Cukrová repa zostáva kľúčovou plodinou pre produkciu cukru na Slovensku, napriek tomu, že v poslednom období mierne upadla do zabudnutia. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a podobá sa na pestovanie cvikly. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie cukrovej repy, od výberu vhodných odrôd a predplodín, cez agrotechnické postupy, až po vplyv vonkajších faktorov na úrodu.
História a súčasnosť pestovania cukrovej repy
Hoci sa to nemusí zdať, pestovanie cukrovej repy a výroba cukru z nej majú pomerne krátku históriu. Prvé pokusy o získanie cukru z repy sa uskutočnili len pred približne 250 rokmi a komerčná výroba sa rozbehla až začiatkom 19. storočia. Dovtedy sa cukor získaval výlučne z cukrovej trstiny.
Pred tridsiatimi rokmi, v čase najväčšieho rozmachu slovenského cukrovarníctva, boli polia s cukrovou repou bežným javom. Ľudia ju využívali aj v kuchyni, napríklad ako prírodné sladidlo pri sterilizácii cvikly, alebo na výrobu repáku. Dnes sa rozsiahle polia repy z krajiny takmer vytratili a od jej veľkovýrobného pestovania sa v mnohých regiónoch upustilo. Avšak aj medzi záhradkármi je pestovanie cukrovej repy skôr raritou.
Sektor cukru na Slovensku tvoria dva cukrovary - Slovenské cukrovary s.r.o. v Seredi a Považský cukor a.s. v Trenčianskej Teplej spolu s vyše 200 pestovateľmi cukrovej repy, ktorá sa pestuje na výmere 22 500 hektárov. Cukrová repa je kľúčom k produkcii cukru, keďže cukor vzniká v jej tele procesom fotosyntézy. Sektor cukru na Slovensku plní veľmi dôležitú úlohu pri tvorbe zamestnanosti hlavne na vidieku, pretože priamo aj nepriamo vytvára vyše 3 000 pracovných miest. Ide o jedinú kompletnú a plne funkčnú vertikálu v rámci agropotravinárskeho sektora, ktorá zabezpečuje produkciu suroviny a jej spracovanie až po finalizáciu práve na Slovensku. Slovensko je v produkcii cukru sebestačné na úrovni 120 %, čo významne prispieva k znižovaniu záporného salda zahraničného obchodu v rámci agropotravinárskeho sektora. Cukrovary na Slovensku ročne vyprodukujú približne 200 tisíc ton cukru a to všetko zo slovenskej repy.
Vývoj po zrušení kvót na výrobu cukru v EÚ: Kvóty na výrobu cukru, po takmer polstoročí, v Európskej únii zanikli už v nasledujúcej kampani, k 1. októbru 2017. Zároveň sa však zrušila aj minimálna cena za cukrovú repu. Pre spracovateľov cukru v EÚ sa rozšírili možnosti vývozu, no zároveň vzrástla konkurencia vnútri Únie. Slovenská republika mala vo finále ročnú kvótu na úrovni 112 319,5 ton cukru. Zrušením systému kvót stratili pestovatelia aj istotu garantovanej minimálnej ceny za tonu cukrovej repy vo výške 26,29 EUR/t. V roku 2017 sa výmera cukrovej repy v Európskej únii zvýšila o vyše 15% oproti predošlému roku. Na Slovensku ju v súčasnosti pestujeme asi na asi 22 000 hektároch. Okopaniny, medzi ktoré cukrová repa patrí, však čoraz viac chýbajú v našich osevných postupoch.
Súčasná situácia a hrozba straty sebestačnosti
Podľa vyjadrení predstaviteľov sektoru, po minulom roku, ktorý bol iba pod úrovňou dlhodobého priemeru, sa v aktuálnej sezóne očakáva len o niečo lepšia úroda, ktorá bude vyššia hlavne vďaka rovnomerným zrážkam na začiatku vegetácie. August bol pre repu menej priaznivý, keďže málo pršalo. Nedostatok zrážok v kombinácii s dlhotrvajúcimi vysokými teplotami dali cukrovej repe poriadne zabrať. Očakáva sa úroda buliev približne 60 ton z hektára s priemernou cukornatosťou 16 %. Sucho nie je jediný problém, ktorý sektor sužuje.
Zástupcovia rezortného ministerstva, pestovatelia a producenti cukru sa zhodli v tom, že pri súčasných podmienkach musí Slovensko zachovať zodpovedný a pozitívny prístup k udržaniu vlastnej produkcie cukru na úrovni približne 200 tis. ton a k pestovaniu cukrovej repy minimálne na súčasnej úrovni rozlohy v priemere ročne 22 tis. ha. Dôvodom je potravinová bezpečnosť Slovenska, využitie existujúcich spracovateľských kapacít, diverzifikácia pestovania plodín a v neposlednom rade aj zachovanie cca. 3000 pracovných miest. Spoločná poľnohospodárska politika umožňuje poskytovanie viazaných platieb na citlivé komodity, medzi ktoré patrí aj cukrová repa. Nerovnomerné podmienky sa však medzi jednotlivými členskými krajinami vyhrocujú aj v dôsledku rôznych foriem podpôr.
Slovensko môže prísť o cukrovú sebestačnosť po viac než sto rokoch. Dôvodom je rozhodnutie nemeckého majiteľa ukončiť výrobu v cukrovare v Trenčianskej Teplej. Minister Richard Takáč uviedol, že Slovensko má v sektore cukrovej repy nadštandardné podmienky. "Máme tretiu najvyššiu viazanú platbu, dotáciu pre pestovanie na hektár cukrovej repy v Európskej únií," zdôraznil. Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), uviedol, že zatvorením cukrovaru prichádzajú pestovatelia o svojho odberateľa cukrovej repy. „Okolo 120 pestovateľov dodávalo cukrovú repu do tohto zaniknutého cukrovaru, ktorí hospodárili na výmere okolo 8200 hektárov. To znamená, že sa nám zvýši saldo zahraničného obchodu v rámci SR. Za január až október minulého roku to saldo predstavuje hodnotu okolo 2,4 miliardy eur a bohužiaľ, oproti predchádzajúcemu obdobiu sa zvýšilo o 38 miliónov eur. „Bohužiaľ, musíme tiež konštatovať, že Slovensko bolo doteraz v prípade cukru, v jednej z mála komodít, sebestačné. A túto sebestačnosť strácame,“ upozornil predseda SPPK. Róbert Kovács, predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska, uviedol, že slovenskí pestovatelia budú od Považského cukru požadovať odškodnenie za ukončenie odberateľských vzťahov. Ďalším následkom ukončenia výroby cukru v Považskom cukre podľa Kovácsa je to, že im ostanú jednoúčelové stroje, ktoré sa dajú použiť len na pestovanie cukrovej repy.
Zostávajúci cukrovar v Seredi sa snaží zmierniť dôsledky. Adrián Šedivý hovoril o snahe prevziať časť pestovateľov a o investíciách do zvýšenia kapacity už v tomto roku.
Vývoj osevných plôch a úrody
Podľa údajov Štatistického úradu SR klesla výmera repy cukrovej v roku 2025 na 18 200 hektárov, čo predstavuje 77 percent minuloročnej rekordnej výmery takmer 24-tisíc hektárov. Ide o prvý pokles pod hranicu 20-tisíc hektárov za posledné desaťročie. Zníženie plôch je dôsledkom nepriaznivého vývoja cien, ktoré po predchádzajúcom období rastu klesli v dôsledku rozšírenia pestovateľských plôch v rámci Európskej únie a vysokého dovozu z Ukrajiny na úroveň približne 30 eur za tonu.
Napriek zníženým plochám sú tohtoročné vegetačné podmienky priaznivejšie ako v predchádzajúcich sezónach. Na vývoj porastov pozitívne vplývali vyššie zrážky, chladnejší máj a výraznejší rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami, ktorý podporuje tvorbu cukru v koreňoch. Dôležitým faktorom je aj nízky výskyt škodcov a chorôb. Populácia cikád, ktoré v minulosti spôsobovali problémy, je tento rok výrazne nižšia a choroba cerkospóra sa v porastoch takmer nevyskytla.
Priemerná úroda buliev sa pohybuje na úrovni 65 t/ha pri cukornatosti 15, 5 %. Aktuálna kampaň by mohla vo finále končiť s lepšími produkčnými parametrami ako kampaň minulá. Kampaň na Slovensku začala 11. 9. 2025, dva na Slovensku pôsobiace cukrovary majú spolu v pláne spracovať cukrovú repu z výmery 19 180 ha. Priemerná výmera cukrovej repy na 1 pestovateľa bola takmer 102 ha. Čísla ukazujú, že by mohla vo finále končiť s lepšími produkčnými parametrami ako kampaň minulá. Predajné ceny cukru sú v porovnaní s minulým rokom lepšie o 100 eur/t.
Ekonomická analýza pestovania cukrovej repy
Ekonomická analýza pestovania cukrovej repy je uvedená v tabuľkách 2 a 3. Efektívnosť pestovania cukrovej repy závisí od realizačných cien, celkových vlastných nákladov, hektárových úrod a dotácii.
| Parameter | 2022 (bez dotácií) | 2023 (bez dotácií) | Nárast/Pokles |
|---|---|---|---|
| Cena producentov (€/t) | 22,34 | 28,79 | +6,45 (+29 %) |
| Vlastné náklady (€/ha) | X | X | +46 % |
| Vlastné náklady (€/t) | X | X | +44 % |
| Tržby (€/ha) | Cena x Úroda | Cena x Úroda | X |
Z tabuľky pozorujeme nárast cien producentov cukrovej repy z úrovne 22,34 €.t-1 na 28,79 €.t-1 (+6,45 €.t-1, resp. +29 %). Hodnoty vlastných nákladov na hektár i na tonu sa zvýšili ešte výraznejšie (+46 % resp. +44 %). Tržby na hektár sú súčinom ceny a hektárovej úrody.
Agrotechnika pestovania a výber odrôd
Pestovanie repy cukrovej je jednoduché a prakticky sa nelíši od pestovania repy červenej - cvikly. Vyhovujú jej ťažšie, humózne pôdy, bohato organicky hnojené. Seje sa v apríli, hneď ako už nehrozí riziko prízemných mrazíkov, lebo pri namrznutí mladých sadeníc môže dôjsť k tvorbe takzvaných vybehlíc.
Pre záhradkárov je aktuálne dostupná odroda ‘Hanibal’ s vysokou cukornatosťou. Jediné, čo od vás budú rastliny počas vegetácie vyžadovať, je odburiňovanie. Rastliny sú veľmi náročné na prihnojenie dusíkom, najlepšie v liadkovej forme. V prípade augustového sucha sa vám za doplnkovú závlahu odvďačia výrazným zvýšením výnosu.
Predplodiny
Medzi nevhodné predplodiny repy cukrovej patrí kukurica, samotná repa cukrová, ale aj ďatelina. Vyvážené striedanie plodín je základom dlhodobej produktivity nielen pre CONVISO® SMART, ale pre všetky plodiny. Pri rôznych plodinách je jednoduchšie prepínať medzi rôznymi spôsobmi účinku herbicídov a zavádzať do striedania plodín viac aktívnych látok bez ALS. Po cukrovej repe SMART je možné pestovať celý rad rôznych plodín, ale je dôležité vybrať si tú správnu. Vždy dodržiavajte odporúčania v príručke pre pestovateľov alebo na etikete herbicídu! Následné plodiny, ktoré sa neodporúčajú, môžu byť citlivé na herbicídy ALS, ako je CONVISO® ONE.
Cukrová repa pokiaľ je hnojená maštaľným hnojom je čiastočne tolerantná k predplodine. V produkčných oblastiach najčastejšie nasleduje po ozimných obilninách. Nové technologické podmienky zberu cukrovej repy (bez orezávania, ale s rozbitím listov a ich následným rozmetaním po poli) menia pohľady na následnú plodinu, ktorou býval pri tradičných pestovateľských technológiách jarný jačmeň. Pri zbere cukrovej repy, technológie s ponechaním a zapravením listovej plochy do pôdy, sa dáva ako následným plodinám prednosť oziminám pred jarnými obilninami. V podmienkach, kde nie je dostatok maštaľného hnoja nemôžeme uvažovať s vyššou koncentráciou plôch cukrovej repy.
Pôdne podmienky
Pestovanie cukrovej repy je veľmi náročné. Rastlina potrebuje dokonale pripravenú pôdu, ako aj dobrý prísun vody. Neznáša nízke teploty. Mali by ste sa tiež postarať o systematické hnojenie repy, ktoré bude prispôsobené priebehu vegetácie a dostatočnej ochrane proti burine. Pestovanie je veľmi závislé od stavu pôdy. Musí byť bohatá na mikro- a makroprvky, mať vrstvu humusu a vhodné pH okolo 6.0 (najlepšie podmienky pre rast) a ľahkú štruktúru, vďaka ktorej sa vzduch a voda dostanú do hlbokých vrstiev. Optimálne podmienky pre siatie budú pri kladnej teplote pôdy (5˚°C) v hĺbke niekoľkých centimetrov. Semená cukrovej repy musia byť v pôde rozložené v rovnakej hĺbke (ideálne 1.5 - 2 cm), aby sa dosiahlo rovnomerné vzchádzanie.
Príprava pôdy a sejba
Cukrová repa ako okopanina má z hľadiska klasickej technológie pestovania vysoké požiadavky na kvalitnú základnú a predsejbovú prípravu pôdy. Tradičné spôsoby niekoľkonásobného obrábania pôdy sú v súčasnosti prehodnocované a do popredia sa dostávajú otázky, či je nutné pôdu otáčať, alebo postačuje len jej kyprenie. Hlbšie spracovanie pôdy nemusíme vždy dosiahnuť len pomocou hlbokej orby. Výsledky porovnávacích pokusov s rôznymi spôsobmi základného spracovania pôdy pod cukrovú repu (s podmietkou, bez podmietky, stredne + hlboká orba, alebo len stredná orba alebo použitie kyprenia) ukazujú, že najlepšie podmienky pre vzchádzanie porastov boli po vykonaní podmietky a následnom použití kypriča na hlboké spracovanie pôdy. Najvyššie úrody boli zaznamenané na pozemkoch, kde bolo vykonané kyprenie šikmo na smer orby v predchádzajúcich rokoch. Z hľadiska organického hnojenia boli najvyššie úrody pri použití maštaľného hnoja. Pri znížení počtu orieb sú úrody cukrovej repy silne podmienené termínom zaorávky maštaľného hnoja, pôdnym druhom a stavom zaburinenosti. Vytvorenie kvalitného osivového lôžka je veľmi dôležitý faktor z hľadiska optimálnej vlhkosti pôdy pred sejbou, čím sú pôdy ľahšie a menej zlievavé, tým dôslednejšie môžeme urovnať povrch už pri jesennej príprave pôdy. Medzi ekonomicky efektívnejšie a ekologicky únosnejšie pestovateľské patrí aj sejba do vymŕzajúcich medziplodín.
Princíp tejto technológie spočíva v redukcii základného obrábania pôdy (2 orby) a presune predsejbových jarných prác už do letného obdobia po zbere predplodiny. Výhodou tohto technologického postupu zakladania porastov je lepšie potláčanie burín v jesennom období, prekorenenie pôdneho profilu a väzba živín v mimovegetačnom období (najmä nitrátového dusíka), ochrana pôdy pred eróziou prostredníctvom vytvoreného mulču. Ak je porast medziplodiny silnejšieho vzrastu je možné steblá koncom januára alebo vo februári rozdrviť. Ako vhodné náradie sú kotúčové alebo prútové valce prípadne rotačné brány. Asi týždeň pred sejbou sa odporúča použiť herbicíd (Roundup 1 l v 100 l vody a 10 kg síranu amónneho) na výsev musí byť použitá sejačka rozrezávajúcimi výsevnými kotúčmi umožňujúca sejbu do odumretej hmoty. Pri technológii pestovania cukrovej repy do vymŕzajúcej medziplodiny sa neuvažuje s plečkovaním, avšak bol zaznamenaný zlepšený účinok pôdnych herbicídov. V pokusoch VÚRV Piešťany sa pri technológii sejby cukrovej repy do mulča v porovnaní s klasickou technológiou dosiahla o 4,87 t.ha-1 vyššia úroda a o 0,64 t.ha-1 vyššia produkcia polarizačného cukru.
How Sugar Is Made - Massive Million Tons of Sugar Beet Processing In Factory
Výživa rastlín
Cukrová repa patrí medzi plodiny, ktoré sú náročné na dostatok organickej hmoty v pôde. Z toho dôvodu je potrebné pri jej pestovaní zabezpečiť jej pravidelný prísun. Podniky, ktoré nemajú možnosť použiť hospodárske hnojivá môžu využiť organický granulát AlgaSoil, ktorý vďaka vysokému podielu organických látok (45% OL) obohacuje pôdu o organickú hmotu, ktorá priaznivo ovplyvňuje biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy. Dodaním organických látok do pôdy podporujeme aj činnosť pôdnych mikroorganizmov, ktoré svojou aktivitou vytvárajú drobnohrudkovitú štruktúru a do značnej miery prevzdušňujú pôdu. Hneď po sejbe je obsah vzduchu v pôde pre mladé rastlinky významným faktorom, ktorý zamedzuje vývoju repnej spály. Tá môže už v začiatočných fázach rastu spôsobiť veľký výpadok mladých rastlín. Hnojivo AlgaSoil stimuluje rastliny od zasiatia a prispieva k vyššiemu využitiu živín z pôdy a dodávaných hnojív.
Cukrová repa patrí medzi plodiny, ktoré sú náročné na živiny, pričom by sa mala veľká pozornosť venovať aj mikroelementom. Tieto prvky plnia významnú úlohu v zabezpečovaní biochemických a fyziologických procesov prebiehajúcich v buľve. Najcitlivejšie reaguje na nedostatok bóru, mangánu, zinku a medi. Fyziologické poruchy, ktoré sú zapríčinené deficitným stavom bóru súvisia so zmenšovaním listovej plochy, čo ma priamy dopad na výšku úrody ale aj cukornatosť buliev. Aplikáciou bóru (140 g/l) prípravkom ProBoron (0,7 l/ha), môžeme už v začiatočných fázach rastu predchádzať týmto poruchám a rovnako zabránime vzniku srdiečkovej hnilobe.
Vplyv vonkajších faktorov na rast a vývoj
Výška úrody odzrkadľuje kondičný a zdravotný stav porastov repy počas príslušného vegetačného obdobia a zároveň aj jeho charakteristický priebeh. Dvomi základnými piliermi v reakcii rastlín na vonkajšie podmienky prostredia sú rast a odpoveď na biotické a abiotické stresy. Všeobecne platí, že optimálne podmienky pre pestovanie sú také, kde rastliny netrpia nedostatkom, ale ani nadbytkom zdrojov, ktoré k svojmu rastu potrebujú a nie sú poškodzované fytopatogénnymi činiteľmi. V tomto ponímaní je stres akákoľvek odchýlka od optima a negatívne zasahuje do produkčného procesu.
Abiotické faktory
Základné abiotické faktory, ktoré počas vegetačného obdobia môžu na rastliny pôsobiť, súvisia najmä s teplotou vzduchu, vodným režimom a výživou rastlín. Niektoré stresové faktory pôsobia jednorazovo alebo krátkodobo a rastliny sa s nimi viac či menej vysporiadajú. Čím dlhšie alebo častejšie však na rastliny pôsobia, tým viac prehlbujú finálne straty biomasy a úrody. Ich výskyt, prípadne ich kombinácia spôsobuje rastlinám problémy rôzneho typu a aktivuje obranné mechanizmy v záujme zachovania základných životných procesov. Na úrovni metabolizmu dochádza k zmene aktivity enzýmov, na úrovni listov sa zatvárajú prieduchy v snahe obmedziť nadmerný výpar, na úrovni rastlín odumierajú listy. Redukcia veľkosti listového aparátu potom vedie k obmedzeniu fotosyntézy a narušeniu rovnováhy systému „sink - source“. Repa cukrová sa vyznačuje vysokou mierou regenerácie po znovunastolení priaznivých podmienok.
Teplota
Pri absencii extrémnych podmienok počas vegetačného obdobia je rast repy výrazne ovplyvnený teplotou vzduchu a prírastky biomasy a sušiny, resp. cukru majú pravidelný charakter. Pôsobenie teplotného stresu cestou nízkych teplôt na cukrovú repu je bežné v prvých a posledných dekádach vegetačného obdobia. Nízke teploty vzduchu ochladzujú pôdu a pôdny roztok. V prvých vývinových štádiách je v chladnej pôde rast koreňovej sústavy repy inhibovaný, klesá efektívny príjem živín a stagnuje rozvoj listovej plochy. Na úrovni prírastkov celkovej biomasy sa prejavuje radikálne spomalenie.
Na druhej strane, vysokým teplotám dokáže repa celkom dobre odolávať, najmä pri dostatku zrážok a spomalenie rastu nie je až také prudké. Navyše, repa je dvojročná plodina, v prvom roku pestovania nekvitne. V porovnaní s jednoročnými plodinami nedochádza k redukcii úrody cestou asynchronizácie kvitnutia, zníženej životaschopnosti peľu alebo zlyhania vývinu zrna krátko po oplodnení v dôsledku extrémnych teplôt.
Dôležitým faktorom sú ale nočné teploty. Výskyt tropických nocí, kedy teplota neklesá pod hranicu 20 °C, má za následok zvýšenie respirácie rastlín, t.j. spotrebu cukru, ktorý má byť kumulovaný v buľve. Vplyv teploty vzduchu na vývoj porastov sa dobre kvantifikuje pomocou denných prírastkov teplotnej sumy (GDD z angl. Growing Degree Days). Je to pomocný indikátor pre hodnotenie rastu a vývinu rastlín. Je založený na teplotných pomeroch konkrétnej pestovateľskej lokality a udáva akumuláciu tepla (príkon dostupnej energie) agroekosystémom. Pomocou neho je možné predikovať kritické obdobia výskytu škodcov, ktorých vývoj tiež veľmi úzko súvisí s teplotou prostredia. Umožňuje porovnávať aktuálnu sezónu napríklad s dlhodobým priemerom alebo ideálnou sezónou a zhodnotiť progres alebo momentálnu stagnáciu. Pôsobenie chladu na konci vegetačného obdobia postupne ukončuje rast repy. Intenzita fotosyntézy a asimilácia látok klesá a skôr prevažujú procesy, pri ktorých rastliny začnú spotrebovávať cukor z buliev. Skorý nástup nízkych teplôt radikálne obmedzuje prírastky biomasy.
Voda
Vodný stres, resp. deficit vody v prostredí narúša vodnú bilanciu rastlín a je zdrojom nerovnosti medzi príjmom vody a požiadavkami rastlín počas vegetácie. Prudko limituje fyziologické procesy, čo sa prejaví opäť spomalenou tvorbou biomasy. Prejavy deficitu vody v koreňovej zóne program diferencuje do troch kategórií. V prvej polovici vegetačného obdobia, keď intenzívne pribúdajú nové listy, sa prvý deficit vody prejaví krátkodobým spomalením rozvoja listovej plochy. Výpočty sa opierajú o zmeny v obsahu pôdnej vlhkosti v aktívnej koreňovej zóne. Čím hlbšia je koreňová sústava, tým hrubšia vrstva pôdy je pre rastliny k dispozícii. Sucho v povrchových vrstvách pôdy sa kompenzuje dostupnou vodou z hlbších vrstiev. Postupom vegetačného obdobia dosiahne koreňová sústava maximálnu hĺbku a „kompenzačná schopnosť“ prostredia zaniká.
Pokiaľ je v pôde dostatočná zásoba vody, nie je čo riešiť. Ak však chýba, v rámci obranných mechanizmov dochádza k zatváraniu prieduchov v snahe obmedziť výpar a nastoliť úsporný režim. Keď sa deficit natoľko prehĺbi, že hodnoty pôdnej vlhkosti sa blížia až k bodu vädnutia, potom sú v poraste prítomné symptómy ako napr. pokles turgoru buniek, vädnutie, žltnutie až odumieranie listovej plochy. Čím dlhšie trvá priaznivé a teplé obdobie, tým väčší je potenciál pre dobrú úrodu.
Vplyv extrémnych výkyvov počasia a stimulátory rastu
Tak ako každá plodina aj repa je od začiatku svojej vegetácie negatívne ovplyvňovaná stresovými podmienkami prostredia. Limitujúcim z pomedzi všetkých je pôdne sucho, ktoré ovplyvňuje negatívne jej celkový rast a kvalitu. Preukázalo sa, že tento abiotický stres vedie k redukcii cukornatosti a to v dôsledku vyššieho obsahu α amino N. Pri kombinovanom účinku sucha spolu so silným žiarením listy zasychajú, čo vedie k tvorbe nových listov, ktoré sú z pohľadu dosiahnutia úrody a kvality repy nežiadúce. Na zmiernenie týchto negatívnych prejavov odporúčame aplikovať počas vegetačnej sezóny prípravky na báze morských rias Alga 300++P (1l/ha) a Alga 300++K (1l/ha). Dodanie antistresových a stimulačných látok v podobe spomínaných produktov umožňuje rastlinám lepšie prekonať stresové podmienky. V neposlednom rade zabezpečujú produkty rastlinám rýchly prísun živín (N, P, K). Oba tieto faktory majú priamy vzťah k tvorbe úrody. Po aplikácii produktu SoftGuard++ (1 l/ha) sú rastliny tvorené pevnejším pletivami, čo zvyšuje ich odolnosť na mechanické poškodenie spôsobené napr. krupobitím, rovnako sa zvyšuje ich odolnosť na nízke teploty.
Napriek tomu, že bolo pestovanie cukrovej repy do značnej miery limitované, stále nachádza táto technická plodina svoje uplatnenie vo viacerých regiónoch Slovenska, kde predstavuje významnú ekonomickú plodinu. Jej pestovateľská technológia patrí medzi najintenzívnejšie, pričom dlhodobým cieľom je tieto vstupy redukovať pri zachovaní kvality a stability úrod. V tomto kontexte sa významným intenzifikačným faktorom javí používanie stimulátorov rastu.
Biotické faktory a ochrana pred škodcami a chorobami
Biotické faktory sú spôsobené tlakom chorôb a škodcov cukrovej repy. Repa cukrová je pomerne citlivá na zvýšený tlak listových chorôb, čo sa môže prejaviť na konečnej úrode. Ochrana rastlín chemickými prípravkami bola vhodne načasovaná a účinná. V posledných rokoch nemožno podceňovať výskyt hubových ochorení a to zvlášť cerkospóry, ktorej rozšírenie v poraste repy môže spôsobiť až 20% straty na úrode.
Najdôležitejší škodcovia
Na jar, počas klíčenia a po vzídení repy cukrovej, predstavujú škodcovia mimoriadne nebezpečenstvo. Ak sa upustí od opatrení proti týmto škodcom alebo sa tieto opatrenia vykonajú nekvalitne a príliš neskoro, škodcovia môžu úplne zničiť mladý porast. Vtedy nám nič iné nezostáva len zaorať zničený porast a znovu zasiať buď repu cukrovú, alebo niektorú inú kultúru.
- larvy kováčikov, drôtovce (čeľaď Elateridae)
- larvy chrústov - pandravy (čeľaď Scarabaeidae)
Drôtovce sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých - Elateridae. Sú to výrazné polyfágy, napádajú prakticky všetky pestované rastliny a mnohé divorastúce. Hospodársky najvýznamnejšie škody zapríčiňujú aj na repe cukrovej. Poškodzujú podzemné časti rastlín: naklíčené osivo, korene a podzemné časti stonky, prenikajú do nich celým telom alebo len čiastkou tela. Konzumujú iba stravu v tekutej forme, preto musia rozžuvať a pomliagať väčšie množstvo potravy, ako potrebujú. Z toho dôvodu sú veľmi pažravé a uprednostňujú mladé nežné časti rastlín, ktoré obsahujú veľa vody a vyhýbajú sa starším častiam rastlín. Drôtovce sú najnebezpečnejšie pre zasiate osivo, naklíčené osivo a vzchádzajúcu mladú rastlinu. Ak sú napadnuté rastliny v týchto vývinových fázach, bývajú často úplne zničené a vytvárajú sa v poraste menšie či väčšie miesta bez rastlín, alebo s malým počtom rastlín na jednotku plochy (ohniská). Kritickým štádiom repy je obdobie od klíčenia po vytvorenie niekoľko listov. Rozmnožovaniu kováčikov vyhovuje pestovanie obilnín a ďatelinovín na veľkých plochách, opakovaná sejba obilnín a pestovanie obilnín v monokultúre. Tiež im vyhovuje redukované obrábanie pôdy, prítomnosť burín (zaburinenosť) a aj intenzívne používanie insekticídov, lebo okrem škodcov vyhubia aj ich prirodzených nepriateľov. Z abiotických faktorov najväčší vplyv na výskyt a dynamiku populácie má vlhkosť pôdy. Úspešná ochrana plodín proti drôtovcom je možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení. Pritom najväčší význam majú preventívne opatrenia.
Atomária repová: Deštrukčným štádiom je imágo, larvy zapríčiňujú bezvýznamné škody. Imága sa na jar, kým ešte nevyhľadajú porasty repy, živia na zvyškoch rastlín repy z minulého roku, alebo na podzemných častiach rôznych pestovaných a divorastúcich rastlín, ako sú obilniny, ďatelina, špenát, reďkovka, mrlíky, lobody a iné. Počas suchého a teplého počasia poškodzujú podzemné časti rastlín a pri vlažnom a chladnom počasí nadzemné časti. Imágo napáda klíčiacu mladú rastlinu, korienky a podzemnú a nadzemnú časť hypokotylu, niekedy aj list. Na týchto častiach imágo vyžiera drobné jamky rôznej hĺbky, od povrchových až po veľmi hlboké. Na podzemných častiach vyhrýzajú okrúhle požerky veľkosti do 1 mm a na jednej rastline môže byť aj 10 až 13 takýchto požerkov. Napadnutá klíčiaca rastlina môže uhynúť skôr, než sa zjaví na povrchu pôdy. Často sú požerky hypokotylu tak hlboké, že je skoro úplne prehryznutý. Pletivá okolo poškodených častí hnednú a neskoršie černejú. Napadnuté rastliny zostávajú na žive kým je vlhká pôda. Pri teplom a suchom počasí, keď pôda vyschne, rastliny vädnú a vysušia sa. Na poškodené podzemné časti sa ľahko dostanú huby a dochádza ku kombinovanému napadnutiu atomárie a húb. I keď sú symptómy, ktoré zapríčiňuje atomária jasne rozoznateľné, pre malé dimenzie často prichádza k zámene a škody, ktoré zapríčiňuje atomária, sa pripisujú hubám. Pri väčšom napadnutí porast môže byť úplne zničený a musí sa vyorať. Ak napadnuté rastliny prežijú, zaostávajú v raste, čo vplýva na zníženie úrody a cukornatosti.
Stupeň poškodenia závisí od populačnej hustoty škodcu, rastovej fázy repy cukrovej, agrotechnických opatrení (predplodina, blízkosť starých repnísk, termín sejby), typu pôdy a poveternostných podmienok na jar. Väčšie straty na úrode sú vtedy, ak je vyššia populačná hustota škodcu, napr. ak sa repa vysieva v blízkosti minuloročných repnísk, v chladnom počasí na jar a pri zlej agrotechnike. Atomárii repovej vyhovuje chladné a vlhké počasie na jar a daždivé počas kladenia vajíčok a kuklenia. Optimálna teplota je okolo 15 °C pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Masovému rozmnožovaniu prispieva prítomnosť divorastúcich rastlín z čeľade Chenopodiaceae. Z prírodných nepriateľov sú významné entomopatogénne háďatká, ktoré parazitujú imága.
Choroby repy cukrovej
Choroba gumového koreňa (RTD) repy cukrovej bola nedávno spojená s rastlinnou patogénnou baktériou Candidatus Fytoplazma solani, zdokumentovanou v celej Panónskej nížine, pričom vykazuje variabilitu v závažnosti ochorenia. V strednej a západnej Európe bola identifikovaná podobná choroba nazývaná choroba s nízkym obsahom cukru alebo „syndrome bass richesses“ (SBR). SBR je spôsobená inou baktériou - Candidatus Arsenophonus phytopathogenicus, a šíri sa cikádami Pentastiridius leporinus. Tento hmyz nebol spočiatku pre cukrovú repu problémom, pretože obýval predovšetkým trstinu (Phragmites australis). Zdá sa však, že sa v posledných rokoch prispôsobil na repu cukrovú a obilniny, ako je pšenica a jačmeň.
Začiatkom leta migrujú dospelé cikády na polia repy cukrovej, aby kládli vajíčka do pôdy. Nymfy sa najskôr živia koreňmi repy cukrovej, a potom pokračujú vo vývoji na koreňoch ozimnej pšenice po zbere cukrovej repy. Bohužiaľ, existujú obmedzené informácie o správaní sa tohto hmyzu, najmä preto, že veľkú časť svojho života trávia pod zemou ako nymfy. V praxi zatiaľ nie sú dostupné efektívne možnosti kontroly. Súčasné poznatky naznačujú, že cikády nemožno adekvátne kontrolovať pomocou štandardných listových insekticídov. V dôsledku toho krajiny a cukrovarnícky priemysel v strednej a západnej Európe financujú výskumné projekty na rozvoj stratégií kontroly zameraných na alternatívne metódy a poľnohospodárske postupy.
RTD aj SBR sú rýchlo sa šíriace bakteriálne ochorenia, ktoré predstavujú významnú hrozbu pre pestovanie repy cukrovej a cukrovarnícky priemysel v strednej Európe. Publikovaný výskum sa primárne zameral na kontrolu SBR. Štúdie uskutočnené vo Francúzsku a Nemecku skúmali striedanie plodín a obrábanie pôdy ako potenciálne stratégie na zníženie populácií vektorov. Genetická rezistencia zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rentability pestovania repy cukrovej v oblastiach postihnutých SBR. Odrody tolerantné voči SBR sú registrované v EÚ a ponúkajú efektívne riešenie v regiónoch, kde je repa cukrová výlučne infikovaná Candidatus Arsenophonus phytopathogenicus.
V Inštitúte poľných a zeleninových plodín čelia pretrvávajúcim výzvam v súvislosti so vznikajúcou chorobou RTD a aktívne bojujú proti reptalusu quinquecostatus. Z dôvodu neúplného pochopenia životného cyklu vektora sa úsilie zameralo na sledovanie jeho vzhľadu a aplikáciu presne načasovaného ošetrenia insekticídmi. Naše výsledky z roku 2023 ukázali, že včasná aplikácia insekticídu znížila počet infikovaných rastlín až o 65 % v závislosti od odrody. V roku 2024 však bola v dôsledku neskorého výsevu repy cukrovej a skorého objavenia sa vektora nízka miera infekcie RTD a neboli aplikované žiadne insekticídne ošetrenia. V predchádzajúcich rokoch skoršie nálety vektorov korelovali so zvýšeným výskytom a závažnosťou chorôb, zatiaľ čo v roku 2024 viedlo priaznivé načasovanie výskytu vektorov k zdravším plodinám a nižšej prevalencii chorôb. Najúčinnejším riešením na prekonanie RTD by bolo pestovanie tolerantných alebo rezistentných odrôd repy cukrovej. Žiaľ, v súčasnosti nie sú registrované žiadne tolerantné alebo rezistentné zárodočné plazmy repy cukrovej voči Candidatus Fytoplazma solani. Jedným z prvých pozorovaní hodnotiacich výskyt RTD bolo, že existuje významný rozdiel medzi odrodami, keď má vektor viacero odrôd na jednom poli.
How Sugar Is Made - Massive Million Tons of Sugar Beet Processing In Factory
Odporúčania Prof. Dr. Schönbergera, N.U. V rámci ochrany repy cukrovej pred chorobami prenášanými vektorovým hmyzom:
- Pochopiť špecifiká priameho hubenia samotných vektorov.
- Účinnosť insekticídnych aplikácií býva často značne obmedzená.
- Hlavným dôvodom je malá kontaktná plocha, cez ktorú by mohli účinné látky pôsobiť, ako aj nízka sacia aktivita samotného hmyzu, ktorý často neprijíma dostatočné množstvo účinnej látky.
- Z pohľadu dostupných prípravkov majú pyrethroidy význam len pri priamom zásahu, keďže pôsobia kontaktným spôsobom. Flonicamid síce vykazuje systémový účinok, no jeho nástup je pomalý a nevyhovuje pri akútnych výskytoch. Acetamiprid má spravidla slabšiu účinnosť a v niektorých prípadoch nie je ani legislatívne povolený. Cyantraniliprole je v ochrane repy cukrovej v súčasnosti nepovolený a jeho účinnosť je navyše nízka.
V súvislosti s ochranou proti patogénom, ako sú stolbur a syndróm Basses Richesses (SBR), je nevyhnutné zaviesť komplexné a cielené opatrenia. Kľúčová je pravidelná kontrola porastov, zameraná na prítomnosť žltých gumovitých buliev a výskyt nýmf v pôde alebo na koreňoch rastlín. Pokiaľ sa nymfy identifikujú, je zásadné nepestovať po repe pšenicu, pretože obilniny môžu slúžiť ako medzihostitelia. Agrotechnické opatrenia, ako je udržiavanie pôdy v čiernom úhore po zbere repy cukrovej, môžu tiež prispieť k zníženiu populácie škodcov.
tags: #perspektiva #pestovania #repy #cukrovej