Projekt D1 Turany - Hubová predstavuje zásadný míľnik v dobudovaní celistvého diaľničného ťahu D1, ktorý tvorí hlavnú cestnú os v smere západ - východ na Slovensku. Tento úsek je kľúčový pre skompletizovanie hlavného dopravného a urbanistického koridoru v osi Bratislava - Trnava - Prešov - Košice ako súčasť vetvy „A“ transeurópskeho dopravného koridoru č. 5. Projekt nadväzuje na diaľničné stavby D1 Dubná Skala - Turany na západnej strane a D1 Hubová - Ivachnová na východnej strane.
Detaily projektu D1 Turany - Hubová
Názov projektu je D1 Turany - Hubová, projektová príprava II. fáza. Prijímateľom je Národná diaľničná spoločnosť, a.s. so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava. Miesto realizácie projektu je v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Martin, Dolný Kubín a Ružomberok.
Cieľom projektu je zabezpečenie spracovania projektovej dokumentácie, ktorá bude slúžiť na potrebný progres pri následnej realizácii úseku diaľnice D1 Turany - Hubová. Plánovaný úsek D1 Turany - Hubová v dĺžke 13,5 kilometra je posledným nerozostavaným úsekom budúcej diaľnice medzi Bratislavou a Košicami.
Financovanie projektu
Výška zazmluvneného nenávratného finančného príspevku je 5 520 419,17 €.
Diaľnica D1 Turany - Hubová - tunelový variant (november 2023)
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA)
Postup Ministerstva životného prostredia v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) diaľničného úseku D1 Turany - Hubová bol zákonný a správny. Správny súd v Bratislave nezrušil záverečné stanovisko z tzv. veľkej EIA a zároveň zamietol správnu žalobu žalobcu. Práve právoplatná EIA umožní investorovi pokračovať v realizácii 13,5-kilometrového diaľničného úseku vrátane tunela Korbeľka na Liptove.
Tunel Korbeľka a jeho posúdenie
Diaľničný tunel Korbeľka prešiel v minulosti komplexným posúdením EIA. V rokoch 2016 až 2017 bol tunelový variant vyhodnotený ako kvalitatívne lepší, keďže nedochádza k zabetónovaniu krajiny na rozdiel od údolného variantu diaľnice. Tunel Korbeľka predstavoval vhodnejší variant vo vzťahu ku krajine a samotnej prírode.
Vplyvy na životné prostredie
Envirorezort uviedol, že kratšia jazdná trasa znamená menej paliva a menej znečisťujúcich látok z dopravy v obciach. Vplyvy na vodné zdroje boli taktiež odborne posúdené. Ministerstvo životného prostredia priblížilo, že vedenie trasy tunela bolo navrhnuté a posúdené podľa hydrogeologického prieskumu tak, aby sa minimalizovali vplyvy na existujúce vodárenské zdroje a tiež ich výdatnosť. Proti rozhodnutiu boli podané rozklady a následne aj správna žaloba na Správny súd v Bratislave, ktorý rozhodol, že postup envirorezortu bol zákonný a správny.