Rádiologické vyšetrenie (RTG) a význam báriovej kaše v diagnostike tráviaceho traktu

Rádiologické vyšetrenie (RTG) je štandardná, základná a najrozšírenejšia neinvazívna diagnostická metóda, ktorá využíva fyzikálne vlastnosti takzvaných X-lúčov na vyhotovovanie statického aj dynamického obrazu ľudského tela a jeho častí. Touto metódou sa dajú zobrazovať tvrdé tkanivá, vzduch alebo cudzie predmety v tele, napríklad vzduchová bublina v žalúdku. Na zobrazovanie týchto štruktúr sa preto RTG metóda používa najčastejšie.

RTG prístroj a jeho princíp

Čo je rádiologické vyšetrenie (RTG)?

RTG metóda, známa tiež ako röntgen, je rýchla a bezbolestná. Okrem odstránenia kovových a tvrdších predmetov na tele, ako sú šperky alebo odev, nie je potrebná špeciálna príprava na vyšetrenie. Na RTG vyšetrenie väčšinou nie je potrebné sa objednať a výsledky sa pacient dozvie najdlhšie do 3 pracovných dní od vykonania vyšetrenia.

V súčasnosti sa používajú aj digitálne RTG zariadenia, ktorých hlavnou výhodou je značne nižšie radiačné zaťaženie pacienta, približne o 30% až 50%, a kratšie trvanie vyšetrenia. Zosnímaný obraz je po pár sekundách v digitálnej kvalite dostupný lekárovi a rádiológovi.

Bezpečnosť RTG vyšetrenia

Dlhotrvajúce silné aj slabé ionizačné žiarenie poškodzuje všetky živé organizmy, najmä ich DNA. Aj napriek zdravotným rizikám je RTG v diagnostike stále používané, keďže jeho prínos je podstatne väčší. Pre bezpečnosť röntgenových vyšetrení bola stanovená maximálna prípustná dávka žiarenia za rok - 100 mSv, čo je maximálne povolené množstvo dávok žiarenia prijatých za rok, ktoré nepoškodia ľudské zdravie.

Počas vyšetrenia sa odhalí potrebná oblasť tela, aby nebola žiareniu v ceste kovová prekážka (napríklad opasok, mobil, gombík, retiazka). Pacient si oblieka ochrannú olovenú vestu na zníženie vedľajších účinkov žiarenia na nevyšetrované časti tela. Je dôležité informovať röntgenového technika, ak ste tehotná alebo máte podozrenie na tehotenstvo, pretože žiarenie môže predstavovať riziko pre vyvíjajúci sa plod. Počas röntgenového žiarenia je nevyhnutné zostať čo najtichšie, aby ste získali čisté snímky.

O vyšetrenie RTG môžu žiadať praktickí lekári a špecialisti. Ak vás lekár pošle na RTG vyšetrenie, hradí ho zdravotná poisťovňa. Ak sa vyberiete sami na vyšetrenie, stávate sa samoplatcom. Cena RTG vyšetrenia sa pohybuje podľa toho, čo si na tele chcete dať zröntgenovať.

Pacient v ochrannej veste pri RTG vyšetrení

Kontrastné látky a ich úloha v rádiológii

Kontrastné látky, ako bárium, jód, hélium a iné, sa používajú na zabezpečenie lepšieho odrazu RTG lúčov od snímaného tkaniva, čo má za následok lepšiu viditeľnosť a kvalitu výsledného snímku. Slúžia na zvýšenie kontrastu medzi rôznymi tkanivami, odlíšenie anatomických štruktúr, zobrazenie a zvýraznenie patológie a na funkčné zobrazenie (dynamické štúdie).

Pri valnej väčšine skiaskopických vyšetrení je podanie kontrastnej látky nevyhnutné. Pre vyšetrenie tráviacej trubice sa užíva baryová či jodová kontrastná látka. Angiografiu nemožno bez podania kontrastnej látky vôbec vykonávať. U výpočtovej tomografie (CT) je nutné správne časovanie nitrožilného podania kontrastnej látky - vyšetrenie sa potom môže vykonať v arteriálnej, portálnej, venóznej, vylučovacej, či odloženej fáze. Nitrožilne sa podáva jodová kontrastná látka. Pre presné načasovanie vyšetrenia v arteriálnej fáze (CT angiografia) sa užíva metóda bolus-trackingu: počas aplikácie kontrastnej látky prístroj skenuje nízkodávkovým skenom zvolený objem a vyšetrenie spustí až po dosiahnutí prahovej hodnoty.

Rôzne typy kontrastných látok

RTG vyšetrenie tráviaceho traktu s báriovou kašou

Rontgenové vyšetrenia sa využívajú na zobrazenie tráviaceho traktu od pažeráka až po konečník. Pri vyšetrení sa rontgen-kontrastná látka, často vo forme báriovej kaše, dostáva po prehltnutí postupne do pažeráka, žalúdka a tenkého čreva. Sledovaním jej postupu sa môžu odhaliť rôzne prekážky a deformácie. Na vyšetrenie jednotlivých úsekov čreva sa využívajú rôzne špeciálne techniky.

Vyšetrenie hornej časti tráviaceho traktu (pažerák, žalúdok, tenké črevo)

Pri vyšetrení pasáže v hornej časti tráviaceho traktu pacient vypije rontgen-kontrastnú látku (báriová kaša) a jej postup cez pažerák, žalúdok a tenké črevo sa sleduje pomocou opakovaného RTG-snímkovania. Neraz je potrebné pomerne dlho čakať, kým kontrastná látka postúpi cez celé tenké črevo.

Báriová kaša prechádzajúca pažerákom

Na dosiahnutie presnejšieho obrazu o stave tenkého čreva bola vyvinutá vyšetrovacia technika, ktorá je pomenovaná podľa svojho objaviteľa (Sellink). Pri vyšetrení sa postupne zavádza cez pažerák a žalúdok do dvanástnika tenká hadička (sonda). Kontrastná látka sa potom cez sondu dostáva priamo do tenkého čreva. Táto metóda umožňuje lepšie zhodnotiť úsek tenkého čreva od dvanástnika po terminálne ileum.

Vyšetrenie hrubého čreva (báriová klyzma)

Vyšetrenie hrubého čreva sa robí použitím báriovej klyzmy. Kontrastná látka sa dostáva do hrubého čreva cez sondu zavedenú do análneho otvoru. Na zlepšenie zobrazenia obrysov slizničného povrchu sa pri vyšetrení do čreva zavedie aj trochu vzduchu, čo u niektorých pacientov môže spôsobovať nepohodu. Kontrastná látka zvyčajne postupuje až do koncovej časti tenkého čreva (terminálne ileum), takže sa dajú zachytiť aj prípadné chorobné nálezy v tejto oblasti.

Príprava na vyšetrenia s báriovou kašou a klyzmou

Podobne ako pri kolonoskopii, musí byť črevo vopred úplne vyčistené. Aj v tomto prípade je nevyhnutné 24 hodín pred vyšetrením neprijímať tuhú potravu.

Príprava na kolonoskopiu

Komplexná diagnostika tráviaceho traktu: Doplnkové metódy

Okrem rádiologických vyšetrení s kontrastnými látkami existuje celý rad ďalších diagnostických metód, ktoré lekári používajú na zistenie, či je u pacienta prítomné chronické zápalové ochorenie čriev, aké je závažné a akú časť čreva postihuje.

Fyzikálne a laboratórne vyšetrenia

V prvom rade to bude fyzikálne vyšetrenie celého tela, pochopiteľne, najmä brucha a análnej oblasti. Palpácia (pohmat), auskultácia (posluch zvukov zvnútra) a perkusia (poklop) pomôžu lekárovi zhodnotiť funkciu čriev a stav pečene, ba dokonca i odhadnúť miesto, odkiaľ bolesť vychádza. Lekár si všíma výskyt niektorých typických zmien, ktoré postihujú kožu, sliznice, oči alebo kĺby.

Vzorky krvi a moču sú potrebné na laboratórne vyšetrenia: sedimentácia krviniek (FW), počet bielych a červených krviniek, počet krvných doštičiek (spolu známe ako krvný obraz), zloženie krvných bielkovín, obsah železa, koncentrácia elektrolytov v krvi a ďalšie. Tieto testy lekárovi povedia, či v organizme prebieha celková zápalová reakcia, či je poškodené vstrebávanie živín z čreva, alebo či sa vyskytlo krvácanie. Analýza moču umožňuje zhodnotiť funkciu obličiek.

Sonografické vyšetrenie brucha

Sonografické vyšetrenie brucha patrí medzi menej náročné vyšetrenia. Je jednoduché a rýchle a nevplýva na telo radiačnou záťažou. Práve preto je prvou voľbou v prípade potreby vyšetrenia tenkého čreva. Touto metódou sa zvyčajne zachytí distenzia (roztiahnutie) čreva, zhrubnutie črevnej steny, zmeny vo vzhľade pečene, žlčníkové alebo obličkové kamene, abscesy, porušenie odtoku moču z obličiek a podobne. Má však svoje nevýhody, keďže časť čreva je vyplnená plynom, nie je možné zobraziť ho celé.

Ultrazvukové vyšetrenie brucha

Endoskopické metódy

Na určenie typu a rozsahu chronického zápalového ochorenia čriev je potrebné presne zistiť, ktoré časti čreva sú postihnuté. Endoskopia umožňuje priame vizuálne zhodnotenie tráviaceho traktu. Normálny nález a zápalové zmeny možno pri tomto vyšetrení navzájom dobre odlíšiť. Navyše, a to je jedna z hlavných výhod tejto metódy, z postihnutého miesta sa môžu odobrať vzorky tkaniva, ktoré sa ďalej vyšetria pod mikroskopom.

Endoskopia sa vykonáva dlhým flexibilným (ohybným) trubicovým endoskopom s prierezom 9 - 12 mm. Tieto veľmi presné prístroje sú na oboch koncoch vybavené optickými systémami, ktoré sú navzájom prepojené zväzkom dlhých sklených vlákien. Tento ohybný optický systém vedie svetlo dovnútra tela a prenáša obraz naspäť, čím ho sprístupní priamemu pozorovaniu. Moderné zariadenia umožňujú aj prenos obrazu na monitor (obrazovku). Na zlepšenie viditeľnosti sa do tráviaceho traktu zavádza vzduch alebo voda.

  • Gastroskopia: Pri gastroskopii sa endoskop zavádza cez ústa, pažerák a žalúdok až do dvanástnika. Toto vyšetrenie sa musí robiť vtedy, keď je žalúdok prázdny.
  • Kolonoskopia: Pri kolonoskopii sa endoskop zavádza do análneho otvoru a posúva sa ďalej cez celé hrubé črevo až po vyústenie tenkého čreva. Vyšetrujúci môže prekonať ileocekálnu chlopňu, takže môže vyšetriť aj koncový úsek tenkého čreva. Toto vyšetrenie vyžaduje intenzívnejšiu prípravu: 24 hodín pred ním pacient nemôže jesť tuhú potravu a musí užiť preháňadlo (laxatívum) spolu s dostatočným množstvom tekutiny. Kolonoskopia nie je vždy bezbolestná, najmä ak sú prítomné zápalové zrasty vnútorných orgánov.
  • Rektoskopia: Rektoskopia, pri ktorej sa vyšetruje konečník (15 - 20 cm dlhý koncový úsek čreva), je najjednoduchšie a najmenej nepríjemné vyšetrenie. Konečník sa vypláchne malým množstvom tekutiny (klyzmou) a do análneho otvoru sa zavedie krátky pevný endoskop. Ak je zápal čreva ohraničený iba na konečník, toto vyšetrenie celkom postačuje na priebežné kontroly.

Počítačová tomografia (CT) a jej varianty

V súčasnej dobe je jednou z najvyužívanejších metód na zobrazenie patologických zmien tenkého čreva CT enterografia. Nevýhodou CT je taktiež zaťaženie radiáciou. Pred CT vyšetrením je potrebné, aby ste vypili cca 1,5 l roztoku, vďaka ktorému sa črevné kľučky na snímkach oddelia od ostatného okolia.

CT Irigografia: Príprava a priebeh vyšetrenia

Ak vám váš internista alebo gastroenterológ odporučil CT vyšetrenie hrubého čreva, objednajte sa naň na CT pracovisku. Príprava spočíva v diétnych opatreniach - 5 dní pred termínom prijímajte nízkoobjemovú stravu, čo znamená, že by ste mali vynechať potraviny, ktoré v čreve zanechávajú hrubé zostatky (zrná, šupky, paradajky, paprika, kukurica, hrozno, kivi, mak, sezam, egreše, celozrnné pečivo). Počas tejto diéty neobmedzujte príjem ostatnej potravy a tekutín.

Deň pred vyšetrením si môžete dať ľahké raňajky - bez mlieka a mliečnych výrobkov, s vylúčením tuhej stravy. Pre označenie zvyškovej stolice musíte vypiť 250 ml 2 % roztoku báriovej suspenzie. Na obed si môžete dať malé množstvo hovädzieho vývaru, riedke zemiakové pyré a opäť 250 ml 2 % roztoku báriovej suspenzie. Na večeru vypijete 300 ml ovocnej šťavy.

Pre očistu čreva by ste mali deň pred vyšetrením užiť laxatíva, ktoré sa zvyčajne aplikujú popoludní a sú dostupné na predpis od lekára. Po príprave sa dostavíte na samotné CT vyšetrenie. Do konečníka vám bude zavedená rektálna rúrka napojená na irigátor, v ktorom je pripravená kontrastná látka riedená vodou. Laserovým zameriavaním sa nastaví vyšetrovaná oblasť a parametre na vyšetrovacej konzole. Pomocou irigátora sa črevo cez konečník naplní pripravenou látkou. Automatický injektor s kontrastnou látkou sa pripojí ku kanyle vo vašej žile a prebehne zosnímanie. Vyšetrenie končí odpojením od automatického injektora, odstráni sa rektálna rúrka z konečníka a vyprázdni obsah čreva. CT irigografia má dôležité postavenie v diagnostike nádorov hrubého čreva.

CT snímka hrubého čreva

CT Kolonografia: Priebeh vyšetrenia

CT kolonografia je vyšetrenie brucha a malej panvy so špeciálnou prípravou hrubého čreva. Je možné vykonať ho natívne - bez podania kontrastnej látky (pri náleze pozitívneho okultného krvácania), aj s podaním kontrastnej látky. Vyšetrenie s prípravou prebieha rovnako ako pri irigografii.

Prvá vyšetrovacia poloha je na bruchu - tzv. pronačná poloha. Druhá je na chrbte - tzv. supinačná poloha. V oboch polohách sa pomocou laserového zameriavača nastaví vyšetrovaná oblasť a zabezpečí pripojenie k automatickému injektoru. V tejto fáze sa pomocou neho do žily aplikuje kontrastná látka. Ak máte alergiu na jód, robí sa supinačná poloha iba natívne, bez kontrastnej látky.

Ďalšie špecializované metódy

  • Leukocytová scintigrafia: Je nová, len nedávno zavedená metóda na určenie rozsahu zápalového chorobného procesu. Biele krvinky (leukocyty) pacienta sa oddelia od vzorky krvi, označia sa rádioaktívnou látkou a vstrekujú späť do krvného obehu. Postupne sa hromadia v oblastiach zápalu, kde ich možno lokalizovať pomocou detektora rádioaktivity (gama-kamera). Toto vyšetrenie nevyžaduje špeciálnu prípravu a nie je nepríjemné.
  • Vyšetrenie tenkého čreva kamerou: Ide o vyšetrenie, pri ktorom pacient prehltne kapsulu s kamerou. Počas toho, ako kapsula prechádza tenkým črevom, sníma zábery sliznice tenkého čreva. Tieto snímky sú následne v počítači upravené do videa. Výhodou je, že v priebehu vyšetrenia je možné zobraziť celú dĺžku tenkého čreva.
  • Magnetická rezonancia (MRI): Vyšetrenie hrubého čreva magnetickou rezonanciou nie je bežne využívanou metódou kvôli vysokému obsahu plynu a prítomnosti črevného obsahu. Ak sa iné metódy nedajú použiť, je možné uvažovať aj nad MR vyšetrením. Vyšetrenie pomocou nukleárnej magnetickej rezonancie je najvhodnejšou metódou na presné zobrazenie fistúl a abscesov v análnej oblasti.

Prevencia a dôležitosť skríningu hrubého čreva

Strach z priebehu vyšetrenia hrubého čreva odrádza mnohých Slovákov od absolvovania preventívnych prehliadok. Treba si však uvedomiť, že prevencia a skríningové vyšetrenia hrubého čreva sú dôležitou súčasťou prehliadok v tzv. karcinómovom veku, t. j. po 50. roku života.

Nezdravý životný štýl - najmä fajčenie, alkohol a nevhodné stravovanie - má vplyv na zvýšený výskyt rakoviny hrubého čreva v našej populácii. Slovensko je dlhodobo na popredných priečkach v úmrtnosti na toto ochorenie.

Na bezplatné vyšetrenie na okultné krvácanie (skríning rakoviny hrubého čreva) majú nárok poistenci od veku 50 rokov. Ak ste poistencom Dôvery, môžete toto vyšetrenie po novom absolvovať bezplatne pri preventívnej prehliadke raz za dva roky, a to už po dovŕšení 40. roku. Tento test je rýchly, jednoduchý a bezbolestný. V laboratóriu sa vzorka skúma a zisťuje sa, či je v stolici prítomná krv. Ak je výsledok pozitívny (krv sa v stolici nachádza), môže ísť o varovný príznak rakoviny hrubého čreva. Ak má lekár podozrenie na nádorové ochorenie, najskôr vás vyšetrí klinicky a ďalej ordinuje laboratórne vyšetrenia (zo vzorky krvi, moču, stolice). Cieľom vyšetrenia hrubého čreva pri podozrení na rakovinu je upresnenie diagnózy, odber vzorky tkaniva na histologický rozbor a hodnotenie vývoja choroby.

Schéma tráviaceho traktu

Porovnanie diagnostických metód tráviaceho traktu

Pri rozhodovaní o najvhodnejšom type vyšetrenia hrubého čreva je dôležité zvážiť výhody a nevýhody každej metódy. Lekár vám pomôže vybrať najvhodnejšiu možnosť na základe vášho zdravotného stavu a anamnézy.

Metóda Popis Výhody Nevýhody
Kolonoskopia Vyšetrenie hrubého čreva pomocou kolonoskopu zavedeného cez konečník. Priame zobrazenie, možnosť odberu vzoriek. Invazívna, vyžaduje sedáciu, môže byť bolestivá.
CT Kolonografia CT vyšetrenie brucha a malej panvy so špeciálnou prípravou hrubého čreva. Menej invazívna, rýchla, minimálny diskomfort. Žiarenie, nižšia presnosť pri malých polypoch, vyžaduje špeciálnu prípravu.
Irigografia (RTG s báriovou klyzmou) RTG vyšetrenie hrubého čreva s použitím báriovej klyzmy. Dostupná, relatívne jednoduchá. Žiarenie, menej presná ako kolonoskopia, nepohodlie pri zavádzaní vzduchu.
RTG pasáže (s báriovou kašou) RTG vyšetrenie hornej časti tráviaceho traktu s použitím báriovej kaše. Zobrazenie prekážok a deformácií, hodnotenie funkcie. Žiarenie, dlhšie čakanie na prechod látky, obmedzená detailnosť.
Sonografické vyšetrenie Ultrazvukové vyšetrenie brucha. Neinvazívna, bez žiarenia, rýchla. Časť čreva môže byť vyplnená plynom, obmedzená viditeľnosť celého čreva.
Magnetická rezonancia (MRI) Vyšetrenie hrubého čreva pomocou magnetickej rezonancie. Neinvazívna, bez žiarenia, presné zobrazenie fistúl a abscesov. Vysoká cena, obmedzená dostupnosť, problém s plynom v čreve.

tags: #rtg #vysetrenie #baryova #kasa

Populárne príspevky: