Starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti štátu a kultúrnej úrovne jeho obyvateľstva. Na Slovensku je táto oblasť regulovaná Zákonom č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. Tento zákon, spolu s jeho novelami, definuje podmienky a postupy pre nakladanie s poľnohospodárskou pôdou, najmä v súvislosti s jej odňatím na nepoľnohospodárske účely.
Novela zákona č. 219/2008 Z. z. a zavedenie odvodov
Dňa 1. januára 2009 nadobudla účinnosť novela Zákona č. 220/2004 Z. z. vykonaná Zákonom č. 219/2008 Z. z. Táto novela sprísnila podmienky pre odňatie poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy. Tieto odvody, ktoré boli zrušené v roku 2004, boli znovu zavedené a možno ich považovať za tzv. selektívnu daň. Nová povinnosť zaplatiť odvod sa vzťahuje aj na toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia obvodného pozemkového úradu o jej odňatí.
V prípade, ak odvod nebude zaplatený včas, novela ustanovuje aj povinnosť zaplatiť penále za každý, aj začatý deň omeškania vo výške 0,5% z nezaplatenej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti odvodu. Odvody aj penále sú príjmom štátneho rozpočtu.
Zmeny v pojmosloví a povinnostiach
Na účely zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sa poľnohospodárskou pôdou rozumie produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Novela upravuje, že pod odnímanou plochou je potrebné rozumieť pozemok alebo tú jeho časť, na ktorej dochádza k zmene druhu pozemku z poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársku pôdu.
Okrem iného, každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch. Povinnosť odburiňovania neobrábaných pozemkov bude mať vlastník i užívateľ aj po novele, ak zákon o ochrane prírody a krajiny neustanovuje inak.
Postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely
Na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Toto rozhodnutie vydáva miestne príslušný Okresný úrad, Poľnohospodársky a lesný odbor.
Potrebné dokumenty k žiadosti o odňatie
Právnické alebo fyzické osoby, ktoré žiadajú o trvalé odňatie alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy, sú povinné k žiadosti priložiť:
- Súhlas s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na stavebné zámery a iné zámery, resp. súhlas s nepoľnohospodárskym použitím poľnohospodárskej pôdy, resp. súhlas s individuálnym návrhom nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy na konkrétny stavebný zámer alebo iný zámer.
- Projektovú dokumentáciu.
- Bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy s návrhom na jej hospodárne využitie, osobitne na trvalé odňatie a osobitne na dočasné odňatie. Túto bilanciu vypracúva fyzická osoba s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa poľnohospodárskeho smeru alebo prírodovedného smeru so zameraním na pôdoznalectvo, alebo právnická osoba, ktorá takúto fyzickú osobu zamestnáva.
- Projekt spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov. Tento projekt vypracúva rovnako kvalifikovaná fyzická alebo právnická osoba.
- Základné identifikačné údaje o pozemku, ktoré obsahujú:
- Výpis z katastra nehnuteľností.
- Kópiu katastrálnej mapy s vyznačením parciel navrhovaných na odňatie.
- Dve vyhotovenia geometrického plánu plôch navrhovaných na odňatie.
- Potvrdenie o bonitovanej pôdno-ekologickej jednotke.
- Vyjadrenia účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy.
- Právoplatné územné rozhodnutie alebo potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a stavebného konania.
- Iné údaje potrebné na posúdenie nepoľnohospodárskeho zámeru na poľnohospodárskej pôde, napríklad územný plán.
- Výpočet odvodu pre celý rozsah odňatia s výnimkou podľa § 17a zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Vzory žiadostí a zoznam potrebných dokumentov nájdete na karte Okresný úrad, Odbor opravných prostriedkov, Referát pôdohospodárstva v sídle kraja.
Výnimky z potreby rozhodnutia o odňatí
Po nadobudnutí účinnosti novely rozhodnutie o odňatí nebude potrebné vydať v prípade, ak:
- Pôjde o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia a výmera jednotlivých uvedených objektov nepresiahne 25 m2 a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do 15 m2.
- Pôjde o výmeru odnímanej plochy do 500 m2 v hraniciach zastavaného územia obce.
V týchto prípadoch vydá obvodný pozemkový úrad stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde na základe kópie katastrálnej mapy.
Zmeny druhu pozemku a ich regulácia
Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy na základe žiadosti vlastníka alebo užívateľa vydá záväzné stanovisko k zmene druhu pozemku, ak ide o zmenu jedného poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný poľnohospodársky druh pozemku alebo nepoľnohospodárskeho druhu pozemku (okrem lesného) na poľnohospodársky druh pozemku. V prípade potreby si vyžiada odborné stanovisko pôdnej služby.
Prílohou žiadosti sú: kópia z katastrálnej mapy, výpis z listu vlastníctva, vyjadrenie vlastníka pozemku a vyjadrenie štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny, prípadne geometrický plán, ak dochádza k deleniu parcely. Pri zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku na ovocný sad žiadateľ predkladá aj projekt na zriadenie ovocného sadu s odborným stanoviskom Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Rozhodovanie o pochybnostiach
Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy z vlastného podnetu alebo na žiadosť vlastníka alebo užívateľa rozhodne o zmene druhu pozemku, ak je pochybnosť o tom, či pozemok je, alebo nie je poľnohospodárskou pôdou. Predmetom rozhodovania sú pozemky, ktoré:
- Vplyvom prírodných procesov zmenili vlastnosti a charakter pôdneho profilu tak, že zodpovedajú charakteru nepoľnohospodárskej pôdy, ale sú v katastri evidované ako poľnohospodárske druhy pozemkov (napr. rokliny, výmole, vysoké medze s krovinami alebo s kamením, plochy zanesené štrkom riek, slatiny, plochy trvalo zamokrené alebo porastené rašelinovým machom).
- Vplyvom prírodných procesov zmenili vlastnosti a charakter pôdneho profilu tak, že zodpovedajú charakteru poľnohospodárskej pôdy, ale sú v katastri evidované ako ostatná plocha, vodná plocha alebo zastavaná plocha a nádvorie.
- Sú dlhodobo zalesnené a sú vhodné na preradenie do lesných pozemkov.
Pri rozhodovaní orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy prihliada na odborné stanovisko pôdnej služby a v prípade zalesnených pozemkov aj na záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a vyjadrenie štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny, ak sa pozemok nachádza v treťom až piatom stupni územnej ochrany prírody a krajiny.
Zriadenie porastov rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde
Porast rýchlorastúcej dreviny na produkciu drevnej biomasy možno založiť na poľnohospodárskej pôde, len na ploche väčšej ako 1000 m2 a najviac na 20 rokov. Porast možno založiť na poľnohospodárskej pôde, ktorá je zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do piatej až deviatej kvalitatívnej skupiny alebo na poľnohospodárskej pôde kontaminovanej rizikovými látkami.
Zakladateľ porastu rýchlorastúcich drevín je povinný podať žiadosť o registráciu do registra plôch rýchlorastúcich drevín, ktorý vedie obvodný pozemkový úrad. K žiadosti na zápis do registra prikladá výpis z listu vlastníctva, doklad preukazujúci nájomný vzťah k pozemku a základné identifikačné údaje o ploche navrhovanej na výsadbu.
Zakladateľ porastu je povinný vykonať spätnú rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy v termíne do ukončenia pestovania rýchlorastúcich drevín.
Oslobodenie od odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy
Novela v ustanovení § 17a zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy taxatívne vymedzuje prípady, v ktorých sa odňatie poľnohospodárskej pôdy oslobodzuje od platenia odvodov. Od odvodov sa oslobodzuje odňatie poľnohospodárskej pôdy na:
- Stavby, zariadenia a opatrenia slúžiace na sprístupnenie a ochranu poľnohospodárskych pozemkov (napríklad poľné cesty, protierózne a protipovodňové opatrenia).
- Výstavbu diaľnic, ciest pre motorové vozidlá I., II. a III. triedy a obecné komunikácie vo vlastníctve obce podľa schváleného územného plánu.
- Výstavbu zariadení na zabezpečenie úloh obrany štátu.
- Individuálnu bytovú výstavbu na pozemku do 1 000 m2.
- Výstavbu v zastavaných areáloch poľnohospodárskych a priemyselných podnikov.
- Výstavby bytov a verejnoprospešných stavieb, ktorých investorom je obec.
- Výstavbu podniku, ktorému bolo vydané rozhodnutie o investícii vo verejnom záujme.
- Stavby, o ktorých vo výnimočnom prípade rozhodne vláda SR.
- Účely usporiadania druhu pozemku zastavaných stavbami na poľnohospodárske a priemyselné účely do dňa 24. júna 1991.
Ustanovenie o oslobodení od odvodov nemožno použiť, ak sa v katastrálnom území obce nachádza vhodný pozemok zaradený podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do 6. až 9. skupiny.
tags: #priloha #cislo #3 #zakon #220 #2004