Tekvica olejná je špeciálny typ tekvice, ktorý sa pestuje predovšetkým pre svoje semená. Jej objav a rozšírenie znamenali veľké uľahčenie práce, pretože semienka sú bez tvrdej šupky a možno ich priamo bez lúpania konzumovať alebo z nich lisovať olej. Vodnatou, hubovitou dužinou môžeme kŕmiť dobytok.
Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. Pôvodne to boli horkasté nejedlé plody, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie. Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať. Bez preháňania sú multifunkčné. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.
Semená tekvice olejnej sú bohaté na zdravé tuky, bielkoviny, vitamíny a minerály, najmä zinok a horčík. Tekvicový olej z týchto semien je cenený pre svoju výraznú chuť a nutričnú hodnotu. V záhrade je zároveň atraktívna kultúra, ktorá rýchlo pokryje väčšiu plochu.
Čím sa tekvica olejná líši od bežnej tekvice?
Tekvica olejná je vlastne nahosemenná mutácia, ktorej semienka postrádajú tuhú šupku. Dužina týchto tekvíc nebýva hlavným cieľom pestovania, využíva sa skôr druhotne, napríklad na krmivo alebo kompostovanie. Oproti bežným jedlým tekviciam má olejná tekvica často iný tvar a farbu plodov, závisí to od konkrétnej odrody. Tekvicový olej z týchto semien je cenený pre svoju výraznú chuť a nutričnú hodnotu.
Vo všeobecnosti, do skupiny tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť.
Tieto kombinácie s vajcami ničia tvoje trávenie – vyhýbaj sa im!
Hlavné druhy tekvíc
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Patria sem obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb. Dužina je sladká a využíva sa v mnohých receptoch. Semená sú jedlé a kvety tiež. Okrasná tekvica je typ tekvice obyčajnej, obľúbená pre svoju estetickú hodnotu, nie je vhodná na kulinárske využitie.
- Tekvica olejnatá (Cucurbita pepo var. oleifera): Pestuje sa hlavne pre semená, ktoré sú veľmi chutné a zdravé. Zelenkasté semená sú bohaté na bielkoviny a viaceré liečebne pôsobiace látky. Biela hubovitá vodnatá dužina sa využíva ako krmivo alebo sa necháva ako organické hnojivo na poli.
- Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená obľúbenou odrodou ‚Butternut‘. Dužina je krémová a jemná, s maslovo-orieškovou chuťou a málo semien. Je výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka.
- Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Má jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu, bohatú na sacharidy a živiny. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, oranžové ‚Hokkaido‘, ‚Hokkori‘ a ‚Blue Kuri‘.
- Tekvica figolístá (Cucurbita ficifolia): U nás sa využíva len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov pre jej bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom.
Ako správne pestovať tekvicu olejnú v záhrade?
Tekvica olejná vyžaduje slnečné, teplé stanovište a úrodnú, dobre priepustnú pôdu bohatú na organickú hmotu. Pôda by nemala byť ťažká a trvalo zamokrená, inak hrozí hnitie koreňov a slabší rast. Odporúča sa pestovať ju po strukovinách, zemiakoch alebo inej zelenine, ktorá nezanecháva pôdu vyčerpanú. Tekvica je veľmi „vynaliezavá“ rastlina, ale pre dosiahnutie vysokých výnosov je nevyhnutné zabezpečiť jej dostatok živín. Tekvica má rada teplé a slnečné stanovištia s úrodnou pôdou, dostatok dažďa alebo pravidelné zalievanie. Pozemok by mal byť ideálne orientovaný na juh.
Tekvice sú vďačné za prvú trať, a pretože dobre reagujú na organický hnoj alebo dobre rozložený kompost, často sa pestujú len ako kompostový kryt, aby v lete toľko nevysychal. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie.
Výber odrody tekvice olejnej
Existuje viacero odrôd tekvice olejnej, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami a vhodnosťou pre konkrétne účely. Dve populárne odrody sú:
- Tekvica olejná OLGA: Je to odroda bez šupky, špeciálne určená na produkciu semien vhodných na priamu konzumáciu a lisovanie oleja. Vyžaduje pôdu bohatú na živiny a dostatočnú zálievku počas vegetačného obdobia.
- Tekvica olejná JUNONA: Je vysoko výnosná odroda, obzvlášť cenená za svoje semienka bohaté na olej. Tieto semienka sú ideálne pre výrobu kvalitného tekvicového oleja, ale aj na priamu konzumáciu po pražení. Semená majú tenký povrch bez tvrdej šupky, takže sú ľahko stráviteľné a ideálne na priame konzumovanie. Plody sú stredne veľké až väčšie, s pevnou šupkou a oranžovou dužinou bohatou na vitamíny, minerály a betakarotén.
Príprava pôdy a výsev
Pred výsadbou je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo maštaľný hnoj, aby rastliny mali dostatok živín počas celej sezóny. Organické hnojenie má významnú úlohu na kyslých a pieskovitých pôdach. Tekvica olejná má vysoké požiadavky na fosfor a draslík.
Tekvica olejná je teplomilná rastlina, ktorá sa seje koncom apríla alebo začiatkom mája, keď teplota vrchnej vrstvy pôdy dosiahne minimálne 12 °C. Najčastejšie sa vysieva priamo na záhon od konca apríla do mája, v chladnejších oblastiach skôr v máji. Semená tekvice olejnej OLGA vysievame pod fóliu v apríli do hĺbky 2 - 3 cm. Sadenice presádzame na stále stanovisko od apríla do mája s odporúčaným sponom 200 x 80 cm.
Semená tekvice olejnej JUNONA vysievame do hĺbky 3 - 5 cm, pričom dodržiavame odporúčaný spon 150 x 100 cm. Semená sa vysievajú do hĺbky približne 3-4 cm po 2-3 kusoch do jednej jamky. Po vzídení sa ponechá jedna najsilnejšia rastlina, aby mala dostatok miesta na rast. Odporúčaný spon je približne 1,5-2 m medzi rastlinami aj riadkami, podľa veľkosti plochy a spôsobu pestovania.
Pre kultiváciu je potrebný kvetináč s priemerom od 10 cm do 12 cm. Do jedného kvetináča vysaďte vždy dve tekvicové semená. Kvetináč zaplňte substrátom tak, aby bola zemina na šírku prsta pod jeho okrajom. Semená sa zatlačia špičkou dole do hĺbky približne dva centimetre. Potom sa kvetináč umiestni na okenný parapet; prvé výhonky sa ukážu už po niekoľkých dňoch. Optimálna teplota pre klíčenie tekvíc je 20°C až 25°C. Pre dobrý rast rastlín je dôležité, aby sa mladé rastliny nachádzali v prostredí s konštantnou teplotou a dostatočným osvetlením. Po "zmrznutých", ktorí sú v polovici mája, už obvykle nehrozí nebezpečenstvo mrazu.
V zásobníku sejačky veľmi ľahko dochádza k upchatiu otvorov semenom, preto je vhodné zaprášiť ho grafitovým práškom. Počas sejby je nutné stále kontrolovať precíznosť práce sejačky. V poslednom čase sa olejná tekvica pestuje aj z priesad.
Tabuľka odporúčaných dávok hnojív pre tekvicu olejnú
| Živina | Odporúčaná dávka (kg/ha) |
|---|---|
| Dusík (N) | 80 - 120 |
| Fosfor (P2O5) | 90 - 130 |
| Draslík (K2O) | 120 - 150 |
Použitím preparátu na báze bóru zlepšujeme oplodnenie tekvíc a znižuje sa podiel prázdnych semien o polovicu.
Starostlivosť počas vegetácie
Počas vegetácie je dôležitá pravidelná zálievka, najmä v období kvitnutia a tvorby plodov, bez dlhodobého premokrenia. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premokrená, aby korene netrpeli nedostatkom kyslíka. Zalieva sa ku koreňom, aby listy nezostali mokré a nešírili sa plesne. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Mulčovanie slamou či trávou udrží pôdu vlhkú a bráni prerastaniu buriny, čím uľahčuje starostlivosť.
Rastliny je vhodné pestovať v širšom spone, aby mali dobré prúdenie vzduchu a znížilo sa riziko múčnatky a plesní. Počas sezóny možno podľa potreby prihnojovať organickými alebo vyváženými hnojivami, ktoré podporujú rast a tvorbu semien. Dôležité je tiež sledovať výskyt škodcov, najmä vošiek či slimákov na mladých rastlinách. Pri dobrej starostlivosti poskytne tekvica olejná bohatú úrodu kvalitných semien.
Tekvice sú veľmi odolné rastliny a ich pestovanie nie je náročné. Stačí ich občas vyplieť a v prípade veľkého sucha pravidelne zalievať. Tekvice majú bohatý koreňový systém, ktorý siaha hlboko do pôdy, a zvyčajne si samy zabezpečujú potrebnú vlahu. Ak chcete vypestovať veľké plody, obmedzte ich počet na dve alebo tri na rastlinu, ale pri obrovských tekviciach si nechajte len jednu a odstráňte všetky ostatné kvety alebo plody, ktoré sa začnú tvoriť.
Ak máte dostatok priestoru, môžete rastliny nechať rozprestrieť po zemi, ale ak potrebujete obmedziť ich šírenie, môžete stonky vyskladať do veľkého kruhu a vložiť krátke tyčky, ktoré ich budú držať na mieste. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.
Zber a spracovanie semienok
Tekvica olejná sa zberá na jeseň, keď sú plody úplne dozreté, šupka tvrdá a stopka zaschnutá. Zber treba stihnúť pred nástupom silnejších mrazov, ktoré by mohli plody poškodiť. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Zrelú tekvicu spoznáte podľa tvrdej šupky - odolá tlaku nechtu, je sfarbená, matná a na stopke sa tvoria praskliny. Ak ponecháte stopku, pomôže to tekvici vydržať dlhšie.
Po zbere sa plody nechajú niekoľko dní dosušiť na suchom, teplom a vzdušnom mieste. Následne sa rozrežú a semienka sa ručným alebo mechanickým spôsobom vyberú z dužiny. Po otvorení plodu je potrebné semienka najprv očistiť od dužiny a dobre opláchnuť vo vode.
Následne sa rozložia v tenkej vrstve na savý papier alebo plech a nechajú sa pomaly sušiť na teplom, vzdušnom mieste mimo priameho slnka. Prípadne možno použiť sušičku na ovocie pri nižšej teplote, aby sa zachovali cenné látky. Semienka musia byť pred uskladnením úplne suché, inak hrozí tvorba plesní. Skladujú sa v uzatvárateľných nádobách na suchom, chladnom a tmavom mieste. Takto vydržia niekoľko mesiacov až sezónu, pričom si udržia chuť aj výživovú hodnotu. Časť úrody možno tiež zamraziť, čím sa ešte viac predĺži doba skladovania.
Využitie semienok z tekvice olejnej
Semienka z tekvice olejnej sa používajú na priamu konzumáciu aj na lisovanie oleja. Môžu sa jesť surové, jemne opražené alebo solené ako zdravý snack. V kuchyni sa pridávajú do šalátov, pečiva, kaší, nátierok či müsli, kde zvyšujú nutričnú hodnotu pokrmu.
Tekvicový olej z olejných odrôd má intenzívnu chuť a používa sa najmä za studena do šalátov a studených jedál. Semená sú bohaté na nenasýtené mastné kyseliny, rastlinné bielkoviny a antioxidanty, čo ich robí veľmi cenenými v zdravej výžive. Často sa im pripisuje aj podpora správnej funkcie prostaty, močových ciest a kardiovaskulárneho systému. Vďaka univerzálnosti patria medzi obľúbené semienka v modernej kuchyni.
Tekvice sú symbolom jesene. Sú plné vitamínov A, B, C a sú tiež plné minerálov, ako je železo, horčík, vápnik, sodík a draslík. Semená obsahujú zinok a ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov. V ázijskej medicíne sa tekvica hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka.
tags: #tekvica #olejna #pestovanie