Ústa rýb sú fascinujúcim a rozmanitým svetom, ktorý skrýva mnoho prekvapení. Niektoré ryby majú obrovské množstvo zubov, iné zase využívajú svoje ústa na lov a komunikáciu. V živočíšnej ríši nájdeme plno bizarností, napríklad také ústne otvory - veď pozrite sa sami. Poďme sa ponoriť do tohto zaujímavého sveta a objaviť niektoré z najzaujímavejších druhov rýb a ich špecifických ústnych adaptácií, ako aj parazity, ktoré na ne útočia.
Hrebeník tichomorský: Majster zubov
Hrebeník veľký (Ophiodon elongatus) je mäsožravá ryba, ktorá žije v severnom Pacifiku. Na prvý pohľad nemá tento tvor, ktorý dosahuje v priemere asi pol metra, jednu z najdesivejších papúľ živočíšnej ríše. Strach nám naháňajú tlamy levov či tigrov plné veľkých tesákov, hrebeník je ale svojím spôsobom strašidelnejší. V papuli má totiž 555 malých zúbkov ostrých ako britva, na ktorých sú navyše malé ostne. Určite by ste nechceli, aby vás pohrýzol. Každý deň mu približne 20 z nich vypadne, ale ihneď ich nahradia nové, vďaka čomu ryba stále disponuje ostrými zubami. Ak sa vám 20 zdá málo, môžete si predstaviť, že by vám denne vypadol jeden zub a hneď ho nahradil iný.
Hrebeník tichomorský je dravá ryba, ktorá obýva severný Pacifik. Táto ryba je pozoruhodná nielen svojou veľkosťou, ktorá môže dosiahnuť až 1,5 metra, ale aj obrovským počtom zubov. Dve sady čeľustí hrebeníka tichomorského obsahujú viac ako päťsto drobných, ostrých zubov. Okrem toho je tvrdé podnebie tejto ryby pokryté stovkami drobných zubných stalaktitov. Akokoľvek zvláštne sa môže takéto usporiadanie zdať, ústa hrebeníka tichomorského sú na kostnatú rybu pomerne všedné, čo z nej podľa Cohenovej robí skvelý druh na výskum.
MIMIK: Premena úsmevu
Nová štúdia o zuboch hrebeníka
Nová štúdia naznačuje, že tieto ryby strácajú zuby tak rýchlo, ako im rastú. Za deň im dokáže narásť až dvadsať nových zubov. Vedci zistili, že ryby strácajú v priemere asi dvadsať zubov denne. Hltanové čeľuste pritom strácajú zuby oveľa rýchlejšie než iné časti úst hrebeníka. Zuby totiž dokážu napríklad prezradiť, ako a čo jedáva. Cohenová a vedúca autorka štúdie Emily Carrová, vysokoškolská študentka biológie na Univerzite v Južnej Floride, chovali dvadsať hrebeníkov v nádržiach v laboratóriu.
Vzhľadom na to, že zuby hrebeníka sú malé, zistiť, ako rýchlo ich tieto ryby strácajú, nebolo jednoduché. Vedkyne ich preto umiestnili do nádrže naplnenej zriedeným červeným farbivom, ktoré zafarbilo zuby rýb na červeno. Neskôr ich premiestnili do nádrže naplnenej fluorescenčným zeleným farbivom, ktoré zafarbilo rybie zuby na zeleno. Carrová potom skúmala zubné kosti mikroskopom v tmavom laboratóriu a vypočítala pomer malých červených zubov k malým zeleným zubom vo všetkých zubných kostiach. Celkovo napočítala viac ako 10 000 zubov v ústach všetkých dvadsiatich rýb. Takto zistili, že ryby strácajú v priemere asi dvadsať zubov denne. Cohenová sa teraz snaží zistiť, prečo k tomu dochádza.
Desivé ústa zvierat
Niektoré zvieratá či ryby môžu vyzerať akokoľvek mierumilovne, no stačí, aby si poriadne zívli. Ak váš pohľad vtedy náhodou zablúdi do útrob ich ústnej dutiny, máte chuť dať sa rovno na útek. Zuby ako človek, rôzne ostne, tesáky, ale aj na pohľad „upírske nástroje“. Tu je výber tých najdesivejších.
Ryba Pacu
Je príbuzná pirane, rozdiel je práve v ústach. Kým piraňa má ostré britvovité zuby, pacu má plochejšie zuby, ktoré sa na počudovanie podobajú tým ľudským. Môžete ju nájsť v obchodoch s domáci miláčikmi ako akváriovú rybičku, ale v dospelosti môže vyrásť do úctyhodnej dĺžky vyše 25 cm. Zuby používa na rozomletie potravy, živí sa rastlinami, prípadne malými rybami. Vďaka svojim „ľudským zubom“ však zvládne napríklad aj orechy.
Mandril pestrotváry
Spoznáte ho podľa farebných líc, ale tie majú len dospelé samce. Zato hrôzostrašnými zubami disponujú obe pohlavia tejto opice žijúcej v tropickej západnej Afrike. Napriek veselým farbám potom pôsobí naozaj nebezpečne, až tak, že keď otvorí ústa, vyhýbajú sa mu aj miestne šelmy.
Žralok Owstonov
Alebo ak chcete opisnejší názov, tak potom žralok končistočelý. Hovorí sa o ňom ako o živej fosílii, pretože jeho zjav sa za milióny rokov veľmi nemení. Čeľusť vyzerá na prvý pohľad normálne, ale keď zaútočí na svoju korisť - je to ako z hororu - jeho „tlama“ je totiž vysúvacia! Dopredu sa dokáže vysunúť až o niekoľko desiatok centimetrov. A tie zuby! Sú zakrivené rôznymi smermi, takže veľmi ľahko trhajú mäso z kostí obete.
Hroch
Hoci je vegetarián, jeho zuby pôsobia naozaj desivo. V ústach sú vpredu na čeľusti a sánke dva dlhé „špicáky“ (vraj môžu dosiahnuť dĺžku až jeden meter!) s troška menšími, ale taktiež veľkými dvoma zubmi. Na čeľusti a sánke má aj menšie zúbky a dlhý jazyk. Hovorí sa o ňom ako o najnebezpečnejšom zvierati Afriky, ktoré má na svedomí ročne okolo 200 ľudských životov.
Ryba Payara
Nájdete ju aj pod menom „vampíria ryba“. Stačí jeden pohľad na jej zuby, a je vám jasné, prečo ten názov. Ešte aj ďalšie pomenovania sú známe - Drakulova ryba, Vlčia ryba alebo Psia ryba. Je jasné, akým spôsobom loví - svoju korisť jednoducho napichne. Payara, ktorá môže dosiahnuť dĺžku 120 cm a váhu 18 kg, je u rybárov populárna - uloviť rybu s takým strašidelným výzorom sa zdá vcelku prestížna záležitosť.
Tiger a jeho jazyk
Táto šelma používa svoj jazyk nielen ako kefu na prečesávanie kožúškov svojich mláďat, ale vďaka pevným, nazad ohnutým ostňom, dokáže predovšetkým svoju korisť ľahko zbaviť peria, srsti, stiahnuť z kože, či „dočistiť“ zvyšky svaloviny na kostiach.
Mihuľa
Živí sa krvou, našťastie nie ľudskou. Ozubenými lievikovitými ústami sa zavŕta do tela iných rýb a pokojne „papá“. Zuby má aj na jazyku.
Špecializované prispôsobenie úst hlbokomorských rýb
Hlbokomorské ryby, ktoré žijú v extrémnych podmienkach, majú ústa prispôsobené na prežitie v tomto prostredí. Rybky v takých extrémnych hlbinách už nie sú tie zubaté charizmatické príšerky. Majú malé očká - do zraku príliš neinvestujú - a podlhovastý tvar tela, ktorý je na pohyb asi najefektívnejší. Pre ryby v takejto hlbine už nemá zmysel mať obrovské oči, tak hlboko už nezachytia ani fotón, neoplatí sa im ani investícia do vlastnej bioluminiscencie. Do očí neinvestuje veľa, ale slepá nie je.
Parazity v ústach rýb
Okrem úžasných adaptácií sa v ústach rýb skrývajú aj parazity, ktoré dokážu prežiť v tomto prostredí. Príroda je fascinujúca, ale zároveň desivá a v jej nekonečnej rozmanitosti sa nachádzajú organizmy, ktoré by pokojne mohli pochádzať zo sci-fi hororu. Jedným z najznepokojujúcejších príkladov je parazit, ktorý nahrádza jazyk rybe.
Hlístovce
V našich vodách parazituje na rybách veľké množstvo iných hlístovcov, predovšetkým rodu Streptocam, Raphidascaris, Philometra, Rhabdochona, Cucullanus a iné. Mnohé druhy sú prenosné aj na akváriové ryby, aj keď doteraz nebol ich výskyt overený.
Capillaria
Capillaria pterophylli je tenký, vlasovitý červ, ktorý parazituje v črevách skalárov, mnohých cichlíd, sumcov a niekedy aj iných rýb. Najviac postihuje skaláre, terčovce a cichlidy Varu. Silne infikované jedince chradnú a ak sa neliečia, uhynú. Červy často perforujú stenu čreva a zaplavujú telesnú dutinu. V stolici rýb sa nachádzajú oválne vajíčka červov, ktoré majú na oboch úzkych koncoch typické zátky. Chorým rybám sa podávajú čerstvé larvy pakomárov alebo iné vhodné krmivo namočené v antihelmintickom prípravku Concurat.
Camallanus
Camallanus cotti žije najmä v konečníku rýb. Ústa tejto hlístice sú vystužené dvoma chitínovými ryhovanými oválnymi platničkami, ktorých stiskom sa červ pevne zakotví v črevnej sliznici. Z análneho otvoru pokojne stojacich rýb, napríklad živorodiek dúhových (Poecilia reticulata), vychádzajú ružové červy, ktoré pri pohybe hostiteľa okamžite zmiznú v čreve. Samičky vlasovcov sú živorodé a vrhajú tisíce lariev. S rybami z odchovov v juhovýchodnej Ázii (predtým zo Singapuru) sa rozšírili do akvárií po celom svete. Pri silnejších infekciách ryby chudnú a chradnú. Napáda najmä živorodky, u ktorých dochádza k deformáciám a zakriveniu chrbtice (skolióza, lordóza, kyfóza). Diagnóza je jednoduchá. Ružové červy vyčnievajú z análneho otvoru rýb alebo sa v čerstvej stolici nachádzajú larvy. Dospelé vlasovce sa ľahko rozpoznajú podľa hnedých chitínových prichytávacích platničiek v ústach. Zbavíme sa ich prípravkami obsahujúcimi trichlórfonát (Neguvon, Masoten).
Cystoopsis
Hlístovce rodu Cystoopsis cudzopasia v cystách vždy v pároch, samec so samicou. Cysty sa tvoria pod kožou na brušnej strane rýb. Tento parazit prichádza do úvahy len u jeseterovitých rýb, chovaných v studenovodných akváriách. Liečba je možná len chirurgickým vybratím parazitov a dezinfekčným ošetrením zapáleného miesta.
Cymothoa exigua: Parazit, ktorý nahrádza jazyk
Možno vám to znie ako nepríjemný fantasy príbeh alebo vymyslený horor s cieľom prebudiť v človeku tie najtajnejšie obavy a najhrôzostrašnejšie myšlienky. Bohužiaľ, nič z toho čo vám predstavíme nie je vymyslené a dokonca ani zhyperbolizované. Naozaj existuje parazit, ktorý na vás vykukne len čo ryba otvorí ústa. Parazit sa odborne nazýva Cymothoa exigua, no veľká časť ľudí ho pozná skôr pod názvami požierač jazyka alebo rybí votrelec. Cymothoa exigua je malý kôrovec príbuzný krevete či krabovi. Žije v teplých pobrežných vodách Atlantiku a Tichého oceánu, najmä pri pobreží Strednej a Južnej Ameriky.
Samica parazita sa dostane do ústnej dutiny ryby paradoxne cez žiabre. Pomocou drobných háčikov sa prichytí na jazyk, z ktorého začne vysávať krv, v dôsledku čoho začne jazyk postupne odumierať. Po odumretí jazyk odpadne. Je to zarážajúce, ale ryba po čase nevykazuje výrazné známky utrpenia. Parazit nepoškodzuje rybu viac, než je potrebné na prežitie - žije s ňou v symbióze. Namiesto bežného jazyka sa vnútri úst ryby nachádza malý tvor s nožičkami, tykadlami, ktorý sa pohybuje ako jazyk, ale je to kôrovec. Samce sú menšie a žijú v žiabrach. V prípade, že dôjde k úhynu samice, samce majú schopnosť premeniť sa na samice a plne ich nahradiť v parazitovaní.
Samice tohto živočícha migrujú cez žiabre rýb, následne zablokujú prívod krvi do jazyka, kým orgán neodumrie a nedopadne. Výskumy naznačujú, že to môže byť spôsobené respiračným stresom spôsobeným dlhodobým prijímaním menšieho množstva kyslíka, pretože masívne parazity upchávajúce ústa nedovoľujú rybám absorbovať a filtrovať toľko kyslíka z vody. Akonáhle mladý Cymothoa nájde vhodného rybieho hostiteľa, prichytí sa na jeho žiabre, aby sa nakŕmil, a potom sa vyvinie v samca. Tieto parazity sa môžu časom pretransformovať na samice, aby sa rozmnožili.
Niet sa čo čudovať, že sa jeho výskumom zaoberalo nesmierne množstvo vedcov. Ľudia sa ho našťastie nemusia obávať, pretože pre nich je absolútne neškodný, napriek tomu sa môžeme diviť ako kreatívna a extrémna dokáže príroda byť. Najmä vtedy, keď má za úlohu zabezpečiť zachovanie druhu. Cymothoa exigua je jediný známy tvor, ktorý dokáže nahradiť celý orgán hostiteľa a nezabiť ho pri tom.
Po odpadnutí jazyka sa Cymothoa exigua natrvalo pripojí ku koreňu jazyka a živí sa hlienmi a krvou, ktoré nájde v ústnej dutine. A tu sa aj rozmnožuje. Ak sa rybe dostane do žiabier nejaký samec, spozná, že v ústach už žije samica a vyberie sa k nej. Cymothoa exigua je pomerne rozšíreným tvorom, vyskytuje sa v moriach od Kalifornie po Ekvádor a aj v niektorých častiach Atlantiku. Ich obľúbeným hostiteľom sú ryby z čeľade Lutjanidae, ale našli sa už aj u iných druhov rýb. Pre človeka nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo ale mohli by vás pohrýzť, ak by ste sa ich snažili od ryby odtrhnúť. Potom je tu však aj psychologické riziko. Veď si len skúste predstaviť, že si v obchode kúpite čerstvú rybu a tešíte sa, ako ju upečiete na grile. No a potom jej otvoríte ústa a vybafne na vás Cymothoa exigua. Slabšiu povahu to môže šokovať.
Bežné diagnostické metódy parazitárnych infekcií
Diagnostika parazitárnych infekcií je kľúčová pre včasnú a efektívnu liečbu. Existuje niekoľko metód, ktoré pomáhajú identifikovať prítomnosť parazitov v tele rýb alebo iných organizmov.
- Vyšetrenie stolice: Najčastejší spôsob diagnostiky črevných parazitov. Niekedy je potrebné vyšetriť viacero vzoriek odobratých v rôznych dňoch.
- Perianálny odtlačok (Scotch-tape test): Používa sa najmä na diagnostiku mrle ľudskej.
- Krvné testy: Hľadajú protilátky proti parazitom alebo zmeny v krvnom obraze (napr. zvýšený počet eozinofilov).
- Zobrazovacie metódy: Ultrazvuk, CT alebo MRI, najmä pri podozrení na parazitárnu infekciu vnútorných orgánov.
Liečba parazitárnych infekcií
Liečba parazitárnych infekcií závisí od typu parazita, závažnosti infekcie a veku pacienta a mala by byť vždy vedená lekárom.
- Antihelmintické lieky: Používajú sa na liečbu infekcií spôsobených červami (škrkavkami, mrľami a ďalšími).
- Antiprotozoálne lieky: Používajú sa na liečbu infekcií spôsobených prvokmi (napr. lambliami).
- Lokálne prípravky: Pri ektoparazitoch, ako sú vši alebo svrab, sa používajú lokálne prípravky s insekticídnymi účinkami.
Liečba parazitov často vyžaduje opakované dávky liekov alebo dlhšie trvanie liečby. V niektorých prípadoch môže byť potrebné liečiť aj ostatných členov domácnosti.
Choroby akváriových rýb a ako sa s nimi vysporiadať
Každý z nás akvaristov sa už určite s nejakou chorobou stretol a tí začínajúci sa s ňou pravdepodobne stretnú. Chorôb, ktorými sa rybičky môžu nakaziť, existuje veľa. Niektoré z nich spoznáme na prvý pohľad a tie ostatné mnohokrát ani nezbadáme a potom nachádzame mŕtvolky v akváriu a to určite nikto z nás nechce. Preto si dnes povieme, ako sa chorobám vyvarovať a v prípade, že už je neskoro, tak ako tieto choroby liečiť.
Medzi najčastejšie ochorenia patria:
- Krupička čiže parazit menom Ichthyophthirius multifiliis
- Príznaky: Biele až bielo-šedé bodky na tele rýb a nezvyklé správanie, kedy sa rybičky otierajú o listy rastlín a iné predmety v akváriu. Rybičky nakazené touto chorobou často neprirodzene plávajú, strácajú svoje sfarbenie a ak sa nezačne s ich liečbou, je pravdepodobné, že uhynú.
- Liečba: Liečba tejto choroby nebýva zložitá, ak ju stihneme liečiť čoskoro. Odporúča sa kombinácia prípravkov eSHa Exit a eSHa 2000. Ďalším prípravkom je malachitová zeleň. Niektorí akvaristi tiež používajú metódu s pridaním soli a zvýšením teploty na 31 °C.
- Infekčná vodnateľnosť
- Príznaky: Znatelne nafúknuté brucho, zježené šupiny a často tiež nafúknuté alebo vypuklé oči. Ďalšími pozorovateľnými príznakmi býva vyblednutie rýb, otočenie sa bruchom k hladine a v neskorých štádiách prestávajú ryby prijímať potravu.
- Liečba: Tejto choroby sa väčšinou zbavuje ťažko a priamy liek na ňu neexistuje. Jej pôvod je však bakteriálny a na tie lieky existujú. Sú však väčšinou univerzálne, napríklad Seach ParaGuard alebo eSHa Gastrobac. Chorobu najčastejšie spôsobuje zlá údržba a vysoké hodnoty dusitanov vo vode.
- Bakteriálny rozpad plutiev
- Príznaky: Vatovité útvary s jemnými vláknami, ktoré vystupujú zospodu šupín rýb. Často bývajú poškodené žiabre a tlamka rýb belavo zafarbená. Ďalším príznakom je rozpad plutiev a ich zaplesnenie. V tomto okamihu už je však väčšinou neskoro.
- Liečba: Liečba je pomerne obtiažna. Jej pôvod je bakteriálny, preto možno použiť niektoré z univerzálnych liečiv proti baktériám. Dôležitou zložkou liečby je tiež čistota a okysličovanie vody.
- Zápal plynového mechúra
- Príznaky: Týmto ochorením najčastejšie trpia závojnatky, prejavuje sa obtiažnym plávaním hlavou nahor alebo nadol a nekoordinovanosťou smeru. Častým príznakom je tiež neschopnosť ryby potopiť sa a nafúknuté brucho.
- Liečba: Spočívá väčšinou vo väčšej údržbe akvária, okysličovanie vody a správnej hygiene. Pri tejto chorobe je vhodné vytvorenie protiparazitálnej kúpele napríklad pomocou Seach ParaGuard.
- Hexamita, čiže otvorová choroba
- Príznaky: Priebeh tejto choroby môže byť viditeľný, ale aj dlhodobo skrytý. Ak sú príznaky viditeľné, môžeme na rybe v oblasti hlavy pozorovať dierky, bodky a neskôr rany, ktoré sa veľmi často zaplesňujú. Sprevádza ich tiež belavé výkaly a správanie rýb je veľmi nezvyčajné (napadnuté rybky sa často oddeľujú od kŕdľa a vyhľadávajú pokoj alebo úkryty kde potom majú trhavé alebo krúživé pohyby a v pokojnom stave sú naklonené bokom dole pod.).
- Liečba: Najlepšie pomáha Entizol, ktorý je na predpis a dávkuje sa 1 tableta na 20l vody v karanténnom akváriu. Prvý deň sa dá do akvária jedna tableta (rozpustená v horúcej vode) a ďalšie dni sa dopĺňa vždy pol tablety. Po asi 3 dňoch sa vymení 1/3 vody a opäť doplní pol tablety. Takto sa to robí celkom 5 dní a potom sa vymení znova 1/3 vody a nechá sa rybka ešte niekoľko dní v karanténe. Rybky sa kŕmia iba kvalitným krmivom a dopĺňajú sa vitamíny. Nevhodné je kŕmenie napr. hovädzím mäsom. Medzi bežne dostupné prípravky je napríklad eSHa Hexamita alebo tiež Sera Med Flagellol.
- Žábrohlísti
- Príznaky: Títo malí parazity napadajú prevažne žiabre rýb, ktoré sú následne silne prekrvené a odstávajú od tela. Rybky často mávajú zrýchlené dýchanie a lapajú po dychu. Ak je choroba vážnejšia, môže sa objaviť vyblednutie pokožky a potom otieranie rýb o rastliny a pod. Väčšinou potom prestávajú prijímať potravu a pomaly umierajú.
- Liečba: Na trhu je množstvo bežne dostupných liečiv, pomocou ktorých možno chorobu vyliečiť. Medzi lepšie z nich patrí napríklad eSHa gdex.
- Tuberkulóza
- Príznaky: Táto choroba má veľa príznakov, ktoré sa ľahko pomýlia s príznakmi iných chorôb, preto presné určenie možno iba pod mikroskopom. Avšak medzi časté príznaky patrí chudnutie rýb, skrivenie chrbtice, ryby prestávajú prijímať potravu, zle plávajú, majú pokrivené oči, prepadnuté brucho, vyblednuté farby alebo neprirodzené stmavnutie časti tela, šupiny sú zježené a niektoré vypadávajú a často dochádza k rozpadu plutiev.
- Liečba: Pre túto chorobu liečba neexistuje, najjednoduchšie je rybky usmrtiť a akvárium vyčistiť a vydezinfikovať a začať všetko odznova. Ak si teda chorôb nie ste istí, použite nejaký širokospektrálny liek ako je eSHa 2000.
- Plesňové ochorenia
- Príznaky: Najčastejšie biele chumáčiky, ktoré sa vyskytujú na poranených miestach (pri dierovej chorobe, rozpad plutiev a pod.).
- Liečba: Pomocou bežne dostupných prípravkov ako sú Acriflavin, Terapiou-ARM, eSHa 2000. Liečba nebýva zložitá, ale záleží na veľkosti napadnutia.
Ako všetkým týmto chorobám predísť?
Medzi najčastejšiu príčinu chorôb patrí živé kŕmenie, ktoré je zle preprané a spracované. Preto pred skŕmením takejto potravy dbajte na to, aby ste jej čo najviac proprali alebo jej radšej nepoužívajte. Ďalšou príčinou môže byť prinesenie choroby zo zverimexu alebo od chovateľa. Pokiaľ chcete predísť aj tomuto, tak možno odporučiť umiestniť ryby do karantény na týždeň až dva a pozorovať ich. Ak sa žiadna choroba neprejaví, šup s nimi do akvária. Nekvalitné krmivo môže byť tiež príčina chorôb, či už je to hovädzie srdce alebo niečo mrazeného.
Rozlišovacie znaky rýb
Na to, aby sme ryby medzi sebou dokázali rozlíšiť, musíme poznať jednotlivé rozlišovacie znaky, podľa ktorých sa to dá určiť. Ako prvé si na rybe po vylovení z vody všimneme tvar jej tela, potom je to sfarbenie a veľkosť šupín, nasleduje umiestnenie, sfarbenie a tvar plutiev, veľkosť a farba očí, veľkosť a tvar úst. Toto všetko sú znaky, pomocou ktorých dokážeme určiť akú rybu sme vlastne ulovili.
Tvar tela
Napríklad valcovité, z bokov mierne stlačené telo prezrádza, že ide o rybu obľubujúcu prúdiace úseky vôd. Veľká chvostová plutva nám zas napovie, že ryba dokáže rýchlo plávať. Šťuka zas má ku chvostu premiestnenú pomerne veľkú chrbtovú, ale aj ritnú plutvu a vyzerá ako nejaké pádlo, s ktorým dokáže poriadne zabrať. Toto jej umožňuje vyvinúť veľmi veľkú počiatočnú rýchlosť, potrebnú na bleskový výpad na ryby, ale nedokáže sa za unikajúcou rybou zvrtnúť, ani ju prenasledovať, lebo na to nie je uspôsobená.
Postavenie úst
Postavenie úst nám prezradí, v ktorej vrstve vody žije. Ryby s dohora smerujúcou papuľkou žijú tesne pod povrchom a potravu si hľadajú na hladine. Sem patrí napríklad červenica, belica, šabľa. Ryby s priamymi ústami hľadajú svoju potravu vo všetkých vrstvách vodného stĺpca a sem patria jalce, plotica, ostriežovité, ale aj dravce. Ďalej sú to ryby so spodnými ústami, čiže majú ústa nasmerované nadol. Niektoré majú na okrajoch úst jeden, alebo viac párov hmatových fúzov (hrúziky, kapor, mrena), alebo len jeden jediný na spodnej čeľusti pod „bradou“ ako má mieň. Niektoré dokážu svoje ústa rúrkovito vysunúť, čo im umožňuje hľadať potravu aj vo vrstvách bahna, iné dokážu potravu zbierať výlučne z tvrdého podkladu.
Plutvy
Veľkosť a rozmiestnenie plutiev na tele nám veľa napovie o plaveckých schopnostiach rýb. Nie všetky ryby sú vytrvalostní a ani rýchli plavci. Plutvy, prednostne ich sfarbenie a tvar, je jedným z najdôležitejších rozlišovacích znakov rýb. Veľa rýb má plutvy sfarbené do rôznych odtieňov červenej, počnúc bledunko oranžovou a končiac červeno-čiernou. Iné zas majú plutvy v odtieňoch šedej až čiernej. U niektorých druhov rýb sa zasa tieto farebné odtiene kombinujú, napríklad chrbtová a chvostová plutva sú tmavé, až čierne a plutvy na spodnej strane tela sú do červena, prípadne bledo šedé. Farby rýb sú najvýraznejšie tesne pred trením. Dosť výrazne sú plutvy sfarbené aj počas leta, keď majú ryby dostatok kvalitnej potravy, aj voda býva viac zakalená a podľa výraznej farby sa orientujú jednotliví členovia čriedy. Počas zimy ryby „vyblednú“. Preto je dôležité sledovať aj tvar plutiev. Niektoré ryby majú okraj plutvy oblúkovitý, čiže zaoblený, iné rovný a ďalšie viac, alebo menej vykrojený. Niekedy (aj keď len zriedka) sa naozaj môže stať, že spoľahlivo určíte druh ryby len podľa tvaru plutiev. Pri plutvách si musíme všímať aj ich umiestnenie na tele. Nie, že by niektoré druhy mali nejako výrazne inak umiestnené plutvy. To nie, ale stačí, ak je napríklad chrbtová plutva trochu posunutá dozadu, alebo či je na klenutom, alebo rovnom chrbte a dá sa podľa toho spoľahlivo určiť druh ryby, len treba tieto malé odchýlky poznať. Ostriežovité ryby sa napríklad vyznačujú tým, že prsné a brušné plutvy majú len malý kúsok od seba, takmer pod sebou a majú dve chrbtové plutvy.
Šupiny
Ak si nie sme istí pri určení druhu ryby podľa plutiev, môže nám ešte pomôcť sfarbenie a veľkosť šupín. Niektoré ryby majú v pomere k svojmu telu dosť veľké šupiny, iné ich majú drobnejšie. Medzi ryby s veľkými šupinami patrí napríklad jalec hlavatý, amur, kapor, plotica, pleskáč zelenkavý. Veľká väčšina rýb je sfarbená do strieborna, ale aj tu sú rôzne farebné odtiene. Nie síce nejako príliš výrazné, ale pre jednotlivé druhy rýb typické. Napríklad šupiny červenice, hlavne pri starších a väčších jedincoch, sa lesknú dozlatista a občas sa môže stať, že sú až zlatisto-žlté. Podobne do žlta majú odlesk šupiny jalca hlavatého, ale napríklad jalec tmavý, alebo aj veľká plotica, majú šupiny s medeným nádychom, čiže majú odtieň do červena. Toto však platí len pre staršie ryby.
Oči
Ďalším rozlišovacím znakom sú oči, či už farbou, ale aj veľkosťou. Farbe očí však nemôžeme prikladať veľký význam, lebo nie vždy sú dostatočne farebne výrazné. Všetko závisí od prostredia, v ktorom ryba žije. Veľkosť očí je už o niečom inom, ale nanešťastie je len málo druhov rýb, ktoré sa vyznačujú výraznými, veľkými očami. Najväčšie oči v pomere ku hlave má pleskáč tuponosý, ktorého oko pokrýva až tretinu bočnej strany hlavy, no a ďalšou „okatou“ rybou je pleskáč zelenkavý.
tags: #ryba #ktora #otvara #usta