Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), často označovaný ako dúhak, je druh ryby z čeľade lososovitých, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky. Pre svoju rýchlosť rastu, prispôsobivosť a výbornú kvalitu mäsa sa stal jednou z hlavných chovaných rýb nielen u nás, ale aj vo svete. Zároveň je pstruh dúhový najčastejšie vysádzanou lososovitou rybou do našich rybárskych revírov.
Hoci nie je pôvodnou rybou našich riek, úspešne sa introdukoval a rozšíril do najmenej štyridsiatich piatich krajín sveta a na všetky kontinenty okrem Antarktídy. V niektorých oblastiach, ako je Južná Európa, Južná Amerika a Austrália, má však negatívny vplyv na pôvodné druhy, ktoré buď napadá, preberá im potravu, alebo prenáša choroby.
Charakteristika pstruha dúhového
Pstruha dúhového zdobí široký, väčšinou kovovo ligotavý červený pruh po bokoch tela a početné tmavé škvrny. Na rozdiel od pstruha atlantického potočného nemá červené bodkovanie. Chrbát je modro alebo olivovo zelený, boky striebristé a brucho biele. Stredom bokov sa tiahne pozdĺžny ružový až červený pás, ktorý sa zvýrazňuje hlavne v období neresu. Na hlave, chrbte, bokoch, chrbtovej, tukovej a chvostovej plutve sa nachádzajú tmavé škvrny nepravidelného tvaru. Mladšie vekové štádiá majú na bokoch juvenilné škvrny.
Rozmery a rast
Pstruh dúhový bežne dorastá do dĺžky 40 až 50 centimetrov a hmotnosti 1 až 2 kilogramy. Vo voľných vodách sa však podarilo uloviť i jedince dosahujúce dĺžku 90 centimetrov a hmotnosť osem kilogramov. Vo farmových chovoch dorastajú generačné ryby až do hmotnosti 11 - 13 kilogramov. Rast pstruha je značne premenlivý a závisí od podmienok, v ktorých ryba žije.
Vzťah medzi dĺžkou a hmotnosťou nie je lineárny a je vyjadrený vzorcom WW = cLb. W. W je hmotnosť v librách, L je dĺžka v palcoch, b je 2,99 pre ryby v stojatých vodách a 3,02 pre ryby v tečúcich vodách, zatiaľ čo c je 0,00042 pre ryby v stojatých vodách a 0,00037 pre ryby v tečúcich vodách.
Prirodzená potrava
Pstruhy dúhové sú predátori s rozmanitou potravou, jedia takmer všetko, čo sa k nim dostane. Ich povesť vyberavých rýb je iba legendou. Nie sú však toľko rybožravé ako pstruhy obyčajné potočné alebo sivoňe a vystačia si s hmyzom, rybími ikrami, menšími rybami (do tretiny ich vlastnej dĺžky) a rakmi, spoločne s ďalšími kôrovcami. Niektoré jedince žijúce v jazerách môžu dokonca jesť planktón. Pstruhy dúhové odchované na granuliach sa len ťažko učia loviť rybičky a postupne prechádzajú hlavne na bentickú potravu - kôrovce a larvy vodného hmyzu, alebo sa živia náletovým hmyzom.
Rozmnožovanie
Prirodzené rozmnožovanie pstruha dúhového v našich vodách nebolo preukázané. Dospieva vo veku 1-4 roky, trenie prebieha od konca marca do konca apríla. K výteru dochádza v prúdivých miestach, kde samice, v menšom počte aj samce, vytĺkajú do štrkopieskového dna miskovité hniezdo, do ktorého sú ukladané ikry. Populácie pstruha dúhového sú tak odkázané len na zarybňovanie umelo odchovaných násad.
Umělý výtěr ryb Pstruh duhový | SSRV Jakuba Krčína Třeboň
Pôvod a rozšírenie pstruha dúhového
Pstruh dúhový pochádza zo západnej časti Severnej Ameriky, z povodia Tichého oceánu. Pôvodne sa vyskytoval od Rio del Presidio v Mexiku na sever až na Aljašku. Prvé ikry boli dovezené z Kalifornie do Nemecka už v roku 1881. Odtiaľ ho chovatelia ďalej rozšírili aj na naše územie, preto sa mu hovorilo aj pstruh kalifornský dúhový.
Barón Révay doviezol prvé oplodnené ikry pstruha dúhového a sivoňa potočného (amerického pôvodu) v roku 1880 a vysadil ich do Štiavničky v povodí Váhu. Došlo k dovozom ikier aj z Dánska po druhej svetovej vojne, ktoré sa stali základným matečným materiálom väčšiny pstruhárstiev v Československu, teda aj na Slovensku. V súčasnosti existujú už formy chovaného pstruha dúhového vytierajúce sa počas celého roka, pričom výter môže byť riadený svetelnými a teplotnými podmienkami.
Chov pstruha dúhového na Slovensku
Chov pstruha dúhového na Slovensku má dlhú tradíciu a rybie farmy sa zameriavajú na produkciu kvalitného mäsa pre domáci trh aj pre export. Dôležitým faktorom úspešného chovu je kvalitná voda a krmivo.
Význam prameňov a teplíc
Niektoré rybie farmy na Slovensku majú výhodu vlastných prameňov - teplíc. Voda z týchto prameňov má stabilnú teplotu okolo 12 stupňov Celzia, čo umožňuje chovať pstruhy celoročne. Táto voda sa najprv využíva v liahni, kde si udrží teplotu, a potom ide von do nádrží. Takýto systém chovu je na Slovensku ojedinelý a umožňuje skrátiť čas potrebný na dosiahnutie tržnej veľkosti pstruha na 17 mesiacov. Pri chove v riečnej vode by to trvalo až 24 mesiacov.
Rozmnožovanie a chov
Rozmnožovanie pstruha dúhového prebieha ručným vytieraním. Pstruh dúhový sa sám nevytrie, preto je potrebné vypučiť ikry z matky, semeno zo samcov a oplodniť ich. Na farmách sa ročne spracuje okolo 1 600 ikernačiek, ktoré majú priemerne osem kíl. Najplodnejšie sú pstruhy medzi štvrtým a ôsmym rokom života.
Po oplodnení sa ikry umiestňujú do sklenených fliaš s prúdiacou vodou, kde sa neustále točia a miešajú. Kým nemajú očká, nemôže sa s nimi manipulovať. Následne sa malé rybičky presúvajú do žľabov, kde sa rozkrmujú. Až do veľkosti päť centimetrov sa držia vnútri a potom idú von do nádrží, kde sú rozdelené podľa veľkostí.
Krmivo a kvalita mäsa
Kvalita krmiva má zásadný vplyv na rast a kvalitu mäsa pstruhov. Na Slovensku sa používa rybia kŕmna zmes z Dánska, ktorá obsahuje pomleté morské živočíchy. Špecifickým produktom je pstruh dúhový lososový, ktorého svalovina sa farbí do oranžovočervenej farby vďaka prítomnosti astaxantínu a karoténu v krmive. Tento pigment sa získava z pancierov kôrovcov a pridáva sa do kŕmnych zmesí. Astaxantín zjemní chuť mäsa, a preto je pstruh dúhový lososový stále viac vyhľadávaný.
Pstruh dúhový v jazerách a vodných nádržiach
Pstruh dúhový sa pomerne dobre osvedčil v niektorých uzavretých vodných nádržiach, hlavne v prvých rokoch po napustení (Hnilecká vodná nádrž, vodárenské nádrže - Hriňová, Klenovec, Bukovec a ďalšie). Vo väčších nádržiach sa občas ulovia jedinci prechádzajúci k jazernej forme. V stojatej vode sa zdržuje v stĺpci a aktívne vyhľadáva potravu. Tu dokáže neuveriteľne rýchlo rásť, takmer ako v intenzívnych rybničných chovoch. Nie sú výnimkou prírastky pol kila ročne, u väčších jedincov dokonca ešte viac. Zdolávanie takýchto veľkých rýb už pripomína skôr zdolávanie lososov a rovnako aj ich stolová hodnota je porovnateľná s lososom.
V Liptovskej Mare v roku 1989 bol ulovený pstruh dúhový s dĺžkou 73 cm a hmotnosťou 5,33 kg. Takéto pstruhy však môžeme loviť len v prípade, že ich necháme vo vode aspoň jednu, dve sezóny po vysadení narásť.
Športový rybolov pstruha dúhového
Pstruh dúhový je cenená ryba na rybárčenie aj jedlo. Je to hospodársky významný druh, uplatňuje sa predovšetkým vo farmových chovoch. Chovatelia oceňujú jeho rýchly rast a kvalitnú svalovinu. V rybárskych revíroch je cenenou športovou rybou pre bojovnosť pri zdolávaní. Ročne si športoví rybári privlastnia približne 130-tisíc pstruhov dúhových.
Pstruha dúhového lovíme dvomi základnými spôsobmi: prívlačou a muškárením. Pri prívlači používame menšie umelé nástrahy - voblery, rotačné blyskáče, plandavky, gumené nástrahy, predovšetkým napodobeniny nýmf. Na menších tokoch vystačíme s prútom dlhým 2,1 metra a vrhacou záťažou do 10 gramov, na menšom navijaku použijeme silon s priemerom 0,14 - 0,18 milimetra. Pstruhy dúhové sú populárnym terčom pre muškárov, môžu sa ale loviť aj pomocou spinnerbaitov, mušky, vnadidiel a woblerov, alebo pomocou živých návnad, ako sú máloštetinavce alebo čerebľe.
Pstruh dúhový vs. pstruh potočný
Pstruh dúhový úspešne vyplnil medzeru v zdevastovaných podhorských tokoch, kde po zimných náletoch kormoránov nezostalo z populácie lipňa prakticky nič a zo pstruhov potočných len ojedinelé jedince. Ľahko dostupné násady konzumných dúhakov tak umožnili rýchle opätovné oživenie týchto vôd. Avšak vysadzovať drahé násady pstruha potočného, lipňa, či hlavátky preto, aby sa najbližšiu zimu stali opäť ideálnym krmivom pre invázneho kormorána, je čistým plytvaním.
Hoci je pstruh dúhový výbornou športovou rybou, jeho hlavný význam je v intenzívnom chove na trhovú rybu pre vynikajúcu konverziu krmiva (kŕmny koeficient pod 1), rýchly rast a kvalitu mäsa. Prednostné zarybňovanie menších pstruhových potokov pstruhom dúhovým však negatívne vplýva na populáciu pôvodného pstruha potočného. Dúhak si rozhodne nájde svoje miesto vo väčších pstruhových a lipňových vodách s dostatkom prirodzenej potravy.
Porovnanie vlastností pstruha dúhového a pstruha potočného:
| Vlastnosť | Pstruh dúhový | Pstruh potočný |
|---|---|---|
| Pôvod | Severná Amerika | Európa |
| Rýchlosť rastu | Rýchly | Pomalší |
| Prispôsobivosť | Vysoká | Nižšia |
| Potrava | Menej vyberavý | Viac vyberavý |
| Rozmnožovanie v našich vodách | Nepreukázané | Prebieha |
| Vplyv na pôvodné druhy | Potenciálne negatívny | Prirodzený |
Spracovanie a príprava pstruha dúhového
Mäso pstruha je veľmi jemné, chutné a dá sa ľahko oddeliť od kosti. Chuť mäsa jednotlivých pstruhov veľmi závisí od kvality vody v prostredí, z ktorého pstruh pochádza. Pstruh chuti najlepšie, ak je čerstvo údený.
Tradičnou formou úpravy je údenie. Pripravuje sa smažením, varením (aj v pare), pečením, grilovaním alebo údením. Obvyklá úprava je celý pitvaný, celý pitvaný odkostený, alebo filety s kožou.
Ak vám záleží na svojom psychickom aj fyzickom zdraví, mali by ste zbystriť pozornosť. Pstruh je veľmi užitočnou rybou v našich vodách, keďže sa živí hmyzom. Ak by sa hmyzom neživil, na týchto miestach by mohlo hroziť premnoženie. Je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že pstruh je zdravá ryba, ktorú by sme mali jesť párkrát za mesiac.
tags: #pstruh #duhovy #v #jazere