V dnešnej dobe sa skratky stali neodmysliteľnou súčasťou našej komunikácie. Využívame ich denne, a to nielen pri písaní rýchlych správ v chatovacích aplikáciách. Často sa nám skratky prikrádajú aj do bežnej hovorovej reči, akoby už boli prirodzenou súčasťou nášho jazyka. Mnohé z nich už poznáme naspamäť, zatiaľ čo iné nás občas prekvapia. V článku sa zameriame na skratku a význam pojmu "rýchla zdravotná pomoc" (RZP) v kontexte slovenského zdravotníctva, s dôrazom na jej úlohu v systéme urgentnej a pohotovostnej starostlivosti. Priblížime si, ako RZP funguje v praxi, jej prepojenie s ďalšími zložkami integrovaného záchranného systému (IZS) a dôležitosť správneho využívania tejto služby.
Čo je Rýchla zdravotná pomoc (RZP)?
Rýchla zdravotná pomoc (RZP) je neoddeliteľnou súčasťou záchrannej zdravotnej služby (ZZS) na Slovensku. Zabezpečuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť a prepravu pacientov v kritických situáciách. Záchranná zdravotná služba je základnou zložkou Integrovaného záchranného systému. RZP, a.s. prevádzkuje Záchrannú zdravotnú službu (ZZS) primárne na území Trenčianskeho a Žilinského kraja.
Smerodajným pre záchrannú zdravotnú službu je najmä zákon č. 579/2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej službe. V zmysle tohto zákona záchranná zdravotná služba poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti vymedzuje ako:
„Zdravotnú starostlivosť poskytovanú pri náhlej zmene zdravotného stavu osoby, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie“.
Rozdiel medzi RLP a RZP
Prv, než sa pustíme do nosnej témy tohto článku, je potrebné vysvetliť, čo sa rozumie pod pojmom rýchla lekárska pomoc (RLP) či rýchla zdravotná pomoc (RZP). Nejde o totožné pojmy, i keď majú niečo spoločné - obe „patria“ pod tzv. záchrannú zdravotnú službu.
- RLP (Rýchla Lekárska Pomoc) je záchranná zdravotná služba, ktorá je, okrem záchranára a vodiča, „vybavená“ lekárom so špecializáciou v odbore urgentná medicína/anesteziológia a intenzívna medicína, resp. lekárom, ktorý je najmenej 6 mesiacov zaradený do špecializačného štúdia v uvedených špecializáciách, a ktorý je pripravený konzultovať svoj postup s lekárom so špecializáciou v odbore urgentná medicína/anestéziológia a intenzívna medicína príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V trojčlennej RLP posádke je aj lekár.
- RZP (Rýchla Zdravotná Pomoc) posádka je tvorená dvoma zdravotníckymi záchranármi.
O tom, aká posádka príde, rozhoduje Krajské operačné stredisko (KOZ) na základe vyhodnotenia závažnosti volania a dostupnosti posádok. Sieť ZZS je dostatočne hustá na to, aby posádka RZP/RLP prišla vo väčšine prípadov do 15 minút (priemerný dojazdový čas na Slovensku je cca 11-12 min).
Integrovaný záchranný systém (IZS) a úloha RZP
Záchranná zdravotná služba je základnou zložkou Integrovaného záchranného systému. Pri mimoriadnych udalostiach, ktoré si vyžadujú koordinovaný zásah, spolupracujú rôzne zložky IZS. Medzi ne patria Hasičský a záchranný zbor (HaZZ), Záchranná zdravotná služba (ZZS), Policajný zbor SR a v niektorých prípadoch aj Ozbrojené sily SR. Niekedy je nevyhnutná aj spolupráca s Úradom verejného zdravotníctva či Civilnou ochranou. ZZS, ktorej súčasťou je aj RZP, zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Úspešnosť zásahu závisí od bezproblémovej komunikácie medzi jednotlivými zložkami IZS. Od veliteľov sa vyžaduje vysoká organizačná, riadiaca a komunikačná schopnosť. Udalosti s hromadným postihnutím osôb (UHPO) sa vyznačujú nízkou periodicitou vzniku, vysokým nárokom na sily a prostriedky a vysokou mierou stresovej záťaže. Zvládanie takýchto udalostí všetky zložky IZS pravidelne cvičia v simulovaných podmienkach.
Cvičenie pre prípad hromadného zranenia (MCI) v nemocnici Memorial Regional Hospital
Medicína katastrof a triedenie zranených
V prípade udalostí s väčším počtom ranených sa uplatňujú zásady medicíny katastrof. Na mieste udalosti prvá prichádzajúca posádka zriaďuje manažment zdravotníckeho zásahu. Jeden z členov posádky sa stáva veliteľom zdravotníckeho zásahu, ktorý zodpovedá za poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti a riadi ďalších zdravotníckych pracovníkov. Dôležitou súčasťou je triedenie zranených systémom START (Simple Triage and Rapid Treatment).
Kedy volať Záchrannú zdravotnú službu (155)?
Na bezplatnú tiesňovú linku záchrannej zdravotnej služby 155 je možné volať z telefónu akejkoľvek verejnej siete v SR, vrátane mobilných telefónov. Číslo linky 155 je vždy bez akejkoľvek predvoľby. Existuje tzv. kvintet prvej hodiny, teda stavy, keď treba volať záchranku, neváhať, nezdržiavať sa a ponáhľať sa do nemocnice, aby do hodiny bola pacientovi poskytnutá starostlivosť v nemocnici.
Volajte 155 v nasledujúcich prípadoch:
- Náhle ohrozenie života
- Vážny úraz
- Nehoda s vážnymi následkami
- Náhle zmeny správania a konania, ktoré ohrozujú pacienta alebo okolie
- Príznaky srdcového infarktu alebo mozgovej príhody
Ako postupovať pri volaní na tiesňovú linku?
Po aktivácii záchranných zložiek na tiesňovej linke 155/112 sa riaďte vždy pokynmi operátora. Ak je to nevyhnutné, poskytnite prvú pomoc v spolupráci s operátorom. Môžete si pomôcť aj zapnutím telefónu na hlasitý odposluch/reproduktor, aby sa vám uvoľnili ruky.
Dôležité kroky:
- Riaďte sa pokynmi operátora.
- Poskytnite prvú pomoc, ak je to potrebné.
- Uvoľnite ruky zapnutím hlasitého odposluchu.
- Zabezpečte prístup záchranárom (odomknite dvere, zaistite navigáciu).
- Zatvorte domáce zvieratá.
- Pripravte kartičku poistenca, zoznam liekov a lekárske správy.
Ak vám to situácia umožňuje, zabezpečte voľný a bezpečný prístup záchranárom (odomknite dvere, zaistite aby niekto navigoval sanitku) zatvorte psa alebo iné domáce zvieratá, upravte nábytok na prejazd nosidiel. Pripravte kartičku poistenca, zoznam liekov, ktoré postihnutý užíva a prípadné lekárske správy, ktoré má k dispozícií. Po príchode záchranárov konajte podľa ich pokynov a spolupracujte s nimi. Ak budú potrebovať vašu pomoc, vyzvú vás k tomu.
Ambulantná pohotovostná služba (APS) ako doplnok k RZP
Ambulantná pohotovostná služba (pôvodne aj „LSPP“ alebo „Pohotovosť“) funguje v pracovných dňoch od 16:00 hod do 22:00 hod a cez víkendy a sviatky od 7:00 hod. APS poskytuje zdravotnú starostlivosť pre pacientov v pracovných dňoch od 16.00 do 22.00 h, cez víkendy a sviatky od 7.00 do 22.00 h. Pacienti vyhľadajú APS v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu, kedy nemusí byť život v priamom ohrození, ako napríklad slabá alergická reakcia, horúčka či ošetrenie malých rán.
Rozdiel medzi APS a RZP
Je dôležité rozlišovať medzi APS a RZP. APS je ambulantná služba, ktorá poskytuje starostlivosť v menej závažných prípadoch, zatiaľ čo RZP je určená pre život ohrozujúce stavy. APS nezabezpečuje neodkladnú starostlivosť v život ohrozujúcich a urgentných situáciách. V takýchto prípadoch, ako je strata vedomia, krvácanie, vážny úraz, bolesť v hrudníku a pod., je potrebné navštíviť urgentný príjem alebo volať RZP.
Kedy sa platí za zásah záchrannej služby?
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS) je výška úhrady poistenca 10 EUR. Ak bol poistenec k poskytovateľovi ústavnej pohotovostnej služby odoslaný bezprostredne po poskytnutí ambulantnej pohotovostnej služby, je výška úhrady poistenca 2 EUR.
Kto je oslobodený od poplatkov za zásah?
Oslobodenie od poplatkov za poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rámci ÚPS:
- Pacienti s úrazom bezprostredne po jeho vzniku; to neplatí, ak úraz vznikol preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu, inej návykovej látky alebo lieku užitého iným spôsobom, ako bolo odporučené lekárom.
- Ak poskytovanie zdravotnej starostlivosti na ÚPS trvalo viac ako 2 hodiny (do tejto doby sa nezapočítava čas čakania pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti).
- Ak bol pacient následne prijatý (hospitalizovaný) do ústavnej starostlivosti.
- Ak je pacient nositeľom najmenej zlatej Jánskeho plakety.
- Ak ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s tehotenstvom.
Reforma Záchrannej Zdravotnej Služby
Reforma záchrannej zdravotnej služby sa pripravovala niekoľko rokov. K nim patrí vznik novej telefónnej linky 116117, ktorá by mala odťažiť tiesňovú linku 112. Táto linka by mala pomáhať lepšie manažovať pacientov, ktorí nie sú v bezprostrednom ohrození života. Rovnako aj legislatívne ukotvenie rendez-vous (RV) systému, ktorý bude na vybraných miestach optimalizovať výjazdy rýchlej lekárskej pomoci (RLP).
Ďalej reforma diferencuje ďalšie vozidlá záchrannej zdravotnej služby, ktoré doteraz v systéme neboli.
- Kombinovaná služba RLP/RZP: Služba, ktorá v denných hodinách je službou s lekárom a v nočných hodinách je namiesto lekára v službe záchranár s rozšírenými kompetenciami.
- Špecializovaná Š-RZP: V ktorej by mal byť záchranár-špecialista s novou špecializáciou - starostlivosť o kriticky chorých, ktorý bude mať rozšírené kompetencie a bude nahrádzať vybrané RLP posádky.
- Detská mobilná intenzívna jednotka (MIJ): Bude zabezpečovať prevozy kriticky chorých detí.
- Ambulancia špecializovanej prepravy (AŠP): Úplne nová služba, ktorá by mala prevážať pacientov, ktorí nespadajú do prevozov dopravnej zdravotnej služby a zaťažujú vozidlá rýchlej zdravotnej pomoci.
- Ambulancia asistenčnej zdravotnej služby (AAZS): Bude na komerčnej báze zabezpečovať dozor na hromadných podujatiach.
Primárnym zámerom je zabezpečiť lepšiu dostupnosť záchrannej zdravotnej služby pre kriticky chorých pacientov. Novovytvorené formy záchrannej zdravotnej služby môžu byť predzvesťou toho, že Slovensko sa chce v budúcnosti uberať cestou záchrannej zdravotnej služby postavenej na činnosti záchranárov a významne redukovať počty lekárov slúžiacich v posádkach záchrannej zdravotnej služby. Kombinované RLP/RZP a predovšetkým Š-RZP to naznačujú. V kontexte nedostatku lekárov a akademizácii záchranárov na Slovensku je to legitímny proces, no pri jeho realizácii sa musí dbať na bezpečnosť pacienta, rovnako dostupnosť najbližšieho nemocničného zariadenia.
Nový zákon dáva Ministerstvu zdravotníctva aj kompetenciu ustanoviť sieť záchrannej zdravotnej služby nižším právnym predpisom. Počíta sa s vybudovaním viac ako päťdesiatich nových staníc záchrannej zdravotnej služby (ZZS) financovaných z Plánu obnovy a odolnosti. Podľa schválenej legislatívy sa lepšie materiálne vybavia ambulancie ZZS, pribudnú povinné nové prístroje a lieky.
Typy zdravotníckych zariadení
V kontexte rýchlej zdravotnej pomoci je dôležité poznať aj ďalšie typy zdravotníckych zariadení, ktoré tvoria komplexný systém poskytovania zdravotnej starostlivosti:
- Ústavná pohotovostná služba (ÚPS): Spôsob zabezpečenia nepretržitej dostupnosti ústavnej starostlivosti. ÚPS môže byť dostupná len pre vlastných pacientov nemocnice, alebo aj pre pacientov „zvonka“.
- Centrálny príjem (CP): “Vstupná brána do nemocnice”, forma ÚPS, kde sa vyšetrujú pacienti “zvonka” s vážnymi zdravotnými ťažkosťami a kde sa rozhoduje o ich prípadnej hospitalizácii. Na CP vozia sanitky záchrannej zdravotnej služby pacientov.
- Urgentný príjem (UP): Špeciálna verzia centrálneho príjmu, zadefinovaná v legislatíve cez materiálne a personálne vybavenie. Ide o špičkový triážny a diagnostický “tunel”, cez ktorý je pacient prijímaný do komplexnej nemocnice vyššieho typu. UP sú dvoch typov, UP I. a UP II. UP je platený paušálom z poisťovní. O tom, v ktorej nemocnici má byť urgentný príjem, rozhodlo MZ. V Malackách podľa toho urgentný príjem nemá byť.
- Záchranná zdravotná služba (ZZS): Sanitky zabezpečujúce neodkladnú zdravotnú starostlivosť a neodkladnú prepravu. Zdravotnícky dispečing na (krajskom) operačnom stredisku (KOZ) ZZS sa skrýva za číslom 155. Sanitky ZZS sú niekoľkých typov, dva najvýznamnejšie sú RZP a RLP, teda rýchla zdravotná/lekárska pomoc.
- Dopravná (zdravotná) služba: Sanitky zabezpečujúce neakútnu prepravu.
tags: #rychla #zdravotna #pomoc #skratka