V podvečer 25. marca 1988 sa na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí začali napriek zákazu komunistického režimu schádzať tisísky ľudí z celého Slovenska. Počuli ste už niekedy o Bratislavskom Veľkom piatku? Pod týmto priliehavým názvom vošla do dejín nevídaná udalosť v socialistickom Československu, ktorá odštartovala pád komunizmu. Za tajuplným pomenovaním sa ukrýva odvážny protest občanov z celého Slovenska, známy aj pod názvom Sviečková manifestácia.
Sviečková manifestácia, ktorá sa konala 25. marca 1988, bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci na Slovensku. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa konalo na Veľký piatok 25. marca 1988. Nenásilná manifestácia je symbolom odvahy a boja proti totalitnej moci. Nie náhodou sa práve 25. marec stal Dňom zápasu za ľudské práva. Za pamätný deň ho vyhlásili poslanci nášho parlamentu už krátko po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V marci sme si pripomenuli 28. výročie Sviečkovej manifestácie - pokojnej demonštrácie, ktorá sa ako protest proti porušovaniu ľudských práv a náboženských slobôd vo vtedajšej Československej socialistickej republike uskutočnila 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave a stala sa predzvesťou novembrových udalostí v roku 1989 a pádu režimu. Sviečková manifestácia, ktorá sa konala 25. marca 1988, bola predzvesťou Nežnej revolúcie z novembra 1989, ktorá už priamo viedla k pádu štyridsaťročnej totality a nástupu demokracie. Od roku 1993 je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva a zo zákona pamätným dňom Slovenskej republiky.
Úvahy o zorganizovaní manifestácie sa rodili už v novembri 1987, keď sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu v Československej socialistickej republike (ČSSR). Iniciatívu podporil podpredseda Svetového kongresu Slovákov a hokejista Marián Šťastný, najskôr vyzýval na zhromaždenia pred budovami československých veľvyslanectiev v zahraničí, potom sa zrodila myšlienka zorganizovať zhromaždenie na Slovensku. Na pravidelnom stretnutí zástupcov tajnej cirkvi 6. marca 1988 v byte kňaza a disidenta Rudolfa Fibyho to navrhol František Mikloško. Podujatie podporil svojou autoritou politický väzeň a disident Silvester Krčméry (pre zranenie členka sa na samotnom zhromaždení nezúčastnil), aj biskup Ján Chryzostom Korec.
František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady zhromaždenie zakázali. Bezpečnostné orgány sa pripravovali na zásah, v ČSSR bola vyhlásená mimoriadna bezpečnostná situácia. Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, študenti dostali pokyn odcestovať na víkend domov. Takisto duchovní organizovaní v prokomunistickom združení Pacem in terris vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili. Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta. Boli zadržaní viacerí organizátori vrátane samotného Mikloška či biskupa Korca.
Na Hviezdoslavovo námestie pred 18. hodinou dorazili bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami. Politickí funkcionári vrátane ministra kultúry Miroslava Válka sledovali zásah z hotela Carlton. Zhromaždenie sa začalo o 18. hodine, trvalo polhodinu. Zúčastnilo sa na ňom 8000 až 10 000 ľudí so sviečkami v rukách. Napriek pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá. Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia, číslo však mohlo byť väčšie, keďže nie všetci vyhľadali lekárske ošetrenie z obáv o svoju bezpečnosť.
Politici, ktorí zhromaždenie sledovali priamo z okien blízkeho hotela Carlton, nariadili proti pokojnému davu tvrdo zakročiť. Takmer tisíc policajtov a príslušníkov tajnej služby začalo demonštrantov surovo biť obuškami a päsťami. Príslušníci VB napokon zasiahli, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili aj vodné delá. „Kropiť, kropiť“ znel povel pre policajtov, ktorí obsluhovali vodné delá. Podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia.
V dave medzi ľuďmi so zapálenými sviečkami stáli aj rehoľné sestry z rádu uršulínok, z ktorých mnohé žili už takmer 40 rokov vo vyhnanstve. Osudy žien, s ktorými sa totalita tvrdo porátala v roku 1950 a následne ich prenasledovala a šikanovala až do svojho pádu v novembri 1989, dokumentuje kniha Jedna svieca stačí. Pri príležitosti výročia Sviečkovej manifestácie si ju môžete v našom e-shope zakúpiť za zvýhodnenú cenu.
V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR. Sviečková manifestácia 25. marca 1988 bola prvým protestným zhromaždením na Slovensku počas obdobia normalizácie. Zorganizovali ju členovia skrytej cirkvi a odohrala sa na Hviezdoslavom námestí. Manifestácie sa zúčastnilo viac ako 3 000 ľudí, ďalších približne 6 000 až 7000 zostalo zablokovaných Verejnou bezpečnosťou v okolitých uliciach. Účastníci držali zapálené sviečky na znak podpory troch požiadaviek: slobodného vymenovania biskupov, plnej náboženskej slobody a úplného dodržiavania občianskych práv.
SARVAMANGALAM - dokument o indických svatých mužích
Význam Sviečkovej manifestácie ako vystúpenia občanov proti totalitnému režimu sa odzrkadlil aj v dobovej publicistike. Už tri mesiace po demonštrácii vyšla v Rakúsku pod gesciou Alice Frühwaldovej kniha Bratislavský veľký piatok s podtitulom Zbierka autentických dokumentov o zhromaždení veriacich 25. marca 1988.
Séria podujatí pripomínajúcich 35. výročie Sviečkovej manifestácie sa koná pod mottom "Neboli sme ľahostajní. Vtedy ani dnes." Záštitu nad nimi prevzala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Ako memento a pripomenutie tejto významnej historickej udalosti, najmä mladej generácii, sa 23. marca 2016 v rámci cyklu diskusných večerov Ústavu pamäti národa (ÚPN) a Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach uskutočnila v Kultúrno-vzdelávacom centre Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach projekcia dokumentárneho filmu z produkcie ÚPN s názvom Sviečková manifestácia alebo Bratislavský Veľký piatok. Dokument využíva záznam skrytej kamery Štátnej bezpečnosti a zachytáva zásah bezpečnostných zložiek proti pokojnému zhromaždeniu, ako aj spomienky priamych aktérov. Projekcia filmu bola spojená s prezentáciou novej knihy ÚPN Sviečková manifestácia I. Štúdie, spomienky a svedectvá a s diskusiou s pozvanými odbornými hosťami z ÚPN.
Na verejné vystúpenie veriacich proti komunistickej moci sa zmenila už Národná púť, ktorá sa konala 7. júla 1985 na moravskom Velehrade za účasti 150 000 až 200 000 Čechov a Slovákov.
tags: #svieckova #manifestacia #alebo #bratislavsky #velky #piatok