehajú aj na pestovanie v moderných skleníkoch.
Tradičné ovocie v slovenských záhradách
Jablone, hrušky, slivky či marhule patria k stáliciam ovocných sadov, na ktoré nedáme dopustiť. Pri výbere odrody je dôležité zohľadniť, na čo chcete ovocie využiť. Chcete si vysadiť napríklad jabĺčka na zimné skladovanie, letné osvieženie alebo na výrobu pálenky? Chceme ich sušiť alebo pridávať do džemov? Toto všetko musíme pri výbere zohľadniť. A nesmieme zabudnúť na jednu premennú navyše, a to meniacu sa klímu. Hoci je teraz napríklad „boom“ starých odrôd, naozaj nie všetky z nich zvládnu súčasné suchá či výkyvy teplôt, preto nemá zmysel presadzovať za každú cenu len jeden pohľad na ovocné dreviny.
Prehľad vybraných tradičných odrôd ovocia
Každá z uvedených odrôd logicky nemôže byť tá najlepšia pre všetkých a pre všetky lokality, ale nech je každá jedna z nich pre vás inšpiráciou a smernicou pri vlastnom výbere.
| Ovocie | Odroda | Charakteristika | Doba dozrievania |
|---|---|---|---|
| Jablko | Bieloruské malinové | Stredne silný rast, atraktívne červené plody, šťavnatá kyslo-sladká dužina. | November (skladovanie do marca) |
| Jablko | Auksis | Najlepšia litovská odroda, dobrá chuť. | --- |
| Hruška | Beloruskaja Pozniaja | Zimná odroda, stredne silný rast, bohatá plodnosť, žlto-zelená šupka, jemné pomarančové líčko. | Začiatok októbra (skladovanie do februára) |
| Myrobalán | Koromila | Skoré dozrievanie, šťavnaté, chutné plody, všestranne spracovateľné. | Začiatok júna |
| Marhuľa | Bora | Stredne intenzívny rast, veľké intenzívne oranžové plody, pevná aromatická dužina. | Asi 15 dní pred odrodou Maďarská |
| Ringlota | Hollywood | Atraktívna odroda s purpurovými plodmi, dužinou a listami. | --- |
| Broskyňa | --- | Skorá odroda so stredne veľkými plodmi, ružovými kvetmi, intenzívnou šarlátovou šupkou. | Začiatok júla |
| Slivka | --- | Skorá samoopelivá odroda, vysoké výnosy, fialovomodré oválne plody, šťavnatá dužina. | --- |
| Orech | Chandler | Rodí veľmi skoro, úroda je vyššia o cca 60 - 70 %, väčší "polopapiernáč", biele až bledožlté chutné jadro. | --- |
| Mandľa | Tuono | Kvitne neskoro, dobrá vitalita, vysoká úrodnosť, veľmi chutné jadro. | --- |
Listáreň s Ľudom Vaššom - Pestovanie čučoriedky kanadskej
Oskoruša: Vzácny poklad slovenských viníc
Jedným veľmi zaujímavým ovocným druhom, ktorý na pultoch supermarketov úplne chýba, je oskoruša. Ide o plody vzácnej jarabiny oskorušovej, ktorá je neodlúčiteľnou súčasťou slovenských viníc. Napriek tomu, že to bola v minulosti užitočná drevina, dnes je menej známa. Býval to hraničný strom, sadený na hraniciach pozemkov a medziach. Svojou veľkosťou dotváral krajinu a jednoducho sa nedal prehliadnuť.
Zaujímavosti o oskoruši
- Oskoruša sa ako jediná s jarabinami nekríži a nevytvára hybridy. Pred 40 miliónmi rokov sa evolučne vzdialila ostatným jarabinám a odvtedy sa potĺka evolučným vývojom sama.
- V stredoveku sa jej plody používali ako prostriedok proti hnačkám a iným črevným neduhom.
- Oskoruša má najtvrdšie jadrové drevo zo všetkých európskych drevín. Práve z tohto dreva sa kedysi robili najtvrdšie časti drevených lisov.
- Šťava z oskorušových plodov sa zase používala na spomalenie a stabilizáciu fermentácie ovocných muštov.
- Ako lesnú drevinu si ju cenia najmä poľovníci, keďže v období dozrievania plodov sú stromy často navštevované najmä diviačou zverou.
Kde sa s oskorušou môžeme stretnúť?
Staré oskoruše sa vyskytujú tam, kde socialistické sceľovanie pozemkov neodviedlo „dobrú prácu“. Sú to staré vinice alebo opustené, extenzívne ovocné sady. Oskoruši sa darí v oblastiach, kde sa pestuje vinič. Na pôdu je nenáročná, vadí jej len nedostatok svetla. Vyhýba sa dolinám, kde je vyššia hladina podzemnej vody. Vlhšia mikroklíma na stanovišti spôsobuje priaznivé podmienky pre hubové ochorenia.
Dôkazom, že juh Slovenska je optimálnym miestom pre oskorušu je fakt, že najmohutnejší jedinec na svete rastie práve u nás na Slovensku, a to v Modre. Od roku 2003 je chránená spolu s dvoma staršími stromami, ktoré sú známe ako Tri modranské oskoruše.
Aké má oskoruša plody a ako sa dajú zužitkovať?
Plody oskoruše sú výrazne variabilné. Poznáme hruškotvaré a jablkotvaré plody, ktoré môžu byť žlté až karmínovočervené. Vzácna je „kožená“ forma, ktorá pripomína jablko “Kožovka” alebo “Boskoopske červené”. Najväčšie plody majú odrody “Sossenheimer Riesen” z Nemecka, Parochiane a Indignente zo Sicílie. Veľmi zaujímavá je odroda z Ukrajiny s názvom “Rumjane Jabluczko”, ktorá má tmavo karmínové plody menšej veľkosti.
Plody oskoruše v zrelom stave nie sú ešte vhodné na konzumáciu. Sú príliš trpké a jesť sa dajú až po “uhniličení”, alebo ako hovoria na dedine “keď ich mráz pobozká”. Vtedy sa dužina plodu premení na sladký “džem” veľmi zaujímavej a osobitej chuti. Z medicínskeho hľadiska pôsobia plody mierne močopudne, protireumaticky, upravujú trávenie a sú bohatým zdrojom vitamínov.
Z uhniličených plodov sa môže robiť mušt, lekvár, marmeláda tzv. oskorušoláda, kompót a sušené oskoruše a destiláty.
Exotické ovocie: Pestovanie netradičných druhov na Slovensku
Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia.
Tipy na pestovanie vybraných druhov exotického ovocia
- Figovník (Ficus carica): Potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne orientované na juh, chránené pred studenými severnými vetrami. Mladé rastliny potrebujú ochranu pred mrazom.
- Banánovník (Musa spp.): Vyžaduje teplé a slnečné stanovište s vysokou vlhkosťou vzduchu, napríklad skleník. Má vysoké nároky na vodu a pravidelné hnojenie. Nie je mrazuvzdorný.
- Kiwi (Actinidia deliciosa): Potrebuje slnečné a teplé stanovište, ideálne na južnej strane záhrady, chránené pred studenými vetrami. Je pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu.
- Rajčiakovec repový (tamarillo) (Solanum betaceum): Potrebuje teplé a slnečné stanovište s miernym polotieňom. Má vysoké nároky na vodu a pravidelné hnojenie. Nie je mrazuvzdorný.
- Nashi hruška (Pyrus pyrifolia): Potrebuje slnečné stanovisko, chránené pred silným vetrom. Je pomerne mrazuvzdorná, ale mladé rastliny potrebujú ochranu.
- Granátové jablko (Punica granatum): Potrebuje slnečné a teplé stanovište, ideálne je miesto, kde rastlina dostáva priame slnečné svetlo počas väčšiny dňa. Nie je úplne mrazuvzdorné.
Divoké ovocie v slovenských lesoch
Slovensko, krajina bohatá na lesy a lúky, ponúka širokú škálu divoko rastúceho ovocia. Tieto plody sú nielen chutné, ale aj plné vitamínov a minerálov, ktoré sú prospešné pre naše zdravie. Les od nepamäti poskytoval aj zdroje vitamínov, ktoré človek vždy inštinktívne vyhľadával, aby dodal svojmu organizmu ochranné látky. Leto a jeseň sú obdobia, kedy príroda rozdáva svoje poklady najštedrejšie. V okolí stále nájdeme staré ovocné stromy a kríky, ktoré rodia bez toho, aby ich niekto strihal, hnojil či polieval. Často ide o zvyšky niekdajších sadov, stromoradia pozdĺž ciest alebo o staré záhrady, ktoré dávno stratili svojho gazdu.
Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie patria:
- Lesné jahody (Fragaria vesca): Sú dodnes veľmi obľúbené, najmä pre svoju neopakovateľnú vôňu, ale obsahujú aj vysokú hladinu vitamínu C.
- Čučoriedky (Vaccinium myrtillus): Obsahujú najmä vitamín A, na dedinách sa z nich často varil sirup, ktorý sa používal ako liek na žalúdok.
- Brusnice (Vaccinium vitis idaea): Keďže sú dosť trpké, nejedávali sa čerstvé, ale zavárali sa, podobne ako im podobná kľukva (Oxycoccus).
- Lesné maliny (Rubus idaeus): Kedysi sa v zámožnejších rodinách z malín i jahôd varila voňavá kaša s medom a vínom. Listy môžeme tiež fermentovať, čím získajú zaujímavú chuť.
- Černice (Rubus fruticosus): Z nich sa varil lekvár a dorábalo sa aj chutné víno.
- Šípky (Rosa canina): Najmä v horských oblastiach boli šípky vždy dobrou zásobárňou vitamínu C. Zo šípok sa robilo veľmi chutné víno, plody sa tiež sušili a varili na hustý lekvár.
Kde hľadať divoké ovocie:
- Šípky: Rastú hojne pri poliach, popri železničných tratiach či v krovinách na okrajoch lesov.
- Trnky: Obľubujú slnečné stráne a medze medzi poľami.
- Staré jablone a hrušky: Objavíte ich často pri dedinských cestách, v opustených sadoch či v starých alejach.
- Ríbezle a maliny: Neraz sa zachovali v okolí chát alebo v záhradách, ktoré už nikto neudržiava.
Je dôležité si uvedomiť, že konzumácia lesného ovocia bez jeho dôkladného umytia môže predstavovať skryté zdravotné riziko. Nikdy nejedzte lesné plody priamo z kríkov alebo zo zeme. Ovocie vždy dôkladne opláchnite čistou tečúcou vodou. Ak chcete mať istotu, tepelne ovocie upravte.
tags: #ovocie #ktore #rastie #na #slovensku