Mlieko a mliečne výrobky predstavujú jednu z kľúčových potravinárskych komodít, ktorá je nevyhnutná pre správnu výživu obyvateľstva. Z hľadiska energetickej a biologickej hodnoty sú najvyrovnanejšou a najcennejšou potravinovou komoditou. S neustálym nárastom počtu obyvateľov a so znižovaním plôch poľnohospodárskej pôdy v celom svete sa potraviny stávajú strategickou surovinou. Z tohto dôvodu by úlohou každého štátu malo byť zabezpečiť ich dobrú kvalitu a dostatočnosť podľa možností z vlastných zdrojov. Do budúcnosti sa vo svete práve mlieko a mliečne výrobky považujú za kriticky udržateľný zdroj potravín pre ľudí.
Sebestačnosť Českej republiky v produkcii mlieka
Medzi hlavné oblasti živočíšnej výroby v Českej republike (ČR) patrí chov dobytka, respektíve produkcia mlieka a hovädzieho mäsa. Snahou väčšiny štátov je zachovať si sebestačnosť v produkcii dôležitých poľnohospodárskych komodít a obmedziť prílišnú závislosť na dovozoch. ČR je v oboch týchto komoditách dlhodobo sebestačná, značná časť surového mlieka a jatočného dobytka je však vyvážaná najmä do susedných krajín a späť sa do ČR dovážajú mliečne výrobky a hovädzie mäso. Nízka potravinová sebestačnosť znamená výraznú závislosť danej krajiny na dovozoch s nutnosťou rešpektovať kvalitu a cenu dovážaných potravín. V EU-27 aj v ČR v posledných rokoch produkcia mlieka rástla a rast bol zrejmý aj v spotrebe.
Z porovnania produkcie a spotreby mlieka v roku 2021 vyplýva sebestačnosť ČR na úrovni 134 % a sebestačná bola ČR aj v celom hodnotenom období od vstupu do EÚ v roku 2004. Podľa zprávy MZe (2021) bolo mlieko a mliečne výrobky z ČR v roku 2021 exportované do 92 krajín sveta, a to v celkovej hodnote 20,9 mld. Kč. Vo finančnom vyjadrení tvorí cez 43 % vývozov mlieko a smotana (9 mld. Kč), významný je taktiež vývoz syrov (31,3 % a 6,5 mld. Kč). V množstevnom vyjadrení potom takmer 80 % (889 tis. ton) tvorí mlieko a smotana (kód tovaru 0401) a 7 % (74 tis. ton) vývoz syrov (kód tovaru 0406). Najvyšší objem mlieka a smotany sa každoročne exportuje do Nemecka. V roku 2021 to predstavovalo 713 tis. ton v hodnote 6,6 mld. Kč.
Porovnanie s EÚ
V štátoch EU-27 je priemerná miera sebestačnosti v produkcii mlieka o niečo nižšia než v ČR, napriek tomu však pomerne výrazne presahuje 100 % (123 % v roku 2021). Podľa Clal.it (2023) sa v období januára až novembra 2022 sebestačnosť EU-27 znížila na úroveň 116 %. Dôvodom boli mierne nižšie dodávky mlieka a zároveň aj jeho vyššia spotreba (v rovnakom období -0,1 % a +1,7 %). Medzi jednotlivými členskými štátmi existujú v tomto ukazovateli dlhodobo výrazné rozdiely. V rámci hodnotenej skupiny 24 štátov EU-27 (bez Luxemburska, Malty a Cypru) za január až november 2022 bola najvyššia miera sebestačnosti dosiahnutá v Dánsku (220 %) a ČR bola v rámci hodnotených štátov na pozícii šiestej (133 %). Celkom u 11 štátov nebolo možné spotrebu mlieka plne pokryť domácou produkciou a ich miera sebestačnosti sa pohybuje pod hranicou 100 %. Patrí medzi ne najmä štáty južnej a východnej Európy (Taliansko, Portugalsko, Španielsko, Bulharsko, Slovinsko, Grécko, Rumunsko, Chorvátsko), u ktorých bola miera sebestačnosti nižšia než 85 %. Naopak väčšina severských a pobaltských štátov dosahovala sebestačnosť výrazne presahujúcu 100 %.
Výzvy a problémy v českom mliekarenstve
Napriek významu mlieka prežívajú v súčasnosti jeho producenti v Českej republike ťažké časy. Veľa z nich v posledných rokoch ukončilo činnosť, takže susedia spoza rieky Moravy stratili v produkcii tejto strategickej suroviny sebestačnosť. „Ako sa asi mali rozhodnúť stovky chovateľov, keď dostávali za mlieko ani nie 5 Kč? Čo mali na výber? Kým na začiatku roku 2008 chovali českí roľníci 432-tisíc dojníc, na začiatku tohto roku to už bolo len 370-tisíc dojných kráv.“ Česká republika nenaplnila ani kvótu pridelenú Európskou úniou, o zvýšenie ktorej počas predvstupových rokovaní tak tvrdo bojovala. V nedávno skončenom kvótovom roku vyprodukovala len 91,5 percenta z toho, čo mohla. V posledných dvoch rokoch sa výroba mlieka v ČR pohybuje na úrovni 2,7 miliardy litrov, čo je zhruba polovica z objemu, ktorý sa vyprodukoval v roku 1989.
Podľa Asociácie súkromného poľnohospodárstva (ASZ) nemožno stav českého mliekarenstva a chovu kráv na mlieko porovnávať len mierou sebestačnosti tuzemských producentov. Dôležité je nielen aké množstvo kvalitného mlieka sú poľnohospodári schopní vyrobiť, ale aj koľko ho nakoniec v Česku predajú. „Z pohľadu výrobcu mlieka musím povedať, že výroba zisková nie je a prerábať nemožno dlhodobo. Navyše nemalé náklady musíme vynakladať na investície, ktoré si vyžadujú stále ‘zelenšie‘ predpisy európskej únie. Z tohto dôvodu môže naozaj ďalšie znižovanie výroby mlieka nastať,“ vysvetľuje farmárka a predsedníčka komoditnej rady pre mlieko Asociácie súkromného poľnohospodárstva Květa Mošnová. Pokles výroby mlieka a všeobecne živočíšnej výroby neodštartovala podľa poľnohospodárov združených v ASZ ekonomická kríza. Hlavnou príčinou je podľa nich nastavenie dotačných pravidiel po vstupe Českej republiky do Európskej únie, kedy sa stalo ekonomickejším redukovať pracnú a nákladnú živočíšnu výrobu na minimum a sústrediť sa na rastlinnú výrobu spojenú s využívaním platieb na plochu. Ďalší problém predstavuje pokles cien, ktorý dopadol paradoxne viac na tie podniky, ktoré výrobu mlieka neopustili, ale investovali do modernizácie a do vlastnej konkurencieschopnosti. „Veľký vplyv na tvorbu cien mlieka má správanie obchodných reťazcov, ktoré majú rozhodujúce postavenie na trhu,“ hovorí Květa Mošnová s tým, že dôležitú úlohu pre budúcnosť českého mlieka ale majú samotní zákazníci pri každodenných nákupoch.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v ČR
Podľa údajov Českomoravského zväzu mliekárenského klesla vlani spotreba mlieka a mliečnych výrobkov o necelých šesť kilogramov, na 244 kilogramov na osobu a rok, za čo môže najmä doznievajúca hospodárska kríza. Česi obmedzili predovšetkým spotrebu konzumného mlieka: priemerný obyvateľ ČR vypil 58 litrov mlieka, čo je pod priemerom Európskej únie, ktorý činí 64,5 litra na osobu. Klesla aj spotreba fermentovaných výrobkov a tavených syrov. Naopak, tradične vysoko sa drží konzumácia masla (5 kilogramov na osobu ročne). Mliekari pozitívne hodnotia rastúcu spotrebu výrobkov s vyššou pridanou hodnotou, negatívnym javom je ale podľa nich neustále vzrastajúci podiel importovaných výrobkov na celkovej spotrebe.
Dopady sucha a energetickej krízy na produkciu mlieka (slovenské skúsenosti)
Mliekarne zaplatili v roku 2021 za nákup surového kravského mlieka 269 mil. eur, v roku 2022 to už bolo viac ako 358 mil. eur. Medziročne tak mliekarne zaplatili za mlieko o 34 % viac. Za zvyšovaním cien mlieka musíme hľadať vplyv udalostí uplynulého roku, ako je inflácia, energetická kríza, sucho a horúčavy, ale aj výrazný tlak na znižovanie celkového investičného dlhu. Sucho sa podpísalo pod obrovský výpadok produkcie, ale aj zhoršenie kvality krmovín, hlavne kukurice na siláž. Deficit zrážok spôsobil u kukuríc na siláž nízky vzrast a v mnohých prípadoch rastliny vôbec nenasadili klasy, a ak nasadili, tak neprišlo k dostatočnému opeleniu, čo opäť spôsobilo výpadok kukuričného zrna. Naviac vysoké denné teploty spôsobili rýchly vzostup sušiny kukuríc zasychaním rastlín zdola, či spálením vrchných listov, čo vo veľkej miere ovplyvnilo stráviteľnosť vlákniny a organickej hmoty. Výpadok v produkcii kukurice na zrno podniky odhadli na takmer 50 %. Zaznamenané boli aj straty v objeme pri jednoročných (-42 %) a viacročných krmovinách (-43 %), ako aj pri trvalých trávnych porastoch (-50 %). Doplnenie sacharidovej zložky kukuričnej siláže suchou kukuricou alebo vlhkým kukuričným zrnom spôsobilo ďalší nárast nákladov. Z tohto dôvodu prvovýrobcovia mlieka privítali mimoriadne zdroje na zmiernenie dopadov sucha na živočíšnu výrobu a objemové krmoviny.
Ekonomika produkcie mlieka v roku 2022 (slovenské skúsenosti)
Priemerný stav dojníc na sledovaných farmách bol 383 kusov s priemernou dennou dodávkou mlieka 25,06 kg na kravu a s realizačnou cenou 43,30 eurocentov za kg mlieka. Trhový podiel mlieka dosiahol 98,9 %. Celkové vlastné náklady (CVN) predstavovali na kravu 11,79 €/kŕmny deň, resp. 47,06 eurocentov za kg mlieka a po odpočítaní nákladov na vedľajšie výrobky predstavovali CVN na kravu hodnotu 11,06 € a 44,13 eurocentov na kg mlieka. Poľnohospodárske podniky vykázali stratu -0,83 eurocentov bez dotácie zo strany štátu a po zarátaní dotácie 5,73 eurocentov na kg mlieka vykázali zisk 4,90 eurocentov za kg mlieka. Zarátaním tržieb za predané kravy 2,92 eurocentov za kg mlieka sa zisk zvýšil na 2,09 eurocentov bez dotácií a s dotáciou v roku 2022 na 7,82 eurocentov za kg mlieka.
Nákladová štruktúra
Najvyššiu nákladovú položku predstavujú náklady na krmivá (vlastné a nakúpené) na úrovni 5,00 € na kŕmny deň (42,4 % z CVN). Podielom nákladov na krmivá z celej štruktúry nákladov predstavujú 30 % vlastné a 12,30 % nakúpené krmivá s ich vzájomným podielom 70,80 % a 29,20 % (3,54 € a 1,46 €) a celkové náklady na krmivá predstavujú 19,93 eurocentov na kg mlieka. Druhou najvyššou položkou v poradí je réžia celopodniková (1,11 €/kravu, resp. 9,40 % z CVN) a treťou položkou sú mzdové náklady (1,06 €/kravu).
Prehľad nákladov na vybrané krmivá je uvedený v tabuľke 2. Z uvedených údajov o hlavných objemových krmivách je zreteľné, že produkcia 1 tony siláže z bielkovinových zdrojov (lucerna, ďatelina) bola ohodnotená na 34,90 €, kukuričná siláž na 33,90 € a siláž jednoročných krmovín na 31 €.
Dôležitým ukazovateľom pre manažérov fariem je ukazovateľ ekonomickej efektivity chovu mliečneho dobytka s označením IOFC (Income Over Feed Cost) a je definovaný ako rozdiel príjmov za predané mlieko a nákladov na krmivá. Umožňuje optimalizovať náklady na krmivá, ktoré predstavujú 42,40 % z celkových vynaložených vlastných nákladov. Ukazovateľ IOFC odráža výšku produkcie mlieka, cenu mlieka a krmív.
Situácia v slovenskej prvovýrobe mlieka (výzvy a požiadavky)
Produkcia mlieka na Slovensku naďalej klesá. Hoci sa našim prvovýrobcom mlieka neustále darí zvyšovať množstvo mlieka, ktoré nadoja od jednej dojnice, problémom sú naďalej klesajúce počty zvierat. Medziročne sa počet mliečnych kráv znížil o 4 tisíc kusov. Prvovýrobcovia rušia svoje chovy najmä pre enormný nárast nákladov. „Požadujeme mimoriadnu jednorazovú podporu pre prvovýrobu mlieka vo výške 35 miliónov eur. Ďalej požadujeme navýšenie štátnej pomoci v súvislosti s dotačným titulom Zelená nafta. Posledná požiadavka súvisí s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou 2023 - 2027.“ Zložitú situáciu, do ktorej sa sektor prvovýroby mlieka dostal, odprezentovali zástupcovia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka už aj Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Kameňom úrazu pre sektor sú dlhodobé problémy, ako vysoký investičný dlh, kumulovaná strata odvetvia, kapitálová poddimenzovanosť a výrazne nižšia podpora z európskych aj národných zdrojov v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. V roku 2021 sa situácia ešte zhoršila a výhľad na zmenu nepriniesli ani prvé dni nového roka 2022. Predstavitelia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka veria, že sľub bol daný s plnou vážnosťou a nezostane len pri slovách. „Ďalší pokles výroby surového kravského mlieka už priamo ohrozuje aj mliekarne, ktoré mlieko spracovávajú na mliečne výrobky. Naši členovia vyjadrujú obavy o nedostatok domácej suroviny, ktorý z dôvodu poklesu stavov dojníc nastal. Mliekarne v ostatných mesiacoch upravovali ceny pre prvovýrobcov mlieka smerom nahor. Naša cenotvorba je však priamo podmienená tým, za čo je obchod ochotný naše výrobky kúpiť. Slovenská prvovýroba mlieka upozorňuje, že bez mimoriadnej podpory nedokáže garantovať udržanie súčasného stavu produkcie surového kravského mlieka a zamestnanosti. V prvovýrobe mlieka pracuje desaťtisíc ľudí, ktorí sú dnes priamo závislí od toho, či sa štát rozhodne zachovať ich pracovné miesta. Ani v európskych štátoch to nie je inak. „Roky platíme odvody, dane, prispievame k sociálnemu zmieru na vidieku a dnes potrebujeme pomocnú ruku od štátu. Ak ju nedostaneme, slovenské mliečne výrobky z pultov našich obchodných reťazcov zmiznú. Zostanú tam produkty zahraničné, ktoré sem cestujú stovky a možno aj tisícky kilometrov. V ich cene budeme platiť farmárov a mliekarov z Českej republiky, Nemecka, Poľska či z Holandska, a budeme potravinovo závislí na ich ochote a schopnosti nás nimi zásobovať.“
Zdravotné a produkčné ukazovatele dojníc
Zaujímavý je pohľad na zdravie mliečnej žľazy, reprodukčných a produkčných ukazovateľov. Na základe údajov kontroly úžitkovosti (tabuľka 5) vo vybraných chovoch bol priemerný počet somatických buniek (PSB) 294 tisíc/ml a priemerné lineárne skóre somatických buniek (LS) 2,70. Cieľom chovateľa je dosiahnuť, aby zdravá mliečna žľaza neprodukovala viac ako 200 tisíc SB/ml a LS udržiavať pod hodnotu 2. Zahraničné výskumy však ukazujú, že fyziologická hodnota PSB pre zdravú dojnicu sa pohybuje na úrovni menej ako 100 tisíc SB/ml mlieka. Počet somatických buniek väčší než 200 tis/ml mlieka poukazuje na infekciu vemena. Každý nárast počtu SB o 50 tisíc znamená stratu na produkcii cca 1,36 kg mlieka.
Reprodukčné parametre
Priemerný počet laktačných dní (LD) úzko súvisí s dĺžkou obdobia státia na sucho a je dobrým ukazovateľom reprodukčnej účinnosti a manažmentu stáda. Priemerný LD by mal byť 160-170 dní. Vyšší LD ako 200 indukuje reprodukčný problém, pretože vysoká hodnota má za následok nižšiu celoživotnú produkciu mlieka na kravu v dôsledku dlhých laktácií a dojenia kráv v závere laktácie. Krátka laktácia znižuje celoživotnú úžitkovosť v dôsledku dlhého obdobia státia na sucho.
Hodnotenie dĺžky medziobdobia (MO) je výberovým kritériom pre plodnosť. Dĺžku medziobdobia podmieňuje: inseminačný interval, čo je obdobie od otelenia po zapustenie, servis perióda (SP), čo je obdobie od otelenia po oplodnenie (výborná do 60 dní, optimálna do 90 dní, uspokojivá do 110 dní) a dĺžka teľnosti. Plodnosť kráv podľa dĺžky medziobdobia môžeme hodnotiť nasledovne: do 375 - veľmi dobrá, 376-400 je dobrá, 401-430 málo vyhovujúca, nad 430 dní je plodnosť neuspokojivá. MO úzko súvisí s priemerným laktačným dňom v stáde, ktorý má veľký vplyv na produkciu mlieka. MO určuje rýchlosť obnovy stáda, tzn., koľko teliat sa narodí ročne. So zvyšujúcim sa medziobdobím rastie počet dojníc, ktoré vyradíme zo stáda z dôvodu reprodukčných problémov. Medziobdobie v hodnotených podnikoch dosiahlo úroveň 389 dní, čo je vyhovujúci ukazovateľ. Pregnancy rate (podiel teľných kráv) sa počíta z podielu inseminovaných plemenníc (Insemination rate) a úspešnosti inseminácie (Conception rate) za 21 dní. Za dobrú hodnotu je možné považovať každý údaj nad 20 % (celoročný priemer). Poskytnutý údaj PR v hodnotenom súbore mal hodnotu 29,6 %. Požadovaný parameter inseminačného indexu u jalovíc by mal dosahovať hodnotu <1,50, u kráv <1,80. V chovoch sa dosiahli v rovnakom poradí hodnoty inseminačného indexu 1,60 a 2,20, čo naznačuje mierne zhoršenie reprodukčných parametrov.
tags: #su #cesi #samostacny #vo #vyrobe #mlieka