Paprika je obľúbená zelenina, ktorá sa pestuje v mnohých záhradách pre svoje chutné plody a vysoký obsah vitamínu C. Či už preferujete sladkú a chrumkavú papriku kápiu, alebo ste milovníkom ostrej chuti chilli papričiek, nie je nič lepšie, ako si papriku vypestovať vo vlastnej záhradke. Pestovanie papriky síce nie je nejako zvlášť náročné, no ak chcete dosiahnuť čo najvyššiu produkciu, mali by ste starostlivosti o rastlinky venovať trochu pozornosti. Avšak, tak ako väčšina rastlín, aj paprika môže trpieť rôznymi chorobami a napadnúť ju môžu viaceré druhy škodcov. Pravidelná kontrola rastlín a správna starostlivosť sú dôležité pre udržanie zdravých paprík.
Pôvod a význam papriky
Paprika má podľa všetkého svoj pôvod v oblasti Strednej a Južnej Ameriky, kde ju pestovali už mnoho rokov pred naším letopočtom. Pestovala sa však aj v oblasti Indie. Do Európy sa paprika dostala v roku 1493 vďaka Kolumbovi a pomerne rýchlo sa adaptovala na európske podmienky. V 17. storočí sa paprika pestovala nielen v Európe, ale rozšírila sa aj do Afriky a Ázie. Do Severnej Ameriky sa dostala s prvými kolonizátormi. Paprika ročná, latinsky Capiscum annuum, je rastlina z čeľade ľuľkovité a jej plody obsahujú najviac vitamínu C spomedzi všetkých druhov zeleniny. Okrem toho v nej nájdete aj veľké množstvo karotenoidov a v zelenej paprike tiež chlorofyl. V červenej paprike sa nachádza veľa betakaroténu a tiež lykopén, chrániaci pred niektorými druhmi rakoviny, oranžová v sebe ukrýva alfa- a gamakarotén a žltá paprika má v sebe luteín a zeaxantín, ktoré priaznivo vplývajú na zdravie našich očí.
Obľúbené odrody papriky
Ak sa neviete rozhodnúť, akú odrodu papriky budete pestovať, máme pre vás prehľad niekoľkých najobľúbenejších z nich:
- Kápia - Lungy F1: Odroda s vyšším vzrastom a plodmi, ktoré sú veľmi dobré aj na sterilizovanie.
- Kápia - Raduza F1: Paprika s plodmi tmavočervenej farby, vhodné na priamu konzumáciu, sterilizáciu, do plnenej papriky alebo na pečenie.
- Amyka F1: Veľmi skorá odroda so stredným vzrastom, menšie plody vhodné na priamu konzumáciu a plnenie.
- Amy: Paprika nižšieho vzrastu s chutnými a šťavnatými plodmi bielo-zelenej farby.
- Slovakia: Skorá odroda, vhodná na priamy konzum, sterilizovanie, pečenie a plnenie. Vyniká príjemnou arómou.
- Rubika F1: Odroda stredného až vyššieho vzrastu, vhodná na pestovanie v skleníkoch a fóliovníkoch. Plody sú príjemne sladké.
- Alma paprika: Maďarská národná špecialita s žltozelenými plodmi jabĺčkovitého tvaru.
- Paprika Slovakia (kápia): Veľmi skorá a úrodná odroda poľnej papriky typu kápia, vhodná na všetky spôsoby použitia.
- Paprika PCR: Skorá odroda, vhodná na rýchlenie aj na skoré poľné pestovanie. Mierne štipľavá zelená paprika.
- Chilli - Scorpion: Najpálivejšia odroda na svete (od roku 2011 v Guinnessovej knihe rekordov) z Trinidadu a Tobaga.
- Chilli - Jalapeno: Pálivé papričky s vysokou úrodnosťou, vhodné na zaváranie, pasty alebo omáčky.
- Chilli - Habanero: Odroda z Mexika s príjemnou chuťou a intenzívnou vôňou.
Základné podmienky pre pestovanie papriky
Ak plánujete pestovať papriku, mali by ste dodržiavať niekoľko krokov, aby ste dosiahli výbornú úrodu papriky. Základným predpokladom úspešného dopestovania mladých zeleninových alebo kvetinových sadeníc je zabezpečenie čo najoptimálnejších podmienok, z ktorých najväčší význam majú svetlo, teplota a voda a ich vzájomná vyváženosť. Treba pritom vychádzať aj z nárokov jednotlivých druhov zelenín a kvetín.
Príprava pôdy a výsadba
Vhodná pôda dokáže urobiť veľa s úrodou vašej papriky. Na výsadbu papriky zvoľte slnečné miesto s dobre zavlažovanou pôdou, na ktorom ste predtým papriku nepestovali. Pôda by mala byť bohatá na živiny, no a v prípade, že to tak nie je, pohnojte ju kompostom alebo vhodným hnojivom. Vyhnite sa pridávaniu prílišného množstva dusíka do pôdy, pretože to môže spôsobiť, že budú papriky rásť príliš rýchlo a tým ich robí náchylnejšie na choroby a menej produktívne. Paprika má rada teplo, preto by ste ich mali sadiť von až vtedy, keď už nebudú hroziť nočné mrazy. Odporúča sa vysádzať silné rastlinky v spone minimálne 40 centimetrov. V prípade, že sadíte papriky s veľkými plodmi, vhodné je vedľa rastliniek umiestniť drevené tyčky, ktoré budú slúžiť ako opora.
Polievanie a hnojenie
Na polievanie papriky je vhodné používať vodu, ktorá by nemala byť chladnejšia o viac ako 5 stupňov ako je aktuálna teplota pôdy. Zálievka by mala byť v období veľkých horúčav pravidelná a dostatočná. Okrem toho, že by ste mali pôdu okolo papriky pravidelne prekyprovať, nemali by ste zanedbávať ani hnojenie v čase vegetácie. V období vegetácie je možné dodávať k paprike síran amónny vo forme liadku. V prípade, že pestujete papriku v nádobách, je možné použiť organické granulované hnojivo s uvoľňovaním potrebných živín. Niekedy sa môže stať, že rastlinám papriky chýba vápnik, v dôsledku čoho vznikajú na plodoch škvrny alebo dochádza k zasýchaniu špičiek plodov. Ak si toto na plodoch všimnete, je vhodné pridať paprike vápnik prostredníctvom listovej výživy.
Táto technika hnojenia papriky zdvojnásobí vašu úrodu papriky!
Najčastejšie choroby papriky
Papriky môžu byť náchylné na rôzne choroby, ktoré môžu ovplyvniť ich zdravie a úrodu. Osobitnú pozornosť si zaslúžia aj choroby papriky vo fóliovníkoch, kde sú podmienky ako zvýšená vlhkosť a obmedzené vetranie ideálne na šírenie infekcií.
Vädnutie papriky
Medzi najvážnejšie ochorenia papriky patrí vädnutie hubového pôvodu. V praxi sa najčastejšie stretávame s fuzáriovým alebo sklerocíniovým vädnutím papriky. Rastliny postihnuté hubovým vädnutím spočiatku vyzerajú akoby trpeli nedostatkom vody. Zdravé po zavlažení opäť ožijú, infikované rastliny ostávajú naďalej zvädnuté, postupne im listy i plody ovisnú, zožltnú a celé rastliny napokon hynú. Tieto príznaky sú charakteristické pre oba druhy spomínaných húb, preto len podľa nich nemôžeme zistiť, ktorá z húb vädnutie spôsobila.
Fuzáriové vädnutie (Fusarium oxysporum)
Pre fuzáriové vädnutie je typické hnednutie cievnych zväzkov, viditeľné v pozdĺžne rozrezanej stonke. Huba do rastlín preniká cez korene, ktoré bývajú poškodené vysokou hladinou živín, predovšetkým v pôdach výdatne hnojených hnojom od hydiny a iných drobných domácich zvierat. Spóry fuzárií pretrvávajú v pôde a čakajú na príležitosť, aby mohli rastliny nakaziť. Takáto príležitosť sa im naskytne spravidla po mechanickom poškodení korienkov a koreňového kŕčka, napr. pri okopávaní alebo po poškodení pandravami, háďatkami, prípadne popálením vysokou koncentráciou priemyselných hnojív v pôde. Fuzáriové vädnutie sa vyskytuje spravidla pri vyšších teplotách spojených s trvalým nedostatkom vlhkosti v pôde a postihuje najčastejšie jednotlivé rastliny, alebo menšie skupiny rastlín.
Sklerocíniové vädnutie (Sclerotinia sclerotiorum)
Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín. Okrem toho v pokročilejšom štádiu ochorenia môžeme nájsť v podhubí niekoľko mm veľké, tvrdé, čierne útvary tzv. skleróciá. V stonkách neskôr vznikajú skleróciá, ktoré sa po rozpade pletív dostávajú do pôdy a niekoľko rokov sú zdrojom infekcie pre plodiny pestované na tejto ploche. Sclerotinia sclerotiorum totiž okrem papriky napáda aj uhorky, rajčiaky, mrkvu, petržlen, šalát a ďalšie plodiny. Kým sklerocíniové vädnutie papriky sa častejšie vyskytuje vo vlhkých, zle vetraných rýchliarňach.
Prevencia: Najspoľahlivejšou možnosťou zabránenia vzniku hubového vädnutia je správne striedanie plodín pri dodržiavaní zásady nepestovať papriku na tej istej ploche aspoň tri roky po sebe a po takých plodinách, ktoré bývajú spomínanými hubami napádané (napr. rajčiaky, uhorky). Pri zistení prvých príznakov vädnutia treba napadnuté rastliny z porastu ihneď odstrániť.
Suchá škvrnitosť plodov
Z necudzopasných chorôb môžeme v prvom rade spomenúť bežnú a známu suchú škvrnitosť plodov, ktorá sa prejavuje vo forme nepravidelných, bledohnedých, rôzne veľkých škvŕn vždy pri špičke plodov. Neskôr sa tieto škvrny pergamenovito stenšia alebo prechádzajú do mokrej hniloby (predovšetkým v rýchliarňach). Často sa na nich objavujú aj hubové povlaky, preto sa mnohí pestovatelia domnievajú, že ide o ochorenie hubového pôvodu a hľadajú možnosti chemickej ochrany postihnutých rastlín. Suchá škvrnitosť plodov papriky je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vlahy v období intenzívneho rastu plodov a najmä odrodovou citlivosťou (citlivejšie sú žlté odrody s tenšou šupkou). Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorý síce nemusí v pôde chýbať, avšak pre rastliny sa stáva neprístupným. Na vyriešenie tejto situácie odporúčame aplikovať listové hnojivá s obsahom vápnika pre jeho doplnenie.
Stolbur papriky
Pôvodca stolburu patrí medzi fytoplazmy, ktoré sa v staršej odbornej literatúre uvádzajú pod názvom mykoplazmy. Sú to mikroorganizmy tvoriace prechod medzi vírusmi a baktériami. Stolbur v prírode šíria rôzne druhy cikádok, predovšetkým žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Je to teplomilný druh, ktorého hlavnou hostiteľskou rastlinou je pupenec roľný. V teplých rokoch sa v letných mesiacoch premnoží a prechádza na pestované plodiny. Okrem papriky sú to rajčiaky, zemiaky, baklažán a tabak. Prvým príznakom stolburu na paprike je celkové žltnutie rastlín. Neskôr začnú vädnúť staršie listy a napokon celá rastlina aj s plodmi zvädne a odumrie. Plody, ktoré sa vytvorili až po infekcii rastliny, sú drobné a zvyčajne sa v nich nevytvárajú semená. Na paprike sa prvé príznaky objavujú na vrchných častiach rastliny, listy sa stáčajú, ich okraje sú chlorotické (bledozelené až žlté) a medzi žilnatinou sa tvoria žltkasté škvrny. Neskôr sa chloróza rozširuje po celej rastline, ktorá nadobúda vertikálnejší vzrast. Značná časť kvetov je sterilná a opadáva. Ak sa vytvoria plody, sú deformované, drobné a tvrdé. Za 10 až 15 dní po prejavení prvých príznakov rastlina začína odspodu vädnúť. Listy opadávajú, koreň odumiera. V extrémne teplých a suchých rokoch môže dôjsť k silnému poškodeniu porastov koreninovej i poľnej zeleninovej papriky. Významné je ničenie burín, ktoré sú ohniskami nákazy, najmä pupenca roľného.
Pleseň sivá (Botrytis cinerea)
Vytváranie sklerócií (i keď menej časté) je charakteristické aj pre plesnivku Fuckelovu (Botryotinia fuckeliana), ktorej konídiové štádium - pleseň sivá (Botrytis cinerea) - dobre pozná väčšina záhradkárov. Táto všadeprítomná huba, známa ako pôvodca tzv. botrytídy jahôd, hrozna, šalátu, škodí často aj na paprike pestovanej pod fóliovníkmi, predovšetkým v horších pestovateľských podmienkach - v prehustených porastoch, prehnojených dusíkom, nesprávne zavlažovaných a nedostatočne vetraných. Na paprike poškodzuje stonky, listy, kvety i plody. Stonky bývajú infikované najčastejšie v miestach rozkonárovania. Napadnuté miesta sú vyblednuté, sivohnedé a za vlhka sa na nich tvorí sivý povlak huby. Časti rastlín nad napadnutými miestami vädnú, zasychajú, alebo za vlhka hnijú. Proti plesni sivej môžeme bojovať iba nepriamo a to zlepšením pestovateľských podmienok. Ide predovšetkým o redší spon, pravidelné vetranie, správne zavlažovanie (zásadne tak, aby rastliny boli na noc suché - teda najlepšie ráno a podmokom) a o opatrné hnojenie dusíkom.
Bakteriálna škvrnitosť (Xanthomonas campestris pv. vesicatoria)
Pôvodcom tejto choroby je baktéria Xanthomonas campestris pv. vesicatoria. Ide o časté ochorenie, ktoré okrem papriky postihuje rajčiaky. Prenáša sa osivom a v menšej miere aj rastlinnými zvyškami. Počas vegetácie sa šíri vetrom, dažďom a mechanickým kontaktom. Najskôr sa na listoch tvoria asi 3 mm fialovosivé škvrny s čiernym stredom a so žltým lemom. Pri silnom napadnutí listy vyzerajú ako roztrhané a opadávajú. Na zelených plodoch sa tvoria vodnaté, mierne zvýšené škvrny so žltým lemom veľké 3 až 6 mm. Neskôr černejú a žltý lem sa stráca. Dôležité je používanie zdravého osiva, zavlažovanie rastlín podmokom, včasné a dôsledné likvidovanie rastlín s prvými príznakmi napadnutia.
Vírusové choroby
V posledných rokoch pravdepodobne kvôli globálnemu otepľovaniu dochádza k nárastu vírusových chorôb. Je to hlavne v teplých a suchších rokoch, kedy sa darí hmyzu, ktorý je prenášačom vírusov. Keď sa vírusy objavia v priesadách, môže dochádzať k odumretiu vegetačného vrcholu. Avšak pri starších a odolnejších rastlinách, sa symptómy prejavujú v obmedzenej miere. Ak sa už vírusové choroby prejavia, je neskoro a takto napadnuté rastliny sa odporúča zlikvidovať.
Mozaika papriky (Tobacco mosaic virus)
Vírus mozaiky tabaku (Tobacco mosaic virus) na listoch papriky vytvára typické symptómy - tvorbu žltých, bledozelených až žltozelených častí listov, pričom sa jednotlivé variácie sfarbenia prelínajú. Niekedy na listoch dochádza k presvetľovaniu žiliek, zožltnutiu čepele pozdĺž žiliek, tvorbe pľuzgierikov alebo nastáva celkové zožltnutie listov. Vírus mozaiky tabaku sa nevyskytuje len na paprike, ale často napríklad aj na rajčiakoch. Je veľmi nákazlivý, ľahko sa prenáša mechanicky (šťavou) už pri nepatrnom poranení buniek. Do fóliovníka si ho môžete preniesť kontaminovaným náradím alebo na rukách po predchádzajúcej práci s okrasnými rastlinami, burinou alebo so zeleninou (najmä rajčiakmi), ktoré boli vírusom napadnuté.
Ružicovitosť papriky (Cucumber mosaic virus)
Rastlina papriky napadnutá ružicovitosťou - vírusom mozaiky uhorky (Cucumber mosaic virus) je nápadná svojou zakrpatenosťou a metlovitým vzhľadom. Napadnuté rastliny vytvárajú veľké množstvo kvetov, ktoré sú deformované, často opadávajú ešte pred vytvorením plodu. Ak sa plody vytvoria, sú malé s nepravidelnými hrboľčekmi na povrchu, nedosahujú konzumnú veľkosť ani kvalitu. Vírus mozaiky uhorky sa na papriku dostane prostredníctvom prenášačov - vošiek. Prezimuje na trvalých burinách, no zdrojom infekcie môžu byť aj uhorky, cukety a tekvice, na ktorých sa vírus vyskytuje často.
Pestrolistosť papriky (Alfalfa mosaic virus)
Symptómy pestrolistosti (Alfalfa mosaic virus) sú veľmi nápadné pestrosťou farieb. Na listoch sa tvoria veľké mozaikovité, žlté alebo biele škvrny, ktoré často pokrývajú celú listovú čepeľ. Pri infikovaní mladých listov sa deformujú a kučeravejú. Symptómy na plodoch sú iba ojedinelé. Na vírus pestrolistosti je koreninová paprika citlivejšia než zeleninová.
Krúžkovitosť papriky (Tomato spotted wilt virus)
Na paprike sa napadnutie prejavuje tvorbou koncentrických prstencov na listoch. Tie sú najskôr chlorotické (žltkasté), neskôr hnednú a pletivo v ich mieste odumiera. Prstencovité škvrny sa tvoria aj na plodoch, čím ich senzoricky znehodnocujú. Obvykle býva napadnutá iba jedna tretina plodov. Vírus krúžkovitosti papriky (Tomato spotted wilt virus) zo zeleniny najviac napáda rajčiaky, papriku, uhorky, hrach, fazuľu, bôb, šalát a zemiaky.
Škodcovia papriky
Okrem chorôb môžu papriku potrápiť aj rôzni škodcovia. Pravidelná kontrola rastlín je kľúčová pre včasné odhalenie a riešenie problémov.
Vošky (Aphididae)
Vošky sú najvážnejšími škodcami papriky hlavne preto, lebo sa dokážu v krátkom čase kalamitne premnožiť a spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Okrem toho prenášajú aj rôzne vírusové choroby, ktoré znižujú a znehodnocujú úrodu. Na paprike sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová (Myzus persicae) a voška rešetliaková (Aphis nasturtii). Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá láka rôzne druhy čerňoviek. Na rastlinách škodia dvomi spôsobmi. Priamo, teda vyciciavaním štiav z listov a stoniek, čím oslabujú napadnutú rastlinu, ktorá potom pomalšie rastie, listy sa deformujú (stáčajú) a úroda sa znižuje.
Preventívne opatrenia: Veľký význam majú hlavne pri pestovaní v krytých priestoroch. Ide o pravidelné ničenie burín aj v okolí skleníka či fóliovníka a o udržiavanie čistoty.Biologická ochrana: Pri ekologickom pestovaní papriky môžete použiť prípravky na báze neemového (nimbového) oleja (KaraNimba Mikro) alebo na báze oleja z rastliny Pongamia pinnata (RockEffect). BiokaURTICA je vodný extrakt zo Žihľavy dvojdomej (URTICA DIOICA), ktorý prirodzeným spôsobom aktivuje odolnosť rastlín proti patogénnym hubám a baktériám. Taktiež pôsobí proti žravému a cicavému hmyzu. Extrakt treba vždy aplikovať preventívne od jari do jesene v intervale 7 až 15 dní.Podpora prirodzených nepriateľov: Vošky ich majú veľmi veľa, a tak môžu pomôcť výrazne obmedziť ich populáciu. Mnohí sa úspešne využívajú v biologickej ochrane pestovanej zeleniny hlavne v krytých priestoroch, napríklad parazitické osičky (Aphidius colemani a Aphidius ervi).
Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae)
Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), ľudovo nazývaný aj červený pavúčik, žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavúkovce so štyrmi pármi končatín. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Škodí nabodávaním listov a vyciciavaním rastlinných štiav. Len 0,5 mm dlhý škodca prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch. Prvé silnejšie napadnutie možno pozorovať, keď sa denné teploty dlhšie držia nad 20 °C. Populácia škodcu so zvyšujúcimi sa teplotami rastie a maximálny výskyt dosahuje začiatkom augusta. Na spodnej strane napadnutých listov možno pozorovať jemnú pavučinku s kolóniami roztočcov. V dôsledku cicania rastlinných štiav sa tvoria drobné škvrny, ktoré sa pri silnom napadnutí spájajú a postupne rozširujú po celom liste.
Preventívne opatrenia: Vysádzanie zdravého rastlinného materiálu je veľmi jednoduché, ale účinné opatrenie proti výskytu škodcu. Priesady preto treba vždy dôkladne skontrolovať. Roztočce majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov, ktorých podpora je tiež významným ochranným opatrením pri pestovaní zeleniny. Základom je nepoužívať toxické pesticídy, najmä širokospektrálne insekticídy.Biologická ochrana: Proti roztočcovi chmeľovému sa v skleníkoch nasadzuje dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch sa môže kombinovať s P. persimilis a s ďalším predátorom roztočcov, s druhom Amblyseius californicus.
Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum)
Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum), známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek. Molica skleníková môže potrápiť hlavne papriku pestovanú v skleníku alebo fóliovníku. Vhodné je napadnuté rastliny postriekať prípravkom na to určeným.
Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis)
Tento polyfágny škodca sa môže úspešne vyvíjať na viac ako 240 druhoch kultúrnych a divorastúcich rastlín. Okrem kukurice, ktorá je jeho hlavnou hostiteľskou rastlinou, zo zeleniny najviac poškodzuje papriku, ale napáda aj rajčiak, fazuľu, zeler a špargľu. Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis) prezimuje v štádiu larvy vo zvyškoch rastlín, najmä kukurice a v pôde. Kuklí sa na jar a prvé motýle v podmienkach Slovenska lietajú v prvej polovici júna. Motýle druhej generácie začínajú lietať začiatkom augusta a maximálny výskyt je v druhej polovici augusta. V tom čase je väčšina porastov kukurice plne vyvinutá a začína schnúť, čo je pre škodcu neatraktívne, preto samičky kladú vajíčka na iné rastliny, hlavne na papriku. Poškodenia listov papriky v podobe malých dierok sú bezvýznamné, horšie je to v prípade vyhrýzania chodbičiek v stonkách. Rastliny sú slabo vyživované a lámu sa. Do plodov larvy prenikajú v blízkosti stopiek veľmi drobnými otvormi. Živia sa semenami a oplodím, ktoré vyžierajú až po pokožku. Napadnuté mladé plody opadávajú. Väčšie zostávajú na rastline, preto sa spočiatku ničím veľmi nelíšia od nepoškodených. Až neskôr mäknú a zahnívajú vplyvom húb a baktérií, ktoré osídľujú poškodené miesta. Kvantitatívne a kvalitatívne škody môžu byť veľmi vážne. Často býva napadnutých až viac ako 50 percent plodov.
Preventívne opatrenia: Odporúča sa nepestovať papriku po kukurici, a ak je to možné, vysádzať ju čo najďalej od kukuričných polí. Paradoxne však porast papriky ochránite, i keď v blízkosti zasejete kukuricu cukrovú v neskoršom termíne.Biologická ochrana: Môžete využiť prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis spp. Lepinox Plus pôsobí ako požerový preparát špecificky proti húseniciam motýľov radu Lepidoptera. Prípravok je najúčinnejší proti húseniciam prvého a druhého instaru. Húsenice po požití prípravku prestávajú prijímať potravu a po 2-5 dňoch hynú.Vhodný termín: V ochrane proti vijačke kukuričnej je veľmi dôležitý termín ošetrenia. Prípravky treba použiť v čase, keď je vyliahnutých čo najviac húseníc a tie sa nachádzajú na listoch alebo plodoch.
Mora bavlníková (Helicoverpa armigera)
Samičky mory bavlníkovej (Helicoverpa armigera) kladú vajíčka na všetky časti rastlín. Larvy sú pomerne agresívne a môžu sa navzájom požierať. Pri vyrušení sa stočia a padajú na zem. Na rozmnožovanie a vývin tohto druhu priaznivo vplýva vyššia teplota a väčšie množstvo zrážok na jar a vysoké teploty v lete. Mora bavlníková je veľkým polyfágom a patrí k najnebezpečnejším škodcom sveta. Škodí na rôznych druhoch zeleniny, ako sú rajčiaky, paprika, zemiaky, na druhoch z čeľadí bôbovitých a tekvicovitých. Škody spôsobené húsenicami mory bavlníkovej sú podobné ako v prípade vijačky kukuričnej. Vžierajú sa dovnútra plodov papriky, živia sa dužinou a semenami. Plody sú znečistené trusom, na miestach poškodenia sa vyvíjajú huby a baktérie.
tags: #paprika #a #jej #nacastejsie #choroby