Takmer rok chystala spolková vláda tohtoročné slávnosti k 25. výročiu znovuzjednotenia Nemecka do spoločného štátu. S prípravou začala po doznení vlaňajších novembrových osláv zrútenia komunistického režimu bývalej Nemeckej demokratickej republiky a otvorenia hraníc. Tohtoročný jubilejný Deň nemeckej jednoty pripadol na sobotu a kabinet zorganizoval vyše tristo podujatí rozvrhnutých na tri dni po celej spolkovej republike.
Minulý mesiac však doľahla na Nemecko utečenecká kríza, ktorá vtlačila dlho pripravovanej trojdňovej extravagantnosti vlastnú pečať. Tá prinútila Nemcov zamýšľať sa viac nad bezprostrednou budúcnosťou ako nad nedávnou minulosťou svojej krajiny. Nemecko sa začína transformovať pod vonkajším tlakom, ktorému sa nedokáže vyhnúť, na prisťahovaleckú krajinu.
Nemecko a výzvy migračnej krízy
Do konca roka má pribudnúť v Nemecku okolo milióna migrantov utekajúcich z Blízkeho východu, Ázie a Afriky pred vojnami a chudobou. Bude to viac ako ekvivalent jedného percenta celkovej populácie najľudnatejšieho štátu Európskej únie. S vysokou pravdepodobnosťou ďalšieho percenta o rok i o dva, pretože transkontinentálna migračná lavína sa len dáva do pohybu. „Premeníme sa v priebehu nasledujúcich 25 rokoch na multirasovú, mnohonárodnostnú a multikultúrnu krajinu, akou je Kanada, Austrália alebo USA?“ uvažovali počas trojdňovej šnúry osláv pri pive a praclíkoch radoví Nemci.
Starostlivá „matka národa“, za akú verejnosť považuje kancelárku Angelu Merkelovú, im podávala v priebehu slávnostných podujatí vysvetlenia s primárnym zámerom ubezpečiť všetkých, že sa nemajú čoho obávať. No aj ona si musela priznať, že náhly prílev státisícových más z bližších i vzdialenejších kútov Ázie a Afriky zneistil i ju. Migračnú cunami podnietila sama, keď začiatkom augusta jednorazovo otvorila po dohode s Viedňou a Budapešťou hranice spolkovej republiky pre tisíce prevažne utečencov z takzvanej balkánskej trasy vedúcej z Turecka cez Grécko, Macedónsko, Srbsko, Maďarsko a Rakúsko do Nemecka.
V Maďarsku, kde ich chceli registrovať, sa búrlivo domáhali, aby mohli nerušene pokračovať v anabáze do vysnívaného Nemecka. Väčšina sa vydávala za Sýrčanov po tom, čo sa rozchýrilo, že ako utečenci pred vojnovým pustošením majú v Nemecku prakticky isté udelenie azylu. Šéfka nemeckej vlády odľahčila týmto humanitárnym gestom Maďarsku, zbavila starostí Rakúsko, ale otvorila Pandorinu skrinku Made in Germany. Televízne zábery Mníchovčanov vítajúcich na hlavnej stanici vlaky a autobusy, ktoré priviezli minulý mesiac zo Salzburgu desiatky tisíc migrantov, neboli inscenované.
Okrem priameho prílevu sa Nemecko potýka aj s problémom „zmiznutých“ utečencov. V nemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko sa počas roka a pol „stratilo“ zo štátnych inštitúcií 923 utečencov. Úrady netušia, kde sa nachádza 7 642 registrovaných utečencov. Všetci boli síce zaevidovaní v prijímacích centrách, potom však ich stopa zmizla. Úrady predpokladajú, že sa mnohí skryli vo veľkých mestách po celom Nemecku, ako je napríklad Frankfurt, Berlín alebo oblasť Porúria, kde žijú ich rozšírené rodiny, alebo sa odtiaľ dá cestovať do iných krajín Európskej únie, prípadne Veľkej Británie. V Porýní-Falcku zodpovedá počet „zmiznutých“ utečencov takmer desiatim percentám tých, ktorí boli prijatí. Gordon Schnieder, šéf CDU v tejto spolkovej krajine, tvrdí, že to je „azylový škandál“. Žiadatelia o azyl sú v mnohých spolkových krajinách zaregistrovaní biometricky.
Medzi migrantmi v Nemecku je veľa kriminálnikov, pričom najhorší sú Afganci. Situácia tiež rozhádala nemeckú vládu, kde jedni sýrskych utečencov chcú deportovať a druhí chrániť. Od príchodu tisícov prisťahovalcov do Nemecka narastá v krajine napätie medzi nimi a miestnymi obyvateľmi. Mnoho Nemiek bolo sexuálne napadnutých a okradnutých počas silvestrovských osláv v Kolíne nad Rýnom, ale aj v iných mestách, pričom páchateľmi boli prevažne utečenci zo severnej Afriky.
Nemecko, Európa a politika migračnej krízy
Finančné a sociálne výzvy Hamburgu spojené s migráciou
Mestská správa v Hamburgu vynaložila značné prostriedky na ubytovanie utečencov a žiadateľov o ochranu. V rokoch 2022 až 2025 mesto minulo takmer 600 miliónov eur na hotelové ubytovanie. Konkrétne, Mestská správa v Hamburgu vynaložila na tento účel 593 miliónov eur. Informácie boli zverejnené 23. apríla po žiadosti hamburskej organizácie strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) adresovanej hamburskému Senátu. Hovorca AfD Thomas Reich uviedol, že výdavky na ubytovanie utečencov vytvárajú čoraz väčší tlak na mestský rozpočet. „Sme svedkami historického míňania, ktoré trvá už roky a musí sa konečne skončiť.“
Hamburg začal prenajímať hotelové izby a v niektorých prípadoch celé hotely po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, keď do Nemecka prichádzalo veľké množstvo utečencov. Hoci počet prichádzajúcich z Ukrajiny koncom roka 2022 poklesol, náklady na ubytovanie utečencov výrazne vzrástli:
| Rok | Náklady na ubytovanie utečencov v Hamburgu (v mil. EUR) |
|---|---|
| 2022 | 69 |
| 2024 | 190 |
| 2025 | 164 |
| Celkom (2022-2025) | 593 |
Približne 56 percent celkových nákladov išlo na ubytovanie, zvyšok na stravovacie služby, denne v priemere 45 eur za ubytovanie a 38 eur za catering na osobu.
Pôvod žiadateľov o azyl v Hamburgu
Krajinou pôvodu pri nových žiadateľoch o azyl, ktorí v roku 2026 zostali v Hamburgu, bol podľa marcového prehľadu najčastejšie Afganistan (30,1 percenta), nasledovala Ghana (10,4 percenta), Ukrajina (7,3 percenta), Turecko (5,5 percenta), Vietnam (3,7 percenta), Irán (3,3 percenta), Somálsko (3,2 percenta), Sýria (3,1 percenta) a ostatné krajiny predstavovali 33,5 percenta.
Bezpečnostné incidenty a napätie v Hamburgu
Hamburg sa stal aj dejiskom viacerých bezpečnostných incidentov súvisiacich s migráciou. K bitke za účasti okolo 60 utečencov došlo v jednom zo záchytných táborov v severonemeckom prístavnom meste Hamburg. Viacerí z aktérov boli ozbrojení železnými tyčami, jeden mal mať podľa výpovedí svedkov dokonca strelnú zbraň. Podobné konflikty medzi utečencami predstavujúcimi príslušníkov rôznych kultúr, stúpencov rôznych vierovyznaní a občanov rôznych štátov nie sú v utečeneckých táboroch v Nemecku v poslednom čase žiadnou zriedkavosťou. V snahe o riešenie ubytovacích kapacít Hamburg rozpredal malé drevené domy, v ktorých bývali utečenci. Domy sú prenosné a kupujúci si ich musia sami odviezť. 50 domov sa predalo za dva dni.
Ďalší alarmujúci prípad sa týkal znásilnenia mladého dievčaťa. Nemecká polícia zverejnila fotografiu 14-ročného školáka, ktorý je obvinený z účasti na znásilnení nemeckého dievčaťa, ktoré po odpornom čine nechali násilníci zomierať nahé na mraze. Tínedžer je jedným z piatich údajných útočníkov, všetko z rodín srbských prisťahovalcov, ktorí si strašný čin natáčali na mobilný telefón. Obeť bola pozvaná inou dievčinou (15) do domu, kde už čakali štyria chlapci. Keďže sa vďaka prítomnosti spoločníčky cítila v bezpečí, do domu vstúpila. Podľa polície mladú Nemku Srbi pred ohavným skutkom, ktorý sa stal v meste Hamburg, najprv omámili alkoholom. Po znásilnení školáčku takmer nahú vyhodili na dvor nehnuteľnosti, kde skoro zomrela na podchladenie. Zachránilo ju iba to, že si ju všimol miestny obyvateľ, ktorý privolal záchranku. Vo vyšetrovacej väzbe sa momentálne nachádzajú 21-ročný muž a 16-ročný tínedžer, zatiaľ čo zatknuté 15-ročné dievča prepustili na kauciu.
Horúca debata: Digitálne a sexualizované násilie v Hamburgu
Tisíce ľudí sa vo štvrtok v nemeckom meste Hamburg zúčastnili na proteste proti sexualizovanému násiliu, ktorý vyvolala nedávna kauza týkajúca sa digitálneho teroru. Na zhromaždení pod heslom „Hanba musí zmeniť stranu“ a za podpory niektorých známych osobností, žiadali lepšiu právnu ochranu obetí, jasnejšie zákony a skutočné dôsledky pre páchateľov.
Protesty sa konajú v čase rozsiahlej debaty v Nemecku o digitálnom a sexuálnom násilí po závažných obvineniach, ktoré vzniesla známa 44-ročná televízna moderátorka Collien Fernandesová proti svojmu bývalému manželovi, hercovi Christianovi Ulmenovi. Ako prvý o tom informoval časopis Der Spiegel. Fernandesová obvinila exmanžela z takmer desať rokov trvajúceho digitálneho teroru, ktorý zahŕňal šírenie erotických fotografií a deepfake videí s pornografickým obsahom s jej tvárou. Trestné oznámenie podala na Malorke, kde pár predtým žil, čo agentúre DPA potvrdil hovorca súdu na tomto španielskom ostrove.
Ulmen obvinenia odmieta. Jeho právnik Christian Schertz oznámil právne kroky proti medializácii kauzy, ktorú označil za „prevažne neprípustné špekulácie“ a tvrdí, že na základe jednostranného svedectva sa šíria „nepravdivé tvrdenia“. Prípad vyvolal v Nemecku protesty a debatu o sprísnení zákonov proti digitálnemu násiliu.
tags: #utecenci #hamburg #hori