Máte radi poctivé mliečne výrobky a chcete vyskúšať domáci syr, jogurt, syrovú hrudku či žinčicu? Všetko toto začína kvalitným mliekom a jeho správnym spracovaním. Jedným z kľúčových krokov pri spracovaní domáceho mlieka je pasterizácia. V tomto článku sa pozrieme na to, ako pasterizovať domáce mlieko, prečo je to dôležité a čo všetko sa dá z domáceho mlieka vyrobiť.
Čo je pasterizácia a prečo je dôležitá?
Pasterizácia je metóda tepelného ošetrenia tekutých nápojov alebo potravinárskych surovín, ktorú vyvinul v polovici 19. storočia Louis Pasteur. Jeho pôvodným zámerom bolo udržanie kvality vína pre námorníkov, čo sa mu podarilo záhrevom vína na 60 °C. V súčasnosti je pasterizácia kľúčovou operáciou pri výrobe mliečnych výrobkov.
Čerstvo nadojené mlieko, ktoré pochádza od zdravých dojníc a je získané dodržaním správnej hygienickej praxe, obsahuje relatívne malé množstvo mikroorganizmov. Z preventívnych dôvodov sa však surové mlieko tepelne ošetruje, aby sa eliminovala možnosť nákazy.
„Pasterizácia nie je v žiadnom prípade zbytočná. Zabezpečuje zdravotnú neškodnosť, kvalitu a technickú použiteľnosť mlieka na výrobu mliečnych výrobkov. Hlavnými benefitmi sú bezpečnosť mlieka a mliečnych výrobkov, vhodnosť pre konzumáciu, trvanlivosť a minimálne poškodenie pôvodných vlastností. V prípade šetrnej pasterizácie v súčasných podmienkach nevidím žiadne negatíva,“ povedal profesor Ľubomír Valík z Ústavu biochémie, výživy a ochrany zdravia STU v Bratislave.
V surovom mlieku sa naozaj môžu nachádzať baktérie schopné vyvolať ochorenia ľudí. Niektoré z nich, napríklad salmonely, kampylobaktery, E. coli a stafylokoky (Staphylococcus aureus), sa v ňom nachádzajú pravidelne, iné sporadicky, ako napríklad Listeria monocytogenes. Niektoré spôsobujú infekcie a na ich vyvolanie postačuje nízka infekčná dávka, niektoré môžu tvoriť enterotoxíny.
K ochoreniam z konzumácie surového mlieka s rôznou pravdepodobnosťou a závažnosťou stále dochádza. A to nielen k virózam, encefalitídam, ale aj k iným hnačkovým ochoreniam. Z neprevareného mlieka môžeme dostať listeriózu, kampylobakteriózu i salmonelózu. Ak sa rozhodneme pre mlieko z domáceho chovu, hygienici hovoria jasne - prevariť!
Zákazník pritom pri pasterizovanom výrobku nepocíti závažnú stratu výživy. Mliečne výrobky sú aj po pasterizácii prospešné.
Druhy tepelného ošetrenia mlieka
Tepelné ošetrenie mlieka je jedna z najdôležitejších technologických operácií pri výrobe mliečnych výrobkov a rozhodujúcim predpokladom trvanlivosti mlieka a mliečnych výrobkov. Termizované, pasterizované a vysokopasterizované mliečne výrobky je ale nevyhnutné uchovávať pri teplote 6°C, najviac 8°C.
- Pasterizácia: je zahriatie mlieka pri vysokej teplote po krátky čas, najmenej 71,7°C počas 15 sekúnd. Pri tomto tepelnom ošetrení mlieka sa docieli zdravotná bezpečnosť mlieka, ale súčasne sa musia čo najviac zachovať pôvodné fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti mlieka a výrobkov, ktoré sa vyrábajú z pasterizovaného mlieka. Takto ošetrené konzumné mlieko sa označuje ako pasterizované mlieko. Spravidla sa ale používa zahriatie mlieka na teplotu 85°C počas pár sekúnd.
- Vysoká pasterizácia (UHT): je kontinuálne zahriatie mlieka na vysokú teplotu po krátky čas, a to na teplotu najmenej 135°C v trvaní najmenej 1 sekundy. Dochádza tak k zničeniu všetkých mikroorganizmov spôsobujúcich kazenie mlieka a ich spór.
- Sterilizácia: je proces tepelného ošetrenia mlieka alebo výrobku z mlieka pri teplote nad 100 °C a pri určenom trvaní ohrevu, pri ktorom sa ničia všetky mikroorganizmy alebo sa tak poškodzujú, že nie sú schopné sa pomnožovať v sterilizovanom mlieku alebo v sterilizovanom výrobku z mlieka. Sterilizované mlieko alebo sterilizovaný výrobok z mlieka je mlieko, alebo výrobok z mlieka, ktorý je termosterilizovaný po ich naplnení a hermetickom uzatvorení v obaloch.
Ošetrovanie mlieka pred pasterizáciou
Ešte pred samotnou pasterizáciou je potrebné mlieko správne ošetriť:
- Filtrácia: Každé čerstvo nadojené mlieko, ale aj mlieko z mliekomatov, môže obsahovať množstvo nečistôt, ktoré je potrebné od neho oddeliť. Účinným prostriedkom na filtráciu mlieka sú mliečne filtre z perlanu. Patria do skupiny potrieb na dezinfekciu dojenia a sú testované na kontakt s potravinami.
- Chladenie mlieka: Aby sa zabránilo premnoženiu mikroorganizmov, je potrebné mlieko ihneď po nadojení a filtrácii ochladiť na teplotu 5°C. V domácich podmienkach pri malých množstvách postačí, keď mlieko uložíme do chladničky. Surové kravské mlieko musí byť po nadojení ošetrené, zbavené mechanických nečistôt (cedenie, filtrácia, odstreďovanie) a schladené do 150 minút od začiatku dojenia. Ďalšou podmienkou je jeho uchovávanie až do dovozu do mliekarne pri teplote 4 - 6 °C.
- Homogenizácia: Homogenizácia mlieka je mechanické rozdrobenie tukových guľôčok v mlieku. Mliečny tuk je v surovom mlieku rozptýlený vo forme tukových guľôčok, najčastejšie o veľkosti 0,1 až 10 µm, v priemere 3 µm. Guľôčky s väčším priemerom majú tendenciu vystupovať na povrch mlieka a vytvárať vrstvu smotany. Hlavným cieľom homogenizácie je zmenšenie tukových guľôčok. Všeobecne sa požaduje, aby priemer tukových guľôčok po homogenizácii nepresahoval 2 µm. Takto rozdrobené kvapôčky tuku nevytvárajú na povrchu mlieka, alebo ani na obale mlieka vrstvu smotany. Zariadenia slúžiace na tento účel sa nazývajú homogenizátory. Homogenizácia mlieka sa používa nielen pri výrobe konzumného mlieka, ale aj pri výrobe jogurtov, zakysaných mliek a mrazených smotanových a mliečnych krémov i syrov.
- Odstreďovanie: Odstreďovanie mlieka je veľmi dôležitá operácia pri základnom ošetrení surového kravského mlieka. Princíp odstreďovania mlieka sa zakladá na rozdielnej hustote mliečneho tuku a mliečnej plazmy. Pôsobením odstredivej sily, ktorá vzniká otáčaním bubna odstredivky okolo zvislej osi, sa mlieko na tanieroch odstredivky rozdelí na smotanu a odtučnené mlieko. Zavedenie odstrediviek sa stalo základom priemyselného spracovania mlieka a znamenalo zásadný obrat pri priemyselnej výrobe masla.
Rôzne spôsoby domácej pasterizácie
Pre výrobu syrov v domácich podmienkach je vhodná dlhodobá alebo krátkodobá pasterizácia, pri ktorej si mlieko zachová svoju typickú chuť, obsah vitamínov a minerálov.
Existuje niekoľko spôsobov pasterizácie, ktoré sa líšia teplotou a časom zahrievania:
- Dlhodobá pasterizácia: Mlieko sa zohreje na 62-65°C a udržuje sa pri tejto teplote po dobu 20-30 minút.
- Krátkodobá (šetrná) pasterizácia: Mlieko sa zohreje na 71-72°C a udržuje sa pri tejto teplote po dobu 30 sekúnd. Táto teplota nezničí všetky enzýmy v mlieku.
- Vysoká pasterizácia: Mlieko sa zohreje na 85-95°C po dobu niekoľkých sekúnd.
- Termizácia: Zahriatie mlieka na 65 °C počas minimálne 30 minút. Tento spôsob je však veľmi nepraktický pre domácu pasterizáciu.
- Prevarenie mlieka: Prevarenie mlieka v mliečnom pískacom hrnci je nepraktické pre malý objem a teplotou zničíme väčšinu enzýmov. Pri prevarení vo veľkom hrnci hrozí riziko pripálenia dna.
Pri všetkých spôsoboch pasterizácie je veľmi dôležité rýchle nútené schladenie na kultivačnú teplotu. Mlieko zohrejeme na požadovanú teplotu podľa druhu pasterizácie a po určenej dobe ho ochladíme v nádobe so studenou vodou na teplotu 30-35°C. Po pasterizácii je mlieko mikrobiologicky nezávadné a pripravené na syrenie alebo konzum.
Mastering the Art of Making Clabber: A Beginner's Tutorial
Usmrtenie vírusu kliešťovej encefalitídy
Keďže vírus kliešťovej encefalitídy sa môže nachádzať aj v tepelne neupravených mliečnych výrobkoch z domáceho chovu infikovaných zvierat (kravy, ovce, kozy), odporúča sa mlieko prevariť. Vírus pri teplote 56 °C stráca infekčnosť behom 30 minút.
Skladovanie pasterizovaného mlieka
Mlieko skladujeme pri teplote cca 4 °C. Najlepšie je jeho uskladnenie v sklenenej alebo glazovanej keramickej nádobe s vrchnákom. Najvhodnejšie miesto na uskladnenie je v strednej časti chladničky. Mlieko nie je vhodné opakovane skladovať v jednej umelohmotnej fľaši. Mliečny tuk, ktorý sa usadí na jej stenách je možné odstrániť len horúcou vodou a tá deformuje plast.
Spracovanie pasterizovaného mlieka: Tipy na domáce mliečne výrobky
Po úspešnej pasterizácii môžete mlieko použiť na rôzne účely. Tu je niekoľko nápadov:
Výroba syra
Mlieko treba pred spracovaním pripraviť, zaočkovať. Je mimoriadne vhodné po pasterizácii a pred syrením zaočkovať štartovacou kultúrou. Ak mlieko pasterizujete, je po úspešnej pasterizácii sterilné a biologicky mŕtve. Vaše baktérie (kultúra) budú prvé, ktoré ho masívne osídlia a získajú konkurenčnú výhodu. Vytesnia všetko to, čo si neprajete, aby v ňom žilo.
Kultúry dnes môžete kúpiť rôzne, ale ak túžite po pravej slovenskej chuti a vôni, odporúčam ovčiu kultúru, ktorú vyizoloval a dodáva Výskumný mliekarenský ústav v Žiline. V takomto prípade je pre vás ideálne riešenie pridať do mliečka buď zakysanku, alebo biely jogurt so živou kultúrou.
Postup pri výrobe hrudkového syra v domácich podmienkach
Pri výrobe syrov v domácich podmienkach je nevyhnutné dodržiavať základné hygienické pravidlá. Všetko náradie je najlepšie pred použitím sterilizovať tým, že ho prevaríme. Pre začínajúcich syrárov na vyskúšanie si postupu výroby doporučujeme použiť 5 litrov čerstvého kravského mlieka z mliekomatu alebo priamo z farmy, z ktorého by sme mali získať približne 700 g čerstvého hrudkového syra.
Náradie a pomôcky:
- Nerezová alebo smaltovaná nádoba
- Teplomer
- Smotanová kultúra /na zaočkovanie mlieka/
- Chlorid vápenatý /zvyšuje kvalitu syreniny/
- Syridlo
- Injekčná striekačka na presné dávkovanie
- Pohárik na rozmiešanie syridla
- Metlička na miešanie
- Sitko
- Nôž na krájenie syreniny
- Syrárska placha alebo forma
Príprava mlieka na syrenie:
Pri práci s mliekom použijeme antikorovú alebo smaltovanú nádobu, do ktorej najskôr dáme malé množstvo vody a necháme ho prejsť varom, čím zabezpečíme potrebnú sterilitu nádoby.
Množstvo mlieka: Na výrobu 1 kg čerstvého hrudkového syra je potrebné 5-7 litrov kravského mlieka, alebo 4-6 litrov ovčieho mlieka, alebo 8-10 litrov kozieho mlieka. Na výrobu polotvrdého syra 10-11 litrov kravského mlieka. Na výrobu tvrdého syra 11-13 litrov kravského mlieka.
Pasterizácia: Aby sme docielili zdravotnú bezpečnosť mlieka, je potrebné, aby mlieko najskôr prešlo pasterizáciou. Platí to len pre čerstvé mlieko z mliekomatov a fariem. Mlieko z obchodu už nepasterizujeme, lebo je dostatočne tepelne ošetrené. Po pasterizácii a schladení na teplotu 30-35°C je mlieko mikrobiologicky nezávadné a pripravené na syrenie.
Zaočkovanie mlieka: Na získanie vyššej výťažnosti a skvalitnenie syreniny doporučujeme do mlieka pridať chlorid vápenatý CaCl2 v množstve 2 ml na 5 litrov mlieka. Chlorid pridávame do mlieka ihneď po pasterizácii a schladení na teplotu 30-35°C. Mlieko dobre premiešame. Aby syr dobre kysol a vytvorila sa kvalitná syrenina, pridáme do tepelne ošetreného mlieka tekutý zákvas smotanovej kultúry Laktoflora (na päť litrov mlieka postačí 1 dcl smotanového zákvasu ). Pripravíme si ho podľa nasledujúceho postupu. Do 1 litra pasterizovaného mlieka zohriateho na teplotu 23°C pridáme obsah vrecka smotanovej kultúry a riadne premiešame. Nádobu s mliekom umiestnime na teplé miesto 23-25°C a necháme odstáť 16-20 hodín . Po tejto dobe uložíme zákvas na niekoľko hodín do chladničky, čím dosiahneme kultivovanú kultúru s optimálnou konzistenciou a chuťou. Ak nemáme smotanovú kultúru, môžeme na zaočkovanie mlieka použiť 1 dcl kyslého mlieka alebo čistú kyslú smotanu v množstve 1% zo spracovávaného mlieka (na 5 litrov mlieka pridáme 50 ml kyslej smotany). Po zaočkovaní kultúrou necháme mlieko postáť 30 až 40 minút pri teplote max. 35°C.
Syrenie mlieka:
Pri výrobe syrov je veľmi dôležitý výber syridla. Druh syridla si zvolíme podľa toho , aký syr ideme vyrábať. V našom prípade použijeme na výrobu čerstvého hrudkového syra tekuté mikrobiálne syridlo Fromase 220 TL . Syridlo rozriedime v 1/2 dcl prevarenej vlažnej vody. Na 5 litrov mlieka ho budeme potrebovať 1,5 ml. Mlieko postupne zohrejeme na teplotu 30-35°C. Syridlo po dosiahnutí tejto teploty za stáleho miešania rozlejeme na povrch mlieka a premiešavame ho ešte 3 minúty. Potom nádobu prikryjeme. Mlieko by malo začať asi po 20-tich minútach tuhnúť. Po 30-tich minútach skontrolujeme, či mlieko tuhne, naklonením nádoby. Ak sa syrenina od stien ľahko oddelí, skúšame jej pevnosť vpichnutím noža, ak je lom už tvrdý a lesklý, necháme ešte syreninu 10 minút postáť, a potom môžeme pristúpiť k spracovaniu syreniny. Počas syrenia dbáme na to, aby teplota mlieka neklesla pod 30°C. Celková doba syrenia by nemala presiahnuť 45 minút.
Spracovanie syreniny:
Po uplynutí približne 40-tich minút by mala byť syrenina pripravená na ďalšie spracovanie. Teplotu syreniny udržiavame stále na 30-35°C. Povrch syreniny po celej ploche pokrájame nožom na kocky 2x2cm. Po 10 minútach odpočinku, keď z rezov vystúpi srvátka, syreninu harfujeme /premiešavame/. Ak nemáme syrársku harfu, použijeme metličku na šľahanie. Pri výrobe lisovaných polotvrdých a tvrdých syrov syreninu prihrejeme na 40-42°C, aby bolo syrové zrno tvrdšie a mierne gumov...
Výroba jogurtu
Základom hustého jogurtu je vysoký obsah sušiny v mlieku. Preto z mliečka na jogurt nesmiete brať preč smotanu. Dôležitý je výber mlieka. Plnotučné 3,5 % mlieko z obchodu je najmenej vhodné. Lepšie je, keď si zaobstaráte mlieko z mliečneho automatu, expresu alebo rovno od farmára, ktoré má obsah tuku asi 4,2 %. A úplne najlepšie je použiť mlieko kráv plemena Jersey, ktoré má asi 6 % tuku, čo je skoro dvojnásobok oproti plnotučnému mlieku z obchodu. A ak ani tak nebudete spokojný s hustotou svojho jogurtu, vždy si môžete pomôcť pridaním sušeného mlieka. Jogurt po výrobe zhustne zhruba po 6 až 9 hodinách.
Výroba masla
Maslo sa vyrába zo smotany. Tú získate buď odstredením čerstvého mlieka na mliečnej odstredivke, alebo lacnejšia verzia je nechať mlieko odstáť a na druhý deň z jeho povrchu pozberať smotanu lyžicou. Mútenie masla trvá aspoň 20 minút a pri bežnom mixéri to spôsobí nadmerné opotrebovanie a prehrievanie klzných ložísk a následne zničenie mixéra. Pri mútení zrazu zbadáte, že odpor prístroja narastie a ide to čoraz ťažšie. To sa mliečny tuk začne spájať a v hrudkách lepiť na lopatky a steny mútenice. Nastáva to skutočne v priebehu pár okamihov a zrazu máte maslo. Lyžicou ho povyberajte a vytvarujte do hrudky. Na zvýšenie trvanlivosti je vhodné preprať ho v čistej studenej vode. Následne skladujte v chladničke. To, čo vám zostane v mútenici, je cmar, ktorý môžete zužitkovať v kuchyni všade tam, kde do pokrmu pridávate vodu. Ďalšou fázou v dokonalom spracovaní masla je prepustené maslo (pretápané, ghí, ghee). Maslo je totiž emulzia, zmes vody, tuku, bielkovín.
Výroba tvarohu
Výroba tvarohu sa zmestí do 30 minút. Mlieko vylejeme do hrnca. Necháme pri izbovej teplote takto postáť 2-3 dni. Hrniec s kyslým mliekom pomaly zahrievame. Občas premiešame varechou. No pozor! Mlieko sa nesmie variť, len ohrievať na slabom plameni. Zmes nesmie vrieť, inak by sa tvaroh nevyzrážal, ale rozvaril. Do 30 minút sa začne mlieko zrážať. Vytvoria sa hrudky, ktoré sadnú na spodok hrnca. Na vrchu ostane srvátka, jemne žltej farby. Gázu rozložíme do sitka (alebo cedníka) a tvaroh precedíme. Srvátku zachytíme do misky. zľahka popritláčame, no nie príliš, aby nebol suchý. Pri výrobe tvarohu platí, že čím bude mlieko horúcejšie, tým bude tvaroh suchší a hrudkovitejší a naopak. Srvátku nemusíme vylievať. Pokojne ju môžeme vypiť. Je plná bielkovín a minerálov.
Výroba žinčice
Srvátka je to, čo zostane z mlieka po výrobe syra. Ešte stále obsahuje asi 10 % mliečnych bielkovín a zložiek. Srvátku zohrejte rýchlo za stáleho miešania na asi 60 °C, kým sa nezačne na povrchu jemne zrniť. Potom prestaňte miešať a dohrejte na 85 - 87 °C. Na povrchu sa vyzráža zrazenina mliečnej bielkoviny, ktorú pozbierajte aj s troškou tekutiny a rozmixujte habarkou. Dajte do chladničky a máte sladkú žinčicu.
Technicky sa dá vyrobiť aj z kravského, ale zrejme vám nebude chutiť tak veľmi ako z ovčieho mlieka. Dôvod? Srvátka z ovčieho mlieka obsahuje viac bielkovín a tuku, preto je chuť žinčice z ovčieho mlieka plnšia, sýtejšia, hustejšia, je to podstatne väčšia lahôdka.
Alternatívy kravského mlieka: Rastlinné mlieka
Rastlinné mlieka si získavajú čoraz väčšiu popularitu, a to nielen medzi vegánmi. Ponúkajú chutnú a zdravú alternatívu kravského mlieka, ktorá je navyše šetrnejšia k životnému prostrediu. Rastlinné mlieko je v súčasnosti v supermarketoch dostupné v širšom sortimente ako živočíšne mlieka. Či už ide o ovsený, špaldový, mandľový, ryžový alebo hrachový nápoj: vegánske alternatívy kravského mlieka dobývajú pulty obchodov.
Prečo si vyrobiť rastlinné mlieko doma?
Mnoho ľudí už objavilo aj výhody výroby vlastného rastlinného mlieka. Existuje niekoľko dôvodov, prečo zvážiť výrobu rastlinného mlieka doma:
- Čerstvosť: Rastlinné mlieka z obchodu často obsahujú konzervačné látky na predĺženie trvanlivosti. Keď si pripravíte svoje vlastné, presne viete, že je čerstvé.
- Kontrola nad ingredienciami: Keď si doma vyrábate vlastnú rastlinnú alternatívu mlieka, máte úplnú kontrolu nad ingredienciami. Môžete si vybrať typ, úroveň sladkosti, hustotu a akékoľvek pridané príchute.
- Cenová výhodnosť: Rastlinné alternatívy sú v obchodoch často pomerne drahé, najmä ak ide o organické alebo špeciálne značky. Výroba vlastnej rastlinnej alternatívy mlieka doma môže byť aj cenovo výhodná. Doma vyrobené nápoje sú zvyčajne lacnejšie.
- Ekologický aspekt: Výroba vlastného rastlinného nápoja je ekologickejšia, pretože znižujete potrebu jednorazových obalov, ktoré prispievajú k hromadeniu odpadu na skládkach. Okrem toho môžete použiť ingrediencie od miestnych farmárov alebo také, ktoré boli vypestované udržateľnými poľnohospodárskymi metódami.
- Nutričné výhody: Mnohé v obchodoch zakúpené nápoje obsahujú pridané cukry, umelé arómy a ďalšie prísady, ktoré môžu znížiť ich nutričnú hodnotu. Keď si vyrobíte „mlieko“ sami, máte istotu, že používate zdravé, prírodné suroviny. Navyše, mnohí pijú rastlinné nápoje zo zdravotných dôvodov, napríklad kvôli intolerancii laktózy.
Druhy rastlinného mlieka
Na každú príležitosť existuje vhodné rastlinné mlieko. Zatiaľ čo ešte pred 10 rokmi bolo ťažké nájsť alternatívy mlieka, dnes sa na trhu pravidelne objavujú nové výrobky rastlinného pôvodu. Tu sú niektoré z najpopulárnejších druhov:
- Sójové mlieko: Sójové nápoje obsahujú veľa bielkovín a sú vhodné aj pre ľudí alergických na orechy. Pre mnohých sú teda tiež alternatívou k iným rastlinným nápojom. Sójové mlieko je skutočne všestranné. Môžete ho použiť v pomere 1:1 ako náhradu kravského mlieka pri varení a pečení. Obzvlášť dobre sa hodí pri pečení chleba a podobných výrobkov a vďaka zložke lecitín zabezpečuje chrumkavú kôrku. Vďaka svojej neutrálnej chuti sa môže používať aj do čaju, kávy a müsli.
- Ovsené mlieko: Ovsené mlieko je tiež veľmi všestranné. Vďaka svojej základnej zložke sa výborne hodí do každého müsli, ale je obľúbené aj v káve a čaji, vďaka svojej jemnej chuti.
- Mandľové mlieko: Mnohí používatelia majú radi mierne orieškovú a jemnú chuť mandľového mlieka. Skvele chutí v káve, čaji, müsli alebo dokonca v krémových smoothies. Pena mandľového mlieka je stabilná s drobnými bublinkami. Napriek malému množstvu bielkovín sa dobre napení, a to vďaka dostatočnému množstvu tuku.
- Kešu mlieko: Vegánsku stravu bez kešu orieškov si možno predstaviť len ťažko . Často sa používajú ako náhrada syra a rastlinný nápoj z kešu orechov je tiež skutočným hitom. Z hľadiska chuti prináša so sebou veľmi jemný orechový nádych, ktorý sa ale netlačí do popredia. Vďaka vysokému obsahu bielkovín a tuku sa kešu mlieko výborne hodí na napenenie. Môže sa používať aj na varenie a pečenie bez obmedzení. Na krémové omáčky je vhodný aj trochu hustejší kešu krém.
- Ryžové mlieko: Ryžové mlieko má neutrálnu chuť. Preto je vhodný na varenie a pečenie. Obvykle nie je také obľúbené v káve. Taktiež nepení. Môžete ho však veľmi dobre použiť do dezertov a sladkých jedál. Ryžové mlieko je obľúbené aj u alergikov.
- Špaldové mlieko: Zatiaľ nie príliš známa, ale naozaj dobrá alternatíva: špaldové mlieko. Rastlinný nápoj z obilnín má jemne karamelovú príchuť a výborne sa hodí do kávy. Okrem toho je pena relatívne stabilná a príjemne vzdušná. Špaldové mlieko je skvelé aj na iné účely.
- Kokosové mlieko: V porovnaní s inými alternatívami mlieka má kokosové mlieko pomerne výraznú osobitú chuť. Mnohí ľudia to v káve nemajú radi. Ale myslíme si, že kokosové mlieko v dobrom cold brew, to je niečo iné!
tags: #pasterizovanie #domaceho #mlieka