Pstruh potočný (latinský názov: Salmo trutta m. fario, syn. Salmo trutta morpha fario) je pôvodný a veľmi cenený obyvateľ európskych vôd. Predstavuje takzvanú sladkovodnú formu druhu Salmo trutta, ktorá sa tisícročia prirodzene prispôsobovala životu v tečúcich riekach a potokoch. Všade tam, kde žije alebo kedysi žil pstruh morský, sa vytvorili jeho stále sladkovodné populácie, ktoré prestali migrovať do mora. Migrujúce a stále sladkovodné populácie však môžu spontánne prechádzať jedna v druhú. Ak žijú v tečúcich vodách, vytvárajú tzv. pstruhy potočné, ak v jazerách - pstruhy jazerné. Pstruh potočný je obľúbená sladkovodná ryba patriaca do čeľade lososovitých (Salmonidae).
Na Slovensku sa pstruh potočný teší čoraz väčšej obľube a lososovité vody, v ktorých sa vyskytuje, sú tu dosť rozšírené a dostupné. Ako ryba náročná na čistotu vôd a vysoký obsah kyslíka uprednostňuje podhorské toky a chladné jazerá.
Základná charakteristika a vzhľad
Pstruhy majú vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Telo má torpédovité a svalnaté, ideálne stavané na prekonávanie silných prúdov. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička, ktorá sa nachádza medzi chrbtovou a chvostovou plutvou. V bočnej čiare má 110-120 malých šupín, medzi tukovou plutvičkou a bočnou čiarou 14-19 (zväčša 16, vrátane šupín bočnej čiary). Má tupý rypák a široké ústa (kútiky dosahujú až za oči).
Sfarbenie pstruha potočného veľmi závisí od stanovišťa, zväčša je zelenavé až hnedasté. Na bokoch sú tmavé, pozdĺž bočnej čiary a pod ňou červené, svetlo lemované škvrny. Tuková plutvička je svetlá, s červenými bodkami. Mladé ryby majú 6-9 tmavých priečnych pruhov. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej. Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň.
Medzi typické znaky pstruha potočného patria:
- Tuková plutvička
- Žltkasté sfarbenie bokov
- Červené a čierne škvrny
- Chvostová plutva bez škvŕn
Zadný okraj chvostovej plutvy mladých jedincov je vykrojený, v starobe je takmer rovný.
Potočné pstruhy dosahujú dĺžku 500 mm a hmotnosť 1 kg, vzácne do 2 kg. Jazerné pstruhy do 6 kg, výnimočne aj 30 kg. Bežná dĺžka je 20-40 cm, maximálna 50 cm. Dĺžka života pstruha potočného môže byť až 20 rokov.
Výskyt a životné prostredie
Pôvodný areál pstruha potočného zahŕňa Európu, severnú Afriku a časť Ázie. Vyskytuje sa v studených, na kyslík bohatých tečúcich vodách a jazerách so štrkovým a pieskovým podkladom od Španielska naprieč celou Európou po Ural. Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov, ktorých voda je bohatá na kyslík a teplota nepresahuje 18 stupňov. Podľa výskytu pstruha sa tieto, mnohokrát veľmi podobné toky nazývajú aj pásmom pstruhovým.
Je náročný na čistotu vody a vysoký obsah kyslíka, ktorý je limitujúcim faktorom pre jeho ďalšie rozšírenie. Práve chladná na kyslík bohatá voda umožnila prežívaniu pstruha v takzvaných sekundárnych pstruhových pásmach pod údolnými nádržami. Pstruh je typická stanovištná ryba. Znamená to, že si v toku nájde svoje obľúbené miesto - napríklad hlboký vír, vymletý breh alebo úkryt pod koreňmi stromov - ktoré si stráži a z ktorého vyráža za potravou. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. S rastúcou veľkosťou je pstruh stále viac teritoriálnou rybou vyberajúcou si výhodné stanovisko s dostatočnou hĺbkou, ktorá ho ukrýva pred svetlom a dáva mu zrejme väčší pocit istoty.
Spôsob života a rozmnožovanie
Pstruh potočný je nemigrujúca trpasličia forma z veľkej skupiny pstruhov (Salmo trutta, celkovo 15 foriem resp. poddruhov v celej Európe). Neres prebieha od septembra do februára. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Samica pomocou chvostovej plutvy vytĺka do štrku priehlbinu (hniezdo), do ktorej uloží 4-5 mm veľké, červenavé ikry (asi 1 000-1 200 na kg hmotnosti samičky). Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik. Mlaď sa vyliahne o 2-4 mesiace. Pohlavnú dospelosť dosahuje pstruh potočný vo veku 2-4 rokov.
Potrava pstruha potočného
Pstruh potočný má veľmi pestrý jedálniček. Mladšie jedince sa živia prevažne drobnými vodnými organizmami a malými živočíchmi každého druhu, aj lietajúcim hmyzom. Za zvýšenej vody konzumuje i suchozemské organizmy splavené vodou a unášané prúdom. Väčšie jedince sú aktívnymi dravcami. Svoju stravu si s obľubou spestrujú menšími rybkami, napríklad čerebľami alebo hlaváčmi, v starobe žubrienky a malé ryby. S rastúcou veľkosťou pribúdajú v potrave pstruha rybky a veľké exempláre už tento typ potravy preferujú a bežne konzumujú i jedince vlastného druhu.
Ochrana a revitalizácia pstruha potočného na Slovensku
V súčasnosti početnosť pstruha potočného klesá. Na vine sú úpravy vodných tokov, nevyrovnaná vodná bilancia posledných rokov, zvyšovanie kyslosti vody v horských oblastiach, šírenie predátorov (kormorán, vydra, norok), zarybňovanie inými druhmi (pstruh dúhový, sivoň) a nadmerný športový i nešportový rybolov. Medzi hlavné príčiny úbytku pstruhov patrí aj pokračujúca výstavba malých vodných elektrární a ťažba riečnych štrkov, ktorá ničí neresiská rýb. Zhoršená kvalita povrchových vôd vplyvom industrializácie a intenzifikácie poľnohospodárstva a opakované otravy rýb tiež prispievajú k poklesu populácií.
Prečo je pstruha stále menej?
Situácia sa rapídne zmenila. Úlovky pstruha potočného v revíroch SRZ poklesli z 88 841 ks (25 993,71 kg) v roku 2003 na 38 475 ks (12 400,95 kg) v roku 2013, čo je viac ako o polovicu! Najväčší pokles je medzi rokmi 2003 a 2005, čo priamo súvisí s prvými inváziami zimujúcich kormoránov. Pokles stavu pstruha potočného naďalej pokračuje. Medzi príčiny patrí:
- Úbytok vody: Totálny úbytok vody v horných úsekoch tokov, ktorý niekedy striedajú až povodňové vlny.
- Znečistenie: Neustále narastá množstvo „chémie“ používanej v priemysle a domácnostiach, zvyšky antibiotík, hormonálnej antikoncepcie a ďalších kontroverzných látok, ktoré končia v potokoch a riekach.
- Predátori: Stále hojnejšie vydry, volavky a kormorány. Jedna vydra spotrebuje denne 1 až 1,5 kilogramu potravy, za rok z tokov odčerpá takých 350 kilogramov rýb.
- Znehodnotenie prostredia: Regulácie tokov, migračné bariéry, výstavba malých vodných elektrární, ťažba riečnych štrkov.
- Neefektívne zarybňovanie: Premiešavanie populácií pstruhov medzi povodiami a využívanie rýb z niekoľkých málo generačných stád.
Lov na Krtonôžku/Krtonožka obecná/Lov na Červy/Nadáje/Rybku/Lov na Rieke M.D./Dunaj/Štrkovisko/
Riešenia a budúcnosť
Na udržanie populácií pstruha potočného treba vynaložiť mnoho úsilia. Medzi priority patrí odstraňovanie migračných bariér, revitalizácia upravených tokov, vodozádržné opatrenia formou budovania nízkych drevených prahov na tokoch. Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivosť o zverené toky. Užívatelia revírov dlhodobo posudzovali početnosť hospodársky preferovaných druhov rýb podľa výkazov o úlovkoch. Tie dnes nie sú smerodajné. Rybárska legislatíva umožňuje lepšie manažovanie revírov. Medzi základné opatrenia patrí zvýšenie najmenšej lovnej miery rýb a obmedzenie počtu úlovkov. Na väčšine revírov, kde sa ešte nachádza početnejšia populácia pstruha potočného, bola zvýšená jeho najmenšia lovná miera.
Športový rybolov, respektíve rybársky tlak nemôžeme radiť medzi faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú početnosť pstruha potočného v našich vodách. Medzi športovými rybármi je dnes vo všeobecnosti trendom ulovené pstruhy potočné púšťať späť do vody. V rokoch 2003 až 2013 však poklesli úlovky pstruha potočného o viac ako polovicu.
Zarybňovanie a genetika
Tak ako pri love pstruha, aj pri zarybňovaní pstruhových vôd už prevládajú pozitívne trendy. Okrem vysádzania rýchleného plôdika pstruha do revírov je populárna metóda zarybňovania formou ukladania ikier v takzvaných Vibert boxoch. Ide o uloženie ikier v štádiu očných bodov do prietočných plastových krabičiek priamo do vhodného toku, väčšinou menšieho pstruhového potoka - vlásočnice. Pstruh sa tak vyvíja už od štádia ikry vo svojom prirodzenom prostredí a je predpoklad, že ryba, ktorá sa úspešne vyliahne a neskôr aj pohlavne dospeje, sa bude vracať na neres do rovnakého toku.
Na Slovensku máme dve populácie pstruha potočného, a to čiernomorskú a atlantickú. Náležia do riečnych systémov, ktoré odvádzajú vody do Čierneho, respektíve Baltského mora. Analýzou DNA sa zistilo, že až 85 percent populácie potočákov na Slovensku v tokoch úmoria Čierneho mora má pôvod v atlantickej populácii. Z tohto dôvodu by bolo vhodné získať ryby z voľných vôd, ideálne z tokov, kde neprebiehalo umelé zarybňovanie, alebo kde naposledy prebehlo dávno, pre získavanie ikier pre zarybňovanie.
Rybársky manažment a predátori
Dôležité bude aj nastavenie rybárskeho obhospodarovania revírov. V súvislosti so zarybňovaním by mala prebehnúť dôkladná genetická analýza generačných stád. Pomohol by tiež návrat k menším liahňam v jednotlivých povodiach. Vytváranie revírov v režime Chyť a Pusť a no go zóny ako Chránené rybie oblasti by mali byť samozrejmosťou. Cieľom rybárskeho obhospodarovania by malo byť vytvorenie silných populácií pôvodných druhov rýb, ktoré sú schopné udržiavať sa samoreprodukciou. Pri neregulovanom stave rybožravých predátorov to však v súčasnosti možné nie je.
Ochrana rybožravých predátorov je v súčasnosti nadradená ochrane rýb. Bez aktívneho manažmentu vrcholových rybožravých predátorov, pstruh potočný môže byť prvou obeťou ochrany prírody. Tá v prípade voľných vôd a rýb nie je komplexná, ale zameraná jednostranne.
Tabuľka 1: Základné údaje o pstruhovi potočnom
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Latinský názov | Salmo trutta |
| Rad | Lososotvaré |
| Čeľaď | Lososovité |
| Potrava | Všežravec, dravec |
| Dĺžka života | 20 rokov |
| Pohlavná dospelosť | 2-4 rok |
| Doba rozmnožovania | Október - február |
| Bežná veľkosť | 20 až 40 cm |
| Maximum | Cez 110 cm |
| Lovná miera | 25 cm |
| Doba hájenia | 1.9 - 15.4 |
Športový rybolov pstruha potočného
Pstruh obyčajný je dravá a hltavá ryba, ktorú by bolo možné loviť prakticky všetkými spôsobmi. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší. V rybárskych revíroch sa odporúča lov na umelú mušku, kde sa praktizuje princíp „Chyť a pusť“. Rybárska legislatíva umožňuje lepšie manažovanie revírov, a preto sa zvyšuje najmenšia lovná miera rýb a obmedzuje sa počet úlovkov.
Na území Slovenska je k dispozícii 900 rybárskych revírov, ktoré ponúkajú pstruhové, lipňové, kaprovité a lososovité vody. Rybár musí vlastniť rybársky lístok a je povinný pred odchodom na rybačku zapísať do prehľadu dátum rybačky a úlovok z rybačky aktualizovať v prehľade hneď po rybačke. Rybár si v jednom dni môže ponechať najviac 2 kusy rýb akými sú kapor, lieň, šťuka, zubáč, sumec, boleň.
Druhy pstruhov
U pstruha rozlišujeme v podstate tri rôzne druhy:
- Pstruh riečny
- Pstruh jazerný
- Pstruh morský
Hoci v obchodoch prevláda pstruh riečny, pstruh dúhový, ktorý bol do Európy privezený v roku 1880 z Kalifornie, sa považuje za rovnako obľúbeného.
Pstruh dúhový
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), pôvodom zo Severnej Ameriky, bol do Európy introdukovaný v roku 1881. Jeho rýchly rast a odolnosť viedli k rozšíreniu jeho chovu aj na Slovensku. Hoci sa pstruh dúhový stal obľúbeným medzi rybármi pre svoju prispôsobivosť a bojovnosť, vyvstávajú otázky o jeho vplyve na pôvodné druhy, najmä na pstruha potočného. Pochádza z veľkej čeľade lososovitých rýb. Živí sa malými kôrovcami a jeho jemné mäso má lososovito ružové až červené sfarbenie. Pstruha dúhového možno spoznať podľa širokého červenkastého bočného pruhu, ktorý sa dúhovito ligoce.
V rybníkoch sa chovajú dva druhy lososovitých rýb: pstruh dúhový a pstruh potočný. Pstruh dúhový pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy bol introdukovaný v roku 1880 ako druh vhodný pre intenzívne rybné hospodárstvo. Rastie veľmi rýchlo. Za jeden rok narastie do veľkosti trojročného pstruha potočného. Má podobné nároky na životné prostredie ako pstruh potočný, je však viac zastúpený v stojatých vodách. Je menej náročný na kvalitu vody než ostatné lososovité ryby. Dáva prednosť chladnejším vodám, ale znáša dobre i pomerne vysoké teploty 20-22(23) °C. V týchto rybníkoch sa chová pstruh dúhový pôvodom z Kanady, jazera Camloops, dovezený k nám v roku 1966 z Dánska.
Chov pstruha dúhového
Potomstvo sa získava umelým výterom v liahni. Pre inkubáciu ikier a odchov plôdika vyžaduje teplotu minimálne 6-8 °C. Ikernačka kladie 500-3000 ikier. Vývoj ikry trvá jeden a pol až dva mesiace. Potravu v dospelosti tvorí predovšetkým bentická potrava i menšie druhy rýb. V stojatých vodách využíva i zooplanktón. Potravu zbiera po celý rok kým teplota neklesne pod 5 °C. V podmienkach chovu dorastá v 1. roku do 10-12 cm, v druhom dosahuje 20-30 cm.
Ďalšie druhy
- Pstruh riečny: Vynikajúco sa hodí na údenie, pretože ako sladkovodná ryba nemá vôbec tak výraznú chuť ako mnohé iné slanovodné ryby.
- Pstruh morský: Mimoriadne hojne sa vyskytuje v Bielom mori alebo tiež severne od Španielska a v Atlantiku.