Papriky, pôvodom z teplých oblastí Ameriky, si aj v našich podmienkach vyžadujú dôkladnú starostlivosť, aby priniesli bohatú úrodu. Dlhodobo sa u nás pestuje paprika ročná (Capsicum annuum) so širokým spektrom odrôd. V posledných rokoch k nej pribudli aj extra štipľavé odrody iných druhov, ako napríklad paprika čínska (C. chinense), ktorých pestovanie sa odlišuje od bežnej papriky ročnej. Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý. Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie, ak im doprajete vhodné podmienky na rast.
Paprika je zelenina, ktorej sa na Slovensku tradične darí, najmä v oblasti Žitného ostrova. Či už dáte prednosť sladkej a chrumkavej paprike kápii, alebo ste milovníkom ostrej chuti chilli papričiek, nie je nič lepšie, ako si papriku vypestovať vo vlastnej záhradke. Na výber máte nespočetné množstvo odrôd a už zvoliť si, akú z nich budete pestovať, je veľmi vzrušujúce. Veľkosti, farby, tvary i chute sú rôzne a ponuka na trhu je široká. Ešte prednedávnom bolo pestovanie paprík priamo v záhrade doménou najteplejších oblastí južného Slovenska. Globálne otepľovanie prináša mnoho problémov, paprikám však svedčí. Dnes ich môžete pestovať aj v stredných a severných polohách. Sami však najlepšie poznáte podmienky svojej oblasti a záhrady, na vás je rozhodnutie, či pestovať papriky v skleníku alebo v záhrevnej časti záhrady.
Výber odrody
Prvým krokom k úspešnému pestovaniu papriky je správny výber odrody. Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov, ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky). Hybridy - krížence rôznych odrôd - majú výhodu vo vysokej produktivite, skoršom dozrievaní, vyššej odolnosti proti chorobám a uniformnosti plodov. Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám.
Obľúbené odrody papriky na Slovensku
Na Slovensku sa najviac pestuje smotanovo zafarbená ihlancovitá paprika, na konci zúžená do špičky. Tieto odrody síce nemajú takú silnú stenu dužiny ako kvadratické papriky, vynikajú však odolnosťou proti horším klimatickým podmienkam, výraznou adaptabilitou a vysokou násadou plodov. V našich podmienkach poskytujú stabilný výnos a na záhrevných polohách sa dajú pestovať aj vonku. Pre začiatočníkov sú často odporúčané nenáročné a dobre plodné odrody, ako napríklad Amy.
Medzi obľúbené odrody patria:
- Sladké odrody: Vhodné na konzumáciu v čerstvom stave aj na varenie. Medzi ne patria napríklad odrody typu kápia (napr. Slovakia, Baranie rohy) alebo okrúhlejšie odrody (napr. Alma).
- Kápia - Lungy F1: Odroda s vyšším vzrastom a plodmi, ktoré sú veľmi dobré aj na sterilizovanie.
- Kápia - Raduza F1: Paprika s plodmi tmavočervenej farby, vhodná na priamu konzumáciu aj na sterilizáciu, plnenie alebo pečenie.
- Amyka F1: Veľmi skorá odroda so stredným vzrastom. Plody má menšie, vhodné na priamu konzumáciu, ale aj na plnenie.
- Amy: Paprika nižšieho vzrastu s chutnými a šťavnatými plodmi bielo-zelenej farby.
- Slovakia: Skorá odroda, vhodná na priamy konzum, sterilizovanie, pečenie a plnenie. Vyniká príjemnou arómou. Je to paprika vhodná aj na pestovanie vo fóliovníku.
- Rubika F1: Odroda papriky stredného až vyššieho vzrastu, vhodná na pestovanie v skleníkoch a fóliovníkoch. Plody sú príjemne sladké.
- Alma paprika: Považuje sa za maďarskú národnú špecialitu. Plody majú žltozelenú farbu a jabĺčkovitý tvar.
- Monanta: Veľmi skorá paprika vhodná na poľné pestovanie aj pre fóliové kryty. Plody sú hrubostenné a chutné, majú kónický tvar a svetložltú farbu. Uplatní sa na priamy konzum i na konzervovanie.
- Belona: Poloskorá odroda vhodná pre poľné pestovanie. Rastliny sú vysoké 50 cm. Plody sú cca 13 cm dlhé, trojuholníkového tvaru, vyrovnané a hladké. Šírka dužiny je 6 mm. Farba plodov nazelenalo biela, v botanickej zrelosti červená.
- Kvadratické papriky: Určené prevažne na pestovanie v skleníkoch a fóliových krytoch. Plody sú hrubostenné, šťavnaté a chutné.
- Kubista F1: Stredne skorá hybridná odroda s chutnými, veľkými kvadratickými plodmi s hmotnosťou okolo 190 g, ktoré zrejú z tmavozelenej do oranžovej farby.
- Quadrato D'Asti Rosso: Kvadratické, hrubostenné a chutné plody červenej farby. Je výborná čerstvá, na plnenie, dusenie aj pečenie. Jej žltou sestrou je spoľahlivá odroda ‘Quadrato D'Asti Giallo’.
- Býčie rohy (Corno di Toro): Skupina odrôd s veľkými, štíhlymi, kónickými plodmi dorastajúcimi do dĺžky až 30 cm.
- Corno Giallo: Veľké, mierne prehnuté, špicaté plody žltej farby.
- Corno Rosso: Červené, ťažké, hrubostenné a veľmi chutné plody.
- Kozie a baranie rohy: Majú štíhle, dlhé, často zvraštené a poprehýbané tenkostenné plody, určené takmer výhradne na sterilizovanie celých plodov.
- Beros: Veľmi skorý, stredne ostrý baraní roh s optimálnou pikantnosťou na studené rýchlenie aj na poľné pestovanie.
- Baraní roh zelený - Barkol: Poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
- Pálivé odrody (čili papričky):
- Chilli - Scorpion: Od roku 2011 registrovaná ako najpálivejšia na svete.
- Chilli - Jalapeno: Vysoká úrodnosť, vhodná na všestranné použitie - zaváranie, pasty, omáčky.
- Chilli - Habanero: Zaujímavá príjemnou chuťou a intenzívnou vôňou.
- Paprika PCR: Skorá odroda, vhodná na rýchlenie aj na skoré poľné pestovanie. Plody sú veľmi aromatické a šťavnaté. Ide o pomerne obľúbenú mierne štipľavú zelenú papriku.
Výsev a predpestovanie sadeníc
Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Na to, aby papriky začali produkovať prvé plody, by pri výsadbe priamo zo semien v záhrade trvalo 3 - 5 mesiacov, čo je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť) a do záhrady je možné papriku presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C, čo v našich podmienkach znamená máj (podľa lokality a sezóny). V prípade pestovania papriky zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady, aby mali sadenice papriky na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm).
Výsev semien
Hoci by sa so výsevom papriky dalo začať už v januári, pre dostatok denného svetla je odporúčaným obdobím druhá polovica februára a prvá polovica marca. Semienka vysievame do pripravených nádob, ako sú kvetináče, tégliky, výsevné misky alebo do domáceho minipareniska. Optimálna teplota pre klíčenie papriky je okolo 25 stupňov, avšak stačí im aj teplota okolo 21 stupňov. Správne klíčenie podporí špeciálny výsevný substrát, ale rovnako dobre poslúži aj perlit. Pri výseve do substrátu semienka zasypeme vrstvou hrubou 4 až 5 mm a zľahka zatlačíme. Nádoby do vyklíčenia zakryjeme igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý pomôže udržať vyššiu teplotu a vzdušnú vlhkosť.
Pikírovanie a starostlivosť o sadenice
Len čo rastliny vytvoria prvý pravý list, prichádza na rad pikírovanie, teda presádzanie sadeníc. Sadíme ich po jednej alebo po dvoch, pričom výsadba po dvoch sa často preferuje kvôli vzájomnej opore, ktorá rastliny stabilizuje. Zídené rastlinky potom pikírujeme napríklad do kelímkov od jogurtov s prepichnutým dnom, prípadne do kvetináčov s priemerom asi 6 až 10 cm. Rastúce sadenice sú mimoriadne náročné na svetlo, preto je dôležité ich pestovať v interiéri na slnečnom okennom parapete. Zalievame ich vtedy, keď vrchná vrstvička substrátu preschne. Je nevyhnutné zabrániť trvalému zamokreniu rastlín. Sadeniciam musíme zabezpečiť optimálnu teplotu pôdy medzi 20 až 30°C. Rozhodne nesmie poklesnúť pod 13°C. Vzchádzanie papriky dokážeme urýchliť namočením semien do teplej vody, približne pri teplote 25 °C. Po napučaní semien si takto predklíčené osivo umiestnime do pripraveného substrátu alebo do inej náhrady za klasickú zeminu. Tým sa znižuje riziko padania vzchádzajúcich rastlín, no komplexné riešenie závisí aj od ďalších podmienok - svetlo, teplota a voda. Sadenice sú ďalej náročné na svetlo, vlhkosť pôdy a závlahu. Veľkosť závlahovej dávky má byť len taká, aby voda z povrchu rastliny do večera obschla. Odporúčaná vlhkosť pre paprikové priesady je v intervale 70 až 80%. Pri pestovaní sadeníc je dôležitým opatrením vetranie. Tým sa reguluje vlhkosť vzduchu, otužujú sa, aby pri výsadbe lepšie odolávali teplotnému šoku. Dĺžka vetrania je približne 2 hodiny dopoludnia. Interval postupne predlžujeme. Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.
Výsadba do voľnej pôdy a starostlivosť
Papriky sú teplomilné rastliny, preto sa na záhon vysádzajú až po polovici mája. Ak je počasie stabilné a teplé, je možné s výsadbou začať aj o niekoľko dní skôr, zvyčajne po posledných jarných mrazoch. Miesto, kam plánujete papriku vysadiť, je potrebné vopred pripraviť a pôdu prekypriť.
Príprava pôdy
Vhodná pôda dokáže urobiť veľa s úrodou vašej papriky. Na výsadbu papriky zvoľte slnečné miesto s dobre zavlažovanou pôdou, na ktorom ste predtým papriku nepestovali. Pôda by mala byť dobre kyprá a priepustná s neutrálnym pH. Rozhodne by nemala byť kyslá. Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie papriky priepustná, no zároveň by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky, aby zadržiavala pre rastlinu vlhkosť. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia. Pôdu je vhodné pripraviť už na jeseň zapracovaním vyzretého maštaľného hnoja, granulovaného kravského hnoja alebo kompostu. Papriky by sa nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 až 5 rokov, aby sa predišlo chorobám a vyčerpaniu pôdy. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov. Ak doma nemáte kompost, môžete pôdu pohnojiť aj inými vhodnými hnojivami.
Otužovanie sadeníc a výsadba
Predtým, ako vysadíte sadenice papriky von, je vhodné ich postupne vystavovať vonkajším podmienkam. To im pomôže prispôsobiť sa a zmena prostredia nebude pre ne taký šok. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Paprika má rada teplo, preto by ste ich mali sadiť von až vtedy, keď už nebudú hroziť nočné mrazy. Ak je to možné, vysádzajte papriku von vtedy, keď je vonku trochu pod mrakom. Pri výsadbe sadeníc do záhonu by mal byť odporúčaný rozostup medzi rastlinami 40 až 60 cm, v závislosti od konkrétnej odrody. Väčšina odrôd nevyžaduje oporu, avšak druhy s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie priviazať k opornému kolíku. Polámaniu rastlín s násadou veľkých plodov zabránime tým, že rastliny priviažeme k opore. Zaujímavou možnosťou je sadenie papriky po dvoch rastlinách do jednej jamky. Takto sa budú rastliny navzájom podopierať a zároveň sa zabezpečí lepšie opeľovanie. Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov, a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.
Starostlivosť o papriku počas rastu
Papriky sú náročné nielen na teplo, ale aj na zálievku a živiny. Teplota: Paprika je známa svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Do záhrady preto papriky presádzame pomerne neskoro až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. V prípade pestovania papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike.
Polievanie
Na polievanie papriky je vhodné používať vodu, ktorá by nemala byť chladnejšia o viac ako 5 stupňov ako je aktuálna teplota pôdy. Preto je dobré používať na zalievanie papriky odstátou vodou, ideálne dažďovou. Zálievka by mala byť v období veľkých horúčav pravidelná a dostatočná. Zalievame ich výdatne, ale vždy len na povrch pôdy, a pred ďalšou zálievkou necháme pôdu mierne preschnúť. Ideálna je zálievka ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo plesniam. Počas horúčav je najlepšie zalievať ráno alebo večer, aby sa minimalizovalo odparovanie vody. Jedna rastlina môže v teplých dňoch spotrebovať až 4 litre vody. Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok). V prípade, že žijete vo veľmi teplých oblastiach, môžete použiť okolo rastlín mulčovaciu kôru alebo slamu, ktorá bude regulovať vlhkosť aj teplotu pôdy. Paprika sa často pestuje aj na čiernej netkanej textílii, ktorá tiež plní tieto funkcie, a okrem toho pomáha aj udržiavať okolie papriky bez buriny. Mnohí záhradkári majú dobré skúsenosti s pestovaním papriky na čiernej netkanej textílii. Táto metóda nielenže podporuje výhrevnosť pôdy, ale zároveň efektívne bráni vzchádzaniu burín.
Hnojenie
Hnojenie je kľúčové pre bohatú úrodu. Od konca jari papriky každý týždeň prihnojujeme tekutým hnojivom určeným na plodovú zeleninu. Dôležité je dodávať rastlinám živiny v správnom pomere: dusík na začiatku rastu pre tvorbu listov, a fosfor s draslíkom pre bohatú úrodu a zdravé plody. Okrem toho, že by ste mali pôdu okolo papriky pravidelne prekyprovať, nemali by ste zanedbávať ani hnojenie v čase vegetácie. V období vegetácie je možné dodávať k paprike síran amónny vo forme liadku. V prípade, že pestujete papriku v nádobách, je možné použiť organické granulované hnojivo s uvoľňovaním potrebných živín. Množstvo hnojiva dávkujte podľa odporúčania na obale daného výrobku. Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, no ak nie je pôda dostatočne výživná môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) ako náhle začne kvitnúť a vytvárať plody.
Vylamovanie papriky a trhanie kvetov
Ak chcete dosiahnuť lepšiu úrodu, odporúča sa odtrhnúť prvé kvety. Tie totiž mladú rastlinku papriky vyčerpávajú a rastlina venuje energiu práve im a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina bude mať možnosť zosilnieť a následne vám prinesie viac kvalitných plodov. Vylamovanie papriky, ako to poznáme pri pestovaní rajčiakov, nie je potrebné. Vhodné však je z porastu odstraňovať rastlinné zvyšky - polámané listy či výhonky, pretože môžu byť príčinou rôznych chorôb papriky.
Pestovanie papriky v nádobách
Pestovanie papriky nie je obmedzené len na záhradu. Vďaka vhodným podmienkam sa jej darí aj v kvetináči na balkóne či terase. Dôležité je, aby nádoba mala dostatočné drenážne otvory a aby bola na dne vytvorená 5-7 cm hrubá drenážna vrstva. Pestovanie v nádobách prináša výhodu v možnosti jednoduchšieho prezimovania rastlín v interiéri, čo umožňuje ich využitie ako trvaliek a zvýšenie produktivity v nasledujúcich sezónach. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj v menších kontajneroch (10 - 20 l). Táto alternatíva pestovania sa obzvlášť využíva pri pestovaní čili papričiek, ktoré na úplne dozretie svojich plodov potrebujú niekedy až 5 mesiacov, na čo je naša vegetačná sezóna vonku v záhrade príliš krátka. Aj pri pestovaní papriky v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách pestovaných v kvetináči, no keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca. 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca. 10 - 15 °C (teplota by nemala klesnúť pod 6°C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne).
Škodcovia a choroby papriky
Tak, ako väčšina rastlín, ktoré si doma pestujeme, aj paprika môže trpieť rôznymi chorobami a napadnúť ju môžu viaceré druhy škodcov. Okrem toho môže papriku potrápiť aj slnečný úpal, ktorý vzniká napríklad aj pri výsadbe sadeníc počas horúceho slnečného počasia. Príčinou však môže byť aj náhla zmena počasia, keď sa po niekoľkých zamračených dňoch náhle oteplí a svieti prudké slnko. Prevenciou proti mnohým ochoreniam je striedanie pestovateľských plôch a dodržiavanie správnej agrotechniky.
Bežní škodcovia:
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na paprike sa najčastejšie objavuje voška broskyňová a voška rešetliaková, ktoré je možné vyhubiť vhodnými postrekmi.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje medovicu, na ktorej sa darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie vyžaduje viacero aplikácií s prestriedaním prípravkov.
- Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý cicá rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Roztočec chmeľový: Malý roztoč, ktorý sa ukrýva na listoch a vyciciava z nich šťavy. Plody sú drobné a bez semien.
- Slimáky: V prípade potreby je potrebné proti nim zasiahnuť.
Choroby papriky:
- Suchá škvrnitosť plodov: Defekt spôsobený nedostatkom vlahy alebo výživy, prejavujúci sa škvrnami na plodoch. Prejavuje sa ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Niekedy tieto škvrny prejdú až do stavu hniloby. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika. Niekedy sa môže stať, že rastlinám papriky chýba vápnik, v dôsledku čoho vznikajú na plodoch škvrny alebo dochádza k zasýchaniu špičiek plodov. Ak si toto na plodoch všimnete, je vhodné pridať paprike vápnik prostredníctvom listovej výživy.
- Slnečný úpal: Poškodenie listov, stoniek a plodov slnečným žiarením, najmä pri náhlom oteplení. Prejavuje sa ako poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
- Vädnutie papriky (fuzáriové, sklerocíniové): Hubové ochorenia prenikajúce cez korene alebo stonky, ktoré pretrvávajú v pôde. Fuzáriové vädnutie je typické hnednutím cievnych zväzkov. Ide o hubovité ochorenie, ktoré do rastliny preniká cez korene poškodené vysokou hladinou živín. Tá je spôsobená prehnojenou pôdou. Pre sklerocíniové vädnutie papriky sú typické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín. Táto choroba sa môže po rozpade pletív rastliny dostať do pôdy a aj niekoľko rokov môže byť zdrojom infekcie pre ďalšie plodiny pestované na tomto mieste. Tento typ vädnutia je typický pre vlhké a zle vetrané rýchliarne - skleníky a fóliovníky. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
- Stolbur papriky: Choroba papriky, ktorá sa prejavuje žltnutím listov a následným vädnutím a odumretím celej rastliny. Ochorenie prenášajú cikádky, preto je vhodné rastliny postriekať proti tomuto hmyzu. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
- Pleseň sivá (botrytída): Veľmi časté ochorenie spôsobujúce rozklad rastlinných tkanív sprevádzaný rastom chlpatej sivo hnedej plesne.
Zber a skladovanie plodov
Plody papriky môžete zbierať pri niektorých odrodách už zelené, ale môžete počkať aj na to, kým sčervenejú, v prípade niektorých odrôd zožltnú alebo získajú oranžovú farbu. Vtedy sú plody sladšie a chutnejšie. Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline. Vhodné je oberať ich tak, že plody odstrihneme, aby náhodou pri trhaní nedošlo k poškodeniu rastliny. Zbierať plody môžeme 3 až 4 mesiace po výsadbe. Čo sa týka skladovania, pri teplote 12 až 14 stupňov plody vydržia bez problémov aj dva týždne. V prípade, že ste mali veľmi bohatú úrodu papriky, môžete si ju zavariť do sladkokyslého nálevu alebo pripraviť papriku v oleji. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.
4 tipy pre obrovskú úrodu PAPRÍK
Využitie papriky v kuchyni
Paprika je mimoriadne univerzálna zelenina so širokým využitím v kuchyni. Môže sa konzumovať čerstvá v šalátoch, sendvičoch, alebo sa spracováva rôznymi spôsobmi: varenie (lečo, plnená paprika v paradajkovej omáčke), pečenie a grilovanie, konzervovanie (kompóty, nakladaná paprika, nátierky), sušenie (ako korenie). Plody papriky sú bohatým zdrojom vitamínov, najmä vitamínu C, ale aj vitamínov B, E, betakaroténu a minerálnych látok. V červenej paprike sa nachádza veľa betakaroténu a tiež lykopén, chrániaci pred niektorými druhmi rakoviny, oranžová v sebe ukrýva alfa- a gamakarotén a žltá paprika má v sebe luteín a zeaxantín, ktoré priaznivo vplývajú na zdravie našich očí.
tags: #paprika #polna #slovakia