Slovensko si 25. marca pripomína 38. výročie Sviečkovej manifestácie, jednej z najvýznamnejších udalostí moderných dejín a jedného z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu.
Toto pokojné zhromaždenie veriacich za náboženské a občianske slobody na Hviezdoslavovom námestí, známe aj ako „Bratislavský Veľký piatok“, bolo vtedy brutálne rozohnané silovými zložkami režimu. Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa monolitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989.
Historické korene a príprava manifestácie
Sviečková manifestácia vyrástla z hlbokých koreňov tajnej cirkvi, laického apoštolátu a náboženského disentu, ktoré vtedajšia moc nedokázala zlomiť ani desaťročiami prenasledovania. Vyrástla z koreňov náboženského a občianskeho disentu, tajnej cirkvi, laického apoštolátu, samizdatov, zavraždených kňazov a rehoľníkov, stoviek rokov nespravodlivo väznených, utrpenia intelektuálov a z pôdy pontifikátu Jána Pavla II. a jeho výzvy „Nebojte sa!“.
Už Národná púť, ktorá sa konala 7. júla 1985 na moravskom Velehrade za účasti 150 000 až 200 000 Čechov a Slovákov, sa zmenila na verejné vystúpenie veriacich proti komunistickej moci.
Od novembra 1987 sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR). Iniciatívu podporil podpredseda Svetového kongresu Slovákov a hokejista Marián Šťastný, najskôr vyzýval na zhromaždenia pred budovami československých veľvyslanectiev v zahraničí, potom sa zrodila myšlienka zorganizovať zhromaždenie na Slovensku.
Na pravidelnom stretnutí zástupcov tajnej cirkvi 6. marca 1988 v byte kňaza a disidenta Rudolfa Fibyho to navrhol František Mikloško. „Myslím si, že by nebolo správne, keby oni protestovali a my by sme tu boli ticho. Domnievam sa, že by sme mohli urobiť niečo podobné, povedzme na pol hodiny sa zhromaždiť so zapálenými sviečkami a ticho manifestovať,“ povedal Mikloško.
Podujatie podporil svojou autoritou politický väzeň a disident Silvester Krčméry (pre zranenie členka sa na samotnom zhromaždení nezúčastnil), aj biskup Ján Chryzostom Korec.
Priebeh manifestácie a reakcia režimu
František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady zhromaždenie zakázali. Bezpečnostné orgány sa pripravovali na zásah, v ČSSR bola vyhlásená mimoriadna bezpečnostná situácia. Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, študenti dostali pokyn odcestovať na víkend domov. Takisto duchovní organizovaní v prokomunistickom združení Pacem in terris vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili. Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta. Boli zadržaní viacerí organizátori vrátane samotného Mikloška či biskupa Korca.
25. marca 1988 sa konalo pred budovou Národného divadla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave pokojné zhromaždenie za náboženskú a občiansku slobodu. Na Hviezdoslavovo námestie pred 18. hodinou dorazili bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami. Politickí funkcionári vrátane ministra kultúry Miroslava Válka sledovali zásah z hotela Carlton.
Zhromaždenie sa začalo o 18. hodine, trvalo polhodinu. Zúčastnilo sa na ňom 8000 až 10 000 ľudí so sviečkami v rukách. Napriek pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá. Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia, číslo však mohlo byť väčšie, keďže nie všetci vyhľadali lekárske ošetrenie z obáv o svoju bezpečnosť. Viacero účastníkov manifestácie bolo zaistených a vyšetrovaných.
Manifestácia sa konala na sviatok Zvestovania Pána a dostala označenie Bratislavský Veľký piatok. Pokojné zhromaždenie za občianske a náboženské slobody sa skončilo tvrdým policajným zásahom, ten však nedokázal zastaviť narastajúce aktivity za demokratické zmeny a Sviečková manifestácia sa tak stala významným krokom, smerujúcim k Novembru 1989.
Dôsledky a medzinárodný ohlas
Ohlas Sviečkovej manifestácie presiahol hranice Slovenska a otriasol komunistickým režimom. V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR.
Sviečková manifestácia vyrástla z podnetu veriacich, vyjadrila však aj požiadavku za úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov - veriacich aj neveriacich. Kvalitou občianskeho odporu a šírkou požiadaviek presiahla hranice náboženského sveta a spojila celú demokraticky zmýšľajúcu spoločnosť.
ÚPN - SVIEČKOVÁ MANIFESTÁCIA (5min. 2016)
Odkaz Sviečkovej manifestácie dnes
V súčasnosti je 25. marec medzi pamätnými dňami SR. V kalendári je označovaný ako Deň zápasu za ľudské práva. V tento deň si teda pripomíname zhromaždenia za náboženské a občianske slobody vo vtedajšom Československu, Sviečkovú manifestáciu alebo Bratislavský Veľký piatok.
Pamiatku na túto historickú udalosť sa dlhodobo snaží udržiavať Fórum kresťanských inštitúcií spolu s ďalšími partnermi. Každoročne sa koná séria spomienkových podujatí. K dnešnému výročiu vydal vyhlásenie aj predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober, ktorý vyzdvihol svedectvo viery a odvahy účastníkov manifestácie.
Program spomienkových podujatí k 38. výročiu
Hlavný spomienkový program vrcholí práve dnes v centre hlavného mesta Bratislavy:
- O 16:30 sa v kostole Notre Dame uskutoční svätá omša.
- Po svätej omši, o 17:30, bude nasledovať slávnostné zhromaždenie pri pamätníku na Námestí Eugena Suchoňa.
- Počas večera vystúpia osobnosti verejného života a podujatie vyvrcholí spoločnou modlitbou za zasvätenie podľa výzvy pápeža Františka.
Okrem dnešných slávností séria spomienok zahŕdala aj tematické vychádzky s Františkom Mikloškom či odborné diskusie v Bratislave a Košiciach. „Neboli sme ľahostajní. Vtedy ani dnes.“ Pod týmto mottom sa koná séria podujatí pripomínajúcich výročie Sviečkovej manifestácie. Záštitu nad nimi prevzala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
V dave medzi ľuďmi so zapálenými sviečkami stáli aj rehoľné sestry z rádu uršulínok, z ktorého mnohé žili už takmer 40 rokov vo vyhnanstve. Osudy žien, s ktorými sa totalita tvrdo porátala v roku 1950 a následne ich prenasledovala a šikanovala až do svojho pádu v novembri 1989, dokumentuje kniha Jedna svieca stačí.
tags: #svieckova #manifestacia #vyrocie