Rajčiny v kvetináči: Tajomstvá, ako zbaviť suché listy a získať ohromujúcu úrodu!

Každý milovník leta túži po domácich paradajkách, ale nesprávna starostlivosť môže túto túžbu zmariť. Čo robiť, ak listy vašich paradajok v kvetináčoch začnú schnúť? Tento článok sa zaoberá najčastejšími príčinami tohto problému a ponúka praktické riešenia, ako zachrániť vaše rastliny a zabezpečiť bohatú úrodu.

Príčiny Suchých Listov na Paradajkách v Kvetináčoch

Suché listy na paradajkách v kvetináčoch môžu mať rôzne príčiny, od nesprávnej starostlivosti až po choroby a škodcov. Dôležité je identifikovať správny dôvod, aby ste mohli prijať účinné opatrenia.

Nesprávna Zálievka

Nedostatočná zálievka: Sadenice paradajok majú veľmi radi vodu a mali by sa často polievať teplou vodou. Ak je zalievanie sadeníc nedostatočné, listy začnú vädnúť a vysychať.

Nadmerná zálievka: Ak sú sadenice vysadené v kvetináčoch, v spodnej časti by malo byť niekoľko otvorov. Ak nie je dostatok otvorov, sadenice sa môžu začať dusiť, paradajky vädnú, listy sú suché a opadnú. Nadbytok vody spôsobuje hniloby, ktoré sú dôsledkom nedostatkom prísunu kyslíka ku koreňom. Listy žltnú, hnednú a opadávajú.

Nevhodné Prostredie

Teplota: Ak je nádoba so sadenicami v príliš teplej mikroklíme (v blízkosti krbu, radiátora), paradajka vädne a padá. Krb príliš vysušuje vzduch v miestnosti. Koreň zostáva zdravý, ale listy sadenice na okrajoch začínajú vädnúť, vysychať, žltnúť.

Nedostatok vzduchu: Sadenice paradajok môžu padať a vädnúť aj kvôli nedostatku čerstvého vzduchu. Paradajky veľmi obľubujú vzduch, takže musíte pravidelne vetrať miestnosť alebo skleník.

Prievan: Paradajky pod neustálym prúdom studeného vzduchu vädnú a listy opadávajú.

Svetlo: Na tmavom mieste budú sadenice paradajok malé.

Zlá Pôda a Nedostatok Živín

Nekvalitná pôda: Nekvalitná pôda vedie k tomu, že sadenice paradajok vädnú. Preto pred výsadbou zeleniny je potrebné pripraviť pôdu. Žlté spodné listy paradajok môžu naznačovať, že rastlina nemá dostatok potrebných živín z pôdy. Najčastejšie sa tento problém vyskytuje na starších rastlinách s dozrievajúcimi plodmi. V tomto prípade je potrebné dodať hnojivo, ktoré obsahuje dusík.

Nerovnováha živín: Nerovnováha živín v pôde môže tiež spôsobiť žltnutie listov. Pravdepodobne je potrebné rastlinky prihnojiť a doplniť im tak zásoby dostupného draslíka a horčíka. Fialové, červené, sivé a hnedé farby listov naznačujú akútny nedostatok určitých živín v pôde. Najčastejšie im chýba fosfor, draslík alebo dusík, ale môže im chýbať aj bór alebo železo.

Prehnojenie: Ak máte podozrenie, že vaše paradajky trpia prebytkom živín, okamžite zastavte hnojenie a prepláchnite pôdu čistou vodou.

Rajčiaky často reagujú žltnutím listom na nedostatok kyslíka, ktorý je spôsobený príliš tvrdou a hutnou pôdou. Preto by ste mali vždy pri výsadbe myslieť na to, že je potrebné obohatiť pôdu o organickú hmotu.

Choroby

Fusárium: Fusárium je plesňová infekcia zdravých sadeníc. Paradajky sú infikované z pôdy, v ktorej sú spóry huby. Niekedy môžu byť zakúpené semená kontaminované plesňami. Najskôr sú ovplyvnené spodné listy paradajok, ak to včas neošetríte, potom listy paradajky vyschnú a rastlina úplne odumrie.

Bakteriálne vädnutie: U sadeníc paradajok môže tiež dôjsť k vädnutiu v dôsledku baktérií. Vyvíja sa, keď baktérie vstupujú do pôdy a množia sa.

Čierna noha: Pri chorobe ako „čierna noha“ sadenice paradajok postupne vädnú, začínajúc od koreňov. V tomto prípade stonka zeleniny začne tmavnúť a koreň hniť.

Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans): Je schopná zničiť celé porasty paradajok behom niekoľkých dní. Zvyčajne sa vyskytuje po daždivých dňoch. Najčastejším ochorením, ktoré postihuje rajčiny je fytoftóra/pleseň. Hnednúce listy a škvrny na plodoch sú prvým príznakom. Ochorenie vyvoláva huba Phytophthora infestans, rozšírenie podporujú výdatné zrážky, alebo zavlažovanie na listy a stonky. Prejavy sú na nadzemných častiach rajčiakov, na listoch sa objavujú hnedasté škvrny, neskôr vznikajú sivohnedé rozsiahle škvrny na povrchu plodov. Postihnuté plody sú znehodnotené.

Septóriová škvrnitosť (Septoria lycopersici): Drobné hnedé škvrny, spočiatku vodnaté, potom suché, okolo ktorých sa šíri žltá farba. Škvrny sa postupne zväčšujú, až listy úplne odumierajú a opadávajú. Huba napáda aj stonky a stopky kvetov, plody však ostávajú zdravé.

Bakteriálna rakovina paradajok: Spôsobuje zvlnenie listov a predstavuje mimoriadne nebezpečnú chorobu. Zdrojom nákazy môžu byť ako infikované semená, pôda, ale i kontakt s infikovaným záhradníckym náradim či rukami človeka, ktorý predtým bol v kontakte s napadnutou rastlinou.

Pri silno napadnutých rastlinách zostávajú zdravé iba najvrchnejšie listy, plody sú obnažené a vystavené nepriaznivému slnečnému žiareniu, v dôsledku čoho dozrievajú nepravidelne.

Akonáhle si všimnete, že rastliny sužuje akékoľvek hubové a plesňové ochorenie, je nutné ihneď konať. Pokiaľ ide o napadnutie plesní alebo škvrnitosťou listov, postačí pravidelné starostlivé odstraňovanie a likvidácia napadnutých častí.

Škodcovia

Vošky: Vplyvom vošiek sa konce listov a vrch deformujú, skrúcajú nadol, do tzv. lyžičkového prehnutia. Listy bývajú pokryté lepkavou medovicou vylučovanou voškami. Na rajčiakoch sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová (Myzus persicae) a voška rešetliaková (Aphis nasturtii).

Vírusy: Príčinou bledých škvŕn na listoch a pridružených deformácií v raste sú často vírusy. Prenášajú ich zvyčajne vošky a vyskytujú sa na mnohých druhoch rastlín vrátane burín.

Bzdocha Nezara viridula: Je to pomerne závažný škodca, cicia na približne až 150 druhoch rastlín od kvetov cez ovocie až po zeleninu, najmä na paradajkách.

Hrdza paradajok: Sa prejavuje prítomnosťou hnedých škvŕn na stonke a listoch.

Molica, voška, strapka, roztočec: Môžu poškodiť listy, na ktorých sa objavujú škvrny.

Ako Zachrániť Sadenice Paradajok so Suchými Listami

Ak spozorujete suché listy na vašich paradajkách, je dôležité rýchlo reagovať. Tu je postup, ako na to:

Zhodnotenie situácie

Skontrolujte pôdu: Je pôda príliš suchá alebo príliš mokrá?

Skontrolujte korene: Vytiahnite jednu paradajku a posúďte koreňový systém.

Skontrolujte prostredie: Je rastlina vystavená príliš veľkému teplu, chladu alebo prievanu?

Skontrolujte listy: Sú na listoch škvrny, hmyz alebo iné známky choroby alebo škodcov?

Úprava starostlivosti

Zálievka: Upravte frekvenciu a množstvo zálievky podľa potreby. Zalievajte vždy s ohľadom na momentálne počasie a vlhkosť pôdy.

Premiestnenie: Premiestnite kvetináč na vhodné miesto. Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú.

Vetranie: Zabezpečte pravidelné vetranie.

Hnojenie: Pridajte hnojivo, ktoré obsahuje potrebné živiny. Pri tvorbe plodov ich však môžete podporiť hnojivami, ktoré sú bohaté na obsah horčíka a draslíka. Žlté spodné listy paradajok vám môžu dávať najavo, že rastlina nemá dostatok potrebných živín z pôdy. V tomto prípade stačí dodať hnojivo, ktoré obsahuje dusík.

Ošetrenie chorôb a škodcov

Fusárium: Použite fungicíd.

Bakteriálne vädnutie: Použite „Glyocladinu“.

Čierna noha: V počiatočnom štádiu ochorenia je možné paradajky zachrániť.

Pleseň zemiaková, septóriová škvrnitosť: Použite fungicídne postreky. Na rajčiakoch sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová (Myzus persicae) a voška rešetliaková (Aphis nasturtii).

Vošky: Použite insekticíd alebo prírodné prostriedky, ako je postrek z Hnojíka alebo TRusEko Agro PRÉMIUM.

Horším variantom sú bakteriálne a vírusové ochorenia, ktoré sa prejavujú okrem žltnutia aj stáčaním listov, mozaikovým vzorom alebo hnedými pruhmi na listoch. Väčšinou sa prenášajú mechanicky pri vylamovaní výhonkov a zbere plodov. Často ich rozširujú aj škodcovia ako napríklad vošky. Najlepším riešením je infikovanú rastlinu zlikvidovať, aby sa nenakazili aj ďalšie.

Prevencia je Kľúčová

Prevencia je vždy lepšia ako liečba. Tu je niekoľko tipov, ako predísť problémom so suchými listami na paradajkách:

Zdravé semená a sadenice: Vysádzajte len zdravé semená a sadenice.

Kvalitná pôda: Používajte kvalitnú pôdu bohatú na organické látky. Pri výsadbe rastlinky saďte hlboko - až po prvé pravé listy. Keď sa sadenice ujmú a začnú rásť, odstráňte všetky časti listov, ktoré sú v kontakte s pôdou.

Správne stanovište: Vyberte teplé a chránené miesto. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní.

Pravidelná kontrola: Pravidelne kontrolujte rastliny na príznaky chorôb a škodcov.

Ekologické prostriedky: Používajte ekologické prostriedky na ochranu pred škodcami a chorobami.

Silná imunita rastlín: Dbajte na silnú imunitu rastlín skvalitnením pôdy a doprajte im kvalitnú výživu a vhodné podmienky.

Dezinfekcia: Dezinfikujte svoje záhradnícke náradie i oblečenie a ruky.

Čisté okolie rastlín: Pri pestovaní udržiavajte okolie rastlín čisté, odburinené.

Spolu s kompostom je vhodné do zeme aplikovať i vápno, ktoré pomôže živinám postupne sa uvoľňovať a ktoré zároveň pôsobí dezinfekčne.

Ďalšie Tipy a Triky

Odstraňovanie listov: Rastlinám odstraňujte len spodné listy, ktoré sa dotýkajú pôdy, alebo listy, ktoré sú poškodené.

Zalievanie: Rastliny nikdy nezalievame na listy. Polievame odstátou vodou. Rastliny na záhonoch a vo vegetačných nádobách je najlepšie zalievať skoro ráno, prípadne v nočných hodinách.

Mulčovanie: Okolie paradajok môžeme prikryť vrstvou sena, alebo tenkou vrstvou pokosenej trávy.

Morská soľ: Talianski vedci zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu. Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.

Polotieň: Počas horúcich dní vytvorte svojim rastlinám polotieň.

Zvlnenie Listov Paradajok

Zvlnenie listov paradajok môže mať rôzne príčiny, ktoré nie sú vždy spojené so suchými listami, ale môžu byť prepojené:

Stres: Rajčiaky sú citlivé tvory, ktoré môžu citlivo reagovať na rôzne faktory prostredia.

Nedostatok živín: Ak rastlina nemá dostatok živín, môže to viesť k narušenému vývoju listov, čo sa prejaví vo forme stočených listov.

Neprimerane silné slnečné žiarenie: Stáčanie listov paradajok smerom nahor spôsobuje neprimerane silné slnečné žiarenia pri nedostatku vody a vylamovanie tzv. zálistkov za prudkého slnka.

Kolísanie teplôt: Väčšie rozdiely ako 10 °C medzi dňom a nocou môžu spôsobovať zvlnenie listov paradajok.

Nedostatok vápnika: Stáčanie listov a ich odfarbovanie (najmä u starších listov) býva u paradajky pri nedostatočnem príjme vápnika.

Nedostatok medi: Zvlnenie VRCHNÝCH listov rajčiny má inú príčinu ako v predchádzajúcom prípade. Ide o poruchu vo výžive rastliny spôsobenú nedostatočným príjmom medi.

Nedostatok mangánu: Kučeravosť NAJMLADŠÍCH listov a ich DEFORMÁCIA môže byť vyvolaná ťažkosťami s príjmom mangánu.

Bakteriálna rakovina: Bakteriálna rakovina paradajok spôsobujúca zvlnenie listov predstavuje mimoriadne nebezpečnú chorobu. Napadnuté rastliny a ich časti sa odporúčajú odstrániť a spáliť, aby sa predišlo rozšíreniu infekcie. Nesmú sa používať na kompostovanie!

Napadnutie voškami: Vplyvom vošiek sa konce listov a vrch deformujú, skrúcajú nadol, do tzv. lyžičkového prehnutia.

Zavinovanie listov rajčiakov, alebo skrúcanie listov často neznamená žiadne ochorenie, alebo škodcu. Dochádza k nemu predovšetkým po silnom vyštipovaní postranných výhonov, najmä v prípade bujnejšie rastúcich rastlín. Zvinovanie je zvlášť výrazné aj po radikálnom skrátení hlavného výhonku na urýchlenie dozrievania. Ak dochádza k zviňovaniu úplne zdravých listov, vo vrcholových častiach rastlín, príčinou môže byť dočasný nedostatok vody. Rastlina sa zvinutím listov chráni pred vyparovaním vody. Ďalšou príčinou býva príliš intenzívne slnečné žiarenie pred ktorým sa rastlina týmto spôsobom chráni. Potrebné je dodržiavať pravidelný a primeraný závlahový režim, nevytvárať medzi jednotlivými zálievkami dlhé prestávky. Lepšie je zavlažovať vždy približne rovnakými dávkami vody.

Priepustná, mierne kyslá pôda s pH 5,5 - 6,5, bohatá na organické zložky je ideálna na pestovanie paradajok. Doplnenie organickej hmoty pred pestovaním o dobre vyzretý hnoj, kompost, vápnik, organické a organicko-minerálne hnojivá (Hnojík, TRusEko Agro PRÉMIUM, Alginit, HUMAC®Agro) prírodné látky, ktoré ju zlepšujú kvalitu a výživnosť pôdu, detoxikujú ju (ZeoSand, Zeolit Agro, Alginit, HUMAC®Agro) podporujú v pôde žijúce prospešné mikroorganizmi (Alginit, HUMAC®Agro) a následné pravidelné dopĺňanie vyvážených živín počas pestovania je priam nevyhnutné.

Stáčanie listov paradajok smerom nahor spôsobuje neprimerane silné slnečné žiarenia pri nedostatku vody a vylamovanie tzv. zálistkov za prudkého slnka. Preto pri takýchto horúcich dňoch, kedy si slnko veľmi silno páli, vytvorte počas najhorúcejšej časti dňa svojím rastlinám polotieň a ráno alebo večer im doprajte dostatočnú zálievku k koreňom.

Stáčanie listov a ich odfarbovanie (najmä u starších listov) býva u paradajky pri nedostatočnem príjme vápnika. Stáva sa to často pri kolísaní teplôt, nízkej vzdušnej a zároveň vysokej pôdnej vlhkosti, kedy dochádza k poruchám príjmu žívín u rastlín. Ďalším príznakom, ktorý nasleduje, je zmena sfarbenia SPODNEJ strany listov. Mení sa na tmavozelenú s mierne fialovým nádychom. Skrútené vrchy a okraje listov následne odumierajú.

Zvlnenie VRCHNÝCH listov rajčiny má inú príčinu ako v predchádzajúcom prípade. Ide o poruchu vo výžive rastliny spôsobenú nedostatočným príjmom medi. Staršie vrchné listy sa rúrkovito stáčajú, najmladšie listy sa zmenšujú, listy sú tuhé a stopky skrátené. Poruchy príjmu medi, môžu byť vyvolane aj nadmerným hnojením dusíkom či fosfórom a vysoké pH pôdy nad 6,5.

Kučeravosť NAJMLADŠÍCH listov a ich DEFORMÁCIA môže byť vyvolaná ťažkosťami s príjmom mangánu. Zmena farby listov na sivohnedú a následné nekrotizovanie okrem nedostatku mangánu vyplýva opäť z vysokého pH, nadmernej pôdnej vlhkosti, nedostatku svetla alebo prehnojením inými zložkami pri používaní nevyvážených hnojív.

Bakteriálna rakovina paradajok spôsobujúca zvlnenie listov predstavuje mimoriadne nebezpečnú chorobu. Prejavy napadnutia môžeme spravidla zbadať niekoľko týždňov po vysadení sadeníc alebo vo fáze nasadenia ovocia. Pred zvlnením listov môžeme pozorovať nezvratné vädnutie rastliny. A to celej alebo jednej jej strany, pričom druhá strana sa javí ako zdravá. Toto vädnutie začína v spodnej časti rastliny a rýchlo postupuje smerom nahor. Pri silnom napadnutí sa môžu na rastline objaviť praskliny, vredy či vytekanie slizu. Prejavy napadnutia u plodov bývajú zriedkavé, ale ak sa objavia, majú na sebe škrvny tmavej farmy s okolo ktorých je svetlý okraj priemerom asi 2 mm.

Odrody Paradajok Vhodné na Pestovanie v Kvetináči

Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Príkladom je nízka odroda „Miniboy“. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku. Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči. Nech už sa rozhodnete pre akékoľvek paradajky, je dôležité zaobstarať si zdravé a silné priesady. Ak rastliny vykazujú známky etiolizácie (tvorby bledých rastlinných orgánov bez pôsobenia svetla) alebo sú slabé, budú mať neskôr slabú úrodu. Alternatívou k zakúpeným priesadám je výsev. Pokojne vysejte o niečo viac semien. Neskôr si vyberiete iba tie najsilnejšie rastliny.

Správny Kvetináč

Správny čas na výsadbu paradajok je od mája do júna. Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi. Rastliny sú potom náchylné na hnilobu. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.

Paradajky zasaďte do kvetináča alebo črepníka dostatočne hlboko. Rastliny sa tak lepšie zakorenia. Štepené paradajky zasaďte vyššie.

Na dne by mali mať niekoľko odvodňovacích otvorov. Na spodok nasypeme drenážnu vrstvu zo stredne veľkého štrku, keramických črepov alebo nalámaného polystyrénu (hrubú asi 5 až 7 cm). Na túto vrstvu položíme kus netkanej textílie, ktorá zabráni tomu, aby substrát upchal drenážnu vrstvu. Až potom nasypeme substrát.

Správne Hnojenie Paradajok v Kvetináči

Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.

Paradajky rastú rýchlo a potrebujú dostatok vody. Preto ich vždy včas zalejte.

Na prihnojovanie (draslíkom a dusíkom) je vhodné použiť zákvas z kostihoja, žihľavy, paprade alebo nimi aspoň namulčovať pôdu okolo rajčín.

Ďalšie Tipy pre Pestovanie Rajčiakov

Rajčiny vždy pestujeme z priesad. Tie vysádzame do záhrady aj na balkón až po jarných mrazíkoch. Hlavne vysoké odrody alebo vyššie vyrastené priesady sadíme hlbšie a šikmo do pôdy. Sadenice môžu pri vysádzaní už aj kvitnúť. Najlepšie sú balíčkované či kontajnerované. Rastliny by nemali byť prehustené, aby medzi nimi mohol prúdiť vzduch (rýchlo osuší rastliny a minimalizuje vznik nebezpečných chorôb).

Na výsadbu sú vhodné väčšie nádoby (kvetináče, vedrá, nepotrebné vaničky, hrantíky a truhlíky, veľké a silné plastové alebo konopné tašky či vrecia).

Pri zavlažovaní je dôležité, aby sme nepostriekali listy a nepodporili tak rozvoj chorôb. Preto uprednostňujeme závlahy podmokom alebo kvapkové zavlažovanie.

Dávka závlahy by mala byť taká, aby prevlhčila pôdu do takej hĺbky, v ktorej sa nachádza maximum koreňov.

Do jednej nádoby môžeme vysadiť viac rastlín rajčín a podsadiť ich ďalšou zeleninou, aromatickými rastlinami či kvetinami.

Rajčiny v nádobách (ale i na záhone) môžeme kombinovať s fazuľkou, mrkvou, petržlenom, cesnakom, cibuľou, pórom, kapustou, kalerábom, hlávkovým šalátom, špenátom, reďkovkou, zelerom, bazalkou či nechtíkom.

Ak k rajčinám prisadíme aksamietnicu, uchráni ich pred zemnými háďatkami (na záhone) a voškami. Mandelinku odpudzuje mäta, šalvia, rasca, chren, nechtík a hluchavky.

Vysoké rajčiny potrebujú vždy oporu, či už v podobe mriežky, motúza, alebo palice.

Zaujímavý je spôsob pestovania vo väčších a hrubších vreciach od substrátu. Vrecia položíme na zem a urobíme do nich niekoľko drenážnych otvorov, potom ich prevrátime na druhú stranu naplocho a umiestnime na vybrané pestovateľské miesto, napríklad v prípade vysokých rajčín niekde k stene. Aby boli rajčiny osvetlené aj zozadu, stena za nimi by mala byť natretá nabielo alebo dáme za ne reflexnú dosku potiahnutú alobalom.

Z väčších plastových kvetináčov s priemerom aspoň 20 cm odstránime celé dno a do vrchu položeného vreca so substrátom urobíme na vzdialenosť od seba asi 40 - 50 cm otvory s veľkosťou spodku kvetináčov a kvetináče do nich sčasti vtlačíme. Do kvetináčov vysadíme sadenice hlbšie, ako boli predtým i so zemným balom, zasypeme substrátom a zavlažíme. Sadenice zapustia korene do substrátu vo vreci a časť stonky zasypanej substrátom v kvetináči sa tiež zakorení.

Rajčiny vysadené do plytkej brázdy v skleníku, v ktorej je substrát izolovaný fóliou. Podobne môžeme rajčiny vysadiť na balkóne do vriec so substrátom s nástavcom z kvetináča.