Poznáte halvu, ktorá sa označuje aj názvom chalva? A chutí vám? Prezradíme vám, čo to halva vlastne je a čo obsahuje z hľadiska zloženia i z hľadiska vitamínov a minerálov. Ponúkneme vám aj tipy na zdravé snacky s halvou, recept na jej jednoduchú domácu prípravu a povieme si aj, z čoho sa halva vyrába a kto by sa mal radšej jej konzumácii vyvarovať. Chalva je sladká špecialita, ktorá má svoje korene v Indii. Názov "chalva" pochádza z koreňa slova "sladký", čo výstižne charakterizuje jej chuť. Táto orientálna pochúťka sa tradične vyrába z orechov alebo semien a najčastejšie ju nájdete na trhoch krajín Balkánu a Blízkeho východu.
Čo je chalva a odkiaľ pochádza?
Chalva je najstaršia orientálna cukrovinka, ktorej základom sú rôzne olejnaté semienka. História halvy nie je úplne jasná, ale pravdepodobne pochádza z Perzie. Už v siedmom storočí sa objavili zdokumentované dôkazy o dezertoch podobných halve, ktoré boli vyrobené z datlí a mlieka. Podľa historikov to bola najobľúbenejšia cukrovinka, ktorá sa podávala na osmanskom dvore. Halvu obľuboval predovšetkým sultán Sulejman Nádherný a nikdy nesmela na jeho hostinách chýbať. Nájdete ju aj na Balkáne, na celom Blízkom východe a v Indii.
Zloženie a výroba chalvy
Chalva sa najčastejšie vyrába z pražených alebo nepražených sezamových semienok, ktoré sa najprv rozomelú a potom sa zmiešajú s medom, cukrom alebo rastlinným sirupom. Halva sa vyrába predovšetkým z orechového základu a zo semienok, i keď sa dá kúpiť aj halva na báze múky. Najbežnejšou surovinou na výrobu halvy je sezam, slnečnicové semienka, ale môžu to byť aj arašidy, či iné orechy. Druhou dôležitou zložkou halvy je cukor alebo melasa, vďaka ktorej získa halva svoju typickú sladkosť. Základ zo semienok môžete doladiť podľa svojej chuti a podľa dostupných ingrediencií. Dobre sa však kombinuje s vanilkou, kakaom, čokoládou, mandľami, pistáciami, arašidmi i inými druhmi orechov. Skvelý je ale tiež s kandizovaným alebo sušeným ovocím. Táto orientálna pochúťka sa tradične vyrába z orechov alebo semien. Tradičná grécka halva je vyrobená z tahini (drvené lúpané sezamové semienka), glukózového sirupu, cukru (alebo aj medu), rastlinného oleja a ďalších ingrediencií. Sezamová halva má charakteristickú horkastú chuť a je skutočnou delikatesou.
Achva Halva Factory (Daphna Krause)
Nutričné hodnoty chalvy
Chalva má vysoký obsah živín, lahodnú chuť a jemnú textúru. Obsahuje mnoho bielkovín, sacharidov i zdravých tukov a je skvelým zdrojom vlákniny i najrôznejších vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Halva má vysoký obsah vitamínov, predovšetkým vitamínu B1 (tiamín), B3 (niacín), B6 (pyridoxín) a folátov. Halva je tiež výborným zdrojom minerálov. Má vysoký obsah fosforu, medi, horčíka, železa, mangánu a zinku. Obsahuje aj malé množstvo vápnika, draslíka, sodíka a selénu. Základná zmes chalvy sa skladá zo sezamových jadier, cukru, medu a rastlinného oleja. Dôležité je, že tento produkt sa vyrába iba z prírodných surovín a neobsahuje konzervanty ani neprechádza inou chemickou úpravou.
Pre lepšiu predstavu o nutričných hodnotách uvádzame príklad pre slnečnicovú chalvu s kakaom Fantazie a chalvu Zolotoi Vek slnečnicová - vanilka:
| Nutričná hodnota | Slnečnicová chalva s kakaom Fantazie (na 100g) | Chalva Zolotoi Vek slnečnicová - vanilka (na 100g) |
|---|---|---|
| Energetická hodnota | 512 kcal / 2 143 kJ | 562 kcal / 2 355 kJ |
| Bielkoviny | 12,6 g | 13,5 g |
| Sacharidy | 41,4 g | 40,6 g |
| Cukry | 30 g | 34 g |
| Tuky | 33,6 g | 38,8 g |
| Nasýtené mastné kyseliny | 3 g | 3,6 g |
| Vláknina | 3 g | - |
| Soľ | - | 0,16 g |
Je dôležité si uvedomiť, že presné hodnoty sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho výrobcu a zloženia chalvy. Halva je vysokokalorický produkt a mal by sa konzumovať s mierou. Odporúčaná porcia je zhruba 30 gramov za deň, čo zodpovedá malému plátku.
Chalva v jedálničku a pre koho nie je vhodná
Halva patrí medzi dezerty, ktoré sa odporúča konzumovať tak v lete, ako aj v zime. Môžete ju konzumovať na raňajky, ako dezert k obedu alebo na večeru. Chalva je vhodná aj pre športovcov a malé deti, ktorým navyše bude chutiť. Halva je skvelá na desiatu pre deti, dobre chutí s čajom, kávou, aj vínom. Môžete si ju primiešať do jogurtu, kde sa jej chuť zjemní. Výborne sa hodí ku káve, čaju, ale aj vínu. Môžete si vyrobiť zdravý a výživný snack. Halva nemusí byť ideálnym pokrmom pre ľudí so sklonom k obezite a ľudí s cukrovkou kvôli vysokému obsahu cukru.
Vegánska strava a výzvy v príjme živín
Napriek tomu môže byť niekedy ťažké jesť vegánsku stravu. Je dôležité zistiť, kde sa používajú zložky živočíšneho pôvodu. Vegánska strava a jej benefity Vegánska strava a jej riziká. Počet ľudí, ktorí zo svojho jedálnička úplne vylúčili mäso, ryby, vajcia, mlieko a všetky ostatné potraviny živočíšneho pôvodu, neustále narastá. Čisto rastlinná strava má svoje benefity, ale aj úskalia, na ktoré je potrebné dať si pozor. Neobsahuje totiž potraviny, ktoré patria medzi primárne zdroje vitamínu B12, železa, bielkovín a ďalších cenných živín. V potravinách rastlinného pôvodu sú tieto látky často v menšom množstve alebo v horšie stráviteľnej forme. Správne zostavená vegánska strava môže mať množstvo benefitov. Ak je založená na základných potravinách, ako sú obilniny, strukoviny, ovocie a zelenina, typicky obsahuje veľké množstvo vlákniny, antioxidantov, niektorých vitamínov a minerálnych látok. Okrem toho vo vegánskom jedálničku nenájdete veľa nasýtených tukov ani cholesterolu, ktoré môžu byť pre zdravie rizikové. Práve vďaka svojmu zloženiu môže blahodarne pôsobiť na ľudský organizmus a chrániť ho tak pred vznikom niektorých ochorení.
Na druhej strane, čisto rastlinná strava má aj svoje riziká, na ktoré je potrebné myslieť pri plánovaní jedálnička. Môžu v nej totiž chýbať dôležité živiny, ktoré sa nachádzajú prevažne v živočíšnych potravinách. Niektoré z nich môžeme prirodzene nájsť aj v rastlinných potravinách, kde sú však často v menej využiteľnej forme. Z toho dôvodu je dôležité, aby milovníci rastlinnej stravy vedeli, aké potraviny do jedálnička zaradiť a ktoré látky prípadne suplementovať, aby pokryli všetky potreby organizmu. Pri prechode na 100 % rastlinnú stravu je tiež dôležité dať pozor na dostatočný príjem energie. Vegánsky jedálniček má totiž v priemere nižšiu energetickú denzitu ako zmiešaná strava.
Kľúčové živiny pre vegánov
1. Vitamín B12 (Kobalamín)
Vitamín B12 alebo kobalamín má v tele množstvo dôležitých úloh. Podieľa sa napríklad na správnej funkcii psychiky, nervovej sústavy a tvorbe červených krviniek. Jeho nedostatok sa často prejavuje zmenou nálad, zlou koncentráciou alebo anémiou. Medzi hlavné zdroje vitamínu B12 patria potraviny živočíšneho pôvodu, v jedálničku vegánov teda logicky chýbajú. Prirodzený obsah tohto vitamínu v rastlinných zdrojoch je skôr výnimkou. Z toho dôvodu sa na tieto zdroje priaznivci rastlinnej stravy nemôžu na 100 % spoľahnúť a často musia zaraďovať obohatené potraviny a suplementy.
2. Vitamín D
Vitamín D je kľúčový pre zdravé kosti a správnu funkciu imunity. Získavame ho hlavne zo slnečných lúčov. Priaznivci čisto rastlinnej stravy sú preto vo vyššom riziku nedostatku vitamínu D. Riešením môžu byť potraviny, ktoré sú o vitamín D fortifikované, alebo samotné suplementy. Vo vegánskych produktoch nájdeme vitamín D najčastejšie v jeho menej vstrebateľnej forme - ergokalciferole (D2). Výnimkou je vitamín D získaný z lišajníkov, ktorý má formu lepšie vstrebateľného cholekalciferolu (vitamín D3).
3. Zinok
Zinok je minerálna látka, ktorá sa zúčastňuje na viac ako 300 reakciách v ľudskom organizme. Je nevyhnutný pre funkciu imunity, syntézu bielkovín alebo udržanie hladiny testosterónu v krvi. Túto látku nájdeme aj v čisto rastlinných potravinách, ako sú napríklad celozrnné obilniny, ovsené vločky, strukoviny a orechy. Problém však nastáva s využiteľnosťou zinku z týchto zdrojov. Obsahujú totiž fytáty, ktoré vstrebávanie v tele zhoršujú. S denným príjmom zinku tiež môže pomôcť využitie doplnkov stravy.
4. Železo
Železo je nevyhnutná minerálna látka, ktorá v tele zabezpečuje predovšetkým transport kyslíka z pľúc ku všetkým telesným orgánom. Nízka hladina železa potom môže viesť až k anémii alebo chudokrvnosti. Rastlinných zdrojov tejto minerálnej látky je množstvo. Problém však nastáva s využiteľnosťou. Železo je v nich v nehemovej forme, ktorá je pre telo horšie využiteľná ako tá hemová zo živočíšnych potravín. S využiteľnosťou železa môže pomôcť namáčanie, klíčenie či fermentovanie potravín. Efektívne môže byť aj súčasné pridanie vitamínu C.
5. Omega-3 mastné kyseliny
Omega-3 mastné kyseliny patria medzi mimoriadne dôležité tuky, ktoré sa starajú hlavne o správnu funkciu srdca, mozgu a očí. Medzi najznámejšie zaraďujeme kyselinu eikosapenténovú (EPA), kyselinu dokosahexénovú (DHA) a kyselinu alfa-linolénovú (ALA). DHA a EPA nájdeme najmä v rybách a morských plodoch. Ich jediným rastlinným zdrojom sú morské riasy, inak prevládajú tie živočíšne. Rastlinná strava obsahuje najmä kyselinu alfa-linolénovú, ktorá sa nachádza v ľanových a chia semienkach, vlašských orechoch, konopnom či repkovom oleji. DHA a EPA sa preto pri vegánskej strave odporúča suplementovať výživovými doplnkami.
6. Vápnik
Vápnik je ďalšia minerálna látka, ktorá podľa výskumov často chýba v strave vegánov. Je súčasťou stavebnej hmoty zubov a kostí, a z toho dôvodu je dôležitý pre ich správnu funkciu. Medzi najbohatšie zdroje vápnika patrí mlieko, jogurty, syry, mak, niektoré druhy orechov a zeleniny. Problém je však zase s využiteľnosťou niektorých z nich. Tú totiž zásadne znižujú obsiahnuté oxaláty, fytáty alebo vláknina. Lepšou voľbou sú preto nízko-oxalátové druhy zeleniny, fortifikované potraviny a doplnky stravy.
7. Jód
Jód je minerálna látka, ktorá je dôležitá najmä pre správnu funkciu štítnej žľazy. Keďže jeho hlavnými zdrojmi sú morské ryby a mliečne výrobky, vo vegánskej strave sa nachádza len v minimálnom množstve. Riešením môže byť jódovaná soľ alebo malé dávky morských rias, no aj v tomto prípade je dôležité dbať na mieru.
tags: #vegan #halva #nutrients