Obavy z nedostatku materského mlieka sú bežné a často vedú k predčasnému ukončeniu dojčenia. Avšak, dojčenie je prirodzená biologická funkcia a v mnohých prípadoch je možné opätovne spustiť laktáciu aj po dlhšej pauze. Tento proces sa nazýva relaktácia a prináša mnoho výhod pre matku aj dieťa, a to aj v prípade dojčenia starších detí.
Význam dojčenia od prvých momentov života
Dojčenie je nenahraditeľné pre dieťa počas celého obdobia trvania. Bábätko sa okamžite po pôrode položí bruškom na telo matky, kde si ho matka osuší (okrem ručičiek bábätka) a potom nahé leží hlavičkou približne na úrovni bradaviek matky. Môže sa prikryť prikrývkou.
Väčšina detí sa v prvých hodinách života správa rovnako a predpovedateľným spôsobom, čo naznačuje, že ich správanie je inštinktívne. Prvých 15 minút väčšinou dieťa leží na bruchu matky a intenzívne hľadá tvár rodiča - vzory podobné tvári uprednostňuje pred inými vzormi podobnej svetlosti. Dieťa sa naučí rozpoznať vôňu a tiež tvár matky.
Potom začína robiť pohyby, ktoré vrcholia v približne 45. minúte po pôrode. Pohybuje ústami, cmuká, sliní. Počas pobytu v maternici si cvičilo pohyby, ktoré teraz využije - kráčací reflex - končatinami sa zapiera do brucha matky. Tým pomáha matke pri urýchľovaní zavinovania maternice, vylúčení placenty a redukcii krvných strát.
Dieťa sa posúva na lakťoch a saje si ručičku - chuť a vôňa plodovej vody na rukách mu pomáhajú hľadať bradavku, keďže dvorec bradavky vylučuje látky podobnej vône a chuti. Preto je dôležité ručičky neosúšať. Dieťa sa načahuje za prsníkom a tým masíruje bradavku, ktorá reaguje predlžovaním, vztyčuje sa a každý dotyk tiež spôsobuje vylučovanie oxytocínu u matky. To pomáha prvému dojčeniu. Okrem toho sa tým upravuje aj vylučovanie prolaktínu, hormónu dôležitého pre tvorbu mlieka.
Trvá v priemere 30-60 minút, kým sa dieťa na bruchu doplazí k prsníku. V 55. minúte je už väčšina detí prisatá na prsník. Väčšinou sa deti pri takto uskutočnenom prvom dojčení prisajú správne - s doširoka otvorenými ústami. To je základ pre to, aby dojčenie začalo jednoducho a čo najlepšie. Správne prisatie je nevyhnutné pre to, aby dieťa získalo mlieko dostupné v prsníku, regulovalo jeho tok a súčasne nepoškodzovalo bradavku matky. Dieťa sa potom dojčí a prvé dojčenie by malo skončiť samo - tým, že samo pustí prsník.
Kontakt koža na kožu: Výhody pre dieťa aj rodičov
Prečo je kontakt koža na kožu po pôrode dôležitý?
Kontakt koža na kožu okamžite po pôrode je fyziologický spôsob pre prežitie minimálne prvých dvoch hodín po pôrode. Viaceré zdravotnícke organizácie (WHO, UNICEF) či organizácie podporujúce dojčenie odporúčajú matke a dieťaťu neprerušovaný kontakt koža na kožu okamžite po pôrode.
Neprerušovaný kontakt koža na kožu po pôrode odporúča aj Európska únia v dokumente o odporúčaniach pre výživu dojčiat a batoliat a v roku 2009 sa svojím odborným usmernením k týmto odporúčaniam pridalo aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Pri rozhodovaní sa o tomto odporúčaní všetky tieto organizácie zvážili aj otázku toho, či nie je vhodnejšie najskôr dieťa vyšetriť a až potom ho položiť na hrudník matky.
Kontakt koža na kožu okamžite po narodení bábätka je však dôležitejší. Ak sa dieťa najskôr odnesie a vráti sa matke (hoci aj v kontakte pokožky na pokožku) po napríklad 20 minútach od pôrodu, stratí sa cenný čas, počas ktorého je dieťa nastavené na správanie vedúce k správnemu dojčeniu. Štúdie dokazujú, že pri takomto zásahu do začiatku dojčenia výrazne klesajú šance, že sa dieťa bude dojčiť bez problémov.
Výhody kontaktu koža na kožu
Matkino telo vníma teplotu dieťaťa a reguláciou vlastnej telesnej teploty matka citlivo reguluje teplotu svojho dieťaťa. Vedecké štúdie jednoznačne dokazujú, že telesná teplota dieťaťa je regulovaná lepšie v kontakte s kožou matky, než v prípade, že je dieťa oblečené a zavinuté v zavinovačke.
Matkino telo je pre dieťa lepšie než inkubátor, pretože pomáha udržiavať v stabilnom stave nielen teplotu, ale aj ďalšie dôležité fyziologické funkcie dieťaťa, dýchanie či srdcovú činnosť. Z tohto dôvodu je kontakt koža na kožu dôležitý nielen pre zdravé, donosené deti, ale ešte o to viac aj pre predčasne narodené deti, či deti, ktorých zdravotný stav nie je stabilný.
Apgarovej skóre rovnako ako zbežnú prehliadku dieťaťa je možné uskutočniť aj v kontakte s matkou na jej hrudníku. Zdravý donosený novorodenec nepotrebuje odsávanie nosa a hltana. Všetky ostatné procedúry je možné odložiť na dobu, keď sa dieťa zoznámi s matkou a nadojčí sa.
Pre matku:
- Rýchlejší pôrod placenty, rýchlejšie zavinovanie maternice, menšie krvné straty, menšia pravdepodobnosť anémie po pôrode.
- Tvorba oxytocínu (matky aj dieťaťa) - to aktivuje tvorbu prolaktínu, tvorbu až 19 špeciálnych hormónov tráviacej sústavy, niektoré z nich sú rastové hormóny (inzulín, cholecystokinín a gastrín), ktoré uľahčujú absorpciu potravy.
- Oxytocín zvyšuje prah bolesti, upokojuje matku aj dieťa, spôsobuje pocit ospalosti, spája ich, keďže je to hormón lásky, dotykov, prispieva k pociťovaniu lásky voči dieťaťu.
- Jednoduchší začiatok dojčenia, podporuje dlhodobé dojčenie.
- Zlepšuje naviazanie páru matka-dieťa, podporuje pokračovanie vzťahovej väzby z tehotenstva.
- Dieťa typicky takmer vôbec neplače - to výrazne posilňuje matkin pocit, že je schopná sa postarať o svoje dieťa.
- Čím viac spoločného času sa dopraje matke a dieťaťu a čím viac dieťa pije na prsníku, tým sa viac zlepšuje schopnosť matky starať sa o dieťa.
Pre dieťa:
- Prechod z prostredia maternice do vonkajšieho sveta podľa očakávaného vzorca (ide o inštinktívne správanie).
- Dieťa je optimálne zahriate a jeho telesná teplota sa udržiava lepšie než v inkubátore/výhrevnom lôžku.
- Urýchľuje metabolickú adaptáciu dieťaťa - vyššie hladiny krvného cukru a iné biochemické parametre v prvých hodinách života, napr. rovnováhy kyslého a zásaditého prostredia.
- Úspešné dojčenie z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska.
- Dieťa má lepšie podmienky, aby sa naučilo dojčiť.
- Dieťa získava dostatok materského mlieka (s vysokým obsahom protilátok) okamžite po pôrode (kolostrum je v matkiných prsníkoch prítomné už od 16. týždňa tehotenstva a po pôrode ho je dostatok pre pokrytie potrieb dieťaťa, rozhodne to nie je len pár kvapiek).
- Získavanie mlieka v prvej hodine po pôrode má obrovský význam pre imunitu bábätka ako aj pre jeho prežitie.
- Jeho pokožka sa kolonizuje mikroflórou matky. Kolostrum a správna mikroflóra kože napomáhajú zníženie pravdepodobnosti infekcie dieťaťa, čím sa zlepšujú jeho šance na prežitie.
- Príjem kolostra urýchľuje odchod smolky, čo zabraňuje, aby sa normálna novorodenecká žltačka zhoršila na úroveň, keď sa už preventívne zasahuje.
- Lepšie naviazanie páru matka-dieťa a pokračovanie vzťahovej väzby z tehotenstva.
- Môže pomáhať vývoju nervového systému dieťaťa a rozvíja mozog.
- Dieťa menej plače (v prvých 30. minútach v priemere 60 sekúnd a v ďalšej hodine asi 10 sekúnd, v porovnaní s deťmi, ktoré nie sú v kontakte s matkou, tie prvú polhodinu života preplačú asi 18 minút a v ďalšej hodine preplačú asi 29 minút).
Dojčenie ako prevencia ochorení a podpora vývinu
Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné.
Newman (2004) a stovky iných štúdií uvádzajú, že dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.
Materské mlieko a vývoj mozgu
Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi.
Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu. Ako vysvetľuje autorka štúdie, Katherine Ottolini: „Hladiny metabolitov sa zvyšujú počas rýchleho rastu mozgu bábätiek. Kreatín umožňuje recykláciu adenozíntrifosfátu, ktorý je zdrojom energie pre bunky. Vyššie hladiny tejto látky svedčia o rýchlejších zmenách a vyššej úrovni dozrievania buniek. Cholín zas pozorujeme pri obnove bunkových membrán, jeho hladina sa zvyšuje pri vytváraní nových buniek."
Riziká nedojčenia
Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie z nich:
- Výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili.
- Štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Táto štúdia priniesla dva závery: "Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze."
- Štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu.
- Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.
Dlhodobé dojčenie: Prečo je dôležité
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dojčiť dieťa minimálne do dvoch rokov veku a ďalej podľa potrieb dieťaťa a matky. Dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch. Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu.
Výživová hodnota materského mlieka po prvom roku
Materské mlieko je počas celého obdobia dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast. Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa." Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak, jeho kvalita sa ešte zvyšuje.
V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka denne.
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené."
Materské mlieko chráni väčšie dojčené deti pred infekciami
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.
Podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým. V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti.
Ďalšie dlhodobé výhody dojčenia pre dieťa
- Ochrana pred obezitou: Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity. Metaanalýza štúdií zahŕňajúca viac ako 200 000 účastníkov opisuje, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čím dlhšiu dobu je dieťa dojčené. Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu.
- Ochrana proti zápalu stredného ucha: Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha.
- Ochrana pred ochoreniami dýchacích ciest: Dojčenie starších detí predstavuje mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať.
- Vyšší zárobok, IQ a vzdelanie: Pozoruhodná prospektívna štúdia, uskutočnená Hortom a jeho tímom, sledovala vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Zistila, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie.
Podpora laktácie a relaktácia
Najčastejšou obavou žien pred pôrodom býva obava z nedostatku materského mlieka. Keď sa pri dojčení vyskytnú ťažkosti, 99% z nich sa dá vyriešiť. Obavy a strach matky z toho, že nebude mať dostatok mlieka a predčasné prikrmovanie umelou mliečnou formulou, sú najčastejšími príčinami toho, že matky dojčia krátko alebo vôbec.
Avšak nejedna mamička sa počas dojčenia svojho dieťatka stretne so situáciami, kedy má pocit, že mlieka ubúda a hľadá spôsob, ako tvorbu materského mlieka podporiť. Existuje veľa dôvodov, prečo tvorba mlieka kolíše a takisto viacero spôsobov, ako ju opäť zvýšiť. Jednou z častých príčin je podanie umelého mlieka. Dôležité je správne prisatie bábätka na prsník, aby uchopilo ústami čo najväčšiu časť dvorca. Brada má byť zaborená v prsníku a nos dieťaťa má byť voľný. Prikladanie dieťaťa k obom prsníkom čo najčastejšie, je najlepším spôsobom ako zabezpečiť dostatočnú tvorbu materského mlieka. Pomáha i fyzický kontakt koža na kožu dieťatka s matkou.
Ako na relaktáciu?
Relaktácia je proces opätovného spustenia dojčenia po určitej pauze. Tvorba mlieka môže pokračovať mesiace aj roky po skončení dojčenia. Je to normálne. Určite je možné pokúsiť sa vrátiť k dojčeniu, môže sa to podariť a poznáme mamičky, ktoré začali znova dojčiť svoje deti po tom, čo už sa mnoho mesiacov nedojčili. Zvýšiť tvorbu mlieka má zmysel bez ohľadu na to, či sa bábätko vráti k dojčeniu alebo nie.
Pri opätovnom rozbehnutí dojčenia po určitej pauze je dobré mať adekvátnu pomoc, ktorú vám môže najlepšie poskytnúť laktačná poradkyňa. Dá vám praktické rady a tipy, čo robiť, čomu sa vyhnúť a podobne. Určite sa oplatí nájsť si takúto pomocníčku, aby ste zachránili dojčenie.
Konkrétne kroky pri relaktácii:
- Myslite na dojčenie: Jednou z veľmi dôležitých rád je zapojiť svoju predstavivosť a myseľ, naladiť sa na dojčenie. Hovorí sa, že dojčenie je v hlave. Snažte sa preto čo najviac si predstavovať do posledného detailu, ako opäť dojčíte svoje dieťatko. Keďže ste to už zažili, viete si lepšie predstaviť jednotlivé aspekty dojčenia. Predstavujte si, ako vaše dieťatko hladíte a pozeráte sa na jeho tváričku, keď pije z prsníka, myslite na ten pocit blízkosti pri dojčení, na čo najviac detailov, ktoré si len viete predstaviť. Pri takýchto predstavách dochádza k vyplavovaniu tých správnych hormónov, ktoré vám pomôžu opäť spustiť tvorbu mlieka.
- Satie na prsníku: Najlepším stimulátorom tvorby mlieka je satie dieťatka na prsníku. Ak chcete opäť dojčiť, mali by ste sa vyhnúť kŕmeniu bábätka z fľaše. V tomto smere je dobrou voľbou dokrmovanie cievkou popri dojčení (takzvaná laktačná pomôcka). To znamená, že bábätko je prisaté na prsníku a kým z neho nedostáva žiadne alebo len málo materského mlieka, to je dodávané prostredníctvom tenkej cievky, ktorá je vložená do úst dieťatka.
- Zavolajte laktačnú poradkyňu: Pri opätovnom rozbehnutí dojčenia po určitom čase je dobré mať adekvátnu pomoc, ktorú vám môže najlepšie poskytnúť laktačná poradkyňa. Dá vám praktické rady a tipy, čo robiť, čomu sa vyhnúť a podobne. Zoznam laktačných poradkýň nájdete okrem iného na stránkach OZ Mamila (www.mamila.sk).
- Podporiť tvorbu mlieka: Keďže po nejakej pauze v dojčení dochádza k strate alebo výraznému úbytku tvorby materského mlieka, je pri túžbe opäť dojčiť dôležité obnoviť alebo zvýšiť tvorbu mlieka. To sa dá viacerými spôsobmi.
- Bylinné zmesi: Namiešané zmesi byliniek podporujúce laktáciu sú zložené z rasce, fenyklu, anízu, zároveň majú aj priaznivý vplyv na tráviaci trakt, pôsobia proti plynatosti a tým pomáhajú dieťatku pri kŕčovitých bolestiach bruška. Ďalšou bylinkou je jastrabina lekárska, zvyšujúca tvorbu mlieka a napomáha pri upchatých mliekovodoch.
- Homeopatická podpora: Je možné vyskúšať i homeopatickú podporu laktácie - Ricinus communis 5CH (účinná látka ricin obyčajný), nechať rozpustiť 3 x 5 guľôčok pod jazykom. Odporúča sa užívať len po dobu, kým sa mlieko začne tvoriť vo zvýšenej miere. Dôležité je neumývať si zuby pri užívaní tohto prípravku zubnou pastou s obsahom mentolu, nepiť kofeínovú kávu a nejesť 30 minút pred a po užití homeopatického lieku.
- Výživové doplnky: V lekárni sú dostupné aj výživové doplnky v tabletách obsahujúce účinné látky zo senovky gréckej a benediktu lekárskeho. Súčasné užívanie podporuje a zvyšuje ich účinok.
Dojčenie po prvom roku: Spoločné otázky a mýty
Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné".
Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o "začiatok" dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina. Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.
Prečo je dlhodobé dojčenie normálne a prospešné?
Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch. Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula dôležitosť dojčenia pre celkové zdravie a dlhodobý vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa v dokumente: Long-term Effects of Breastfeeding: A Systematic Review, 2013.
tags: #spustenie #mlieka #po #rokoch