Ovčie mlieko a výrobky z neho predstavujú významnú súčasť mliečneho priemyslu na celom svete. V tomto článku sa pozrieme na globálnu produkciu a spotrebu ovčieho mlieka, so špeciálnym zameraním na Slovensko, jeho produkciu, spotrebu a špecifiká.
Význam mlieka a mliečnych výrobkov
Mlieko materské, ako aj mlieko domácich hospodárskych zvierat patrí medzi dôležitý zdroj zdravej výživy od nepamäti. Mliekom sa nestravujú len dojčatá, ale aj dospelí ľudia. Mlieko je vlastne výživový ochranný prostriedok s najširším účinným spektrom. Už len jeho hlavné zložky - bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne látky, vitamíny a iné dôležité látky - tvoria komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí. K zdravej výžive prispievajú i tzv. živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami, ktoré významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú ľudský výživový metabolizmus, a tým aj zdravie, ako napr. zažívacie problémy, problémy s tlakom, dokonca vplýva na potlačenie rakoviny a pod.
Z uvedených dôvodov vplyvu mlieka na zdravie významní lekári z celého sveta a odborníci na výživu na zdôraznenie zdravotného prínosu mlieka a mliečnych výrobkov už v r. 1957 na medzinárodnej konferencii vo Švajčiarsku v Interlakene vyhlásili „Svetový deň mlieka“. S oslavou Svetového dňa mlieka sa začalo už v povojnových rokoch, keď bolo potrebné zvýšiť spotrebu mlieka, a tak zabezpečiť dostatok potrebných výživných látok hlavne pre zdravotne ohrozené skupiny obyvateľstva.
Svetový deň mlieka nám dáva príležitosť na riešenie problémov zvýšenia spotreby zdravých mliečnych výrobkov. Preto bude potrebné rôznymi podpornými akciami zvyšovať najmä domácu výrobu, a to hlavne spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na odporúčanú dávku aspoň na 220 až 260 kg/osobu/rok.
Globálna produkcia a spotreba mlieka
Over the past two decades, worldwide milk production and consumption have undergone significant change driven by population increase, rising affluence, and evolving dietary trends. One of the most common food on the planet, milk is produced practically everywhere and consumed by people from all socioeconomic backgrounds, ethnicities, and climates. World cow milk production increased from 441.97 million tons (MT) in 2010 to 524.41 Mt in 2019, an 18.65% increase (USDA, 2020). 2019 had a 1.3% increase in global milk output, which reached 852 MT (81% cow milk, 15% buffalo milk, and 4% goat, sheep, and camel milk combined). In 2019, the biggest producing countries were in the EU (155.2 MT) with the leading share of 33.1 MT in Germany, the USA (99.06 MT), and India (92 MT) (USDA, 2020).
Globally, the average amount of milk consumed per person, including milk equivalents of dairy products without butter, grew from 78.24 kg in 2000 to 111.6 kg in 2019, a rise of 29.9% over this time (FAO, 2020). In addition, United States, Canada, and World Health Organization dietary guidelines recommend a regular intake of milk and dairy products. Worldwide dairy foods consumption patterns are illustrated in Fig. Fig. 2. Despite the expansion of organized dairy (particularly in developing countries of the world), informal trading accounts for a considerable portion (46%) of dairy consumption. Fig. 3.
V roku 2017 sa vo svete vyrobilo 696 miliárd kg mlieka. Z toho v EÚ 28 %, v ostatnej Európe 8 %, v Ázii 30 %, v Severnej Amerike 18 %, v Južnej Amerike 9 %, v Afrike 6 % a v Oceánii 5 %. Vo svete však každoročne narastá spotreba mliečnych výrobkov o vyše 2 % a podľa posledných štatistík Medzinárodnej mliekarenskej federácie priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov bola 118,2 kg na osobu za rok (prudko narastá spotreba mlieka najmä v Ázii).
Spotreba ovčieho a kozieho mlieka vo svete
Svetová produkcia mlieka všetkých druhov je 650 mil. ton. Z toho podiel ovčieho mlieka predstavuje 1,3 % a kozieho mlieka 1,9 %. U nás tvorí podiel ovčieho mlieka iba 1,1 % a kozieho mlieka ešte menej, a to 0,13 %. Vo svete je produkcia ovčieho a kozieho mlieka pomerne stabilizovaná a iba nepatrne sa zvyšuje. Pritom najväčšia produkcia ovčieho a kozieho mlieka je v krajinách Ázie (3 475-tis. ton ovčieho mlieka a 7 085-tis. ton kozieho mlieka) a Európy (2 803-tis. ton ovčieho mlieka a 2 321-tis. ton kozieho mlieka). Vo svete je rozšírenejší chov kôz ako oviec. V Európe je to dosť vyrovnané.
Rozhodujúca časť trhovej produkcie ovčieho mlieka je sústredená v Taliansku, Grécku, Španielsku, vo Francúzsku a na Blízkom východe v Turecku a Sýrii. Záujem o ovčie mlieko pretrváva vo Veľkej Británii, Rakúsku, Austrálii, na Novom Zélande a v USA. V týchto krajinách sa táto výroba stáva ekonomicky zaujímavou a platí to aj o jatočnej produkcii, kde európsky trh pociťuje nedostatok tejto komodity.
Tradičná výroba syra na odľahlej ovčej farme! Pracujúca vidiecka rodina
Spotreba ovčieho a kozieho mlieka v Európe
V krajinách Európy, hlavne tam, kde je rozšírený chov oviec a kôz, je spotreba vyše 100 kg mlieka na osobu a rok. V spotrebe syrov to je vyše 6 kg ovčieho a kozieho syra na osobu a rok. Priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v Európe je až 283 kg na osobu a rok. Však aj celková spotreba mlieka je v krajinách EÚ vyše 320 kg na osobu a rok, v Čechách 280 kg a u nás iba 160 kg na osobu a rok. Máme teda čo doháňať, aby sme boli na európskej úrovni.
Pre lepšiu predstavu uvádzame tabuľku s produkciou kozieho mlieka v krajinách s najväčším chovom kôz:
| Krajina | Počet kôz (milióny) | Produkcia mlieka (tis. ton) |
|---|---|---|
| Grécko | 4,1 | 460 |
| Španielsko | 1,1 | 350 |
| Francúzsko | takmer 1 | 460 |
| Bulharsko | 0,8 | 200 |
| Taliansko | 0,8 | 150 |
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku
Na Slovensku bola spotreba v posledných rokoch iba 187 kg na osobu za rok. Z toho spotreba ovčieho mlieka je iba 2,3 kg a kozieho mlieka iba 0,7 kg na osobu za rok (spotreba v EÚ je až do 6 kg ovčieho a kozieho mlieka na osobu za rok). U nás je odporúčaná spotreba mliečnych výrobkov iba 220 kg na osobu za rok a ani túto hranicu sme nedokázali prekonať. Na Slovensku máme v rámci všetkých štátov EÚ najnižšiu produkciu mlieka v prepočte na obyvateľa a máme tiež jednu z najnižších spotrieb mlieka a mliečnych výrobkov. Hoci sa zvýšila spotreba najmä syrov na 14 kg na osobu (vrátane tvarohov a tavených syrov), v EÚ je spotreba syrov bez tvarohov a tavených syrov vyše 25 - 32 kg na osobu za rok. Podobne je to aj so spotrebou kyslomliečnych výrobkov.
Rozdiel medzi spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami je aj naďalej značne viditeľný. Na základe údajov Štatistického úradu SR bola v roku 2016 spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku na úrovni 176,2 kg na osobu na rok, zatiaľ čo v Poľsku 222 kg a v Čechách až 247,5 kg a na osobu na rok. Slovensko teda napríklad zaostáva v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov za Českou republikou o viac ako 71 kg na osobu a rok. Porovnateľné hodnoty spotreby mlieka a mliečnych výrobkov so Slovenskom boli napríklad v Maďarsku, kde v roku 2016 dosiahla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov hodnotu 164,2 kg na osobu na rok.
| Krajina | Spotreba (kg/osoba/rok) |
|---|---|
| Slovensko (2016) | 176,2 |
| Poľsko (2016) | 222 |
| Česko (2016) | 247,5 |
| Maďarsko (2016) | 164,2 |
| Slovensko (2017) | 174,6 |
Pri bilancovaní roka 2017 sa Slovensko dostalo na hodnotu 174,6 kg na osobu na rok, čo predstavuje zníženie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s rokom 2016 o 1,6 kg (zníženie o 0,9 %) na osobu na rok. „Výraznejšie zníženie spotreby bolo zaznamenané u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (3,6 % zníženie), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (0,6 % zvýšenie),“ uvádza Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu. Na celkové výsledky spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v roku 2018 si ešte budeme musieť počkať, dá sa však predpokladať, že za Európou budeme v spotrebe naďalej zaostávať.
Pokles spotreby na Slovensku a jeho príčiny
Žiaľ, v porevolučnej dobe nastal u nás prudký pokles živočíšnej výroby a s tým spojenej výroby domácich potravín a zároveň aj značný pokles spotreby mliečnych výrobkov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov až 220 kg na osobu na rok. Na Slovensku je už dlhoročne doporučená dávka spotreby minimálne na úrovni 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na osobu a rok. Žiaľ v skutočnosti je spotreba iba okolo 150 kg, hoci v susedných Čechách je to až 280 kg a v západnej Európe až 360 kg na osobu a rok.
Tradičná výroba syra na odľahlej ovčej farme! Pracujúca vidiecka rodina
Bývalý riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského (VÚM) v Žiline, Karol Herian, upozornil na výrazný pokles výroby a spotreby mliečnych výrobkov a syrov na Slovensku od roku 1990. V súčasnosti sa na Slovensku konzumuje dva až trikrát menej kyslomliečnych výrobkov, a najmä syrov, ako vo vyspelých štátoch Európy. Priemerný Slovák totiž skonzumuje za rok asi 73 litrov mlieka, kým občan EÚ od 90 až do 100 litrov. Popularite mlieka podľa odborníkov mohli uškodiť aj tvrdenia o tom, ako zahlieňuje, alebo, že človek nemá piť mlieko iného cicavca. Sú to však mýty.
Trendy v spotrebe mliečnych výrobkov
Zvýšená spotreba sa netýka mlieka samotného - toho v porovnaní s odporúčaniami pijeme menej. Výrazne stúpla spotreba napríklad pri syroch a tvarohu, a to o štyri kilogramy na rok a obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenávajú aj kyslomliečne produkty, kde spotreba stúpla o asi päť kilogramov na osobu a rok. Slovákom oproti minulosti dnes viac chutia jogurty a syry. Je potešiteľné, že záujem o mlieko, najmä to slovenské, stúpa. Slovenskí potravinári sa v posledných rokoch posunuli vpred, neboja sa investícií či inovácií a idú v ústrety moderným trendom.
Produkcia ovčieho mlieka na Slovensku
Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje viac ako 372 000 oviec, pričom najviac sa ich chová v Banskobystrickom kraji. Celková produkcia ovčieho mlieka v roku 2015 dosiahla úroveň 11 718 ton, čo je druhá najvyššia produkcia ovčieho mlieka v SR od vstupu do EÚ. V minulom roku mierne stúpla aj odhadovaná spotreba ovčieho mlieka, na úroveň 1,91 kilogramu na obyvateľa. V roku 2018 dosiahla produkcia ovčieho mlieka na Slovensku 13 524 ton, čo je vôbec najvyššia úroveň od vstupu do EÚ.
Slovenskí farmári v roku 2022 vyprodukovali viac ako 11 700 ton ovčieho mlieka. Takmer tri štvrtiny z tohto objemu predali chovatelia nákupcom mlieka. Vo vlastných prevádzkach spracovali iba niečo viac ako pätinu z tohto objemu a vyrobili tak 547 ton ovčieho syra. Podľa údajov z roku 2021 producenti v SR vyrobili celkovo 272 ton ovčieho tvarohu či syra a vyše 4 400 ton bryndze. Cez 340 000 oviec chovaných na Slovensku dokáže ročne vyprodukovať približne 12 000 ton ovčieho mlieka. Spotreba výrobkov z ovčieho mlieka je podľa štatistikov pomerne nízka, zodpovedá 2,4 kilogramu na obyvateľa. Ovčie mlieko a výrobky z neho predstavujú len niečo viac ako jedno percento z celkovej mliečnej spotreby.
Problémy ovčiarstva na Slovensku
Ovčiarstvo na Slovensku zápasí s rôznymi problémami. Nízka cena mäsa, nízka spotreba ovčieho mäsa (ročne len okolo 0,13 kg na obyvateľa), dovoz ovčieho mlieka zo zahraničia, či nezáujem o prácu v tomto odvetví. Domáca spotreba ovčieho mäsa a syra je značne limitovaná kúpnou silou obyvateľstva, ale aj tradíciou ich konzumácie.
Samotní ovčiari predpokladáme, že na Slovensko sa dováža do 4 miliónov litrov mlieka ročne. Slovenská produkcia je zhruba 11 mil. litrov za rok, pred rokom 1989 to bolo asi 16 mil. litrov. Je možné, že veľkým spracovateľom chýba surovina. No pokiaľ viem, dovezené mlieko pochádza z veľkochovov oviec, ktoré sú držané vnútri maštale, sú kŕmené suchým krmivom a jadrom, a tak celoročne dokážu dosiahnuť rovnomernú produkciu. Ale tie zvieratá v živote nevideli slnko. To dobré, čo nám tu na Slovensku poskytujú prírodné podmienky, tam chýba. Výhodu pre tunajších spracovateľov ovčieho mlieka poskytuje iba určitá množstevná ekonomika výroby. Ale dovozmi suroviny u nás likvidujeme chov oviec. My by sme ju potrebovali skôr podporiť. Veď celý potravinový svet si chráni to svoje, čo je unikátne a čo chce zachovať. A preto aj spracovatelia spolupracujú s prvovýrobcami.
Tradičná výroba syra na odľahlej ovčej farme! Pracujúca vidiecka rodina
Bryndza - slovenský poklad
Slováci spotrebujú na obyvateľa 0,6 kg bryndze ročne. Na výrobu takéhoto množstva je potrebných približne 2,3 litra ovčieho mlieka. Ročná výroba bryndze na Slovensku predstavuje takmer 4 000 ton. „Slovenská bryndza“ získala aj chránené zemepisné označenie v rámci Európskej únie a podľa záznamu musí obsahovať prinajmenšom polovicu ovčieho nepasterizovaného mlieka. Na trhu je množstvo výrobkov z bryndze, no často obsahujú menej ovčieho mlieka, alebo je už pasterizované.
Už jeden gram bryndze obsahuje viac ako miliardu živých probiotických kultúr viac ako dvadsiatich druhov baktérií mliečneho kvasenia. Tieto mimoriadne vlastnosti slovenskej bryndze sú spôsobené najmä botanickou pestrosťou našich pasienkov, ktoré sú podľa výskumov pestrejšie ako napríklad alpské pasienky. Ovce sa chovajú vonku, je to tak z pohľadu zákazníka obrovský benefit, či už z hľadiska mlieka alebo mäsa.
Slovenská bryndza je špecifická práve tým, že iba u nás sa vyrába práve týmto spôsobom. No ak sa niekto snaží urýchliť zrenie syra zvyšovaním teploty, alebo pasterizuje ovčie mlieko, musí potom upravovať hmotu chemicky - umelo doplniť tú živú kultúru. Toto nechce ani náš konzument, ani my, ovčiari. Je to aj historicky dokázané, že užitočných kyslomliečnych baktérií je v ovčom mlieku dosť na to, aby zničili nebezpečné baktérie, ktoré by sa do mlieka mohli dostať zlou hygienou. A prísne hygienické podmienky už dnes spĺňame na všetkých salašoch, kde sa ovčie mlieko vyrába a spracúva.
Nutričné vlastnosti a zdravotné benefity mlieka
Mliečne výrobky, najmä syry, sú pre mnohých Európanov dôležitém zdrojom bielkovín a vápnika. Tieto živiny sú nevyhnutné pre normálny rast a vývoj, najmä kostí a zubov. Napríklad, 5 dekagramov tvrdého syra obsahuje približne pätinu množstva bielkovín, ktoré potrebuje dospelý človek, a približne tretinu množstva vápnika, ktoré denne potrebuje adolescent.
Z nutričného hľadiska 1 liter kravského mlieka (ale i kozieho a u ovčieho mlieka zvlášť) obsahuje také množstvo bielkovín, ktoré zhruba pokryje požadovanú dennú dávku tejto látky u detí. Okrem toho je mlieko aj zdrojom esenciálnych aminokyselín, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Z bielkovín mlieka dominuje kazeín 82 % a srvátkové bielkoviny laktalbumín a laktglobulín 12 %. Biologická hodnota mliečnych bielkovín je vôbec najvyššia, až 98 % z nich sa využije v prospech organizmu. Mliečne bielkoviny sú neoddeliteľnou súčasťou hormónov a enzýmov. Ich nedostatok môže spôsobiť poruchy rastu.
Laktóza je najvýznamnejší sacharid mlieka. Je ľahko stráviteľná a zároveň je významným zdrojom energie. Pozostáva z glukózy (dôležitá zložka krvi a stavebná zložka glykogénu) a galaktózy. Práve galaktóza je potrebná pre vývoj mozgu a nervových tkanív. Veľmi priaznivo ovplyvňuje reguláciu telesnej teploty a navyše priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru a pohyb čriev, ako aj absorpciu minerálnych látok. Dôležitým faktom dobrej stráviteľnosti je aj jeho chemické zloženie, a to vysoký obsah mastných kyselín s krátkym reťazcom, usporiadanie mastných kyselín, ako aj vysoký obsah fosfolipidov.
Osobitne dôležitý je vysoký obsah vápnika a priaznivý pomer vápnika a fosforu v mlieku. Vo výžive človeka majú vápnik a fosfor nezastupiteľné postavenie pre stavbu kostí a zubov. Výskumy poukazujú na pozitívny vplyv voľných iónov vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov na znižovanie obsahu cholesterolu v krvi. Z mlieka a mliečnych výrobkov získava človek až 56 % svojej potreby vápnika. Na ilustráciu, zo zeleniny získava len asi 11 % a z obilnín 10 % vápnika. Odporúčaná dávka vápnika sa vo výžive našej populácie plní len na 50 -70 %.
Deficitný prísun vápnika má nepriaznivý vplyv na vývoj kostry a zubov u detí a mládeže. Prejavuje sa čoraz častejšie najmä u žien tzv. rednutím kostí - osteoporózou - nielen vo vyššom, ale už v strednom veku. Osteoporóza má za následok zníženie pohyblivosti a celkovej kvality života človeka. Vápnik a fosfor hrajú významnú úlohu aj pri rôznych metabolických pochodoch cukrov, tukov, nukleových kyselín a pri transporte iónov.
Obsah vitamínov E a A - retinol a jeho provitamínov v mlieku, ktoré sú dôležité pre normálny rast človeka, jeho dobrý zrak a odolnosť voči infekciám, kolíše podľa sezónnosti. V mlieku sa ďalej nachádzajú vitamíny zo skupiny B a to B1 - tiamín, B2 - riboflavín, B6 - pyridoxín, B12 - cynokobalamín, ktoré pozitívne pôsobia na srdcovú činnosť a na funkcie nervového systému.
Mlieko je významným zdrojom bielkovín, vitamínov, minerálov a iných látok, ktoré sú pre ľudský organizmus zdrojom výživy a podieľajú sa na prevencii proti niektorým ochoreniam, ako je napríklad osteoporóza, trombóza alebo vysoký krvný tlak. O vápniku je dlhodobo známe, že znižuje riziko a podporuje prevenciu rakoviny hrubého čreva a konečníka.
Navyše, najnovšia štúdia kanadských vedcov priniesla zaujímavé výsledky: počas 9 rokov skúmali 136 tisíc dospelých z 21 krajín, ktorí denne konzumovali 3 plnotučné mliečne výrobky. Zistilo sa, že ľudia, ktorí konzumujú plnotučné mlieko a výrobky z neho, sú vystavení menšiemu riziku srdcovo-cievnych ochorení a cukrovky 2. typu než tí, ktorí konzumujú nízkotučné druhy mliečnych výrobkov.
Benefity kozieho mlieka
Kozie mlieko je biologicky cenným nápojom, ktorý obsahuje minerálne soli vápnika, horčíka, sodíka, draslíka a fosforu, soli stopových prvkov: medi zinku, mangánu, titánu, chrómu a kobaltu, vitamíny A, B1, B2, B12, C, D, E a kyselinu listovú. Množstvo bielkovín je vyšší ako v kravskom mlieku, dôležitý rozdiel však spočíva v ich zložení, čo je pravdepodobne dôvod, prečo organizmus niektorých ľudí znáša kozie mlieko podstatne lepšie ako mlieko kravské.
Lepšia stráviteľnosť je spôsobená rozmermi a zložením tukových častíc, ktoré sa podobajú materskému mlieku. Tuk kozieho mlieka je prirodzene homogénny a tým ľahšie stráviteľný, čím nedochádza k takej rýchlej artérioskleróze krvných stien a vlásočníc. Kyselina kaprylová a kaprínová pomáhajú zas činnosti žliaz s vnútornou sekréciou, pri liečení intestinálnych koronárnych porúch skoro narodených detí.
Kazeín kozieho mlieka má viac aminokyselín glycínu, menej arginínu a menej aminokyselín, ktoré obsahujú síru, zvlášť metioninu, než kravské mlieko Pri výstavbe molekulárnej štruktúry bielkovín kozieho mlieka sa zistilo, že nielen laktalbumín, ale aj ostatné frakcie proteínov kozieho mlieka sa líšia od bielkovinových frakcií kravského mlieka. To je pravdepodobne dôvod, prečo deti, ktoré neznášajú výrobky z kravského mlieka, dobre znášajú výrobky z mlieka kozieho. V zahraničí sa presadzuje názor, že kozie mlieko je vzhľadom na svoje zloženie cennou potravinou. Jeho význam je hlavne vo výžive detí ako tzv. alternatívny typ výživy, ale svoj význam má i vo výžive dospelých osôb v oblasti prevencie rôznych chorôb. Mnoho ľudí chápe preto kozie mlieko ako liek na mnoho zdravotných problémov a je preto cennou ekologickou potravinou.
Výzvy a odporúčania
Žiaľ, mlieko a aj mnohé mliečne výrobky majú u nás aj veľa neprajníkov a možno im mnohé výrobky nechutia alebo trpia alergiou. Je samozrejmé, že takíto ľudia by mali konzumovať iné odporučené potraviny. Nemali by sme však podľahnúť negatívnej propagácii mliečnych výrobkov, ako napr., že mlieko zahlieňuje, že obsahuje veľa E-čok, že to je iba pre dojčatá, atď. Tieto výčitky sú väčšinou neodôvodnené. Mlieko predsa ľudstvo konzumovalo a konzumuje od nepamäti a vždy bolo veľmi výživnou a zdravou potravinou.
Na trhu máme v súčasnosti už bohatý sortiment mliečnych výrobkov priemyselne i farmársky vyrobených. Je potrebné si vybrať pre každú vekovú i zdravotnú skupinu ľudí to, čo je najlepšie pre ich zdravie. Nedajme sa zlákať lacnými mliečnymi výrobkami, ktoré sú prevažne iba náhradami mlieka. Mali by sme viac konzumovať fermentované mliečne výrobky, ako sú kyslomliečne nápoje a aj syry, zvlášť dobre vykysnuté a vyzreté.
Tradičná výroba syra na odľahlej ovčej farme! Pracujúca vidiecka rodina
Mnohí si určite ešte pamätajú, že v každom meste boli kedysi u nás mliečne bary, ktoré boli veľmi obľúbené najmä u mládeže. Tieto už takmer zanikli a propagujú sa jedlá z Ázie a Turecka. V mliečnych baroch sa predávali rôzne mliečne ochutené kyslomliečne i sladké nápoje, džúsy, bohatý výber špecialít z tvarohu, syrov, šľahačky a pod. Taktiež na školách bolo v jedálňach i bufetoch podstatne viac mliečnych výrobkov a obľúbené bolo najmä kakaové mlieko. Na rozdiel od zahraničia v našich reštauráciách, v motorestoch a v iných stravovacích zariadeniach tiež takmer niet žiadnych kyslomliečnych nápojov, ktoré by sa mali ponúkať k viacerým jedlám zvlášť pre deti, šoférov a pod.
Výchova k správnym stravovacím návykom sa formuje od útleho detstva. Najmä matky by mali dbať na pestrosť a inováciu jedálneho lístka detí i rodiny vyplývajúcu z nových poznatkov o modernej a skutočne racionálnej výžive. V prípade mlieka a mliečnych výrobkov treba deťom jednoznačne dávať ich dostatok a ponuku spestrovať dochutenými mliečnymi nápojmi, kyslomliečnymi výrobkami a tvarohovými výrobkami a syrmi. V školských bufetoch spravidla nie sú žiadne zdravé potraviny a v jedálňach detí a aj dospelých sa málo využívajú fermentované mliečne výrobky a syry, ktoré sú ľahko stráviteľné , majú veľa esenciálnych látok, vitamínov a aj minerálií.
Podľa odporúčaní odborníkov na výživu by každý človek mal skonzumovať denne aspoň 2 dcl fermentovaných mliečnych nápojov, alebo 10 dkg tvarohových, alebo syrárskych výrobkov. Deti by mohli konzumovať mlieko aj vo forme kakaa, alebo spolu s cereálnymi vločkami a pod. Prínos mlieka a mliečnych výrobkov má celosvetovo význam. Potraviny a zvlášť mliečne výrobky sa postupne stávajú strategickými surovinami. Každá vyspelá krajina sa snaží byť preto čo najviac sebestačná. Nemali by sme sa spoliehať iba na dovoz často krát nekvalitných potravín. My na Slovensku máme predsa na to ideálne možnosti - máme bohaté tradície výroby zdravých potravín, máme pritom nedostatočne využitú pôdu a pasienky a máme dostatok nezamestnaných ľudí. K zlepšeniu situácie môžeme všetci prispieť už dnes. Napríklad, ak vyskúšame nový druh syra, alebo deťom namiesto sladkostí pridáme na desiatu jogurt či mliečny dezert. Alebo jednoducho vypijeme o pohár mlieka viac...
Aktivity na podporu spotreby slovenského mlieka
Podpora zvýšenia záujmu o slovenské mlieko a mliečne výrobky je už roky snahou Mliečneho fondu, do ktorého prispievajú slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka od jeho založenia v roku 2008. Z financií Mliečneho fondu sú realizované kampane na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska. Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo vyvíjajú aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a bojujú za to, aby sa spotreba - najmä domácich mliečnych výrobkov - stále zvyšovala. Jedným z cieľov komunikácie je aj vzdelávanie spotrebiteľov a vychovanie novej generácie konzumentov slovenského mlieka a mliečnych výrobkov. Vďaka aktivitám, ktoré sa realizujú napríklad na školách, sa o chove dojníc či rozpoznávaní slovenských mliečnych výrobkov dozvedajú už najmenšie deti.
„V závislosti od cieľovej skupiny sa snažíme vyberať vhodné formy komunikácie a aktivity na šírenie posolstva dobrých benefitov mlieka. Pre deti máme v súčasnosti napríklad projekt Adoptuj kravičku, v rámci ktorého sa im snažíme hravou formou priblížiť „cestu mlieka“, teda odkiaľ mlieko pochádza, kde a ako sa spracováva a čo je potrebné urobiť ,aby sa mlieko a mliečne výrobky dostali od kravičky až na ich stôl. Pri aktivitách zameraných na mládež a na dospelých vyberáme skôr informačné a osvetové aktivity, pri ktorých sa opierame o najnovšie výsledky výskumov a štúdií odborníkov, ktoré popierajú mnohé nepravdy a mýty, ktoré medzi nimi kolujú a akosi zľudoveli,“ vysvetľuje Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Vlastné aktivity na zvyšovanie spotreby robia aj slovenskí chovatelia oviec a kôz. Projekt Nájdi svojho baču propaguje ovčie výrobky, zdravú májovú bryndzu a mäso. Aktuálne Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku (zväz je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory) pripravuje 13. ročník tradičnej súťaže O majstra syrára, v ktorej sa budú hodnotiť výrobky z ovčieho a kozieho mlieka. Súťaž sa uskutoční 13.
tags: #svetovy #priemer #v #spotrebe #ovcieho #mlieka