Sviečková manifestácia, ktorá sa konala 25. marca 1988 na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, predstavuje jednu z najvýznamnejších protirežimných udalostí v bývalom Československu počas obdobia takzvanej normalizácie (1969-1989). Táto pokojná akcia kresťanov za náboženské slobody a ľudské práva predznamenala pád totalitného komunistického režimu vo vtedajšom Československu, ktorý nastal o rok neskôr po Novembrových udalostiach v roku 1989.
Požiadavky a priebeh manifestácie
Na námestie prišlo asi 3 500 ľudí, ktorí svoj postoj vyjadrovali horiacimi sviečkami a modlitbami. Počas Sviečkovej manifestácie požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Ďalšie tisíce ľudí zablokovala polícia v priľahlých uličkách, pričom celkovo sa zhromaždenia zúčastnilo viac ako 3 000 ľudí, a ďalších približne 6 000 až 7000 zostalo zablokovaných Verejnou bezpečnosťou v okolitých uliciach.
Organizácia a pozadie
Podnet na organizovanie protestných akcií vzišiel z kruhov slovenskej emigrácie okolo predsedu Svetového kongresu Slovákov a bývalého československého hokejového reprezentanta Mariána Šťastného a kňaza a redaktora Rádia Slobodná Európa Antona Hlinku. Predstavitelia tajnej cirkvi na Slovensku sa preto rozhodli k plánovaným exilovým akciám pripojiť pokojným zhromaždením veriacich.
Reakcia režimu a brutalita zákroku
Vtedajšia Verejná bezpečnosť (polícia) a Štátna bezpečnosť (tajná služba) počas zhromaždenia celé námestie uzavreli. Keď jeho účastníci nereagovali na výzvu rozísť sa, predstavitelia režimu, ktorí celý priebeh akcie sledovali z blízkeho hotela Carlton, vydali príkaz na rozohnanie zhromaždenia. Policajné autá so zapnutými sirénami nabiehali do davu a začali na veriacich útočiť. Tí sa nedali strhnúť k násiliu a pokojne sa modlili ďalej. Bezpečnostné zložky a tajní policajti v civile ich potom napádali, bili obuškami a kopali na zemi. Autami vytláčali ľudí aj z bočných uličiek a nasadené boli aj špeciálne jednotky so služobnými psami. Viacerí účastníci manifestácie pri ich zásahu utrpeli poranenia a ďalších odvliekli a odvážali na policajné stanice.
Štatistiky zákroku
Na potlačenie zhromaždenia veriacich občanov bolo nasadených 953 príslušníkov bezpečnosti. Celkovo bolo zadržaných 126 československých občanov a 12 cudzích štátnych príslušníkov, medzi ktorými boli aj akreditovaní novinári.
| Popis | Počet |
|---|---|
| Nasadení príslušníci bezpečnosti | 953 |
| Zadržaní československí občania | 126 |
| Zadržaní cudzí štátni príslušníci | 12 |
Ozvuky a odkaz Sviečkovej manifestácie
O bratislavskej udalosti sa slovenská verejnosť dozvedela len z vysielania rozhlasových staníc BBC, Slobodná Európa, Hlas Ameriky či Vatikánsky rozhlas. Sviečková manifestácia sa považuje za jedno najvýznamnejších protirežimných vystúpení v bývalom Československu počas takzvanej normalizácie.
30. výročie Sviečkovej manifestácie 1988-2018
Dnes, presne 38 rokov od Sviečkovej manifestácie 1988, udalosti, ktorá naštartovala revolučné procesy v komunistickom Česko-Slovensku a bola predzvesťou „revolučného“ roku 1989, je dôležité vyzdvihnúť jej dosah a prepojenie so súčasnosťou.
Súčasný význam protestov a budovanie demokracie
Protesty sú nástrojom ničenia starého, ale na čistých základoch, ktoré vytvoria, sa dá budovať niečo nové. Tak ako protesty „zbúrali“ prehnitý komunistický režim, aby sme na ňom vybudovali novú demokraciu. Tak ako protesty zbúrali Mečiarov sen o nahradení jednej diktatúry druhou, aby sme dali demokracii ďalšiu šancu. Budovať v ponímaní politickom sa dá iba vo voľbách. Preto je dôležité, aby občania aktívne budovali lepšie Slovensko a presviedčali svojich susedov a známych, aby išli voliť. Skorumpovaných politikov nevytvára systém, ale ich nezávislosť od občanov. Ak budeme aj naďalej apatickí voči voľbám, tak jedného dňa sa demokratickými procesmi dostaneme do diktatúry. Presne tej, v ktorej sme ešte pred 30 rokmi žili. Preto je dôležité nepremárniť šancu, nebrať vec za hotovú, ale pokračovať každý deň, spolu. Aj keď môžeme mať rozdielne názory, náš cieľ musí byť rovnaký: sloboda a demokracia.
tags: #svieckova #manifestacia #dnes