Produkcia mlieka, jeho kvalita a hygienická bezpečnosť sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú ekonomiku fariem chovu dojníc. Faktory ovplyvňujúce množstvo a zloženie mlieka sú vonkajšie a vnútorné. Tento článok sa zameriava na podrobnú analýzu vonkajších faktorov, ktoré zahŕňajú úroveň výživy, ľudský faktor, technológie ustajnenia a dojenia, sezónnosť a v neposlednom rade aj mikroorganizmy. Pochopenie a správne riadenie týchto vonkajších vplyvov je kľúčové pre dosiahnutie optimálnej úžitkovosti a rentability chovu dojníc.
Vplyv výživy na zloženie mlieka
Kľúčová úloha výživy
Hlavnou úlohou výživy je krmivami privádzať do organizmu hospodárskych zvierat základné organické, anorganické a špecifické živiny, ktoré zabezpečia rast zvierat, ich dobrý zdravotný stav, reprodukciu a úžitkovosť. V dnešnej dobe sa vyskytuje veľa problémov so zdravotným stavom dojníc, ktorý väčšinou súvisí s nesprávnou výživou. Je dôležité si uvedomiť, že výživou vieme ovplyvniť najviac množstvo mlieka a tuku, menej bielkovín, a takmer vôbec laktózy.
Mliečny tuk
Mliečny tuk sa tvorí z glycerolu a mastných kyselín. Glycerol sa vytvára z glukózy krvi a časť mastných kyselín je tiež prevzatých z krvi, pričom sa tvoria v bachore najmä z vlákniny. Limitujúce pre tvorbu tuku sú kyselina octová, kyselina maslová a hydroxymaslová.
Obsah tuku klesá pri nedostatku vlákniny, vysokej spotrebe zmesí a pri prechode na pastvu. Veľký vplyv zohráva aj bilancia dusíkatých látok (NL); pri ich nedostatku hladina tuku v mlieku klesá. Mimoriadne dôležitá je štruktúra zmesí kŕmnych dávok (ZKD), ktorú zisťujeme na separačných sitách; dobré je analyzovať aj senáže a siláže. Podľa výsledku sa potom upravuje čas miešania kompletnej miešanej kŕmnej dávky (TMR) v kŕmnom voze. V mnohých podnikoch to prinieslo nárast úžitkovosti, zlepšenie zdravotného stavu a zložiek mlieka.
Ak sa kŕmi kŕmna dávka (KD) s kratšími časticami, zvýši sa príjem krmiva, zníži sa však jeho stráviteľnosť a pevné časti sú kratší čas v bachore. Prežúvaním sa dĺžka častíc ešte skráti a trávenina opustí bachor ešte skôr, než sa mikroflóre podarí ukončiť fermentáciu. Prvý krok k dobrej štruktúre treba urobiť už pri výrobe krmív správnou dĺžkou rezanky. Pri najemno narezaných silážach je lepšie použiť blokový vyberač. Mliaždené jadrové krmivá sú vhodnejšie ako šrotované. Podiel zmesi v sušine ZKD nesmie nikdy spadnúť nad 50 %!
Na zníženie obsahu tuku negatívne vplýva aj skrmovanie vyšších dávok rastlinných olejov (dôležité je dávať pozor na množstvo plnotučnej sóje, repkových výliskov a koncentrovaných rastlinných tukov). Zlepšenie stavu môžu priniesť sójové šupky či bavlníkové semeno.
Zvýšenie obsahu tuku sa často pozoruje pri negatívnej energetickej bilancii na začiatku laktácie, keď dojnica využíva tukové rezervy. Do 50 dní po otelení je obsah tuku vyšší asi o 1 %. Vtedy stúpa aj obsah ketolátok v mlieku. Ich hladina sa zisťuje testom na stanovenie ketolátok (BHB test) v 5. a 15. deň po otelení, respektíve kedykoľvek pri podozrení na výskyt ketózy. Testy na meranie hladiny BHB v mlieku zabezpečuje firma SIGI Trade. Naše skúsenosti sú také, že správnym spôsobom prevedená korekcia zistenej ketózy prináša zlepšenie zdravotného stavu, čo so sebou prináša zlepšenie parametrov úžitkovosti vo vzťahu k tvorbe a kvalite mlieka.
Zničená imunita a toxické doplnky: Dr. Martin Máša o sile medicinálnych húb
Mliečne bielkoviny
Obsah bielkovín v mlieku sa pohybuje od 2,9 do 3,6 %. Keďže ich tvorba je energeticky veľmi náročná, energia krmiva úzko súvisí s obsahom bielkovín v mlieku, čo je limitujúce najmä od začiatku do vrcholu laktácie. Veľmi dobrým krmivom pre tvorbu bielkovín je kukurica s obsahom sušiny okolo 65 %: jej skrmovaním sa zlepšuje využitie mikrobiálneho dusíka (N) a zvyšuje sa obsah bielkovín v mlieku. Pri prekrmovaní energiou degradovateľnou v bachore sa tento prekyslí a vzniká acidóza, ktorá je tvorená aj pri veľkom množstve kyselín v objemových krmivách. Prebytok NL v ZKD síce zvyšuje obsah bielkovín v mlieku až o 10 %, ide však o srvátkové bielkoviny a bielkovinové NL, ktoré nepriaznivo vplývajú na zdravotný stav dojníc.
Obsah tuku a bielkovín v mlieku indikuje zmeny a problémy v kŕmení a poukazuje aj na zdravotný stav dojníc. Ideálny pomer tuku a bielkovín je 1,1-1,5:1. Iný pomer poukazuje na nesprávnu funkciu bachora, napríklad bachorovú acidózu.
Na produkciu mlieka a syntézu mliečnych bielkovín majú vplyv aj aminokyseliny lyzín a metionín, ktoré sú limitujúce pri tvorbe mikrobiálnych bielkovín. Je vhodné, ak sú v kŕmnej dávke správne vybilancované. Aktuálna cena mlieka by pomaly mohla dovoliť zaradiť do ZKD aj syntetické aminokyseliny chránené pred degradáciou v bachore (Lys a Met) do KD.
Laktóza
Obsah laktózy sa pohybuje od 4,6 do 5,2 %. Jej prekurzorom je kyselina propiónová; v pečeni sa z nej vytvára glukóza a tá je využívaná dojnicou na tvorbu mliečneho cukru - laktózy. Množstvo laktózy je za normálnych podmienok pomerne konštantné, závisí však do značnej miery od zdravotného stavu mliečnej žľazy.
Vitamíny, minerálne látky a voda
Pri výrobe kvalitného mlieka sú dôležité vitamíny a minerálne látky, ktoré pozitívne vplývajú na imunitu, reprodukciu a samotné zdravie zvieraťa. Ako príklad môžeme uviesť podávanie organického selénu (Se), ktorý chráni bunky pred poškodením a podporuje vitamín E pri jeho antioxidatívnej činnosti. Jeho nedostatok môže viesť k poruchám plodnosti, zápalom vemena a k svalovej dystrofii teliat. Okrem toho zvyšuje hladinu samotného Se v mlieku. Organický zinok (Zn) zase chráni epitel mliečnej žľazy a preukázateľne znižuje počet somatických buniek (SB) v mlieku. Obidva mikroprvky spolu s ďalšími sú vybilancované v prípravku Reducell, ktorý rieši aj prevenciu poškodených paznechtov.
Nesmieme zabudnúť na kvalitnú vodu (5 l/1 l mlieka), dojnice k nej musia mať neustály prístup. Ďalším faktorom je dostupnosť a kvalita vody.
Manažment kŕmenia
Pre udržanie dojivosti je dôležité nielen správne zloženie kŕmnej dávky, ale aj manažment kŕmenia. Kravy by mali skonzumovať 1,4 - 2,4 % živej hmotnosti (ŽH) ako sušinu z krmovín, príjem hrubej vlákniny by mal byť 16 - 18 % a celkovo 1,1 - 1,2 % ŽH prijať NDF z celkovej kŕmnej dávky. Príklad: pre kravu s priemernou 600 kg ŽH, celková NDF je 32 % z 1 kg sušiny TMR. Krava, ktorá má príjem 22,7 kg sušiny, tak zožerie 7,2 kg (22,7 x 0,32) NDF alebo 1,2 % ŽH.
Kŕmna dávka by mala byť kravám k dispozícii najmenej 21 hodín denne a mala by byť podávaná najmenej štyrikrát denne. Farmári musia každý deň odstraňovať zvyšky krmiva, najmä v lete, aby sa vyhli plesnivému krmivu.
Príliš malá alebo príliš veľká veľkosť častíc v TMR alebo siláži v kombinácii s príliš malým príjmom siláže môže negatívne ovplyvniť obsah mliečneho tuku. Preto sú pravidelné kontroly pomocou sita veľmi dôležité. Príliš veľké častice krmiva v kŕmnej dávke umožňujú kravám separáciu krmiva.
Príliš veľa sacharidov bez vlákniny (NFC) v strave, ako sú škroby, cukry a pektíny, môže znížiť stráviteľnosť vlákniny. Výsledkom je menšia tvorba kyseliny octovej v bachore a tým menej mliečneho tuku. Príliš veľa tukov a olejov v kŕmnej dávke tiež znižuje stráviteľnosť vlákniny s problémami pri syntéze mliečnych tukov. Maximálna povolená dávka tuku na celkový príjem sušiny je 7,5 % (napríklad pri 25 kg sušiny = 1,8 kg tuku).
Príliš málo využiteľného surového proteínu (nXP) môže znížiť príjem sušiny a stráviteľnosť vlákniny. V dôsledku oslabenej syntézy esenciálnych aminokyselín bachorovými mikróbmi môže nedostatok síry vyústiť do nedostatku surových bielkovín. Aby sa predišlo prekysleniu bachora, siláž by sa mala kŕmiť pravidelne.
Environmentálne faktory a sezónnosť
Teplota a vlhkosť
Sú podniky, kde je obsah zložiek rozdielny podľa sezónnosti: vyšší je počas chladných dní. Pre dojnice je optimálna teplota 10 - 20 °C, vlhkosť vzduchu 60 - 80 %, dolná hranica teploty je - 5 °C, potom klesá produkcia. Teplota prostredia je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich intenzitu rastu a vývoja, reprodukčnú a produkčnú výkonnosť hospodárskych zvierat. Termoregulačné reakcie sa môžu líšiť v intenzite a čase v závislosti od typu tepelných stimulov a tiež od anatomických vlastností konkrétneho druhu zvieraťa.
Klimatické zmeny a tepelný stres
Negatívny vplyv tepla na úžitkovosť kráv sa v posledných desaťročiach zhoršuje na celom svete. Je to dôsledok globálneho otepľovania a rastu produkčného potenciálu kráv. Významné straty v produkcii mlieka v poslednom čase hlásia z krajín mierneho pásma, napríklad zo strednej a východnej Európy, čo je realita, ktorá v minulosti neexistovala.
Kravy sú „stresované teplom“, ak teplota vzduchu prekročí 25°C. Ak je vlhkosť vyššia než 50 % a nočné teploty sú tiež vysoké, čo je bežné v tropickom a subtropickom pásme, kravy sú stresované teplom aj pri nižších teplotách. Vlny horúčav môžu spôsobiť väčšie ekonomické straty pri kravách v miernych pásmach, keďže nie sú aklimatizované, ako pri kravách aklimatizovaných na horúce podnebie, aké je napríklad v trópoch alebo subtrópoch.
Tepelný stres má za následok zníženie aktivity a spotreby krmiva a zvyšuje spotrebu vody. Tepelný stres negatívne ovplyvňuje kravy na všetkých stupňoch laktácie, vrátane obdobia státia na sucho, ale mechanizmus pôsobenia je na každom stupni iný. Na začiatku laktácie redukuje tepelný stres produkciu mlieka predovšetkým kvôli zníženému vrcholu laktácie, spôsobenému redukciou príjmu sušiny. Tepelný stres znižuje produkciu v strede laktácie predovšetkým tým, že ovplyvňuje trvanie laktácie. Tepelný stres ovplyvňuje negatívne aj kravy ku koncu laktácie a v období státia na sucho, predovšetkým tým, že limituje tvorbu rezerv v tele. Nízka dojivosť a klesajúce mliečne zložky v lete ovplyvňujú cenu mlieka. Najmä v lete môžu zložky v mlieku veľmi klesať alebo kolísať.
Preto v horúcich mesiacoch treba znížiť tepelný šok vhodným ustajnením a ventilátormi, kropením zvierat a poskytnutím dostatku pitnej vody.
Svetlo a pastva
Na mliekovú úžitkovosť vplýva svetlo; často sú u chovateľov tmavé maštale, čo zhoršuje aj reprodukciu.
Pastva má veľký zdravotný význam, zlepšuje chuť, odolnosť a funkciu pohybového aparátu, ale z hľadiska intenzity je dobré pásť hlavne zasušené dojnice a teľné jalovice. V priebehu pasenia sa mení obsah živín (hlavne NL a vláknina). Je ťažké odhadnúť aj jej množstvo, preto je obsah zložiek mlieka dosť nestabilný.
Technológie ustajnenia a dojenia
Spôsob ustajnenia
Na kvalitu mlieka má vplyv aj spôsob ustajnenia. V ustajnení s priväzovaním je obsah zložiek vyšší ako vo voľnom ustajnení.
Technika dojenia a hygiena
Na kvalite mlieka má podiel aj technika dojenia: dojnice treba dodájať, pretože v poslednom mlieku je až 8 - 10 %-ný obsah tuku.
Na hygienu a technológiu dojenia poukazuje počet somatických buniek (SB). Ich hlavným zdrojom sú mastitídy, ochorenia paznechtov a mykotoxíny. Pri rannom dojení je menej SB ako pri poobednom, keď sa ich počet môže až zdvojnásobiť. Vyššie množstvo SB má preukázaný vplyv na množstvo mlieka. Napríklad pri počte 500 000/ml sa zníži produkcia mlieka o 500 l/laktácie (počet SB/1 000).
Manažment stáda a prevencia chorôb
Prechodné obdobie
Prechodné obdobie je jedným z najdôležitejších časových úsekov v rámci produkčného cyklu kravy. Príprava dojnice na úspešnú laktáciu si vyžaduje pozornosť už niekoľko týždňov pred otelením aj po otelení. Celkové produkčné problémy kráv sa zvyčajne dajú spätne sledovať až do obdobia státia na sucho / prechodného obdobia. Ak v stáde sledujete nízku produkciu mlieka a nízky obsah mliečneho tuku alebo nízku produkciu mlieka a normálny mliečny tuk, vinníkom môže byť prechodné obdobie.
Produkcia mlieka na prvých 40 a 100 dní laktácie môže poskytnúť hĺbkový pohľad na výkonnosť zvierat po otelení. Kravy na prvej laktácii by mali produkovať 27-30 kg mlieka počas prvých 40 dní. Ak táto skupina nespĺňa stanovený cieľ, potom treba prehodnotiť program odchovu jalovíc.
Zložky mlieka môžu poskytnúť dodatočné informácie o tom, prečo kravy neprodukujú dostatočne. Ak obsah tuku v mlieku v prvých 40 dňoch prekročí 4,6 % a medzi 41 až 100 dňom nastane pokles produkcie, naznačuje to, že kravy strácajú telesnú kondíciu a príjem sušiny a energie nie je adekvátny. Vinníkom tohto stavu môžu byť kravy s nadmernou telesnou kondíciou pri otelení a ketózy. V situáciách, keď kravy začínajú laktáciu s obsahom tuku nižším ako 3,4 % a počas 41-100 dní laktácie dochádza k následnému znižovaniu, kravy sa pravdepodobne otelili s príliš nízkou telesnou kondíciou. Ak je obmedzený príjem sušiny a energie, bude tým negatívne ovplyvnený aj objem aj zložky produkovaného mlieka. Monitorovanie týchto údajov pravidelne každý mesiac pomôže včas objaviť problémy, takže riešenie nepriaznivého javu môžete zaviesť rýchlo.
Rýchle fakty o prechodnom období:
- Monitorovanie kráv v prechodnom období pomáha rozpoznať príznaky problémov predtým, ako sa začnú.
- Prechodné obdobie je medzi 60 dňami pred otelením do 30 dní po otelení.
- Manažment kráv v prechodnom období ovplyvňuje zdravie, produkciu, zabrezávanie a dlhovekosť stáda.
Zničená imunita a toxické doplnky: Dr. Martin Máša o sile medicinálnych húb
Tabuľka 1: Rizikové faktory produkčných problémov vzťahujúce sa k prechodnému obdobiu
| Parameter | Nízke riziko | Vysoké riziko |
|---|---|---|
| Mlieko kg, prvých 40 dní, všetky laktácie | > 40 | < 36 |
| Tuk %, prvých 40 dní, všetky laktácie | 3.8-4.2 | > 4.6 alebo < 3.4 |
Odchov teliat a vývoj mliečnej žľazy
Plemenárske zostavy nám umožnia urobiť opatrenia, hlavne s „milionárkami“. NK - testy a rôzne prístroje sú výbornými pomôckami na diagnostiku mastitíd. Dôležité je zasúšať dojnice antibiotikami, ktoré sú podané cielene vzhľadom na stanovenú citlivosť 60 dní pred predpokladaným otelením.
V ostatnom čase sa vyskytli dojnice a prekvapujúco aj prvôstky, ktoré neprešli NK - testom pri prechode na dodávku mlieka do mliekarne. Čo mohlo spôsobiť mastitídu prvôstok, a tým produkciu nekvalitného mlieka? Začína sa to skrmovaním natívneho mlieka od mastitídnych liečených kráv. Ide o prvú chybu! Keď mlieko od dojníc, tak od zdravých! Skoro každý to tak robí a považuje to za dobré, potom je prekvapený chorými prvôstkami. Ďalší zlý faktor je skupinové ustajnenie teliat pred odstavom, aj keď EÚ prikazuje, že teľatá môžu byť individuálne v búdkach len do 56 dní a priemerný odstav je v 65. dni. V období mliečnej výživy je dobrý priemerný denný prírastok živej hmotnosti (ž. hm.) okolo 1 kg, vtedy je predpoklad vyššej produkcie mlieka.
Kritické obdobie vývinu mliečnej žľazy je od 2 - 3 mesiacov do puberty (250 - 270 kg). Prekrmovanie v tomto období pôsobí negatívne na vývoj mliečnej žľazy, týka sa to hlavne energie. Veľmi intenzívny prírastok (nad 1 kg) v tomto období znižuje tvorbu sekrečného parenchýmu v mliečnej žľaze. Je potrebné všímať si aj vzájomné cicanie jalovíc a urobiť opatrenia pri pozitívnom zistení.
Hygiena prostredia
Negatívny účinok má aj kontaminovaná podstielka, ktorá pri poranení ceckov zanesie infekciu. Tú môže preniesť hmyz, proti ktorému treba urobiť chemické postreky. Selektovanie zvierat musí byť cielené hlavne na zdravotný stav, hmotnosť a genofond. Strategické je aj prvé dojenie, keď sa vyskytuje zadržiavanie mlieka a dojenie naprázdno. Mnoho problémov by sa vyriešilo, ak by sa napríklad 2 - krát ročne robilo čistenie a dezinfekcia maštale.
Vplyv mikroorganizmov na mlieko
Na kvalitu mlieka vplývajú okrem spomenutých faktorov hlavne mikroorganizmy. Samotné dojnice prostredníctvom alveol v mliečnej žľaze produkujú mlieko bez mikroorganizmov. Ale už vo vlastnom vemene sa mlieko infikuje (primárna kontaminácia), takže možno pokladať určité množstvo nepatogénnej mikroflóry za fyziologické. Najvýznamnejšiu skupinu týchto mikroorganizmov v mlieku tvoria tzv. mezofilné baktérie mliečneho kysnutia zastúpené kokovitými a paličkovitými formami. Tieto sa delia na homofermentatívne (fermentujú laktózu na kyselinu mliečnu) a heterofermentatívne (okrem kyseliny mliečnej fermentujú laktózu aj na iné zložky, napr. na kyselinu maslovú a etanol).
Najväčší podiel mikroorganizmov v mlieku predstavuje sekundárna kontaminácia mlieka pri dojení a ošetrení mlieka a pri skladovaní nedostatočne schladeného mlieka. Odhaduje sa, že pri dojení sa mlieko infikuje desaťkrát viac, ako je fyziologická infekcia vo vemene a ďalšiu desaťnásobnú infekciu spôsobuje ošetrenie mlieka. Závažná je kontaminácia mlieka mikroorganizmami, ktoré pochádzajú z bežnej nečistoty maštalí. Činnosť týchto mikroorganizmov sa prejavuje nielen v zdravotnej závadnosti, ale aj v technologickom spracovaní mlieka.
Nežiaducu mikroflóru mlieka tvoria často prítomné enterobaktérie rodov Escherichia a Enterobacter (Escherichia coli, Enterobacter aerogenes), ďalej sú to baktérie maslového kvasenia (napr. Clostridium butyricum), proteolytické baktérie (Bacillus subtilis, B mycoides). Prítomné môžu byť rôzne kvasinky a kvasinkové mikroorganizmy (napr. rodov Saccharomyces, Candida) a iné mikroorganizmy.
Vďaka súčasnej modernej chladiarenskej technike v procese získavania a spracovania mlieka najvýznamnejšiu z týchto skupín tvoria psychrotrófné mikroorganizmy, ktoré sa môžu pomnožovať aj pri nízkych teplotách uskladnenia mlieka, t.j. asi 5°C. Dajú sa síce pasterizáciou ľahko zničiť, avšak produkujú enzýmy lipázy a proteázy, ktoré môžu zapríčiniť chyby chuti mliečnych výrobkov, štiepia zložky mlieka a zachovávajú si svoju aktivitu aj po pasterizácii. Mlieko ihneď po nadojení obsahuje niekoľko sto až mnoho tisíc mikroorganizmov v 1 ml, z ktorých 90 % je vonkajšieho pôvodu. Zastúpené sú najmä baktérie, menej kvasinky a vláknité huby, neraz však nechýbajú ani patogénne mikróby, kvôli ktorým je zavedená veterinárna kontrola.
Ekonomické súvislosti
Komplexný pohľad na ekonomiku fariem
Produkcia mlieka, jeho kvalita (zloženie) a hygienická bezpečnosť (zdravie vemena - patogény mastitídy) na jednej strane a investície zamerané na vytváranie vhodných chovateľských systémov na strane druhej sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú ekonomiku fariem dojníc. Z ekonomického pohľadu prvovýrobcu mlieka je množstvo vyprodukovaného mlieka tým najdôležitejším ekonomickým ukazovateľom. Príjmy z produkcie mlieka sú teda priamo spojené nielen s jeho množstvom, ale aj zložením a zdravím vemena, preto pre efektívnu ekonomiku výroby mlieka na farmách dojníc je potrebné brať do úvahy komplexné faktory manažmentu chovu dojníc ovplyvňujúce ich efektívnu úžitkovosť.
Tabuľka 2: Porovnanie nákladov a výnosov pri rôznych výnosoch kukurice na siláž
Nasledujúca tabuľka ilustruje, ako sa líšia náklady a produkcia mlieka v závislosti od výnosu kukurice na siláž:
| Parameter | Výnos 25 ton/ha | Výnos 45 ton/ha |
|---|---|---|
| Variabilné náklady na tonu siláže | Vyššie | Nižšie o tretinu |
| Produkcia mlieka z 1 hektára | Nižšia | Dvojnásobná |
| Obsah energie v sušine siláže | Nižší | Vyšší (pri intenzívnejšej ochrane a hnojení) |
Z tabuľky je vidieť, ako veľmi rozdielne výsledky je možné dosiahnuť už iba tým, že sa zvýši výnos. Priemer výnosu kukurice na siláž je v SR cca 32 - 35 ton/ha. Pokiaľ porovnáme variabilné náklady na tonu siláže, sú aj pri vysokej a drahšej intenzite ochrany rastlín takmer o tretinu nižšie.
tags: #vonkajsie #faktory #na #zlozenie #mlieka