Rutinné metódy autentifikácie mlieka a syrov v SR

Mlieko a mliečne výrobky sú významnou súčasťou výživy. Preto je dôležité zabezpečiť ich kvalitu a zdravotnú bezpečnosť. Na tento účel sa používajú rôzne laboratórne vyšetrovacie metódy.

Surové mlieko, ako základná surovina pre výrobu mnohých druhov tradičných syrov, je potenciálnym nosičom rôznych patogénnych mikroorganizmov, vrátane baktérií Escherichia coli a Staphylococcus aureus. Preto je pre potravinárskych mikrobiológov veľkou výzvou zabezpečiť mikrobiologickú bezpečnosť takýchto tradičných syrov a súčasne zachovať výrobu bez tepelného ošetrenia surovín či hotových produktov. Hoci baktérie mliečneho kysnutia natívne prítomné v mlieku vykazujú inhibičný a antimikrobiálny efekt voči mnohým nežiaducim mikroorganizmom, ich prirodzená aktivita je častokrát nedostatočná.

Surové kravské mlieko

Legislatívny rámec a kontrola

V nadväznosti na povinnosti vyplývajúce orgánom verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vo veci výkonu štátneho zdravotného dozoru a výkonu úradnej kontroly potravín podľa § 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov v zariadeniach spoločného stravovania, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) ako orgán, ktorý podľa § 5 ods. 4 písm. j) zákona č. 355/2007 Z. z. riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva (RÚVZ), požiadal všetky RÚVZ v SR o vykonanie mimoriadnej preventívnej kontroly ovčieho mlieka, ovčieho syra a mliečnych výrobkov z ovčieho mlieka v zariadeniach spoločného stravovania (ZSS).

Kontroly vykonali oddelenia hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov. Zameranie bolo najmä na ZSS významné z pohľadu letnej turistickej sezóny, vrátane ZSS v zotavovacích zariadeniach pre deti a mládež na území SR. Kontroly boli vykonané podľa zákona č. 152/1995 Z. z. (úradná kontrola potravín) a podľa zákona č. 355/2007 Z. z. námatkový odber vzoriek ovčieho mlieka, ovčieho syra a mliečnych výrobkov z ovčieho mlieka, pokrmov s tepelne neopracovanou zložkou - bryndzou, nátierky, peny, krémy s bryndzou určených na priamu spotrebu na ich mikrobiologické vyšetrenie s cieľom overenia kritérií bezpečnosti potravín počet podľa nariadenia Komisie (ES) č.

Výsledky kontrol

Regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike skontrolovali celkovo 648 ZSS, z toho 492 (ZSS) a 156 (ZSS DM). Počas výkonu kontrol bolo spolu uložených 121 opatrení a 92 blokových pokút v celkovej sume 13 711 €.

Mikrobiologické vyšetrenia a nálezy

Z celkového počtu 383 odobratých sterov z prostredia, pracovných plôch, odevov pracovníkov a rúk pracovníkov, z toho 329 (ZSS) a 54 (ZSS DM) bolo 22 nevyhovujúcich (5,7 %). Stery, ktoré nevyhoveli mikrobiologickým kritériám, boli zistené na pracovnom odeve zamestnancov, pracovnom náradí (naberačka na polievku, nádoba na cesto, tanier, hrnček, plech, nôž) a na rukách zamestnancov. Išlo o prítomnosť koliformných baktérií, kvasiniek, baktérií rodu Enterobacter spp., Enterococcus spp., Streptococcus spp. a mikroskopických vláknitých húb.

Laboratórne vyšetrenie vzorky mlieka

Kontrola ovčieho mlieka a mliečnych výrobkov

V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2073/2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny bolo odobratých 115 vzoriek ovčieho mlieka, ovčieho syra a mliečnych výrobkov z ovčieho mlieka určených na priamu spotrebu. Všetky odobraté vzorky spĺňali mikrobiologické kritériá stanovené uvedeným nariadením.

Metódy stanovenia kvality a zdravotnej bezpečnosti

Existujú rôzne metódy skúšania mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré sa líšia v závislosti od typu produktu a požadovaných informácií. Medzi najčastejšie patria:

  • Metódy skúšania mlieka a tekutých mliečnych výrobkov
  • Metódy skúšania mliečnych výrobkov sušených a zahustených
  • Metódy skúšania mrazených mliečnych výrobkov

Tieto metódy sú mimoriadne dôležité pre posúdenie kvality a zdravotnej bezpečnosti mlieka v mliekarenskom odvetví.

Stanovenie zloženia mlieka a mliečnych výrobkov

Medzi základné analýzy patrí stanovenie obsahu rôznych zložiek, ako napríklad:

  • Obsah dusíka
  • Množstvo tuku (v sušenom mlieku, zahustenom mlieku, smotane)
  • Množstvo vody, beztukovej sušiny a tuku (v masle)
  • Obsah dusičnanov a dusitanov
  • Množstvo chloridov (v syre a tavených syroch)

Ďalšie dôležité analýzy

Okrem stanovenia zloženia sa vykonávajú aj ďalšie analýzy, ktoré pomáhajú určiť kvalitu a bezpečnosť mlieka a mliečnych výrobkov:

  • Stanovenie počtu somatických buniek (v mlieku) - indikátor zdravotného stavu dojnice a kvality mlieka
  • Stanovenie obsahu močoviny (v mlieku) - informácia o kŕmení dojnice
  • Stanovenie aktivity alkalickej fosfatázy (v mlieku a mliečnych nápojoch) - kontrola pasterizácie mlieka
  • Stanovenie teploty tuhnutia mlieka
Graf znázorňujúci obsah tuku v rôznych mliečnych výrobkoch

Prehľad vybraných metód a ich účel

Analýza Účel
Stanovenie obsahu dusíka Určenie celkového obsahu bielkovín
Stanovenie počtu somatických buniek Indikátor zdravotného stavu dojnice a kvality mlieka
Stanovenie obsahu močoviny Informácia o kŕmení dojnice
Stanovenie aktivity alkalickej fosfatázy Kontrola pasterizácie mlieka
Stanovenie množstva tuku Určenie nutričnej hodnoty a dodržania noriem
Stanovenie množstva vody, beztukovej sušiny a tuku (v masle) Kontrola zloženia a kvality masla
Stanovenie obsahu dusičnanov a dusitanov Kontrola prítomnosti nežiaducich látok

Dôležitou súčasťou je aj návod na štandardný opis enzýmovej imunitnej skúšky.

Technologické postupy ošetrenia mlieka

Konzumné mlieko sa vyrába mliekarenským ošetrením surového kravského mlieka. Ošetrenie tvorí súbor technologických postupov ako je čistenie, odstreďovanie, tepelné ošetrenie, homogenizácia, chladenie a balenie. Tepelné ošetrenie mlieka je jedna z najdôležitejších technologických operácií pri výrobe mliečnych výrobkov. Čerstvo nadojené mlieko, ktoré pochádza od zdravých dojníc a získané je dodržaním správnej hygienickej praxe, obsahuje relatívne malé množstvo mikroorganizmov.

Pasterizácia

Pasterizácia je zahriatie mlieka pri vysokej teplote po krátky čas, najmenej 71,7°C počas 15 sekúnd. Pri tomto tepelnom ošetrení mlieka sa docieli zdravotná bezpečnosť mlieka, ale súčasne sa musia čo najviac zachovať pôvodné fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti mlieka a výrobkov, ktoré sa vyrábajú z pasterizovaného mlieka. Takto ošetrené konzumné mlieko sa označuje ako pasterizované mlieko. Spravidla sa ale používa zahriatie mlieka na teplotu 85°C počas pár sekúnd.

Ultravysokotepelné ošetrenie (UHT)

Ultravysokotepelné ošetrenie (UHT) je kontinuálne zahriatie mlieka na vysokú teplotu po krátky čas, a to na teplotu najmenej 135°C v trvaní najmenej 1 sekundy. Dochádza tak k zničeniu všetkých mikroorganizmov spôsobujúcich kazenie mlieka a ich spór.

Sterilizácia

Sterilizácia je proces tepelného ošetrenia mlieka alebo výrobku z mlieka pri teplote nad 100 °C a pri určenom trvaní ohrevu, pri ktorom sa ničia všetky mikroorganizmy alebo sa tak poškodzujú, že nie sú schopné sa pomnožovať v sterilizovanom mlieku alebo v sterilizovanom výrobku z mlieka. Tepelné ošetrenie mlieka je aj rozhodujúcim predpokladom trvanlivosti mlieka a mliečnych výrobkov. Termizované, pasterizované a vysokopasterizované mliečne výrobky je ale nevyhnutné uchovávať pri teplote 6°C, najviac 8°C.

Homogenizácia mlieka

Homogenizácia mlieka je mechanické rozdrobenie tukových guľôčok v mlieku. Mliečny tuk je v surovom mlieku rozptýlený vo forme tukových guľôčok, najčastejšie o veľkosti 0,1 až 10 µm, v priemere 3 µm. Guľôčky s väčším priemerom majú tendenciu vystupovať na povrch mlieka a vytvárať vrstvu smotany. Hlavným cieľom homogenizácie je zmenšenie tukových guľôčok. Homogenizácia mlieka sa používa nielen pri výrobe konzumného mlieka, ale aj pri výrobe jogurtov, zakysaných mliek a mrazených smotanových a mliečnych krémov i syrov.

Odstreďovanie mlieka

Odstreďovanie mlieka je veľmi dôležitá operácia pri základnom ošetrení surového kravského mlieka. Princíp odstreďovania mlieka sa zakladá na rozdielnej hustote mliečneho tuku a mliečnej plazmy. Pôsobením odstredivej sily, ktorá vzniká otáčaním bubna odstredivky okolo zvislej osi, sa mlieko na tanieroch odstredivky rozdelí na smotanu a odtučnené mlieko.

Význam baktérií mliečneho kysnutia (BMK)

Pridanie aktívnych baktérií mliečneho kysnutia, dodržanie správnych výrobných teplôt a dôkladná hygiena v produkcii syrov zo surového mlieka dokážu výrazne pomôcť pri zabezpečení ich mikrobiologickej kvality aj bez nutnosti tepelného ošetrenia suroviny. Pre kvantitatívny popis rastu patogénov v prítomnosti baktérií mliečneho kysnutia kultúry Fresco DVS 1010 (Christian Hansen) boli v UHT mlieku (1,5 % tuku, Rajo, Slovensko) vykonané ko-kultivačné experimenty s izolátmi E. coli BR a S. aureus 2064 pri teplotách 12 - 37 °C.

Počiatočné koncentrácie patogénov boli na úrovni N0 ≈ 3 log KTJ.ml-1, počiatočná koncentrácia BMK bola v jednotlivých experimentoch na úrovni N0 ≈ 3 - 6 log KTJ.ml-1. Závislosť aktuálnej denzity jednotlivých skupín mikroorganizmov bola vyhodnotená v závislosti od času pomocou zrieďovacej kultivačnej metódy.

Výsledkom práce sú závislosti rastovej rýchlosti a koncentračného nárastu testovaných baktérií do teploty a počiatočnej koncentrácie kultúry Fresco. Zatiaľ čo na rastovú rýchlosť mikroorganizmov mala výrazný vplyv teplota a zvyšovaním obsahu BMK sa nedosiahlo požadované spomalenie ich rastu, v prípade nárastu koncentrácie patogénov zohral kľúčovú úlohu práve obsah BMK na začiatku experimentu. Vzhľadom na to, že v praxi je dôležitejší obsah sledovaných mikroorganizmov vo finálnom produkte než ich špecifická rastová rýchlosť, z príslušných rovníc je možné jednoducho vypočítať minimálnu počiatočnú koncentráciu kultúry Fresco nevyhnutú pre zabezpečenie akceptovateľného nárastu E. coli a S. aureus.

Mikrobiologické laboratórium a kultúry baktérií

Výskum a vývoj v oblasti mlieka a mliečnych výrobkov

Základný a aplikovaný výskum Výskumného ústavu mliekárenského, a.s. (VÚM, a.s.) aktuálne riešil v rámci štrukturálnych fondov EÚ projekty zamerané na zlepšenie kvality a bezpečnosti mlieka a syrov. Prijímateľom jedného z projektov bol VÚM, a.s., s ktorým Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ dňa 21.04.2010 podpísala zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP) na realizáciu aktivít projektu.

Prijímateľom (hlavný partner) ďalšieho projektu bol Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV Košice, ďalšími partnermi projektu boli VÚM, a.s., Neurobiologický ústav SAV Košice, Parazitologický ústav SAV Košice, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a IMUNA PHARM, a.s.

Ciele projektov

  • Aplikácia vybraných moderných analytických metód - laserovej prietokovej cytometrie a infračervenej spektrofotometrie v strednej oblasti s Fourierovou transformáciou. Tieto metódy boli použité pri meraní celkového počtu mikroorganizmov a teploty tuhnutia mlieka. Ako matrica sa použilo surové kravské a ovčie mlieko.
  • Experimentálne overenie súboru analytických metód na báze HPLC a spektroskopie na stanovenie stupňa denaturácie srvátkových bielkovín mlieka a stupňa proteolýzy bielkovín ovčieho a kozieho mlieka. Dané metódy sa využili na sledovanie zmien bielkovín ovčej a kozej srvátky v závislosti od sezónnej dostupnosti mlieka, tepelného ošetrenia a hodnôt pH.
  • Sledovanie tvorby exopolysacharidov vybranými mliečnymi baktériami. Tieto exopolysacharidy boli čiastočne popísané a boli aplikované pri vývoji kyslomliečnych produktov s pridanými funkčnými vlastnosťami.
  • Riešila sa produkcia a čiastočná charakterizácia antimikrobiálnych metabolitov produkovaných vybranými kmeňmi Lactobacillus sp. voči Listerii monocytogenes a voči pôvodcom obávaných vád syrov (spórotvorné anaeróby a kvasinka Aureobasidium pullulans). Dané aktívne kmene boli otestované aj priamo v technológii výroby syrov eidamského typu.
  • Vypracovanie modelu mliečnej výživy v SR pre deti predškolského a školského veku a spôsob jeho organizačnej a technickej realizácie v predškolských a školských zariadeniach na Slovensku.
  • Testovanie metód sledovania účinnosti ČDP voči veľkému počtu kmeňov baktérií, spôsobujúcich mastitídy u dojníc. Pomocou zvolenej metódy bolo možné stanoviť MIC vybraných ČDP. Dosiahnuté výsledky boli porovnávané so sledovaním rezistencie týchto kmeňov na antibiotiká, ktoré sa používajú pri liečbe mastitíd. Toto ochorenie bolo monitorované vo vybraných chovoch oviec a kráv, v závislosti od spôsobu ustajnenia, spôsobe kŕmenia a sezónnosti.
  • Medzinárodný projekt rieši vývoj rýchlej, ľahko vykonateľnej a lacnej metódy na detekciu vybraných patogénov v surovom mlieku. Táto metóda bude účinným nástrojom pre farmárov pre rýchlu identifikáciu závažných ochorení u dojníc, akými sú napríklad mastitídy.
  • Cieľom projektu je izolácia a identifikácia vybraných kmeňov baktérií mliečneho kysnutia, ktoré vykazujú ochranný účinok voči nežiaducim mikroorganizmom, pri výrobe syrov. Metabolity, ktoré dané kmene produkujú, budú izolované a čiastočne charakterizované.

Slovenská legislatíva pre mlieko a mliečne výrobky

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 343/2016 z 8. decembra 2016 o niektorých výrobkoch z mlieka ustanovuje požiadavky na niektoré výrobky z kravského mlieka, ovčieho mlieka a kozieho mlieka (ďalej len „mliečny výrobok“).

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto vyhlášky sa vymedzujú pojmy ako:

  • Štandardizácia: úprava množstva tuku alebo iných zložiek v mliečnych výrobkoch na požadované množstvo.
  • Srvátka: tekutý mliečny výrobok, ktorý vzniká pri výrobe syra, kazeínu alebo obdobných výrobkov oddelením zrazeniny po zrážaní mlieka.
  • Cmar: tekutý mliečny výrobok, ktorý vzniká pri výrobe masla zo smotany.
  • Syrárske mlieko: zmes mlieka a ďalších zložiek, štandardizovaná na výrobu príslušného druhu syra.
  • Termosterilizácia (sterilizácia): tepelný ohrev v hermeticky uzatvorenom obale na teplotu nad 100 °C s dostatočne dlhým trvaním ohrevu.
  • Modifikované mlieko alebo modifikovaný tekutý mliečny výrobok: tepelne ošetrená zmes dvoch alebo viacerých mliečnych výrobkov alebo mliečnych zložiek s odlišným zložením.
  • Ochutené mlieko alebo ochutený tekutý mliečny výrobok: tepelne ošetrený výrobok na báze mlieka s prídavkom nemliečnych zložiek pre špecifickú príchuť alebo konzistenciu.
  • Fermentácia: biochemický proces mikrobiálnej premeny mliečneho substrátu špecifickými mikroorganizmami.
  • Kyslomliečny výrobok: výrobok vyrábaný z mlieka procesom fermentácie s vhodnými mikroorganizmami.
  • Jogurt: kyslomliečny výrobok charakterizovaný symbiotickými kultúrami Lactobacillus delbrueckii subsp. bulgaricus a Streptococcus thermophilus.
  • Syr: čerstvý alebo v rôznom stupni zrelosti sa nachádzajúci tuhý alebo polotuhý výrobok, vyrábaný vyzrážaním bielkovín z mlieka.
  • Bryndza: špecifický prírodný syr vyrábaný zo zrejúceho ovčieho hrudkového syra alebo zo skladovaného ovčieho syra.

Požiadavky na mliečne výrobky a ich označovanie

Vyhláška stanovuje, že:

  • V názve mliečneho výrobku možno uvádzať slovo „smotanový“, len ak ide o výrobok, ktorý obsahuje najmenej 10 % hmot. mliečneho tuku alebo najmenej 30 % hmot. tuku v sušine.
  • Mliečny výrobok, v ktorom podiel tvarohu je vyšší ako 50 % hmot., možno označovať ako „tvarohový“, pričom beztuková sušina tvarohu musí byť najmenej 16 % hmot.
  • V názve tepelne ošetreného mliečneho výrobku musí byť uvedený spôsob jeho tepelného ošetrenia.
  • Mliečny výrobok ošetrený ultravysokotepelným ohrevom možno označiť aj slovom „trvanlivý“ alebo skratkou „UHT“.

Požiadavky na kozie mlieko a jeho označenie

Kozie mlieko možno tepelne ošetriť: pasterizáciou, vysokou pasterizáciou, ultravysokotepelným ohrevom (UHT ohrevom), termosterilizáciou. Kozie mlieko možno vyrábať v trhových druhoch, ktoré sa podľa množstva tuku členia na kozie mlieko bez úpravy množstva tuku (najmenej 3 % hmot. tuku a najmenej 8,2 % hmot. beztukovej sušiny) a s upraveným množstvom tuku (najmenej 8,2 % hmot. beztukovej sušiny).

Požiadavky na smotanu a jej označenie

Smotana musí byť ošetrená jedným z týchto spôsobov tepelného ošetrenia: pasterizáciou, vysokou pasterizáciou, ultravysokotepelným ohrevom (UHT ohrevom), termosterilizáciou. Na výrobu smotany na šľahanie možno používať ako prídavok beztukovú sušinu mliečneho pôvodu v množstve najviac 20 g/kg a kazeináty v množstve najviac 1 g/kg. V názve smotany musí byť uvedené množstvo tuku, ktoré vyjadruje jeho najnižšiu hodnotu.

Druh Smotany Množstvo tuku
Smotana Najmenej 10 % hmot. a menej ako 35 % hmot.
Smotana na šľahanie Najmenej 28 % hmot. a menej ako 35 % hmot.
Vysokotučná smotana na šľahanie Najmenej 35 % hmot.

Požiadavky na modifikované výrobky a ochutené výrobky a ich označenie

Modifikovaný výrobok a ochutený výrobok musí byť tepelne ošetrený. Do modifikovaného výrobku a do ochuteného výrobku sa nesmú pridávať tuky iného ako mliečneho pôvodu a bielkoviny iného ako mliečneho pôvodu. Názov modifikovaného výrobku a ochuteného výrobku musí byť doplnený spresňujúcim textom, o aký druh výrobku ide; ak ide o modifikovaný výrobok, uvádza sa charakteristické označenie modifikácie. V označení modifikovaného výrobku a ochuteného výrobku musí byť uvedený použitý spôsob tepelného ošetrenia.

Požiadavky na kyslomliečne výrobky a ich označovanie

Do kyslomliečneho výrobku sa nesmú pridávať alkoholické prípravky. Kyslomliečny výrobok tepelne ošetrený po procese fermentácie je výrobok tepelne ošetrený po skončení procesu fermentácie na účely zníženia alebo zastavenia aktivity prítomných mikroorganizmov, a tým predĺženia trvanlivosti týchto výrobkov aj pri ich skladovaní bez chladenia.

tags: #rutinne #metody #v #ramci #autentifikacie #mlieka

Populárne príspevky: