Región Piešťan, konkrétne obec Ostrov, je významným centrom poľnohospodárskej výroby, najmä čo sa týka pestovania kukurice. Spoločnosť Granelam, ktorá vznikla v roku 2016 zmenou právnej formy z poľnohospodárskeho družstva „Pokrok“ so sídlom v Ostrove, okres Piešťany, je kľúčovým hráčom v tejto oblasti.
Granelam: Lídri v pestovaní kukurice a osív
Na svojich 1 400 hektároch pôdy Granelam pestuje prevažne kukuricu siatu, slnečnicu ročnú, repku olejnú a hustosiate obilniny. Spoločnosť pridáva hodnotu svojim komoditám prostredníctvom množiteľských porastov, čím sa stáva významným osivárskym podnikom.
Granelam produkuje osivá hustosiatych obilnín a množí hybridné osivá kukurice pre nemeckú spoločnosť KWS. Ťahúňom spoločnosti je finalizácia kukuričných osív z viac ako 2 000 hektárov výmery od množiteľov z celého Západného Slovenska.
V osivovom závode sa množiteľský materiál po sušení, kalibrácii, morení a vrecovaní následne expeduje do krajín Strednej Európy. Zaujímavosťou je, že pri výrobe osív vzniká biologický odpad vo forme kukuričných oklaskov, ktoré sa moržujú a spolu s prírodným lepidlom lignínom lisujú do palivových brikiet.
Granelam má aj sesterskú firmu, spoločnosť Radvaň so sídlom v Novej Bošáci. Horskú oblasť s takmer 700 hektármi využívajú na spásanie ekologickým mäsovým dobytkom Charolais. Táto oblasť je známa svojimi vzácnymi biotopmi orchideových lúk, ktoré sa spoločnosť snaží rozšíriť likvidáciou zárastov náletových drevín.
Ocenenia spoločnosti Granelam
Profesionalita spoločnosti Granelam je podčiarknutá viacerými oceneniami získanými zo súťaže Top Agro. Manažment získal prvé miesto medzi poľnohospodárskymi družstvami za roky 2009, 2010, 2014 a 2015. Za revitalizáciu ovčieho plemena pôvodná valaška získal podnik v rokoch 2013, 2014 a 2015 na celoslovenskej súťaži Agrokomplex zlatý kosák. Okrem toho získal ocenenie od ministerstva poľnohospodárstva za všeobecný prínos pre slovenské poľnohospodárstvo.
Pestovanie kukurice na Dolnej zemi
Piešťanské Kocurice: Mestská časť s výzvami
Miestna časť Piešťan, Kocurice, ktorá je vzdialená šesť kilometrov na západ od centra, sa podľa miestnych obyvateľov dlhodobo nachádza mimo záujmu radnice, mestských poslancov i samotných Piešťancov. Bezmála tristo obyvateľov má pocit, že sa o ich „dedinu” nikto nestará, cítia sa odstrčení a nechcení.
Na nedávnom stretnutí s občanmi v Kocuriciach boli vyjadrené sklamanie a frustrácia. Obyvatelia upozorňovali na mnohé problémy, ktoré dlhodobo pretrvávajú.
Problémy v Kocuriciach
- Chýbajúca cyklotrasa: Sľubovaná a plánovaná miliónová cyklotrasa nie je ani len prisľúbená, čo sťažuje dochádzanie Kocuričanov do Piešťan na bicykli.
- Zlý stav komunikácií: Cesta na Trebatice a Vrbové je pre cyklistov doslova nebezpečná. Prístup k jazeru Sĺňava je tiež problematický.
- Verejná doprava: Autobusy číslo 8 a 20 chodia poriedko a sú často poloprázdne. Pre dôchodcov je Kocurice takmer odrezaná od sveta.
- Nefunkčná občianska vybavenosť: Budova niekdajšieho detského domova, ktorá by sa dala využiť ako denný stacionár pre seniorov, sociálne byty alebo škôlka, zostáva nevyužitá. Všetky snahy o jej využitie stroskotali. V Kocuriciach chýbajú základné služby.
- Problémy s odvodnením: Kocurický potok je zanesený a nevyspádovaný, čo spôsobuje opakované zatápanie pivníc, najmä na ulici, kde býva pán Krivokládsky už 17 rokov. Problém s odtekaním vody zhoršujú aj odvodňovacie odtoky pri opravách a asfaltovaní ciest.
- Chýbajúce zastúpenie: Keďže Kocurice nemajú svojho zástupcu v mestskom zastupiteľstve, ich záujmy nemá kto presadzovať.
Na nevyužívanom futbalovom ihrisku sa pasú kozy miestneho chovateľa Martina Blažka. Futbalová súťaž tu zanikla už v 60. rokoch minulého storočia. Pán Blažko chová kozy pre mlieko, ktoré odoberajú domáci aj ľudia z okolia. Verí, že kozie mlieko pomáha aj pri liečbe rakoviny.
Obyvatelia Kocuríc dúfajú, že mestská radnica Piešťan prejaví záujem o ich problémy a pomôže s ich riešením. Veria, že s ochotou a spoluprácou sa dá dosiahnuť zlepšenie životných podmienok v tejto mestskej časti.
Vojenská ubytovňa Hviezda v Bratislave, známa ako Kukurica
Jedno z najvýznamnejších diel modernej architektúry 20. storočia na území Bratislavy, vojenská ubytovňa Hviezda, známa tiež ako Kukurica, sa po rokoch dočká komplexnej rekonštrukcie. Súčasné vedenie rezortu obrany sa chce týmto spôsobom vysporiadať s rokmi avizovanou, no nerealizovanou obnovou objektu. Predpokladané náklady sú vo výške 34,8 milióna eur.
„Kukurica je skutočným unikátom a jednou z ikon hlavného mesta,“ uviedol generálny riaditeľ Sekcie majetku a infraštruktúry MO SR Ján Bučan. Rezortu obrany slúžila od roku 1989, ale napriek mnohým prísľubom o jej rekonštrukcii sa za takmer dekádu jej stav nezmenil, práve naopak. So zhoršujúcim sa technickým stavom sa budova postupne vyprázdňovala až bola nakoniec úplne uzatvorená v roku 2017.
V súčasnej dobe je vypracovaná vizualizácia plánovanej rekonštrukcie. Verejné obstarávanie na vyhotovenie projektovej dokumentácie začalo v júni 2022. Budova bude určená predovšetkým pre zamestnancov MO SR a príslušníkov OS SR, pričom bude rozdelená na administratívnu a ubytovaciu časť. Administratívne priestory budú situované na 13 nadzemných podlažiach s celkovou kapacitou 308 pracovných miest.
Skalné mestá Mesa Verde: Tajomné obydlia v Colorade
V národnom parku Mesa Verde v Colorade čaká príjemné prekvapenie. Okrem tradičných prírodných atrakcií sa tu nachádzajú aj miesta, ktoré ovplyvnila ľudská ruka. Skalné mestá Mesa Verde pôsobia aj desiatky rokov po ich objavení tajomne a ľudstvu ešte stále prinášajú viac otáznikov ako odpovedí. Celá oblasť je pokladaná za jedno z najstarších archeologických nálezísk v USA.
História a život Anasaziov
Podľa odborníkov bolo toto miesto osídlené už 7500 rokov pred našim letopočtom. Tunajšie útesy využívali ako jednoduché obydlia. Do skál vyhĺbili malé jaskyne, v ktorých našli útočisko pred divokou zverou a pohodlné miesto na bývanie. Svoje príbytky niekoľkokrát upravovali a vylepšovali. V tej podobe, ako ich poznáme dnes, mohli vzniknúť koncom 12. storočia. Predkolumbijskí indiáni Anasaziovia ich využívali v období medzi 6. a 13. storočím.
Mesa Verde znamená v preklade zelený stôl. Na vrchu skalných útesov sa totiž nachádzala zeleň a dobrá pôda na pestovanie plodín. Pôvodní obyvatelia boli vynikajúcimi lovcami a farmármi. Pre svoju úrodu a úlovky preto potrebovali veľké priestory na skladovanie. Tie jasne rozoznáte aj v súčasnosti.
Niektoré dediny mali iba pár obydlí a nachádzali sa pri nich skôr veľké miestnosti na sklady. Zrejme okolo nich žili len farmári alebo strážcovia úrody. Najväčšia osada mala 150 miestností. Každý z príbytkov mal pritom aj malú časť vyhradenú na skladovanie. Od 13. storočia budovali jednotlivé jaskyne vertikálne nad sebou, zrejme kvôli ochrane. V najväčšej dedine žilo približne 400 domorodcov. Väčšina z nich zomierala vo veku okolo 35 rokov, niekoľkým sa podarilo dožiť šesťdesiatky.
Skalné mestá boli dlhodobo opustené. Objavili ich až v 19. storočí. Aj u týchto indiánov existovala hierarchia medzi jednotlivými členmi dedín či kmeňov. Niektorí z nich bývali vo väčších obydliach. Dodnes sa podarilo uchovať aj jeden palác, ktorý je hlavnou dominantou parku. Práve on mal pôvodne 150 miestností a žilo tam približne sto ľudí rôznych vrstiev. Niektoré priestory postavili vo vnútri veľkej jaskynnej haly. Použili na ne pieskovec, ale ten začala časom ničiť voda, preto sa odtiaľ obyvatelia odsťahovali preč.
Balkónové domy stavali vo výklenkoch. Patria k novším obydliam a žilo v nich približne tridsať indiánov. Ich výhodou bolo, že aj v zime prepúšťali do miestností slnečné lúče a tým ich zohrievali. Smrekové domy dostali svoje pomenovanie podľa týchto stromov, ktoré rastú v okolí. Nachádzajú sa v blízkosti múzea a v skalách je približne 130 miestností.
Prehliadka Mesa Verde
Aj v súčasnosti si prechod cez park Mesa Verde vyžaduje dobrú kondíciu. Do jednotlivých príbytkov sa dostanete pomocou zostavy rebríkov, ktoré prechádzajú po strmých skalách. Ak si natoľko nedôverujete, v tom prípade zájdite len do múzea a ľahšie dostupných častí. Okolo celého areálu vedie okruh, na ktorom vám postupne predstavia jednotlivé osady a jaskynné domy, v ktorých žili pôvodní obyvatelia.
Indiáni mali v tých časoch vynikajúcu kondíciu. Vstupy do jaskýň boli kedysi ešte zložitejšie a oni po nich prechádzali niekoľkokrát do dňa. Zároveň patrili medzi tajomné národy. Ich život sa spájal s viacerými rituálmi a skalné osady boli opradené rôznymi poverami. Ľudia sa im často vyhýbali, pretože ich považovali za nekultivovaných divochov a mali z nich strach.
Prehliadka parku je urobená interaktívnym spôsobom. Prechádzka celou oblasťou je sústredená na život indiánov. Dostanete sa do ich obydlí, obzriete si miesta, kam chodili loviť a kde sa stretávali. V jednom zo skalných útesov sa nachádza múzeum, v ktorom uvidíte všetky predmety, ktoré sa podarilo nájsť počas archeologického skúmania. I tie dokazujú mimoriadnu inteligenciu tohto národa. Anasaziovia používali misy, košíky, hrnce, ale aj šperky, ktoré boli súčasťou tradičného odevu. Pozriete si tiež krátky film, v ktorom vám predstavia presné fungovanie jednotlivých kmeňov a oboznámia vás so všetkým, čo sa od nich potom rozšírilo do sveta.
Domáci obyvatelia vymysleli napríklad pukance. Boli známi pestovatelia kukurice, ktorú si takto pražili nad ohňom. Taktiež mali bohaté úrody zemiakov, paradajok a vybraných strukovín.
tags: #piestany #ostrov #kukurica