Vedeli ste, že veľryba nie je ryba, ale cicavec, ktorý sa úplne adaptoval na život vo vode? Dokonca má telo pokryté srsťou (aj keď jej nie je veľa), dýcha pľúcami a svoje mláďatá dojčí vlastným mliekom.
Veľryba vyzerá na prvý pohľad naozaj ako ryba, najmä ak ju porovnáme s veľkou rybou, ako je žralok obrovský. Avšak z vývinového hľadiska je bližšie k človeku - tak ako my, aj veľryby patria k cicavcom: sú teplokrvné, dýchajú vzduch a namiesto kladenia vajec rodia živé mláďatá. Líšia sa od nás najmä tým, že kým my žijeme na súši, ony žijú vo vode.
Ryby a Paryby: Základné Rozdiely
Podaktorí ľudia mylne zaraďujú všetko, čo má chvost a plutvy, medzi ryby. V skutočnosti tieto živočíchy triedime do dvoch základných skupín: ryby a paryby. Ak hovoríme o chvoste a plutvách, sú tu ešte aj cicavce (veľryby, kosatky, delfíny a pod.). Avšak tie medzi ryby zaradiť vôbec nemôžeme.
Čo sú vlastne ryby?
Zaraďujeme sem všetky druhy s pevnou kostenou kostrou. Ďalším ich typickým znakom je plynový mechúr, ktorý im umožňuje udržať sa v ktorejkoľvek hĺbke bez veľkého vynaloženia energie. Taktiež im umožňuje stúpanie a klesanie len zmenou polohy a zabraním plutiev. Zmeny tlaku vody reguluje mechúr automaticky pridaním alebo zmenšením objemu množstva plynu, veľkosť mechúra však zostáva nezmenená. Každé pravidlo má svoju výnimku, a tak je to aj u rýb. Podaktoré z nich tento mechúr nemajú, pretože sú prispôsobené životu na dne. Ryby sú veľmi rôznorodé od maličkých ako necht až po tie veliké niekoľko metrov. Celkom ich je viac ako 23 000 druhov.
Čo sú vlastne paryby?
Ide o druhy, ktoré majú (na rozdiel od rýb) chrupavkovitú kostru. Sem zaraďujeme žraloky, raje a chiméry. Ich zvápenatená chrupavka je spojená tkanivom so svalstvom, ktoré im zabezpečuje pohyb (len) vpred. Nedokážu cúvať. Existuje okolo 350 druhov žralokov, 500 druhov raji a 35 druhov chimér. Chiméry sú považované za jedny z najpodivuhodnejšie vyzerajúcich stvorení. Tvarom tela pripomínajú žraloky, ale spôsobom plávania raje. Často sa im hovorí "slonie žraloky", pretože majú podivný rypák, ktorý je pružný a pripomína chobot.
Veľryby: Cicavce Oceánov
Veľryby sú mohutné morské tvory, ktoré si svojou honosnosťou a veľkosťou získali titul najväčších zvierat planéty. Ich obrovské rozmery, inteligentné správanie a jedinečný spôsob života fascinuje mnoho ľudí. Veľryby sú cicavce, ktoré žijú v oceánoch po celom svete. Často migrujú aj niekoľko stoviek kilometrov za potravou alebo na miesta, kde sa zhromažďujú a vytvárajú nové potomstvo. Ich rozmery sa pohybujú od 2 až do 30 metrov, a preto si nesú prvenstvo vo veľkosti. Poznáme viac ako 90 druhov veľrýb. Medzi tie najznámejšie patria modré veľryby, vorvane, narvaly či keporkaky. Niektoré z týchto druhov sa časom stali ohrozenými druhmi. Ich pokles nastal hlavne v 19. a 20. storočí.
Velryby, delfíny a sviňuchy sú známe pod spoločným názvom veľrybovce, čo doslova znamená "veľké morské zvieratá". Delia sa na 2 skupiny: zubaté a bezzubé veľryby. Existuje asi 37 druhov delfínov, 23 druhov veľkých veľrýb s pravými zubami (bezkosticovcov), 10 druhov bezzubých veľrýb (kosticovcov) a 6 druhov sviňúch. Vyzerajú síce ako ryby, sú to však teplokrvné cicavce, dýchajúce vzduch.
Prečo sú veľryby cicavce?
Rovnako ako aj iné cicavce, veľryby majú pľúca, nie žiabre. Práve preto môžeme veľryby vidieť, keď sa plavíme po oceáne. Veľryby nežijú vo vode ako iné ryby, pravidelne sa vynárajú za kyslíkom. Hoci veľryby dýchajú kyslík, nemajú nos. Namiesto toho majú špeciálny dýchací otvor umiestnený na vrchu hlavy. Keďže veľryby sú cicavce, prirodzene sú teplokrvné. To znamená, že si udržiavajú stálu teplotu tela aj v studenej vode. Pod kožou majú vrstvu tuku, ktorá im pomáha udržiavať teplo vnútri tela, aj keď vonkajšia pokožka je chladná. Teplokrvnosť u veľrýb im pomáha udržiavať správne fungovanie orgánov a enzýmov, čo je kľúčové pre prežitie.
Blue Whale blowing 100 meter from the boat - Baja California - Thore Noernberg Whale Watching
Dýchanie
Veľryby sa musia nadýchnuť na hladine. Pri vydýchnutí vypúšťajú vlhký, teplý vzduch z nozdier na temene. Stĺpec pary môže vystreknúť až do výšky 10 metrov. Potom sa veľryba niekoľkokrát nadýchne a na niekoľko minút sa ponorí. Zubaté veľryby majú jeden dýchací otvor, kosticové majú dva. Niekedy - po dlhých ponoreniach - tak lačnejú po vzduchu, že vyletia nad hladinu ako vystrelené torpédo a padajú nazad s ohlušujúcim špľachotom. Potom chvíľu odpočívajú, niekoľko ráz sa zhlboka nadýchnu a opäť zmiznú pod hladinou. Po nadýchnutí sú veľryby schopné vydržať pod vodou aj vyše hodiny.
Teplokrvnosť a adaptácia na vodu
Hoci sú prispôsobené k životu v moriach, nevypadajú veľryby ako typickí cicavci. Namiesto predných nôh majú plutvy a zo zadných končatín zostali len náznaky skryté vo vnútri tela. Plutvy slúžia na pohyb a udržiavanie rovnováhy, hlavnou hnacou silou je však silný, vodorovne postavený chvost. Veľryba kýva chvostom zhora nadol a tak sa poháňa vpred. (Ryba má chvost postavený zvisle a kýva ním zboka na bok).
Zmysly veľrýb
Veľryby nemôžu dýchať ústami, vzduch naberajú dýchacími otvormi. Aby veľrybu neštípali pod vodou oči od morskej soli, chránia ich špeciálne mastné slzy. Šírku ich zorného uhla ovplyvňuje tvar hlavy a poloha očí. Keď je veľryba hlboko pod vodou, orientuje sa pomocou zvuku: načúva zvukom iných tvorov pomocou uší ukrytých za malými priehlbinami v koži.
Komunikácia a inteligencia
Veľryby sú naozaj veľmi inteligentné tvory. Niektoré druhy sú známe svojimi spevmi, ktoré im slúžia na komunikáciu. Tieto zvuky sa prenášajú pod vodou na obrovské vzdialenosti. Ich nízkofrekvenčné kvílenie je najhlasnejším zvukom vydávaným živým tvorom (188 decibelov). Keďže pod vodou sa zvuk pohybuje 4,5-krát rýchlejšie, dosiahne aj väčšiu vzdialenosť ako vo vzduchu, preto je počuteľný až na vzdialenosť 850km. Ich zvuky môžu mať aj špeciálny význam - slúžia ako varovné signály, volanie o pomoc, privolávanie partnera, výstraha nepriateľovi alebo výzva na hru. Napríklad vráskavce spievajú celý deň a celú noc iba s krátkymi jednominútovými prestávkami na nadýchnutie.
Rozmnožovanie a starostlivosť o mláďatá
Rast a vývin mláďat veľrýb a delfínov pripomínajú pomery u človeka. Kým dieťa sa narodí po 9 mesiacoch, mláďatá veľrýb zotrvávajú v maternici 12 mesiacov a u niektorých zubatých predstaviteľov až 18 mesiacov. Veľryby mávajú zvyčajne iba jedno mláďa. Rodičia sú trpezliví, majú pre mláďa porozumenie, aj keď je priveľmi hravé. Chránia ho pred predátormi a postupne ho učia nachádzať si potravu.
Dva mesiace pred pôrodom váži plod vráskavca ozrutného 2 tony. Rastie teda približne tisíc raz rýchlejšie ako ľudský plod. Novorodený vráskavec tohto druhu meria 6 až 7 metrov. Denne vypije okolo 200 litrov materského mlieka, každú hodinu priberie až 4 kg. Po 7 mesiacoch dosahuje malý vráskavec dĺžku 15m, čo predstavuje dve tretiny dĺžky matkinho tela.
Potrava a migrácia
Potrebujú jej veľa, no ich obľúbené jedlo je dostupné iba v určitých oblastiach a iba v istom čase. Hoci sú veľryby ustavične na cestách za novými pasienkami, najlepšie pastviská navštevujú už celé stáročia. Najbohatšie pastviská bývajú zvyčajne v studených vodách ďaleko na severe alebo na juhu, ako v Antarktíde, pri Cape Cod, Newfoundlande, na Aljaške, a to najmä počas leta. Bližšie k rovníku, kde sa rozmnožujú, je primálo potravy, preto musia do konca leta čo najviac pribrať, iba tak vedia prežiť zo svojich tukových zásob celý zvyšok roka. Napr. najväčším cestovateľom je vráskavec dlhoplutvý, ročne prepláva asi 20 tisíc km.
Kosticové sa živia drobnými živočíchmi, ktoré v ústach cedia cez akési sito z kostic (rozstrapkaných rohovinových platní). Z väčších druhov má zuby iba vorvaň a vorvaňovec. Ostatné, napríklad plejtváci alebo keporkaky, majú v tlame stenu z kostic, z materiálu podobného ľudským nechtom. Najpozoruhodnejšími hltačmi sú vorvane tuponosé. V žalúdku jedného exemplára sa našlo až 28 000 drobných kalamárov.
Ohrozenie veľrýb
Človek odpradávna využíval bohatstvo poskytované oceánmi. Moria boli plné veľrýb, delfínov a sviňúch. Rybári a námorníci často pozorovali fontány týchto tvorov a obdivovali ich kúsky nad hladinou. V posledných storočiach sa však využívanie morského bohatstva zmenilo na bezuzdné drancovanie. Dnes sú už moria oveľa smutnejšie, lebo veľryby a ich príbuzní nenávratne zmizli z mnohých častí sveta. Vinou lovenia sú veľryby na pokraji vyhubenia, a hoci lov veľrýb na obchodné ciele je dnes oficiálne zakázaný, neveľký počet veľrýb sa ešte stále stáva jeho obeťou.
Vyše 100 000 delfínov a sviňúch padne každý rok za obeť mäsiarom a ešte viac sa utopí v rybárskych sieťach. Navyše rozvoj moderného priemyslu zapríčinil postupné znečistenie nielen pobrežných vôd, ale aj otvoreného oceánu. V roku 1864 sa vďaka jedinej udalosti dramaticky zmenilo celé veľrybárstvo. Nór Sevend Foyn vyvinul strašnú harpúnu, ktorá sa už nehádzala rukou, ale ju vystreľovali z kanóna. A ak taká harpúna zasiahne veľrybu, po dvoch či troch sekundách v tele zvieraťa vybuchne granát. Veľryby nemali nijakú šancu odolať tejto zbrani, takže sa dostali až na pokraj záhuby.
V priebehu posledných 30 rokov sa vo vakových sieťach utopilo asi 7 miliónov delfínov. Tieto siete sa používajú pri love tuniakov najmä vo východných, tropických oblastiach Tichého oceánu. Keďže delfíny a tuniaky zvyčajne putujú spolu, ak rybári spozorujú delfíniu „školu“, vedia, že nablízku sú aj tuniaky. V niektorých oblastiach používajú rybári rozľahlé vlečné siete. Ich dĺžka môže dosahovať až 50km, pričom visia vo vode ako záclony do hĺbky vyše 10m.
Takéto bezohľadné a bezcitné zabíjanie veľrýb zapríčinilo, že všetky druhy veľrýb sú dnes uvedené v zozname ohrozených zvierat. Bezprostredné nebezpečie vyhynutia hrozí veľrybe čiernej (Eubalaena glacialis), vráskavcovi ozrutnému (Balaenoptera musculus) a sviňuche kalifornskej (Phocoena sinus).
Veľryby sa spočiatku lovili iba na mäso. Postupne sa však začal využívať na výrobu rozličných produktov aj ich tuk, koža, kosti, zuby a iné časti tela. Dnes sa už prístup ľudí k nim začína postupne meniť. Po mnohých rokoch úsilia ochranárov vydala väčšina krajín zákaz ich zabíjania. V roku 1979 vyhlásili za rezerváciu veľrýb, delfínov a sviňuch celý Indický oceán. Pozorovanie veľrýb a delfínov vo voľnej prírode sa pre mnohých ľudí stáva zážitkom na celý život.
tags: #preco #velryba #nie #je #ryba