Polievka je neoddeliteľnou súčasťou ruskej kuchyne a kultúry. Niet preto divu, že sa v ruských prísloviach a porekadlách často objavuje ako symbol domova, pohody a jednoduchého života. Polievka a jedlo všeobecne majú v ruskej kultúre hlboký význam a sú spojené s mnohými tradíciami a zvykmi. Ruské príslovia a porekadlá o polievke nám pripomínajú, že aj v tých najjednoduchších veciach sa skrýva múdrosť a krása.
Symbolika polievky v ruských prísloviach
Medzi ruské príslovia o polievke patrí napríklad: "Keď nemáš šťastie, zlomíš si zub dokonca aj pri polievke." Toto príslovie hovorí o tom, že niekedy sa nám nedarí, aj keď robíme tie najjednoduchšie veci. Je to pripomienka, že život je plný prekvapení a nie vždy ide všetko podľa plánu.
Okrem prísloví sa polievka v ruskej kultúre spája aj s rôznymi zvykmi a tradíciami. Napríklad, na svadbách sa tradične podáva polievka, ktorá má symbolizovať plodnosť a prosperitu novomanželov. Tiež sa verí, že polievka má liečivé účinky a pomáha pri prechladnutí a iných ochoreniach.
Chudoba a hlad v prísloviach
Ruské príslovia často reflektujú aj témy chudoby a hladu, ktoré boli v histórii Ruska časté. Napríklad: „blažená chudoba, si bez strachu - aj bez nádeje“, „lepšia cnostná chudoba ako hriešne bohatstvo“, „chudobnému aj z hrnca vykypí“, „chudobnému ohreje iba slnko, oheň a vlastné kolená“. Tieto príslovia naznačujú, že chudoba môže priniesť aj určitý druh slobody, ale zároveň zdôrazňujú jej náročnosť.
„Bieda biede ruku dáva“, „keď vstúpi bieda do domu, láska oblokom vyletí“, „zomierať od hladu“, „niet horšieho ako keď sa zo žobráka stane pán“, „mladý vojak, starý žobrák“. Tieto príslovia poukazujú na súvislosti medzi chudobou, stratou lásky a sociálnym postavením.
„Naučí bieda koly kresať“, „bieda mení slobodu na otroctvo“, „s hladným bruchom vlčie zuby rastú“, „bieda je najlepší majster, ona všeličomu naučí“. Tieto príslovia vyzdvihujú, že bieda môže byť krutým, ale účinným učiteľom, ktorý človeka naučí prežiť a improvizovať.
„Pán boh má rád chudobných, ale pomáha bohatým“, „pokiaľ si chudobný, nikto ťa nepozná, ale keď prídeš k bohatstvu, každý sa ti pchá do rodiny“. Tieto príslovia kriticky naznačujú, ako spoločnosť vníma bohatstvo a chudobu.
„Štyri veci sa nedajú zatajiť: oheň, kašeľ, chudoba a láska“, „skôr ťa opustí manželka ako bieda“, „plné ústa, hladné oči“, „boh toho zatratí, kto chudobného ukráti“, „kto chudobnému dáva, bohu požičiava“, „sýty pomýšľa len na zábavu - hladný na obed“, „bieda hlúposti suseda“, „chudobní majú deti, bohatí dedičov“, „taký som hladný, že by som i klince zjedol“.
„Kto mnoho remesiel zná, býva žobrák“, „chovaj hlavu v chladu, žalúdok pri hladu a nohy v teple“, „žobrácka polievka nemá oči, bohatému nevrie, chudobnému vykypí“, „pyšní sa ako žobrácka voš“, „zo žobráka nikdy nič nebude“, „od hladu ledva nohami zapletá“, „žobrák len žobrákom zostane“, „pes, ktorý má dvoch pánov, býva najčastejšie hladný“, „na vyliečenie biedy je práca lepšia ako whisky“, „kto pri obede veľa hovorí, ostane hladný“, „kocúr, čo neloví, chlap, čo nevarí, obidvaja sú hladní“, „pi vodu, nevyjdeš na chudobu“, „deväť remesiel a desiata bieda“, „radšej byť v dobrom diele chvostom, než pri biednom popredným postom“, „hlad je najlepší kuchár“, „chudobný ako kostolná myš“, „od hladu ani nevidím“, „jedlo zaháňa hlad, učenie hlúposť“.
„Dary dávajte biednym s citom“, „keď chceš pomôcť chudobnému, pomôž mu najprv ako človeku, potom ako chudobnému“, „hlad sa netýka iba chleba, existuje aj hlad po láske, nahota sa netýka iba šiat, ale je aj nedostatkom úcty jedného k druhému, byť bez domova je aj byť odmietaný, nemilovaný“, „chamtivosť ešte nikdy nikoho neurobila šťastným“, „pane, požehnaj používanie peňazí vo svete, aby za ne boli nasýtení hladní, zaodetí nahí, aby chudobní našli útočisko a aby boli ošetrení chorí“, „chudobní sú skvelí, sú veľkí, keby ste ich poznali, nemohli by ste ich nemilovať,,, len vy a ja spoločne môžeme uhasiť smäd toľkých ľudí po láske!“, „keď chceme chudobným rozumieť, musíme vedieť, čo je chudoba, inak by sme rozprávali úplne iným jazykom“, „ľahšie je utíšiť materiálny hlad človeka, poskytnúť chudobným odev a bývanie, omnoho ťažšie je nájsť odpoveď na obrovskú osamotenosť a núdzu srdca“.
Tieto príslovia zdôrazňujú nielen fyzický hlad, ale aj hlad po láske a úcte, a poukazujú na dôležitosť ľudskej solidarity a súcitu.
Príslovie "Polievka sa nikdy neje horúca"
Jedným z najznámejších prísloví o polievke je „Polievka sa nikdy neje horúca“. Toto príslovie zovšeobecňuje fakt, že niektoré problémy alebo nepríjemnosti sa s odstupom času javia menej negatívne. Vyjadruje aj názor, že pri problémoch alebo nepríjemnostiach netreba konať unáhlene, ale je potrebný časový odstup. V textoch sa príslovie často vyskytuje spolu so zámennými komponentmi žiadna, nijaká. Denník La Stampa však v tejto súvislosti oprávnene dodáva: „Už sme tu mali súkromnú firmu (Fininvest), z ktorej sa stala politická strana (Forza Italia). Teraz máme tú istú firmu pri moci vo vláde a riskujeme, že budeme mať firmu, ktorú budú viesť ministri. Ak je však súkromná firma, z ktorej sa stane politická strana, veľkým znepokojením pre existenciu samotných základov demokracie, tak súkromná firma, z ktorej sa stane vláda, je neprípustným znásilnením všetkých princípov.“
Santárny nadporučík ma viedol do väzenia, ten istý, ktorý ma čakal i na stanici pri návrate z Viedne. Ulicami sme šli mlčky, ani slovom sme sa neozvali jeden druhému. Situácia bola príliš vážna, ľahostajná reč nemala v nej miesta a o vážnom načo nám bolo hovoriť, keď život sám hovoril za seba. Len keď sme už k bráne vojenského súdu podišli, ozval sa nadporučík: „die Suppe wird nicht so heiss, wie sie gekocht wird ((nem.) polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí), preto nebojte sa, ani vám sa moc nestane."
Mimoriadne situácie treba riešiť intuíciou a citom, nie rozumom. Som strachopud. Keď sa naľakám, nedokážem triezvo uvažovať a nič vyriešiť. Žiadna polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí. Stačí počkať a zamyslieť sa, riešenie sa vždy nájde. Ak sa mi zdá nejaký problém príliš ťažký, nelámem si nad ním hlavu. Aj tak by som ho nevyriešila. Nenechám sa vyviesť z miery, každá situácia je predsa riešiteľná. Báječná žena. Bratislava: Spoločnosť 7 plus, 07, č. 09. Ak som snáď na niečo zabudol, prepáčte, sústredil som sa na tie naj - pikošky z pohľadu mzdového účtovníka. Čo s tým? Polievka sa nikdy neje horúca a ani s tými novými zákonmi to nebude až také hrozné, reformy sú jednoducho tu a my mzdári si zvykneme pre dobro veci na všetko.
Aktivity prezidenta SR Rudolfa Schustera najlepšie charakterizujú jeho slová: "Polievka sa neje nikdy taká horúca, ako sa navarí". Oficiálna návšteva prezidenta SR Rudolfa Schustera v Argentíne, Čile a Brazílii bola podľa ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana úspešná. Jej prínos je v oživení politického dialógu SR s krajinami Južnej Ameriky, ako aj v príležitosti na zvýšenie vzájomnej hospodárskej spolupráce.
Petrovi sa podarilo spamätať až na druhý deň a odoslať nám o tom správu z internetovej kaviarne. Zvažoval, či vôbec môže za týchto okolností pokračovať v ceste. Jeho seriálu Sartori v mestách tak hrozilo neslávne ukončenie skôr, ako sa vôbec mohol poriadne rozbehnúť. Stará ľudová múdrosť však hovorí, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. V piatok na obed nám Peter poslal už oveľa optimistickejšie znejúcu správu.
Čaňa po 19. kole padla na zostupovú priečku, predbehol ju Prešov. Podmienky ešte nie sú špecifikované, zdôraznil Krajči. Zároveň povedal, že HZDS je prístupné rokovať so všetkými. V pondelok bude rokovať s DU a údajne boli oslovené aj iné opozičné subjekty - KDH a maďarské strany, ktoré však zatiaľ nepotvrdili termín stretnutia. Kaša nie je taká horúca, ako sa zdá, a zatiaľ sa stále rokuje o zachovaní terajšej koalície. Vyhlásil to podpredseda ZRS a predseda poslaneckého klubu ZRS v NR SR J. Borovský po skončení sobotňajšieho rokovania Ústrednej rady ZRS.
Možno sa vám niekedy javím ako človek emotívny, ale keď ide do tvrdého, tak vidíte, že som veľmi, veľmi kľudný. Som človek, ktorý sa vyžíva v hraničných situáciách. Robím politiku deväť rokov a pozrite sa, aj pán Prokeš je úplne bez emócií. Polievka sa nikdy neje taká horúca, ako sa uvarí. Nesúhlasím s vypnutím svetiel. To sa nemalo stať. Ale už sa stalo. Nastala chyba v komunikácii medzi vedúcimi pracovníkmi strany a toto sa nemalo stať. Nehodnotím to však ako rozkol strany, hodnotím to ako rozkol medzi dvomi z vedúcich osobností SNS. Oni sa nakoniec stretnú.
Matka triumfuje a nevesta sa utešuje iba znechutenými grimasami, ktoré robí jej vlastný syn nad babkinými výtvormi. Samozrejme, žiadna svokrina kaša nie je taká horúca, ako som ju tu predostrela. Zväčša sa to dá so zmyslom pre humor a trochou zručnosti celkom inteligentne zvládnuť. Ak žena prežije v zdraví krušné začiatky, synovská oddaná láska k matkinej kuchyni sa časom scvrkne na jeden - dva neprekonateľné hity.
História polievky
Polievka sa tiahne ľudskou históriou už od praveku. Ingrediencie, spôsob konzumácie aj význam polievky v stravovaní sa do dnešných dní čiastočne premenili, jej podstata však nie. Už v dobe kamennej pred vyše ôsmimi tisíckami rokov ľudia vo vode varili mäso zo sobov, mamutov či koňov, po ruke však vtedy neboli hrnce ani hlinené nádoby, a tak si museli vystačiť s vakmi zo zvieracích koží či s vodeodolnými košíkmi z kôry alebo tŕstia. Oheň by ich spálil, a tak sa voda ohrievala pomocou rozpálených kameňov vo vyhĺbenom otvoru v zemi.
Nápad vkladať rozličné ingrediencie do vriacej vody dostali o pár sto rokov neskôr i starí Egypťania či Rimania. V dochovanej a počas stredoveku opakovane vydávanej kuchárskej knihe Apicius spísanej pravdepodobne v 4. storočia, ktorú naše praprapraprababičky poznali skôr pod názvom De Re Coquinaria (O umení kuchárskom), nájdeme napríklad recept na rímsky boršč alebo jačmennú-zeleninovú polievku. Ako sa šírila Rímska ríša, rozširovala sa aj rôznorodosť zeleniny a byliniek, ktoré sa do polievok pridávali - už vtedy sa varil pór, cibuľa, cesnak, mrkva, petržlen, fenikel, mäta, tymián alebo koriander.
V stredoveku potom boli pre polievky objavené strukoviny, napríklad v preslávenej stredovekej kuchárskej zbierke Viandier bola okrem cibuľovej, horčicovej a rybej popísaná aj fazuľová polievka. V obľube na našom území bola tiež syrná polievka z prepasírovaného syra alebo tvarohu, varili sa aj polievky z kapusty a mrkvy, mäsové vývary a niektorí obyvatelia dreveníc si do nich už vtedy pridávali rezance.
Fenoménom známym z hodín dejepisu je pivná polievka, bez ktorej by sa nejeden čeľadník či sedliak ráno ťažko obišiel. "Na pivné polievky poznali ľudia viac receptov ako dnes. Jedli ju hlavne ľudia chorí, rekonvalescenti a ženy po pôrode," dodáva k tomu Eva Šebestová vo svojej diplomovej práci o význame polievky.
Často bol tekutý pokrm jediným jedlom dňa, najmä pre chudobné bol úplným základom stravy. "Polievka je grunt, kto ju neje, je špunt," hlása tradičné české príslovie. Nie každý si pri tom mohol dovoliť naberať ju lyžicou, ktorá bola dlho výsadou bohatých. Bežne sa kúsky zeleniny alebo mäsa lovili rukami a na nasatie tekutej zložky ľudia do misy namáčali chlieb. A práve tento spôsob jedenia dal polievke názov. Kúsok pečiva namáčaného do vývaru či hustej kaše totiž niesol latinské pomenovanie Suppa, na ktoré v rôznych obmenách dodnes narazíme po celom svete.
Etymológia slova "polievka"
Naprieč Európou sme spoločne so Slovákmi a ugrofínskymi vetvami Maďarov a Fínov jediní, kto z latinčiny odvodenému slovu unikol. Naša polievka a česká polévka má zrejme svoje korene vo slovesu polievať. Podobnou logikou vzniklo aj francúzske označenie le potage odvodené od starorímskeho pokrmu Potus, respektíve latinského slovesa potare čiže piť. Dnes sa tak označuje hustá polievka.
| Jazyk | Slovo pre polievku (odvodené od Suppa) | Význam |
|---|---|---|
| Anglicky | soup | polievka |
| Francúzsky | soupe | polievka |
| Taliansky | zuppa | polievka |
| Španielsky | sopa | polievka |
| Nemecky | Suppe | polievka |
| Rumunsky | Supa | polievka |
| Poľsky | zupa | polievka |
Zrod reštaurácií z polievok
Pri etymológii rôznych pomenovaní polievky sa ešte chvíľu zdržíme. Okrem bujónov, vývarov, consommé či krémov pre špecifické druhy polievok totiž existuje ešte jeden pojem, ktorý je úplne zásadný nielen pre históriu tekutých pokrmov, ale pre dejiny gastronómie všeobecne. Hoci ono slovo z bežnej konverzácie vo svojom pôvodnom význame zmizlo rovnako rýchlo ako nedeľný vývar v hladných žalúdkoch, nemožno ho zamlčať. Reštaurácia predtým nebola podnikom, kde sa dá jesť, ale pokrmom, ktorý sa dá zjesť. Konkrétne polievkou. Najprv sa tieto horúce pokrmy zo zeleniny a mäsa, ktoré mali podporiť zdravie, predávali priamo na ulici, neskôr sa s nimi reštauratéri presídlili dovnútra. Dlho sa tradovalo, že prvú reštauráciu, teda vlastne akúsi polievkárnu, prevádzkoval od roku 1765 na rohu parížskych ulíc Rue du Louvre a Rue Bailleul istý pán Boulanger, ktorému sa nad dverami hojdali ceduľa "Pekár ponúkajúci božskú manu". V roku 2000 však profesorka Rebecca L. Spangová z londýnskej University College prišla s tvrdením, že pre túto roky omieľanú historku neexistuje žiadny konkrétny dôkaz.
Polievkový boom v Amerike a inovácie
V rovnakej dobe došlo k polievkovému boomu aj v Amerike. Hlavne imigranti žali veľké úspechy s experimentmi z nových plodín. Hitom v Pennsylvánii sa napríklad stala "bramboračka" nemeckých prisťahovalcov. V Bostone na sklonku 18. storočia žil francúzsky utečenec Jean Baptiste Gilbert Payplat dis Julien prezývaný Princ polievok. V tej dobe vyšlo tiež mnoho kuchárok s celými kapitolami zasvätenými výhradne polievkam, do ktorých sa okrem zemiakov novo pridávala treba kukurica alebo rajčiny, teda pôvodom americké plodiny.
V roku 1772 potom uzrel svetlo sveta predchodca instantnej polievky, keď si kapitán Cook na svojej cesty prvýkrát vzal polievku v kocke. "Bola vyrobená dlhým varením vývaru, až sa tekutina vyparila a zostala pevná, mazľavá hmota, ktorá sa mohla dlhšiu dobu skladovať," vysvetľuje vo svojom historickom opise spoločnosť Podravka. Na lodiach či vo vojenských kuchyniach za napoleonských vojen sa dosť používali aj kocky francúzskych chemikov Prousta a Parmentiera. "Nechali vývar odpariť do sirupovej konzistencie, naliali ho do foriem, nechali zrosolovatiet a potom vysušiť. Tieto kocky sa potom rozpúšťali vo vriacej vode," opisuje Eva Šebestová.
O pár desiatok rokov neskôr už so sušenou zeleninou a dehydrovanými polotovarmi úspešne experimentovali zakladatelia známych potravinových spoločností - nemeckí bratia Knorr či švajčiarsky mlynár Julius Maggi. Prevratnou udalosťou bol v roku 1897 vynález konzervovanej polievky, o čo sa zaslúžil chemik spoločnosti Campbell Soup John T. Dorrance. Vďaka Andymu Warholovi sa plechovky s červenobielym logom a kondenzovanou polievkou v štyroch príchutiach neskôr preslávili po celom svete.
My sme na rozdiel od Američanov polievkam v plechu nikdy príliš neholdovali, v rámci trendu "rýchloviek" sa u nás jedli a stále jedia skôr gulášovky a francúzske z vrecka, prípadne instantné čínske. Sušené polievky slúžia väčšinou len ako rýchla pomoc, provizórny obed v kancelárii alebo nenáročná teplá večera na dovolenke.
Ako vyplýva z výskumu Evy Šebestovej, mnoho našincov svetovým trendom vysokej spotreby presolených hotových polievok pohŕda a nedá dopustiť na poctivý vývar alebo krém z kvalitných surovín. Kým muži dávajú prednosť mäsitým polievkam, ženy holdujú tým zeleninovým. Bez taniera domácej polievky si väčšina slovenských stravníkov nedokáže predstaviť plnohodnotný obed, a je to dobre. Takáto polievka totiž organizmus zasýti výživnými látkami, dodá potrebné tekutiny a vhodne prehreje a pripraví žalúdok na hlavný chod. Dobrú chuť!
Rôzne druhy ruských polievok a ich príprava
V ruskej kuchyni existuje mnoho rôznych druhov polievok, od jednoduchých zeleninových až po sýte mäsové. Medzi najznámejšie ruské polievky patria boršč, šči, rassolnik a ucha. Každá z týchto polievok má svoju vlastnú jedinečnú chuť a históriu.
Závarky a vložky do polievok
Zeleninové polievky a vývary budú sýtejšie, ak do nich pripravíte halušky, knedličky alebo iné vložky. Vďaka ich rozmanitosti dosiahnete, že polievky budú chutiť vždy inak a vaši blízki si ich veľmi rýchlo zamilujú. Ich príprava nie je náročná.
Halušky
Výhodou halušiek je, že ich môžete zavariť priamo do polievky, a máte tak s nimi menej starostí. Pripraviť ich môžete z hrubej múky alebo krupice. Najprv si rozklepnite a vyšľahajte vajce so štipkou soli. Halušky ozvláštni aj nasekaná čerstvá alebo sušená bylinka. Potom ich jednoducho pomocou čajovej lyžičky sádzajte priamo do polievky. Nepoužívajte viac cesta, pretože múka narastie a halušky budú veľmi veľké. Pokiaľ chcete len drobné a tuhšie halušky, tak pridajte viac múky, aby bolo cesto pevnejšie.
Halušky z pečene
Tento typ halušiek sa pripravuje skôr ako príloha k mäsovým pokrmom, ale v niektorých rodinách z nich robia aj sýtejšiu prílohu do polievok. Tentoraz do neho pridajte jeden hrubší plátok masla. Zaujímavosťou je, že i keď niektorí ľudia nemajú radi jedlá z pečene, napriek tomu milujú halušky, ktoré sa pridávajú do polievok. Vyrobiť sa môžu z kuracej, bravčovej alebo hovädzej pečene. Tú treba rozmixovať alebo pomlieť na hustú kašu. Na každých sto gramov pečene pridajte jedno menšie vajce. Potom začínajte do zmesi primiešavať hladkú múku a strúhanku, aby ste z nich urobili jemnejšie cesto.
Knedličky
Knedličky sa hodia skôr do čistých vývarov, pretože sú sýtejšie a majú výraznejšiu chuť. Prvé z nich urobíte na drožďovom základe, keď ho namrvíte do panvice s rozpusteným maslom a chvíľku opečiete. Potom k tomu vsypte múku, vajce, ochuťte a vymiešajte cesto, z ktorého tvarujete malé knedličky.
Žemľové knedličky
Žemľové knedličky vyrobíte z nakrájaného pečiva, ktoré môže byť pokojne aj staršie. Namočte ho do mlieka a potom z neho vytlačte všetku tekutinu. Veľmi dobre v nich vynikne čerstvá petržlenová vňať. Ak chcete pekne farebné knedličky, tak do cesta najemno nastrúhajte trochu mrkvy. Obľúbená verzia je s nakrájanou šunkou, ktorú môžete opiecť na cibuľkovom základe.
Ďalšie závarky do polievok
Ďalšia závarka do polievky sa pripravuje jednoducho z hladkej múky, soli a mlieka. To sa pridáva dovtedy, pokiaľ nie je cesto tekutejšie a po nabratí na lyžicu sa pomaly ťahá smerom nadol. Potom si vezmite haluškár, cez ktorý budete z výšky liať po malých dávkach hotové cesto. Najmä vo vývare veľmi dobre vyzerajú rôzne typy zvitkov. Základ tvorí podobné cesto ako na piškótovú roládu, ktoré urobíte na slaný spôsob. Taktiež začnite najprv oddelením vajíčka a vyšľahaním snehu, aby boli zvitky vláčnejšie. Keď je cesto hotové, tak do neho pridajte ľubovoľné bylinky, mäso alebo pečeň. Cesto má byť hustejšie, ale nie veľmi tuhé, aby nebol falošný hrach veľmi tvrdý. Ak sa chcete s jedlom trošku vyhrať a čakáte návštevu alebo chystáte oslavu, pripravte do polievky drobné pirohy. Cesto musí byť jemné, takmer priesvitné.
Polievka a slávni
- Ľudovít XIV. bol nielen Kráľom slnko, ale tiež Kráľom polievok. Údajne ich miloval tak, že bol schopný zjesť aj štyri misky na posedenie.
- Výhradne na polievke s chlebom vraj vyžil počas maľby Sixtínskej kaplnky Michelangelo - sluha mu ju prinášal až hore na lešenie, odkiaľ majster takmer vôbec nezliezaval.
- Slávny dirigent Arturo Toscanini si zase pred vystúpením nikdy neodpustil horúcu zelerovú polievku s ryžou a jeho kolega Giuseppe Verdi údajne často, ako zasadol k prázdnemu notovému papieru, hľadal inšpiráciu v domácej rezancovej polievke.
- Z lásky k studenej polievke gazpacho, ktorú varievala jeho matka, sa v nedávnom rozhovore vyznal napríklad aj francúzsky herec Jean Reno.
Polievkové zaujímavosti zo sveta
- Oukrop - krajec chleba s cesnakom a soľou omastený sadlom preliaty vriacou vodou.
- Voďanka - vo vode rozvarený chlieb s cesnakom a rozkvedlaným vajcom z Moravy.
- Cácorka - kapustnica z okolia Liberca.
- Chundelka - mliečna polievka s falošnými chlpatými knedličkami z okolia Liberca.
- Rambulice - ovocná polievka z Královéhradeckého kraja.
- Ščedračka - vianočná polievka z Valašska.
- Žur - poľská polievka z ražného kvásku, mlieka a smotany s bielou klobásou a natvrdo uvarenými vajciami.
- Molochéjja - egyptská polievka faraónov zo zeleniny, špenátových listov a vývaru.
- Sancochado - prastará hutná polievka z Peru varená z rôznych druhov mäsa, zemiakov, juky, divokých banánov, sladkých zemiakov, kukuričných klasov, zeleniny a tekvice.
- Šči - ruská horúca kapustová polievka.
- Solanka - hustá, korenená a kyslá polievka z Ukrajiny.
- Okroška - studená ruská polievka z kvasu. Hlavnou prísadou je zelenina, ktorá môže byť zmiešaná so studeným vareným mäsom či rybou v pomere cca 1:1.
- Miso - japonská pasta z fermentovaných sójových bôbov, morskej soli, obilie a prípadne ryža, z ktorej sa varí polievka.
- Gazpacho - španielska studená polievka z čerstvej zeleniny.
- Caldeirada - portugalská rybia polievka.
- Bujabéza / Bouillabaisse - francúzska polievka z troch druhov rýb a korenín.
- Puebla - mexická polievka z chilli, fazule, kukurice orestované na cibuľu, paradajok a bravčového mäsa.
Ďalšie múdrosti a zaujímavosti
Okrem prísloví o polievke existuje v ruskej kultúre mnoho ďalších múdrostí a zaujímavostí, ktoré sa týkajú jedla a života. Tu je niekoľko príkladov:
- Či to dieťa nemá dákej chyby? Dobré, keď spí, ani jesť nepýta.
- Čo budeme jesť? Čo budeme do úst klásť.
- Nejedz, brada sa ti kníše! Nech sa kýva, keď užíva.
- Poďme jesť! To je dobrá zvesť!
- Škoda je, čo pes nezje!
- Zle mi je! Zle je tam, kde bijú a jesť nedávajú!
Tieto príslovia a porekadlá nám pripomínajú, že jedlo je dôležitou súčasťou nášho života a mali by sme si ho vážiť. Tiež nám hovoria o tom, že by sme mali byť štedrí a deliť sa s ostatnými, ktorí to potrebujú.
Polievky sú najmä v chladných ročných obdobiach ideálnym pokrmom. Sú teplé, výživné a dodajú telu dôležité vitamíny a minerálne látky. Ako hovorieva každá mama, aj keď sme chorí a nechutí nám jesť, treba si dať aspoň polievku. Polievky neboli kedysi považované za plnohodnotné jedlo, nazývali sa aj jedlom chudobných a v podstate sa vnímali ako zhodnotenie toho „čo ostalo v domácnosti“ respektíve zvyškov. Možno mnohí z nás majú zlé spomienky na detstvo a jedálne, „na zelenú“ či „kyslú“, alebo máme silno vrytý istý druh polievky práve preto, že sme ho dostávali, keď sme ochoreli. Medzičasom sa dá povedať, že si polievky vybudovali krajšie a hodnotnejšie postavenie, ako len toho, čo bolo vnímané ako „nutné zlo“ pred chutnejším hlavným chodom. Dokonca vznikajú špeciálne gastronomické jednotky - polievkárne, kde si naozaj každý môže vybrať tú svoju obľúbenú. Obedové menu sa fixne skladajú z polievky a hlavného chodu, v niektorých reštauráciách zase polievku nájdete aj v predkrmoch.
Odborníci, „fajnšmekri“ i gazdinky sa nechávajú dnes inšpirovať v zahraničných kuchyniach, vracajú sa späť k osvedčeným kvalitným starým receptom, jednoducho polievka z kocky bujónu nie je dnes už in. Polievky môžu byť nápadité, farebné a plné chutí. Vraj ruské príslovie hovorí, nechaj ma nazrieť do tvojho hrnca s polievkou a ja ti poviem, kto si. Takže sa pozrime na to, prečo má veľký význam veta - daj si aspoň polievku. Polievky sú totiž plné výživných látok, lebo v nich varíme zeleninu, bylinky, mäso či kosti. Ich príprava nemusí byť náročná, dajú sa zmraziť, a tiež so sebou zobrať napr. do termosky. Je to len otázka dobrého plánovania. Polievkou zvyšujete u detí príjem zeleniny. Okrem vitamínov a látok dôležitých pre tráviaci trakt je polievka z vody - tekutiny, ktorú takisto nevyhnutne potrebujeme. Predovšetkým vývary z kostí, kuracieho, hovädzieho mäsa a rýb posilňujú náš imunitný systém. To, čo robí dobre nášmu brušku, robí dobre aj imunitnému systému. Takže osvedčeným liekom proti chrípke v tomto počasí je skutočné kvalitný slepačí vývar.
Vedci sa týmto javom seriózne zaujímajú a skúmajú, ako pôsobí slepačí vývar na zápal v našom tele. Rozdiel medzi bujónom a kvalitným vývarom rozpozná každý, kto sa aspoň z času na čas venuje príprave polievok aj sám. Príprava domáceho vývaru si síce vyžaduje čas, ale naozaj sa to oplatí. Jednotlivé prísady sa musia riadne vylúhovať, aby bolo ich chute cítiť. Kuchári pripravujú svetlé i tmavé vývary. Kým svetlý môže byť základom pre rôzne polievky, tmavé sa hodia skôr na omáčky. Príprava kvalitného vývaru je síce zdĺhavá, ale oplatí sa - môžete si časť dať zmraziť a odložiť na neskoršie použitie. A čo je „koreňom“ naozaj dobrého vývaru? Koreňová zelenina predsa! Mrkva, petržlen, paštrnák, zeler a k nim menej známe kvaka a vodnica. Práve prvé štyri menové tvoria chuťový základ zeleninových a mäsových vývarov, omáčok a zmesí. Zeler je pre svoju výraznú chuť obľúbeným v krémových zeleninových polievkach. Vodnica patrí u nás ešte tak trochu k podceňovaným druhom zeleniny, v Európe ju vraj najviac využívajú britskí kuchári. Hoci si podľa prieskumov Slováci nedávajú polievku každý deň, ešte stále až 96 % Slovákov polievku obľubuje. A akú máte najradšej vy?
tags: #ruske #prislovie #o #polievky