Šalátová zelenina zohráva v zdravom životnom štýle zásadnú úlohu. Nie je zďaleka len súbor zelených listov. Svet šalátov je plný tvarov, farieb a chutí - od jemných, maslových listov až po horkasté druhy, ktoré prebudia vaše chuťové poháriky. Poznať rôzne typy šalátov sa oplatí nielen pri varení, ale aj pri výbere správnej kombinácie chutí. Šaláty obsahujú až 95% vody, až 1,5% vlákniny a mnoho vitamínov. Energeticky je šalát naprosto neutrálny. Vysoký obsah vlákniny a vody blahodárne ovplyvňuje správnu funkciu čriev, prispieva k chudnutiu a prečisťovaniu organizmu. Doprajte si šaláty vo svojom prirodzenom stave alebo v obľúbených jedlách.
Šalát patrí medzi listovú zeleninu, ktorá má cez 200 rôznych odrôd, preto si priblížime najčastejšie druhy, s ktorými sa môžete stretnúť.
Bežne dostupné a obľúbené druhy šalátov
Hlávkový šalát (Lactuca sativa L. var. capitata)
Hlávkový šalát patrí k najstarším pestovaným druhom zelenej listovej zeleniny. Pochádza z Ázie. Do Stredozemia bol privezený mníchmi v stredoveku. Je to najpopulárnejší typ šalátu na Slovensku. Vyznačuje sa kompaktnou hlávkou a jemnými, chrumkavými listami. Pestuje sa v rôznych odrodách. Existuje mnoho variácií tohto šalátu, ale vždy sa jedná o delikátny šalát so svetlo zelenými listami v tvare kalíška. Chuť je veľmi jemná a sladká. Listy zavinuté do hlávky, ktorá dosahuje hmotnosť 300 až 500 g, sú rôzne skučeravené, strihané, laločnaté, bublinaté, svetlo-, tmavozelené až červenkasté.
Odporúčame: Hlavnou výhodou hlávkového šalátu je jeho všestranné kulinárske využitie, pretože má výraznú textúru a jemnú chuť. Je ideálny ku slaným a tučným ingredienciám, skvele doplňuje aj ovocné príchute. Vyskúšajte ho s citrusmi, paradajkami, reďkovkami, chilli, varenými vajcami (najmä potom vyprážané alebo namäkko). Ochutnajte tiež s ovčím mliekom, šampanským, balzamikom, jogurtovými dresingami, cmarom, sušeným ovocím, jablkami, hruškami, melónom. Rozhodne je dokonalý s pečeným kuracím mäsom, slaninou, kôrovcami, údeným pstruhom a bylinkami (bazalka, koriander, kôpor). Hlávkový šalát sa je hlavne čerstvý. Často sa používa octová zálievka, niekto si do hlávkového šalátu dáva opečené kúsky slaniny. Zohnať môžete tiež hlávkový šalát, mierne sfarbený do červena, ktorý obsahuje viac karoténu.
Ľadový šalát (Lactuca sativa L. var. crispa)
Ľadový šalát bol vyšľachtený koncom 19. storočia v slnečnej Kalifornii. Svoj názov získal podľa lesklého a skelného povrchu listov, ktoré vyzerajú, ako skrehnuté mrazom. Je to jediný typ šalátu, ktorý sa vyskytuje iba v zelenej podobe a rovnako ako hlávkový existuje v mnohých formách. Jeho prednosti sú v textúre a chrumkavosti. Listy ležia tesne na sebe a tak tvoria takmer dokonalý oválovitý tvar. Smerom ku stredu hlávky sú takmer biele. Je veľmi krehký.
Ľadový šalát má chrumkavé a pevné listy, ktoré vytvárajú kompaktnú hlávku. Je ideálny na osviežujúce letné šaláty. Na rozdiel od väčšiny šalátov je ľadový šalát nenáročný na skladovanie. V chladničke alebo v chladnejšom prostredí vydrží až dva týždne.
Ľadový šalát obsahuje:
- vlákninu, chlorofyl a antioxidanty
- vitamín A, vitamín C, vitamín E
- vitamín K - tvorba kostí a správna krvná zrážanlivosť
- vitamíny B1, B2, B6, B9 - kyselinu listovú
- sodík, draslík, železo
Vzhľadom, pestovaním, výživovou hodnotou a použitím je podobný šalátu hlávkovému. Má mohutnejší koreňový systém a veľké tvrdé hlávky s pevne zavinutými krehkými listami s výrazným rebrovaním. Dosahujú hmotnosť až 1 kg, za ideálnych podmienok až 2 kg. Je odolný proti vysokým teplotám a chorobám, no neznáša teploty pod -1°C. Je neutrálny voči dĺžke dňa, nevybieha do kvetu, a preto sa pestuje prevažne v letnom období.
Odporúčame: Klasicky je používaný so zálievkou, dobre doplňuje plesňové syry, môže byť použitý samotný alebo so slaninou. Tento šalát nie je vhodný na tepelnú úpravu.
Pestovanie šalátu: Robíte to ZLE! 3 tipy, ako vypestovať TONY šalátu po celý rok v akomkoľvek podnebí!
Rímsky šalát (Lactuca sativa L. var. longifolia)
Rímsky šalát, ako názov napovedá, skutočne pochádza z Ríma. Pochutnávali si na ňom už starovekí Rimania, neskôr sa rozšíril do Strednej Európy. Obsahuje laktucín, ktorý priaznivo ovplyvňuje trávenie, upokojuje myseľ a uvoľňuje kŕče. Bohatý je tiež na železo, vitamíny B, vitamín C, karotén alebo vlákninu. Rímsky šalát je asi druhý najviac rozpoznateľný a rozšírený zo všetkých typov šalátov.
Je obľúbený pre svoju textúru. Jeho listy sú chrumkavé s jemnou chuťou. Rímsky šalát má mnoho využití. Je napríklad tradičnou ingredienciou šalátu Caesar. Menej známa je jeho tepelná úprava - možno ho opražiť, dusiť, zapekať alebo grilovať a môže poslúžiť ako ingrediencia aj do polievky.
Odporúčame: Okrem šalátu Caesar je možné ho dať do hamburgerov alebo sendvičov. Znesie vysoké teploty, bez toho, aby prišiel o svoje vitamínové prvky, takže je vhodný na grilovanie, do polievok alebo ho môžete zmiešať s hranolkami.
Listový šalát Biondo
Tento načechraný šalát pochádza z Talianska. Má svieže zelené listy a sladkú mäkkú chuť. Stane sa skvelou ingredienciou pre zvýraznenie chuti aj skrášlenie vašich pokrmov.
Odporúčame: Šalát Biondo sa hodí ku všetkým vyprážaným, grilovaným a pečeným mäsám. Úplnou delikatesou je ako doplnok ku grilovaným rybám.
Listový šalát Rosso
Listový šalát Rosso je tiež pravý Talian. Je rozpoznateľný svojím uceleným tvarom ružice krvavo fialovej farby. Listy sú kučeravé, so svetlo zeleným základom. Majú tvrdú textúru a sú už na pohľad chrumkavé a šťavnaté. Chuť je tučná, mierne horká a ľahko oriešková.
Odporúčame: V šalátoch s ďalšou zeleninou urobí ozajstné divy svojou chrumkavosťou a výraznou chuťou. Skvelý je do sendvičov, polievok aj k mäsu.
Šalát Dubáčik
Šalát pochádza z Grécka, jeho meno napovedá, že je naozaj podobný dubovým lístkom. Sú tmavo zelené až červenohnedé. Podľa farebnosti preto rozlišujeme Dubagold - zelené listy alebo Dubared - červené až hnedasté. Chuť Dubáčika je oriešková, veľmi jemne horkastá.
Odporúčame: Dubáčik je výborný s hubami, čo je veľmi trefné, pretože najlepšie huby predsa rastú v dubových lesoch. Ďalej môžeme vrelo odporučiť s údeným lososom alebo vyprážanými krutónmi. Avšak najviac chutí v kombinácii s cesnakovými či octovými zálievkami. Na záhradke ho oceníte, pretože listy neustále dorastajú a dá sa opakovane žať. Tento druh šalátu najrýchlejšie vädne. Najlepšie je ho spotrebovať ešte v deň nákupu. Ak ho chcete použiť až na druhý deň, zabaľte ho do vlhkej utierky a uložte do spodného šuplíka v chladničke.
Salanova
Salanova je absolútna novinka. Bola vyšľachtená špeciálne firmou Rijk Zwaan, ktorá sa zameriava na inovácie v zdravom pestovaní. Salanova je podobná typu Lollo, líši sa tým, že jednotlivé listy sú hlboko rozvetvené a celý list je tak zložený z množstva menších listov. Listy sú ako morské koraly. Salanovu možno ľahko pripraviť. Odrezaním spodnej časti sa ružica rozpadne na veľké množstvo rovnako veľkých listov. Jednoducho... jeden rez a hotovo! Má výraznú chuť oproti šalátom Lollo. Opäť sú odrody pre celoročné pestovanie a farby zelené a červené. Listy sú menšie a chutnejšie, hovorí sa im "baby leaves". Jeden šalát dá až 200 lahodných lístkov pripravených na jedlo.
Rukola
Rukola pochádza z Apeninského polostrova. Obsahuje mnoho vitamínov, ktoré prospievajú zdraviu a posilňujú imunitu. Rukola je listová zelenina plná vitamínov. Obsahuje mnoho vitamínu C a beta karoténu. Jej listy pôsobia proti únave a posilňujú imunitu. Konzumácia rukoly zvyšuje chuť do jedla a pomáha detoxikovať pečeň a prečisťovať krv, okrem toho má rastlina aj mierne močopudné a preháňavé účinky.
Rukolu tvoria vejáre živých zelených listov spojených v krémovo zelenom stonku. Listy sú laločnaté a môžu byť zberané veľmi mladé s miernou chuťou, alebo v plnej zrelosti, kedy listy dosahujú 8 až 10 cm a majú tendenciu mať horkú chuť. Jej prirodzená chuť je však trávová, pikantná, oriešková a horčičná.
Odporúčame: V kulinárskom svete sa rukola používa ako listová zelenina a ako bylina. Dá sa použiť surová aj varená. Varenie jej dodá jemnejšiu chuť. Pridáva sa do surového pesta a omáčok pre vyzdvihnutie štipľavosti. Môžeme ju rozprestrieť pod grilované morské plody. Nastrúhať na pizzu či cestoviny. Dá sa kombinovať s inou zeleninou pre zvýraznenie chuti aj vône. Celé listy pridávame do sendvičov, omeliet aj koláčov. Má mierne horkastú chuť, preto ju niektorí radšej miešajú s inými šalátmi, a nie každému chutí. Veľmi často sa používa na ozdobenie mís alebo toastov, v niektorých reštauráciách nám rukolou ozdobia napríklad tanier carpaccio. Môžeme ju tiež orestovať alebo rôzne ochutiť a podávať ako prílohu k mäsám. Najznámejšie druhy sú Roketa a Rughetta. Na rozdiel od ľadového šalátu sa dá tepelne upravovať. Dá sa tiež ľahko vypestovať v truhlíkoch, použiť v kuchyni ju môžeme už po mesiaci od vysiatia.
Poľníček
Krehučké lístky pripomínajú mladý špenát. Zelenina osviežovala našich predkov už v stredoveku a inšpirovala renesančných básnikov, očarených prechádzkami jarnou prírodou okolo Stredozemného mora. Poľníček tiež patrí medzi najdelikátnejšie listové zeleniny. Voľný, zvlnený ruženec je tvorený šiestimi až ôsmimi listami s veľmi tenkými stonkami. Listy sú sýto zelenej farby a zamatové na dotyk. Chuť je rozpoznateľne sladká, krémová a oriešková. Poľný šalát, tiež známy ako „baránček“, má malé, oválne listy a jemnú chuť. Je výborný do miešaných šalátov a často sa používa v zimných mesiacoch, keď iné šaláty nie sú dostupné.
Odporúčame: Poľníček podávame čerstvý alebo vedľa uvarených jedál, avšak nikdy varený. Môže byť využitý v menších šalátoch a ako obloha k predjedlám a prvým chodom. Môžete si na ňom pochutnať predovšetkým od októbra do marca, v tomto období sa pestuje. Jeho jemná a mierne oriešková chuť vás ľahko dostane. Poľníček má na rozdiel od hlávkového šalátu vyššiu nutričnú hodnotu. Má vysoký obsah látok, ktoré upokojujú nervovú sústavu. Poľníček sa môže pýšiť krásne zelenou a „živou“ farbou, výborný je, keď sa zmieša s malými kockami hrušiek a reďkovkami, pokvapká sa olivovým olejom a šťavou z pomarančov.
Špenát
Táto, na prvý pohľad, bežná rastlina pochádza z Ázie, kultivovaná bola pravdepodobne v Perzii. Do Európy sa dostala pravdepodobne s križiackymi vojnami. Prvé recepty sú zachytené v kuchárke z roku 1390. Špenát má šťavnaté, tmavo zelené listy v tvare lyžice. Jeho chuť je jemná, ale predsa razantná, často s kovovou či železnou príchuťou. Obsahuje cenné živiny. Podľa niektorých výskumov je to dobrý prostriedok na prevenciu rakoviny. Vo špenáte sú obsiahnuté karotenoidy (aj beta-karoténu), a to vo vysokých koncentráciách. Obsahuje tiež luteín, ktorý pôsobí antioxidačne. Hoci nie je klasickým šalátom, špenát sa často používa do šalátových zmesí pre svoje výživové hodnoty a jemnú chuť. Odrody ako „Matador“ a „Butterflay“ sú populárne medzi slovenskými pestovateľmi.
Odporúčame: Špenát je možné jesť čerstvý alebo uvarený, pretože veľmi dobre odoláva vysokým teplotám, môžeme ho piecť alebo ľahko opražiť. Hodí sa k letnej zelenine, citrusom, bobuľovým plodom, vajciam, orechom, slanine, cestovinám a čerstvým syrom. Dochutíme indickým korením, krémami, zázvorom, cesnakom, šalotkou, chilli alebo sójou.
Frisée
Frisée má jemné svetlo zelené načechrané listy s výrazne horkou chuťou. Patrí do skupiny listovej zeleniny, rovnako ako špenát a čakanka. Šaláty sú jednou z najstarších druhov zeleniny, sú veľmi obľúbené pre svoju biologickú hodnotu a rôznosť použitia. Frisée je tvarom podobné rukole, má však robustnejšie listy, hodí sa tak aj pre tepelné úpravy.
Odporúčame: Šaláty sa väčšinou konzumujú za surova so zálievkami, alebo ako súčasť rôznych šalátových zmesí.
Šalát Batavia
Šalát Batavia je forma ľadového šalátu známa hlavne vo Francúzsku. Hlávky šalátu sú plné lahodných šalátových listov svetlo zelenej farby. Šalát Batavia je veľmi podobný ľadovému šalátu, listy nie sú tak chrumkavé, ale zato sú jemnejšie. Jedná sa o nový typ kučeravého šalátu, ktorý sa vyskytuje v zelenej a červenej variante. Vytvára hlávku a chutí podobne ako ľadový šalát, má jemnú a mierne nasladlú chuť.
Šalát obsahuje:
- vitamíny A, B, kyselinu listovú
- vitamíny E a K
- sodík, draslík a železo
Čakanka
Čakanka tvorí krehké, ale pevné listy tmavočervenej farby s pomerne výrazným bielym rebrovaním, vytvára hlávku, podobne ako hlávkový šalát. Vzhľadom k náročnosti pestovania nie je na Slovensku príliš rozšírená. Čakanka je oproti iným šalátom trochu horká. Pestuje sa s hladkými alebo kučeravými listami, môže byť zelená alebo červená.
Čakanka obsahuje:
- vitamín C
- minerály, najmä kyselinu listovú, vitamíny A a K a vlákninu
Čakanka má horkú chuť, pričom najviac horká časť je v stopke. Preto je dobré čakanku hlúbu zbaviť. Horkosti ju zbavíme tiež tepelnou úpravou, alebo ak listy na chvíľu namočíme do teplej vody. Je dobré ju skladovať v temných priestoroch, čím viac svetla čakanka má, tým viac je horká. Čakanka je buď biela, alebo červená. Čím svetlejšiu farbu má, tým je menej horká. Aj tu platí, aby ste horký hlúb pred konzumáciou odstránili.
Mangold
História mangoldu je pomerne bohatá - s jeho pestovaním a šľachtením začali už obyvatelia starého Egypta. Dnes sa mangold pestuje pre listy a stopky, pričom listy nahrádzajú špenát, stopky špargľu. Má orieškovú príchuť a nikdy nechutí pálčivo ani ostro. Najčastejšie sa upravuje ako špenát. Obsahuje veľké množstvo kyseliny šťaveľovej.
Odporúčame: Mladé krehké listy mangoldu sú výborné do šalátov. Čepele väčších listov možno spracovať ako špenát. Silné stonky je vhodné používať zvlášť, sú výborné dusené, vyprážané aj varené v pare. Stonky farebných variet pôsobia v pokrmoch veľmi ozdobne.
Mangold obsahuje:
- dostatok vitamínu C, ktorý môže klesnúť neopatrným spracovaním
- vitamín A, B, E
- minerálne látky, ako je napríklad vápnik - až 2 %, železo, fosfor, draslík a horčík
- asi 2,5 % bielkovín, 87 - 92 % vody a prirodzené cukry, ktoré mu dávajú ľahko nasladlú chuť
Mangold je veľmi účinný v prevencii nádorových ochorení, posilňuje nervový systém, prečisťuje krv a vďaka obsahu železa sa odporúča pri chudokrvnosti. Má výborné dietetické vlastnosti. Priaznivo pôsobí proti kôrnateniu ciev.
Pak choi
Rovnako ako mangold pochádza z Ázie, vďaka hojnému využitiu v miestnej gastronómii sa spolu s čínskou kuchyňou rozšíril do rôznych svetových oblastí, populárny je najmä vo Veľkej Británii, ale aj v USA, kde sa na oboch pobrežiach vo väčšej miere pestuje. Shanghai Pak choy je čínska kapusta s bielym telom a jemnejšími zelenými listami, ideálna na tepelnú úpravu.
Táto zelenina obsahuje predovšetkým:
- veľké množstvo vitamínu K a beta-karoténu. Vitamín K je nevyhnutný pre zrážanlivosť krvi, mineralizáciu kostí a správny bunkový rast. Beta-karotén je potom najznámejší zo skupiny karotenoidov, ktoré plnia v tele funkciu antioxidantov. Táto kombinácia nielen chráni bunky pred nechcenou oxidáciou, ale má aj protizápalové účinky.
- vitamíny B, C, železo, draslík, mangán, vápnik a omega 3-mastné kyseliny nevyhnutné pre správnu funkciu nervového systému a mozgu.
Vzhľadom na to, že má nízky glykemický index a obsahuje minimum kalórií, je vhodný pre tých, ktorí si strážia stabilnú hladinu krvného cukru aj štíhlu líniu.
Odporúčame: Pak choi je vynikajúci dusený alebo opražený v zmesiach ázijského typu - stir fry, rezancoch, alebo ako príloha či s plodmi mora. Ľahko dusený ho možno pridať aj do šalátov. Výborná je kombinácia so zázvorom a cesnakom, skvele sa hodí aj do rôznych druhov ázijských polievok.
Žerucha
Má horkastú chuť a pridáva sa do šalátov alebo ako ozdoba, na občerstvenie (chleby, toasty), prípadne sa pridáva aj do nátierok, ozdobí vám polievku, cestovinu, rizoto, pečené zemiaky alebo niektoré druhy mäsa. Doma ju môžeme pestovať v priebehu celého roka.
Výživové hodnoty a prínosy listovej zeleniny
Zelenina je nízkokalorická potravina, ktorá je bohatá na živiny. V 100 gramoch zeleniny je 20 až 80 kalórií. Zrelá zelenina ponúka v priemere 1-5 gramov bielkovín, 2-15 gramov sacharidov (vrátane vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, železo, fosfor a horčík. Listová zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka množstvo cenných látok, ktoré posilňujú imunitný systém a podporujú metabolické aktivity.
Prečo jesť rôzne druhy šalátov?
- Ľadový šalát, podobne ako ostatné druhy listovej zeleniny, je bohatý na kyselinu listovú. Okrem toho sa v ňom nachádzajú vitamíny skupiny B, vitamíny C či K. Z minerálov a stopových prvkov je zastúpené železo potrebné pre správnu krvotvorbu a vápnik nevyhnutný pre kosti a zuby. Ľadový šalát výborne chutí v zeleninových šalátoch, pretože chrumká a príjemne osvieži.
- Rímsky šalát sa nazýva aj kráľom listovej zeleniny. Pozoruhodný je obsah betakaroténu, ale aj vitamínu K. Nechýbajú ani vitamín C a už spomínaná kyselina listová. Tento šalát by mali konzumovať ľudia s kardiovaskulárnymi chorobami (nielen) kvôli obsahu antioxidantov.
- Aj rukola má pestrý nutričný obsah. Konzumáciou rukoly podporíme zdravie očí i trávenie. Okrem toho stimulujeme prirodzené detoxikačné mechanizmy nášho tela a posilníme imunitu.
- Hlávkový šalát v sebe ukrýva bohatstvo nielen v podobe kyseliny listovej, ale aj B vitamínov, betakaroténu, železa, vápnika, zinku, horčíka a mnohých ďalších.
- Poľný šalát je známy aj ako poľníček alebo valeriánka poľná. Je bohatý na horčík, železo, vápnik, draslík, kyselinu listovú, vlákninu a mnohé ďalšie látky. Konzumáciou poľníčka posilníme imunitný systém, podporíme trávenie aj látkovú výmenu.
Výživové hodnoty vybraných druhov šalátov:
| Druh šalátu | Kalórie (na 100g) | Vitamín C | Vláknina |
|---|---|---|---|
| Ľadový šalát | 14 | 2.8 mg | 0.9 g |
| Špenát | 23 | 28.1 mg | 2.2 g |
| Mangold | 19 | 30 mg | 1.6 g |
| Poľníček | 21 | 18 mg | 1.5 g |
Ako konzumovať a skladovať šaláty?
Odborníci odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (asi tri porcie). Varená zelenina je lepšie stráviteľná ako surová. Príliš veľa surovej zeleniny môže preťažiť tráviaci systém vlákninou. Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože sa ihneď po zbere šokovo zmrazí.
Ako poznáme čerstvosť šalátu?
U hlávkových šalátov podľa zafarbenia hlúbu. V prípade, že je rez na stopke hnedý, nie je šalát najčerstvejší. Čerstvosť u väčšiny šalátov spoznáme už na prvý pohľad (zvädnuté listy, zmena farby). Čerstvosť šalátu spoznáte podľa toho, keď list pri nalomení chrúme.
Ako šaláty správne skladovať, aby nám čo najdlhšie vydržali?
Šaláty sa pred uložením neumývajú, umyjeme ich až tesne pred spracovaním a konzumáciou. Vhodné je uložiť šalát do plastovej nádoby prikrytej vlhkou utierkou, ktorá zaisťuje šalátu vlhkosť a pritom zaistí šalátu možnosť „dýchať“. Šaláty by sme mali skladovať v dolnej časti chladničky pri teplote do +8 °C a čo najskôr spotrebovať. Napríklad ľadový šalát alebo šaláty typu Lollo nie sú náročné na skladovanie a v chladničke dlhšie vydržia na rozdiel od Dubáčika, ktorý by sme mali spotrebovať najlepšie v deň zakúpenia.
Ak šaláty kupujeme, vždy je dobré skontrolovať čerstvosť a dátum na obale. Už spracované balené šaláty sú praktickým riešením, ktoré ušetrí prácu aj čas. Šalát v celku vydrží v chladničke dlhšie než samotné listy. Výnimku tvoria listy balené v ochrannej atmosfére. Čerstvý neumytý šalát ukladajte v igelitovom vrecúšku do priehradky na zeleninu alebo na najchladnejšie miesto chladničky, kde vám vydrží až štyri dni. Vákuované zmesi spotrebujte do odporúčaného dátumu, od otvorenia v čo najkratšom čase, cca do dvoch dní. Ak chcete predĺžiť výdrž kusového šalátu, pred vložením do chladničky ho zrežte a umiestnite do tanierika s trochou vody. Do vrecúška s mixom alebo cez plastovú vaničku zas môžete prehodiť mierne navlhčenú papierovú utierku. Nasimulujete tak v podstate hydropóniu, takže šalát zostane dlhšie krehký a zachová si aj svoju chuť. Šalátové listy je vždy pred podávaním potrebné dôkladne umyť od zeminy a piesku a nechať odkvapkať. Väčšie listy môžete pred servírovaním ešte natrhať.
tags: #salat #je #aky #typ #zeleniny