Ruský prezident Vladimir Putin, bývalý agent KGB, je pri moci už vyše 20 rokov, čo je dlhšie než ktorýkoľvek iný ruský či sovietsky líder od čias Josifa Stalina. Jeho pôsobenie je charakteristické konsolidáciou moci, ekonomickým rastom a asertívnou zahraničnou politikou, ktorú formujú ústavné zmeny, modernizácia vojenských síl a intenzívne diplomatické vzťahy.
Ústavné zmeny a predĺženie prezidentského mandátu
Vladimir Putin v sobotu podpísal novelu ruskej ústavy, ktorá v strede týždňa hladko prešla ruským parlamentom. Nič iné ako Putinov súhlas sa ani neočakávalo, keďže hlavným účelom týchto zmien je zaistiť Putinovi, aby mohol zostať prezidentom až do roku 2036. Aby to nepôsobilo až tak okato, ústavné zmeny prirodzene nenavrhol sám Putin, ale jedna z poslankýň jeho strany Jednotné Rusko - bývalá kozmonautka a prvá žena vo vesmíre Valentina Tereškovová. Celoštátne referendum o navrhovaných zmenách sa uskutoční 22. apríla a musí ich ešte posúdiť aj Ústavný súd.
Prvý raz sa stal prezidentom v roku 2000 a v tejto funkcii pôsobil do roku 2008, keď mu ústavné obmedzenia zabránili kandidovať aj na tretie funkčné obdobie. Potom sa stal premiérom a do prezidentského kresla sa vrátil v roku 2012, pričom funkčné obdobie si nechal medzičasom predĺžiť na šesť rokov. Tieto ústavné manévre sú kľúčové pre pochopenie dlhodobej stratégie udržania moci v Rusku.
Modernizácia jadrových síl a nová jadrová doktrína
Rusko neustúpi v modernizácii jadrových síl a vo vývoji zbraní. Prekoná všetky systémy protiraketovej obrany, vyhlásil Putin. V. Putin nové zbrane predstavil zúčastneným stovkám popredných vládnych činiteľov a zákonodarcov prostredníctvom videoprojekcie. Medzi ďalším arzenálom, ktorý V. Putin spomenul v druhej časti svojho dvojhodinového prejavu, figuruje i nový typ ťažkej balistickej strely Sarmat, ako aj bezpilotný podmorský dron, ktorý štartuje z ponorky, dokáže zasiahnuť lietadlové lode a pobrežné zariadenia a je nevystopovateľný.
Ruský prezident Vladimir Putin svojím výnosom potvrdil novú ruskú doktrínu jadrového odstrašovania, rozširujúcu zoznam možností, kedy Moskva môže použiť jadrové zbrane. Cieľom novej doktríny je podľa Kremľa dať potenciálnym nepriateľom výstrahu, že ich nevyhnutne postihne odplata, ak by na Rusko či jeho spojencov zaútočili, poznamenala agentúra Reuters. Ruský vodca na konci septembra varoval, že podľa novej doktríny by Moskva mohla použiť jadrové zbrane v prípade „rozsiahleho napadnutia“ konvenčnými zbraňami zo strany nejadrovej krajiny podporovanej jadrovou mocnosťou, čo by Rusko považovalo za spoločný útok.
Obnovená jadrová doktrína umožňuje jadrovú odvetu v prípade použitia západných konvenčných rakiet Ukrajinou proti Rusku, vyhlásil Putinov hovorca Dmitrij Peskov. „Rusko si vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane v prípade agresie s použitím konvenčných zbraní proti nemu a/alebo Bielorusku ako členovi zväzového súštátia v prípade kritického ohrozenia ich zvrchovanosti a/alebo územnej celistvosti,“ povedal Peskov podľa agentúry TASS. Doktrína stanovujú, že jadrové zbrane predstavujú krajný prostriedok obrany suverenity Ruska. Ale rozširuje zoznam hrozieb, na ktorých neutralizáciu možno jadrové zbrane použiť. Okrem agresie zo strany ľubovoľného nejadrového štátu s účasťou či podporou jadrovej mocnosti je jadrová odplata prípustná tiež pri kritickom ohrození zvrchovanosti Ruska konvenčnými zbraňami, alebo pri útoku na Bielorusko ako účastníka zväzového súštátia, napísal Kommersant.
Putin AKTIVUJE jadrovú doktrínu – VAROVANIE USA Defcon 3, CELÝ SVET SA OTRIESA
Prehľad vybraných nových zbraňových systémov
Vladimir Putin vyzval obyvateľov, aby navrhli mená pre tieto nové bojové systémy. Ich vývoj zdôvodnil tým, že Rusko takto reagovalo po svojom dlhoročnom nátlaku na USA, aby Washington neodstupoval od protiraketových dohôd.
- Ťažká balistická strela Sarmat: Nový typ medzikontinentálnej strely.
- Bezpilotný podmorský dron: Spúšťa sa z ponorky, dokáže zasiahnuť lietadlové lode a pobrežné zariadenia a je nevystopovateľný.
- Stíhacie lietadlá Suchoj Su-57: Viacúčelové stíhačky piatej generácie s technológiou stealth, ktoré ich robia prakticky neviditeľnými pre radary.
- Medzikontinentálna balistická strela Bulava: Testované vypustenie z jadrovej ponorky.
Medzinárodné vzťahy a partnerstvá
Ruský prezident Vladimir Putin podpíše so svojím čínskym kolegom Si Ťin-pchingom deklaráciu o "novej ére" partnerstva a spolupráce. Lídri budú v Moskve diskutovať i o situácii na Ukrajine. Pri tejto príležitosti ocenil umiernený postoj Číny k rusko-ukrajinskému konfliktu. Peking podľa neho "rozumie skutočným príčinám tejto krízy". Peking uzavrel vlani vo februári s Moskvou takzvané partnerstvo bez hraníc, a to len niekoľko týždňov pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu.
Vzťahy so západnými krajinami sú komplexné. Putin verí v obnovu vzťahov so západnými krajinami a je pripravený stretnúť sa so Zelenským. Rusko urobí všetko pre to, aby uspokojilo energetické potreby Slovenska, povedal Putin počas stretnutia s Robertom Ficom.
Fico v Moskve
Robert Fico sa pri návšteve Moskvy stretne s Vladimirom Putinom. Dialóg je podľa slovenského premiéra potrebný. Cesta R. Fica do Moskvy vyvolala kritiku: Opozícia hovorí o poškodzovaní záujmov SR, koalícia na tom nevidí nič zlé. Počas osláv konca druhej svetovej vojny sa Fico stretne s Putinom. Robert Fico je na oslavách v Moskve. Povedal, že je v Európskej únii čiernou ovcou. V európskych krajinách sa podľa Fica prekrúca história.
Stručná biografia Vladimira Putina
Vladimir Vladimirovič Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Leningrade, kde aj vyštudoval právo na Štátnej univerzite. Jeho kariéra bola úzko spojená s činnosťou v štruktúrach sovietskych a ruských tajných služieb a Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. V roku 1975 vstúpil do sovietskej kontrarozviedky, neskôr do rozviedky a dlhý čas potom pôsobil v Nemecku. Po návrate zo zahraničia sa vrátil na svoju rodnú univerzitu, kde pôsobil ako poradca prorektora pre medzinárodné vzťahy.
Do politiky sa Putin aktívne zapojil v roku 1990. Najskôr ako blízky spolupracovník vtedajšieho reformátorského predsedu Leningradského mestského sovietu Anatolija Sobčaka, ktorý v rokoch 1991-1994 pôsobil ako šéf zahraničného odboru v petrohradskej mestskej vláde. V roku 1996, keď Sobčak prehral gubernátorské voľby, získal Putin navonok málo prestížny, no o to vplyvnejší post zástupcu riaditeľa hospodárskej správy pri prezidentovi Ruska.
V júli 1998 ho ruský prezident Boris Jeľcin vymenoval do čela Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Ruským premiérom bol od 9. augusta 1999 do 7. mája 2000. Keď 31. decembra 1999 prezident Jeľcin odstúpil z funkcie, povinnosti prezidenta krajiny vykonával Putin. V prezidentských voľbách 26. marca 2000 získal nadpolovičnú, vyše 52-percentnú podporu a v nasledujúcich voľbách prezidenta 14. marca 2004 si pozíciu obhájil ziskom až 71,2 percenta hlasov. Putin má hodnosť plukovníka v zálohe. Hovorí dobre po nemecky. Je držiteľom čierneho pásu v džude.