Svätá Zem, Izrael, je miestom s najväčšou koncentráciou pamiatok na svete. Pre putujúcich kresťanov je zemou Ježiša Krista, zemou evanjelia s najsvätejším miestom, na ktorom stojí naša viera - Golgota, kde za nás Pán Ježiš zomrel a Boží hrob, kde Ježiš zmŕtvychvstal. Pán Ježiš sa tu v Betleheme narodil, žil v Nazarete, tri roky hlásal evanjelium po celom kraji a zomrel tu v Jeruzaleme.
Peter - Skala viery a jeho zlyhania
Peter mal skrz svoju iniciatívnosť a schopnosť akcie medzi apoštolmi určité osobitné postavenie. Nebál sa niečo podniknúť, aj keď výsledok nebol istý. Dnešnými slovami, bol pravý podnikateľ v oblasti rybolovu, ktorý, ak chcel prežiť, musel konať. Jeho charakter ho tak posúval do akéhosi prvenstva medzi apoštolmi.
Či už vykročil za Ježišom po vode, alebo žiadal Ježiša o vysvetlenie podobenstva o poškvrňovaní sa tým, čo vychádza z úst a nie tým, čo vchádza do úst, alebo prehlásil o Ježišovi, že je Mesiáš - Boží Syn. Dokonca vo svojej akčnosti si dovolil zobrať bokom aj Ježiša a dohovárať mu, že nemá ísť po ceste smrti, poníženia a utrpenia.
Bol s Ježišom pri niektorých výnimočných znameniach toho, že Ježiš je Bohom, či už išlo o vzkriesenie Jairovej dcéry, alebo Ježišovo premenenie sa na vrchu, kde mu jeho iniciatívna povaha opäť nedovolila inak, a hneď chcel stavať pre Ježiša, Mojžiša a Eliáša stánky. Obdobne je to neraz i s nami, keď pocítime závan Božej lásky či dobroty a už by sme hneď niečo budovali.
Peter nemal dokonca problém spýtať sa Ježiša, že čo bude mať z toho, že sa jeho život prevrátil hore nohami a opustil spolu s ostatnými apoštolmi všetko. Bol v Ježišovej blízkosti aj na Olivovej hore, keď na Ježiša už doľahla veľká úzkosť z chvíľ, ktoré mali nasledovať.
Svoje prehlásenie: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nezapriem ťa.“ (Mt 26, 35 SEB), bral tak vážne, že chcel zabrániť Ježišovmu zajatiu, chopil sa meča a odťal jednému zo sluhov, ktorí prišli zajať Ježiša, ucho. Určite mu nemieril na ucho, ale hlavu. Tak to chvála Bohu dopadne, keď zbraň berú do rúk bežní ľudia a nie cvičení profesionáli.
Nevzdal sa však ani po zajatí Ježiša a nasledoval ho až na nádvorie veľkňaza. Pod obrovským psychickým tlakom, únavy, ohrozenia vlastného života a toho, že zjavne videl, že proces s Ježišom sa vôbec nevyvíjal smerom ako si Peter iste želal, dospel na koniec svojich prirodzených síl a zaprel Ježiša. Vieme si vôbec predstaviť, ako sa odhodlaný Peter musel cítiť? Keby sme mohli počuť jeho vnútorne zlomenie sa tým, že zaprel Toho, koho bol ochotný nasledovať na smrť, bol by to riadny praskot, ako keď sa láme mohutný strom. Možno sa mu dookola prehrávali Ježišove slová: „Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ (Lk 22,32 SEB) a pohŕdal sebou, že zlyhal.
Myslím si, že Peter síce zaprel Ježiša, ale následne dospel skrz vnútorné utrpenie z toho, že zlyhal, aj k zapretiu seba samého, konkrétne toho svojho : „Ja to dám, aj keby skaly pršali!“, čím umožnil Ježišovi konečne konať vo svojom živote to, v čom mu pred zapretím bránil. Peter dostal lekciu, že vlastná sila a pevná vôľa niekedy nestačia.
Apoštol Petr a počátky církve
Zázračný rybolov a povolanie Petra
Nedeľné evanjelium (Lk 5,1-11) nám predstavuje výnimočnú udalosť, ktorá sa stala pred mnohými rokmi. Ježiš Nazaretský najprv vyučuje zástupy z rybárskej loďky, ktorá patrila Šimonovi Petrovi. Potom pošle rybárov na more chytať ryby. Napriek tomu, že celú noc chytali a nechytili nič, tentoraz chytili veľké množstvo rýb, že sa až lode potápali. Prvý, ktorý pochopil výnimočnosť situácie, bol Šimon Peter. Zázračný rybolov na neho tak silno zapôsobil, že sa vrhol k Ježišovým nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“.
Dávna udalosť od Genezaretského jazera nás kresťanov oslovuje aj dnes. Rímsky biskup je nástupcom apoštola Šimona Petra, rybára. Preto „rybársky prsteň“ je symbolom pápežského úradu. Anulus pescatoris je dokonca liturgickým symbolom prevzatia úradu Petrovho nástupcu. Každý pápež má svoj vlastný rybársky prsteň. Na prsteni je znázornený sv. Peter ako sedí na loďke na mori a rozhadzuje rybárske siete. Tento námet je rovnaký na každom rybárskom prsteni, mení sa iba meno pápeža.
Aj v dnešnej dobe nástupcovia sv. Petra a nástupcovia apoštolov musia vyplávať každý deň na more ľudských dejín a hádzať siete evanjelia. Dnešné evanjelium však prináša posolstvo pre všetkých kresťanov. V dejinách kresťanstva sa stretávame s latinským slovom pisciculi, ktorým sa radi označovali prví kresťania. Významovo pod týmto pojmom treba rozumieť „malé rybky, ktoré uviazli v sieti a vytiahli ich z vody“. Pre rybu je prirodzeným prostredím voda a vytiahnuť ju z vody znamená pre ňu smrť. Inak je to však v prípade rybárov ľudí: žijeme v toxickom prostredí utrpenia a smrti, v „špinavých vodách zla a hriechu“. Siete evanjelia sú pre nás záchranou, lebo nás vyťahujú z utrpenia a smrti a privádzajú k večnému životu s Bohom. Preto sa kresťania cítili radostne, keď boli „ulovení“ evanjeliom a tešili sa z toho. Ešte sa treba vrátiť k slovám Šimona Petra, keď sám seba pomenoval, že je „človek hriešny“. V nedeľnom prvom čítaní sa píše o povolaní proroka Izaiáša, ktoré nastalo po mystickom zážitku, keď jeden zo serafínov vo videní sa dotkol žeravým uhlíkom jeho perí a očistil ho (Iz 6,3-8).
Betánia - Dom priateľstva a viery
V časoch Pána Ježiša bola Betánia na východnom úpätí Olivovej hory. Pod ňou sa nachádzal cintorín, ktorý podľa židovských predpisov nesmel byť v bezprostrednej blízkosti od dediny. Dnes v podstate Betánia už nejestvuje, lebo celé východné úpätie Olivovej hory je palestínsky východný Jeruzalem. Čo ostalo z Betánie, je len náš katolícky kostol, ktorý je vybudovaný v poradí ako štvrtý na mieste, kde podľa tradície bol pochovaný Lazar. Predchádzajúce tri kostoly boli zničené. Máme vzácny historický dôkaz z druhej polovici štvrtého storočia. Vtedy Svätú zem navštívila španielska pútnička Heteria, ktorá si o všetkých navštívených miestach robila písomné poznámky, ktoré sa našťastie všetky zachovali do dnešných čias. V týchto zápiskoch má jednu dôležitú vetu: „Navštívila som Betániu a tam som navštívila malý kostol nad hrobom Lazara.“ To je dôkaz o skutočnom mieste cintorína. Ďalšie tri kostoly boli vybudované na tomto mieste.
Ježišova hostina v Betánii
Pozrime sa na slová 12. kapitoly Evanjelia podľa Jána, kde je zachytené, ako Ježišovi v dome súrodencov z Betánie - Marty, Márie a Lazára pripravili hostinu. Betánia bola v blízkosti Jeruzalema. Marta počas hostiny zase obsluhovala (prvýkrát je jej pohostinnosť uvedená so známym „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno.“ v Lk 10, 38-42 SEB) a Mária si Ježiša uctila tým, že vzala veľmi vzácny olej, natrela mu jeho nohy a utrela mu ich svojimi vlasmi. Taký bežný úkon pri vtedajších či dnešných hostinách. Áno, Mária si tu Ježiša uctila veľmi drahým (olej stal 300 denárov - cca ročný plat robotníka), hlbokým a intímnym spôsobom.
Lazár z Betánie - Svedok vzkriesenia
Asi každému z nás je známa udalosť z Ježišovho života, pri ktorej vzkriesil z mŕtvych Lazára. Tento príbeh je zachytený v 11. kapitole Evanjelia podľa Jána. Lazár mal zo všetkých evanjeliových postáv jediný tú česť, že bol označený vtedajšími náboženskými vodcami za obdobne nebezpečného ako Ježiš. Teda pre vtedajších vodcov nebola hrozbou Ježišova mama Mária, či apoštol Peter, či nejaký iný Ježišov blízky učeník, ale Lazar - človek, ktorý zakúsil smrť, večnosť a návrat späť do tohto života.
Lazár pre svoje svedectvo zmŕtvychvstania bol tak podstatnou súčasťou zavŕšenia Ježišovho evanjelia, že bol na zozname vtedajších náboženských vodcov označený ako persona non grata hneď po Ježišovi. Ľudia, ktorí videli, ako Ježiš vzkriesil už štyri dni mŕtveho Lazára, vydávali o tom mocné svedectvo: „Zástup, ktorý bol s ním vtedy, keď vyvolal Lazára z hrobu a keď ho vzkriesil z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. Preto mu vyšiel v ústrety veľký zástup, lebo počuli, že urobil toto znamenie. Vtedy si farizeji hovorili medzi sebou: ‚Vidíte, že nič nezmôžete. Hľa, svet odišiel za ním!‘“ (Jn 12,17-19 SEB). Lazar mal teda veľký podiel na zavŕšení Ježišovho verejného účinkovania.
Ryba svätého Petra - Symbolika a tradícia
Názov „Ryba svätého Petra“ sa spája s príbehom zo Svätého písma, konkrétne s udalosťou, keď Ježiš vyzval apoštola Petra, aby hodil udicu do Genezaretského jazera a v ústach prvej chytenej ryby našiel mincu potrebnú na zaplatenie chrámovej dane. Aj keď v evanjeliách nie je konkrétne spomenutý druh ryby, tento príbeh viedol k pomenovaniu určitého druhu rýb žijúcich v Genezaretskom jazere, najmä tilapie, ako „Ryba svätého Petra“.
V súčasnosti je Ryba svätého Petra populárnym pokrmom v Izraeli, najmä v okolí Genezaretského jazera. Niektorí pútnici, ktorí navštívia toto biblické miesto, si doprajú obed a ochutnajú práve túto rybu, čo pre nich predstavuje jedinečný zážitok spojený s históriou a vierou.
Apoštol Petr a počátky církve
Jordán - Posvätná rieka krstu
Aká rieka vám pri pomyslení na Blízky Východ napadne? Zrejme to bude Jordán, však? Je najznámejším vodným tokom týchto končín a aj v Jordánsku sa môžete dostať k jej brehom. Nečakajte tu však krásnu, mohutnú rieku pri ktorej si spravíte piknik, pretože Jordán je dnes skôr malým potôčikom s mútnou vodou. Razí si cestu na hranici medzi Jordánskom a Svätou zemou a ak si do neho chcete namočiť nohy alebo sa rovno vydať na krst, potom sa vyberte do biblickej Betánie, kde sa verí, že práve tu prebehol krst Ježiša Krista z rúk sv. Jána Krstiteľa. Dlhé roky sa sem nechodilo, no dnes zažíva miesto opäť záujem turistov a pre svoj význam sa dostalo na zoznam UNESCO. V Betánii nájdete kostoly, náboženskú atmosféru a napokon sa dostanete k slávnej rieke a môžete si predstavovať všetky tie príbehy, ktoré sa s ňou spájajú.
Cesta do Svätej Zeme - Pútnické zážitky
Októbrový čas (22.-28.10.2018) bol dlho očakávaným pre 55 zubrohlavských farníkov, rodinných príslušníkov a nášho pána farára, ktorí sa prihlásili na púť do Svätej Zeme. Každý sa na putovanie pripravoval s iným cieľom - či už to bolo spoznanie samotných svätých miest, utvrdenie sa vo viere, lepšie pochopenie biblických textov, ale aj prednesenie modlitieb za rodičov, deti, manželku, manžela, priateľov, známych alebo za vlastné prosby za zdravie prípadne iné. Svätá Zem - Izrael je miesto na to najvhodnejšie, pretože je tu najväčšia koncentrácia pamiatok na svete. Žiadna krajina neupúta návštevníka práve tak ako Svätá Zem.
Púť nebola len obyčajnou „náboženskou turistikou“, lebo súčasťou programu boli aj každodenné sväté omše, ktoré slúžili otec Michal spolu s našim p.fararom Pavlom, modlitby, obnova krstných a manželských sľubov a ďalšie možnosti na rozjímanie. Určite si každý prišiel na svoje a naplnil svoje očakávania, však pre veľa z nás to bol celoživotný sen. Obdivuhodná bola najmä vytrvalosť a trpezlivosť najstarších účastníčok, pretože program bol veľmi nahustený a náročný, s veľkými čakaniami a dlhými presunmi. Určite sa potvrdilo, že Svätú Zem je lepšie raz vidieť ako o nej stokrát počuť.
Jeruzalem - Srdce kresťanstva
Skoro ráno odchádzame do mesta JERUZALEM, kde sa odohralo všetko dôležité ako základ pre našu vieru - posledná večera, zoslanie Ducha Svätého, smrť, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Pána. História Jeruzalema siaha až do 3.tisícročia pred Kristom. Názov znamená paradoxne Mesto pokoja, aj keď bolo 50-krát obliehané, 36-krát dobyté a 17-krát úplne zrovnané so zemou. Biblické dejiny začínajú 1000 rokov pred Kristom po dobytí kráľom Dávidom. Jeho neustále prestavby znamenajú, že nekráčame priamo po miestach, kde Pán Ježiš, mesto je „navýšené“.
Prechádzame cez Jaffskú bránu okolo Citadely, pevnosti Herodesa, kde sa boli Traja mudrci pýtať na narodenie Ježiša. Kráčame dolu kopcom, aby sme sa dostali na úroveň mesta z čias Krista až k BAZILIKE BOŽIEHO HROBU. Postavili ju križiaci a kľúče od nej vlastní moslimská rodina už od 13.storočia. Spravujú ju spoločne cirkvi rímskokatolícka, grécko-ortodoxná, arménsko-ortodoxná, sýrsko-ortodoxná, egyptsko-koptská.
V bazilike panuje status quo - každá cirkev tu má svoje bohoslužobné miesto, ktoré musia aj v presne určenom čase upratovať. My začíname sv.omšou v Kaplnke sv. Heleny, nad hlavou máme golgotskú skalu. „Sú v živote kamene, ktorými pohne len Boh. Najdôležitejšie miesto, kde môžeme prosiť Boha o odvalenie našich kameňov, je práve tu.“ Naše skreslené predstavy sa menia, keď zisťujeme, že Golgota a Boží hrob sú tak blízko pod jednou strechou baziliky, ako sa píše v Biblii „pochovali ho neďaleko Golgoty…“.
Po svätej omši začína dlhé čakanie v radoch na najposvätnejšie miesta kresťanstva. GOLGOTA - na nej stojí naša viera, tam dal za nás a naše hriechy Kristus život, po čakaní pokľakneme v kaplnke, kde je otvor, cez ktorý sa môžeme dotknúť kameňa, kde bola osadená päta Ježišovho kríža. BOŽÍ HROB, tu zmŕtvychvstal Pán Ježiš a začalo sa naše kresťanstvo s nádejou na večný život; hrob je v Kaplnke Božieho hrobu. Dnu vchádzame cez vstupnú Kaplnku anjela (je tam časť kameňa od hrobu) a pár sekúnd trávime priamo nad jaskyňou autentického Ježišovho hrobu, ktorý je prekrytý mramorovou doskou.
Medzi ďalšie zaujímavé miesta v bazilike patrí tzv. kameň balzamovania, na ktorom bolo podľa tradície pripravované telo Pána pred uložením do hrobu, kaplnky sv.Jakuba, zjavenia sa Márii Magdaléne, zjavenia sa Pána Ježiša svojej Matke, časť stĺpa, pri ktorom bol Pán Ježiš bičovaný, cisterna, kde sa hádzali z popraviska patibulá-priečne ramená krížov- terajšia Kaplnka sv. Heleny.
Betlehem - Rodisko Spasiteľa
Bývame v hoteli v BETLEHEME (názov voľne Dom chleba), ktorého dejiny začínajú v 11.storočí narodením kráľa Dávida a tento deň začíname práve tu. Vydávame sa k BAZILIKE NARODENIA PÁNA po Golgote a Božom hrobe tretiemu najposvätnejšiemu miesto katolíkov. Bazilika je najstaršia neprebudovaná katolícka bazilika od r.540, aj vďaka Mozaike Klaňanie troch kráľov v perzských oblekoch aj pre rešpektovanie kresťanského kultu na tomto mieste moslimami.
Do baziliky vchádzame cez Bránu pokory, každý sa musí zohnúť-pokloniť, pôvodná brána, ktorou mohli prejsť aj kone je znížená zamurovaním. Obdivujeme krásny zreštaurovaný interiér a jeho výzdobu, kostol od Status quo patrí gréckym-ortodoxným, a tak čakáme kým otvoria Jaskyňu narodenia Pána. Po dlhom čakaní a pretláčaní sa cez úzky vchod do jaskyne sa dostávame dnu. Miesto je očiernené od sviečok, ale my sa hlavne chceme pokloniť na mieste, kde sa narodil Ježiško. Symbolizuje ho pod Oltárom narodenia štrnásťcípá hviezda na mramorovej doske s latinským nápisom: „Tu sa narodil Kristus Pán z Márie Panny“.
Genezaretské jazero - Miesto zázrakov
Genezaretské jazero je známe z mnohých biblických príbehov, vrátane zázračného rybolovu a chôdze Ježiša po vode. Je to miesto s bohatou históriou a hlbokým duchovným významom. Okrem možnosti kúpania sa tu môžete ochutnať aj tradičnú Rybu svätého Petra, ktorá je pripomienkou biblických udalostí.
tags: #ryba #svateho #petra #betania