V Slovenskej republike čelí približne 100 000 detí skrytej, no závažnej kríze - nemajú zabezpečený nárok na teplý obed. Tento fakt má ďalekosiahle dôsledky na ich zdravie, vzdelávanie a celkový vývoj. Hoci sa téma stravovania detí v školách dostáva do popredia vďaka iniciatívam ako sú obedy zadarmo, je dôležité pochopiť hlbšie príčiny a súvislosti tohto problému. Chudobou je na Slovensku podľa štatistík ohrozené každé piate dieťa. V minulom roku zároveň nechodilo na obedy až 119-tisíc žiakov základných škôl.
Iniciatíva "Obedy zadarmo" na Slovensku
Vládny Smer získal v koalícii podporu na zásadný krok, ktorým je od 1. januára 2019 zavedenie obedov zadarmo pre pol milióna detí na základných školách a v poslednom ročníku materských škôl. V roku 2017 sa v školských jedálňach stravovalo 381-tisíc žiakov. Pri škôlkaroch obedy v minulom roku zjedlo až 94 percent detí.
„Nechcem teraz špekulovať nad dôvodmi, pre ktoré deti nechodia na obedy v školských jedálňach. No s príchodom nového roka štát zaplatí obedy všetkým deťom v poslednom ročníku materskej školy a v prvom aj druhom stupni základnej školy,“ povedal predseda Smeru Robert Fico.
Opozícia nové pripravované sociálne opatrenie označuje za populistické a vidí v ňom snahu o kupovanie voličov. Bývalý premiér opatrenie vníma ako zvyšovanie životnej úrovne, keďže rodiny s dvomi školopovinnými deťmi takto na svojich výdavkoch ušetria ročne bezmála 500 eur.
Ekonomické a sociálne dôsledky obedov zadarmo
Rodičia dnes v priemere za obed detí doplácajú 1,20 eura. S príchodom nového roka túto sumu zriaďovateľom škôl plne uhradí štát. Rodičia jedného dieťaťa v priebehu jedného mesiaca môžu ušetriť 24 eur a ročne až 240 eur. Pri rodinách s tromi deťmi ide už o sumu 720 eur za rok.
Obedy zadarmo potešia aj strednú vrstvu. „Máme dve deti a manžel chodí na týždňovky do Rakúska. Určite privítame, ak nám štát pomôže každý mesiac šetriť 48 eur na výdavkoch na jedlo.“
Najviac obedy zadarmo pomôžu slabším sociálnym vrstvám. Podľa výskumu Slovenskej akadémie vied je na Slovensku chudobou ohrozené každé piate dieťa. Každá tretia slobodná matka nemá každý druhý deň dosť peňazí na to, aby svojmu dieťaťu mohla spraviť jedlo z hydiny alebo rýb. Mať mäso na obed každý deň je nedosiahnuteľný luxus aj pre každú piatu rodinu s tromi a viac deťmi. V prípade straty zamestnania majú totiž mladé rodiny obrovský problém so splácaním hypotéky a v snahe vyriešiť zlú situáciu šetria, kde sa dá. V krajnom prípade ľudia neplatia účty za mobil, energie či sociálne odvody.
„Čisto z odborného hľadiska pomôžu obedy zadarmo vyriešiť ekonomicky ťažko merateľné sociálne problémy. Sociálna rovnosť v školách totiž zabraňuje šikanovaniu a chudobné deti nebudú mať traumu z toho, že sa nemôžu najesť aj keď sú hladné.“
V susednom Česku sa však ukázalo, že po zavedení obedov zadarmo v niektorých školách sa zvýšila školská dochádzka sociálne problémových skupín. No a práve vzdelanie je jedinou cestou, pomocou ktorej možno znížiť počet ľudí žijúcich len zo sociálnych dávok.
Náklady a financovanie
Cena je pomerne ľahko odhadnuteľná. Ide o dotáciu 1,20 eura na každý obed pre približne pol milióna detí, pričom teraz už štát platí obedy asi desatine detí. Navyše to teda bude v porovnaní so súčasnosťou stáť 100 miliónov eur ročne. To je až pätina súčasných výdavkov na základné školstvo, čiže by šlo o dramatický skok o sumu, ktorá by napríklad na dlhé roky vyriešila debatu o nízkych platoch učiteľov. Kritici z opozície návrh označili za začiatok predvolebnej kampane za štátne peniaze.
Odhadnúť prínosy obedov zadarmo je komplikovanejšie ako zrátať ich náklady. Väčšina priaznivcov tohto návrhu pracuje s hypotézou, že platenie obedov všetkým zníži dôsledky chudoby lepšie, ako keby štát iba dvihol detské prídavky. Predpokladá sa, že štát tak zaručí teplý obed aj deťom v rodinách, kde by vyššie detské prídavky aj tak zhltol exekútor, úžerník či chľast.
Ministerstvo financií zvažuje, že nevyčerpané peniaze v prípade, že dieťa napríklad ochorie a vynechá dochádzku, sa automaticky prenesú do budúceho roku, ale v hre je aj možnosť použiť ich na zvyšovanie kvality stravy v školských jedálňach.
Problémy s adresnosťou a definíciou chudoby
Na Slovensku už existuje príspevok na stravu pre deti v hmotnej núdzi. Tie však dostávajú iba suchú stravu mimo priestorov klasických školských jedální. Väčšia šanca, že deti na obedy nechodia z finančných dôvodov, je u chudobnejších rodín.
V súčasnosti štát platí obedy za desatinu najchudobnejších školákov, pre ktorých by sa tak zmenilo veľmi málo. Nárok na obedy zadarmo majú v súčasnosti deti, ktoré žijú v rodinách v štátom uznanej hmotnej núdzi, alebo celé školy, kde je viac ako polovica takýchto detí. V praxi ide zrejme o výlučne deti rodičov, ktorí nemajú prácu, alebo o deti, čo chodia do škôl, kde je väčšina detí z rómskych osád. Teoreticky tak už teda štát platí teplý obed aj chudobným deťom a niet vlastne čo riešiť. Má to však tri významné ale.
- Úzka definícia chudoby: Rodina, kde napríklad jeden rodič pracuje, sa už nemusí kvalifikovať do štátom uznanej hmotnej núdze, no v realite jej na zaplatenie šeku do jedálne neostane. Koľko detí je z takých pomerov, nevieme. Aj učitelia to môžu len tušiť.
- Nedostatok jednoduchých parametrov: Ak by sme sa aj rozhodli zväčšiť skupinu oficiálne chudobných detí, ktorým štát prispeje na obedy, nenájdeme už ďalší relatívne jednoduchý a dostupný parameter ako hmotná núdza. Všetky ostatné riešenia by celý systém zrejme veľmi predražili a skomplikovali.
- Anonymita a stigma: Adresné dotovanie obedov má svoje úskalia. Nechceli by ste byť dieťa, o ktorom sa spolužiaci dozvedia, že je štátom uznaná „socka“, ktorej treba platiť obedy. Dieťa s dotovaným obedom tak väčšinou dostane to isté jedlo v tej istej jedálni a v tom istom čase ako iné deti, ibaže pocitu menejcennosti a ponižovania v kolektíve sa možno aj tak nevyhne.
Kritici dotovania obedov pre všetkých sa musia prirodzene pýtať, koľko je detí v sivej zóne úradom neuznanej chudoby. Odpoveď je, že to môžeme len odhadovať. Na obed do školskej jedálne chodí v súčasnosti sotva 70 percent zo 440-tisíc detí navštevujúcich základnú školu. O dôvodoch, prečo do jedálne nechodí zvyšných 30 percent, vieme len veľmi málo.
Kvalita školskej stravy a logistika
Okrem ekonomických dôvodov zohráva dôležitú úlohu aj kvalita školskej stravy. Populárneho hejtovania jedální cez fotky jedál, čo tam podávajú, je plný web. Málo nám to však hovorí o kvalite stravy a o tom, či sa v priemere kvalita zlepšuje. Spoliehať sa na názor detí - či im to chutí, alebo nie - sa štát nesmie. Ak by to urobil, musel by deťom dávať najmä nezdravú stravu. Recepty v školských jedálňach už ani teraz nie sú svojvoľné, ministerstvo školstva ich v spolupráci s lekármi reguluje. Po dlhodobej kritike, že sú zastarané, ich naposledy významnejšie inovovali pred troma rokmi.
Niektoré mamičky totiž radšej samy navaria svojim deťom, najmä v prípade, ak majú alergiu na lepok, mlieko, orechy či iné zložky potravín. Špeciálne riešenie si vyžiadajú deti s rôznymi diétami.
Ďalším problémom je logistika a dostupnosť školských jedální. Približne tretina škôl, najmä malotriedky, nemá vlastnú jedáleň. Deti v týchto školách často dostávajú len suchú stravu, čo nie je plnohodnotná náhrada teplého obeda. Dokopy do takýchto škôl chodia približne tri percentá detí a šanca, že im obce niekedy postavia jedáleň, je nízka. Dostanú preto suchú stravu.
Obnovenie obedov zadarmo a podmienky získania
Dotácie na obedy pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách sa od mája tohto roka obnovia. Má to však malý háčik. Nárok na ne nevzniká automaticky a rodičia o ne musia požiadať.
Rodičia aktuálne dostávajú zo škôl návratky, v ktorých musia o dotáciu na stravu svojho dieťaťa požiadať. Pokiaľ to neurobia, za stravu dieťaťa budú musieť ďalej platiť. Návrat obedov zadarmo priniesla novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú vo februári schválila Národná rada (NR) SR. Rezort práce uviedol, že takáto štátna pomoc nie je limitovaná celkovými príjmami domácnosti.
Podmienky pre získanie dotácie na stravu
- Na dieťa v poslednom ročníku materskej školy je výška dotácie na stravu v sume 1,40 eura na deň.
- Deti musia byť prihlásené na stravovanie prostredníctvom zápisného lístku.
- Strava môže byť priznaná aj dieťaťu v inom ako v poslednom ročníku materskej školy, ak dieťa žije v domácnosti, v ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo príjem domácnosti je najviac vo výške životného minima.
- Dotácia na stravu sa rovnako poskytne všetkým deťom v materskej škole, ak 50 % všetkých detí, ktoré navštevujú materskú školu, s výnimkou posledného ročníka, pochádza z domácností, ktoré sú odkázané na pomoc v hmotnej núdzi.
- Ak má žiak individuálny študijný plán bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v základnej škole, rovnako má nárok na dotáciu na stravu za identických podmienok ako pri žiakoch študujúcich dennou formou štúdia.
V januári 2023 poberalo dotáciu na stravu 50 499 detí.
Postup, ako požiadať o bezplatné obedy
Rodič bude musieť o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni. S účinnosťou od 01.05.2023 je možné dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa poskytnúť na dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník materskej školy alebo základnú školu, ak rodič dieťaťa alebo fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti rozhodnutím súdu, písomne požiada o poskytnutie dotácie na stravu, informuje na svojom webe ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ak dieťa navštevuje ZŠ alebo posledný ročník MŠ a rodič má záujem od 01.05.2023 o poskytovanie dotácie na stravu, je nevyhnutné požiadať o dotáciu na stravu. O dotáciu je treba požiadať prostredníctvom tlačiva (návratka), ktorú rodič doručí zariadeniu školského stravovania, najneskôr do termínu, ktorý si určí zariadenie.
Režijné náklady a príspevok od rodičov
Rodičia budú vo viacerých jedálňach platiť za režijné náklady, na ktoré schválená dotácia nestačí. Zriaďovatelia viacerých školských jedální zvýšili pred blížiacim sa školským rokom 2019/2020 výšku režijných nákladov.
Rezort školstva pre TASR potvrdil, že podľa školského zákona podmienky platby v školskej jedálni a výšku príspevku na režijné náklady určuje zriaďovateľ, teda obec alebo samosprávny kraj, a to všeobecne záväzným nariadením.
„V rámci zákona o dotáciách, takzvané obedy zadarmo, štát prostredníctvom rezortu práce poskytuje dotáciu, ktorá je určená na stravovanie žiakov a zriaďovateľ je zároveň povinný znížiť úhradu zákonného zástupcu dieťaťa v zariadení školského stravovania o dotáciu vo výške 1,20 eura,“ uviedlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Podľa Aleny Madzinovej zo Školského úradu vo Veľkom Slavkove v okrese Poprad, poskytnutie dotácie na podporu k stravovacím návykom dieťaťa vo výške 1,20 eura nie je postačujúce na vykrytie nákladov spojených s nákupom potravín a prípravou jedla v tých školách. Najmä nie v tých, kde sa zriaďovatelia rozhodli, že nákup potravín v školských jedálňach sa bude realizovať podľa 2. alebo 3. finančného pásma, ktoré je od 1. septembra vyššie ako poskytovaná dotácia 1,20 eura.
„Obedy zadarmo budú len v tých školách, kde sa budú školské jedálne riadiť nákupom potravín podľa 1. finančného pásma a nebudú požadovať od rodičov príspevok na režijné náklady,“ poznamenala pre TASR Madzinová. Podľa nej, ak sa v niektorých školských jedálňach rozhodli zvýšiť režijné náklady, tak preto, aby mohli doplniť potrebné veci a udržať kvalitu školského stravovania.
Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková, ktorá je zároveň riaditeľkou Základnej školy na Malokarpatskom námestí v bratislavskom Lamači, pre TASR poznamenala, že mnohí zriaďovatelia museli urobiť úpravy kuchýň a jedální, nakúpiť zariadenie či dokúpiť riady. „Preto museli zaviesť režijný poplatok,“ skonštatovala.
tags: #v #ceskej #republike #na #obed #nemau