Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd bola prijatá Valným zhromaždením Organizácie spojených národov v roku 1948 s cieľom zavedenia a dodržiavania ľudských práv. Tento dokument sa stal jednotným štandardom pre všetkých ľudí a všetky národy v oblasti ľudských práv.
Historický kontext a vznik Deklarácie
Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá 10. decembra 1948 Valným zhromaždením Organizácie spojených národov, je prvým medzinárodným dokumentom, ktorý chráni ľudské práva. Jej vznik bol priamou reakciou na hrôzy, ktoré sa stali počas druhej svetovej vojny, keď svet videl dôsledky nacistickej genocídy.
Ďalším dôvodom, pre ktorý sa Všeobecná deklarácia ľudských práv stala pre OSN prioritou, bol fakt, že Charta Organizácie Spojených národov, ustanovená v roku 1945, sa iba všeobecne dotýkala témy ľudských práv. Preto sa začali práce na deklarácii, ktorá mala odvtedy strážiť slobodu a česť občanov sveta.
Vypracovanie konceptu mal na starosti Kanaďan John Peters Humphrey, pričom veľkú úlohu pri propagácii dokumentu zohrala Eleanor Rooseveltová z USA. Tvorba deklarácie trvala približne dva roky, pričom oficiálne schválená bola Valným zhromaždením OSN dňa 10. decembra 1948 v Paríži. Jej vznik a konečná podoba boli nepochybne ovplyvnené udalosťami druhej svetovej vojny a obrovským rozsahom nacistických zločinov.
Deklarácia bola prijatá v Paríži dňa 10. decembra 1948, kedy 48 štátov hlasovalo za prijatie dokumentu, zatiaľ čo osem štátov sa hlasovania zdržalo, medzi nimi aj Česko-Slovensko, Bieloruská sovietska socialistická republika, Poľsko, Saudská Arábia, Ukrajinská sovietska socialistická republika, Juhoafrická únia, Sovietsky zväz a Juhoslávia.
Právna povaha a význam
Hoci Všeobecná deklarácia ľudských práv nie je zmluva, dohoda medzi krajinami ani záväzný právny dokument a nevyplývajú z nej žiadne sankcie pri porušení práv, stala sa základom pre dodržiavanie ľudských práv, pretože sa použila v ústavách mnohých štátov. Najväčším nedostatkom deklarácie bolo to, že bola ustanovená ako rezolúcia, nemala teda právnu povahu. Je deklaráciou, vyhlásením úmyslu alebo princípu a spoločným štandardom správania sa.
Význam deklarácie spočíva predovšetkým v tom, že je prvým uceleným vyjadrením požiadavky medzinárodnej komunity na vytvorenie zoznamu základných ľudských práv a slobôd, ktoré by boli priznané všetkým ľuďom na celom svete. Členské štáty OSN sa zaviazali v spolupráci s OSN usilovať o všeobecné uznávanie a zachovávanie ľudských práv a základných ľudských slobôd.
Tabuľka: Prehľad kľúčových dokumentov o ľudských právach
| Dokument | Dátum prijatia | Záväznosť |
|---|---|---|
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | 10. december 1948 | Nie (deklarácia princípov) |
| Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach | 16. december 1966 | Áno (pre ratifikujúce štáty) |
| Medzinárodný pakt o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach | 16. december 1966 | Áno (pre ratifikujúce štáty) |
| Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rada Európy) | 4. november 1950 | Áno (pre zmluvné strany) |
Základné princípy a práva Deklarácie (skrátená verzia)
Všeobecná deklarácia ľudských práv obsahuje 30 článkov, ktoré sa týkajú rovnoprávnosti všetkých ľudí, ich nároku na život, slobodu a osobnú bezpečnosť, ich práva na vlastníctvo majetku, na vlastné názory a vyznanie, ako aj práva slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote spoločnosti. Medzi základné princípy deklarácie patria:
- Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v dôstojnosti aj v právach.
- Každý má všetky práva a všetky slobody, vyhlásené v tejto deklarácii, bez hocijakého rozlišovania najmä podľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
- Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť.
- Nikoho neslobodno držať v otroctve alebo v nevoľníctve.
- Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú zákonnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie.
- Prezumpcia neviny: nikto nesmie byť odsúdený za čin, ktorý v čase spáchania nebol trestným činom.
- Každý má právo na štátnu príslušnosť a nikto nesmie byť svojvoľne zbavený štátnej príslušnosti ani práva zmeniť svoju štátnu príslušnosť.
- Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.
- Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu. Nikto nemá utrpieť ujmu za svoje presvedčenie.
- Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť.
- Muži a ženy, ak dosiahli plnoletosť, majú právo bez hocijakého obmedzenia z dôvodov rasovej, národnostnej alebo náboženskej príslušnosti uzavrieť manželstvo a založiť rodinu. Materstvo a detstvo majú nárok na zvláštnu starostlivosť a pomoc.
- Každý má právo na prácu, slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky.
- Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie nech je bezplatné aspoň v začiatočných a základných stupňoch. Základné vzdelanie je povinné. Vzdelanie má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a k posilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám.
Vplyv a moderná relevancia
Keďže deklarácia nenesie žiadne sankcie za porušenie, vytvorila Rada Európy Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol prvým krokom k tomu, aby sa každý mohol domáhať svojich práv. Neskôr boli prijaté Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré sa stali pre štáty, ratifikujúce tieto dokumenty, právne záväznými. Všetky spomínané dokumenty k ľudským právam tvoria tak súčasť Medzinárodnej charty OSN.
Princípy zapísané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv sú rovnako platné dnes, ako boli v roku 1948, keď ju Valné zhromaždenie OSN prijalo. Tento dokument kladie na všetkých zodpovednosť a posilňuje nás v našich aktivitách. Stanovuje totiž dôstojnosť každého človeka a hodnotu ľudského života na rovnakú úroveň. V deklarácii sú zapísané neodňateľné práva každého jednotlivca ako človeka bez rozdielu farby pleti, pohlavia, jazyka, vierovyznania či názoru.
Ľudské práva sú pre nás všetkých dôležité, a to na dennej báze. Naša spoločná ľudskosť a zdieľaná humánnosť má korene práve v týchto univerzálnych hodnotách. Ako ľudia sme na tomto svete prepojení. Tieto ľudské práva, ktoré máme spoločné, plus vzájomná solidarita a plnenie zodpovedností za tieto práva, sú presne to, čo nás spája na našej planéte Zem. Rovnosť, spravodlivosť a sloboda by mali zabrániť páchaniu násilia a udržiavať mier.
Všeobecná deklarácia ľudských práv existuje vo vyše 500 jazykoch (vrátane slovenčiny), a patrí tak medzi najviac prekladané dokumenty na svete. Aj Slovenská republika vychádza z medzinárodných dokumentov o ľudských právach a zabezpečuje základné ľudské práva a slobody Ústavným zákonom. Je však zarmucujúce, ak niektorí občania Slovenska, aj keď vedia, že je táto deklarácia platná na našom území, porušujú jej nariadenia a správajú sa obmedzujúco k ostatným.
Nachádzame sa na rozcestí. Útoky na ľudské práva zo strán, ktoré chcú profitovať z nenávisti a vykorisťovania, narúšajú slobodu a rovnosť na lokálnej aj celosvetovej úrovni. Denne sme toho svedkami prostredníctvom médií a sociálnych sietí. Voči takýmto nástrahám a útokom musíme byť spoločne obozretní a odolní.
tags: #skratena #verzia #vseobecnej #deklaracie #ludskych #prav