Produkcia mlieka, jeho kvalita a hygienická bezpečnosť sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú ekonomiku fariem chovu dojníc.
Hlavnou úlohou výživy je krmivami privádzať do organizmu hospodárskych zvierat základné organické, anorganické a špecifické živiny, ktoré zabezpečia rast zvierat, ich dobrý zdravotný stav, reprodukciu a úžitkovosť.
V dnešnej dobe sa vyskytuje veľa problémov so zdravotným stavom dojníc, ktorý väčšinou súvisí s nesprávnou výživou.
Faktory ovplyvňujúce množstvo a zloženie mlieka sú vonkajšie a vnútorné. Vonkajšie sú úroveň výživy, ľudský faktor, technológie ustajnenia a dojenia, ale aj sezónnosť. Medzi vnútorné zaraďujeme genotyp, dedičnosť, fyziológia mliečnej žľazy, vek, zdravotný stav, imunita a živá hmotnosť. Na kvalitu mlieka vplývajú okrem týchto faktorov hlavne mikroorganizmy.
Výživou vieme ovplyvniť najviac množstvo mlieka a tuku, menej bielkovín, takmer vôbec laktózy. Mliečny tuk sa tvorí z glycerolu a mastných kyselín, glycerol sa vytvára z glukózy krvi, časť mastných kyselín je tiež prevzatých z krvi (tvoria sa v bachore najmä z vlákniny). Limitujúce sú kyselina octová, kyselina maslová a hydroxymaslová.
Obsah tuku klesá pri nedostatku vlákniny, vysokej spotrebe zmesí a pri prechode na pastvu. Veľký vplyv zohráva aj bilancia dusíkatých látok (NL), pri ich nedostatku hladina tuku v mlieku klesá.
Mimoriadne dôležitá je štruktúra zmesí kŕmnych dávok (ZKD), ktorú zisťujeme na separačných sitách; dobré je analyzovať aj senáže a siláže. Podľa výsledku sa potom upravuje čas miešania kompletnej miešanej kŕmnej dávky (TMR) v kŕmnom voze. V mnohých podnikoch to prinieslo nárast úžitkovosti, zlepšenie zdravotného stavu a zložiek mlieka.
Keď sa kŕmi kŕmna dávka (KD) s kratšími časticami, tak sa zvýši príjem krmiva, zníži sa však jeho stráviteľnosť a pevné časti sú kratší čas v bachore. Prežúvaním sa dĺžka častíc ešte skráti a trávenina opustí bachor ešte skôr, než sa mikroflóre podarí ukončiť fermentáciu. Prvý krok k dobrej štruktúre treba urobiť pri výrobe krmív správnou dĺžkou rezanky. Pri najemno narezaných silážach je lepšie použiť blokový vyberač. Mliaždené jadrové krmivá sú vhodnejšie ako šrotované, podiel zmesi v sušine ZKD nesmie nikdy spadnúť nad 50 %!
Na zníženie obsahu tuku negatívne vplýva aj skrmovanie vyšších dávok rastlinných olejov (pozor na množstvo plnotučnej sóje, repkových výliskov a koncentrovaných rastlinných tukov). Zlepšenie stavu môžu priniesť sójové šupky či bavlníkové semeno.
Zvýšenie obsahu tuku sa často pozoruje pri negatívnej energetickej bilancii na začiatku laktácie (dojnica využíva tukové rezervy). Do 50 dní po otelení je obsah tuku vyšší asi o 1 %.
Vtedy stúpa aj obsah ketolátok v mlieku, ich hladina sa zisťuje testom na stanovenie ketolátok (BHB test) v 5. a 15. deň po otelení, resp. kedykoľvek pri podozrení na výskyt ketózy. Testy na meranie hladiny BHB v mlieku zabezpečuje firma SIGI Trade. Naši zástupcovia vedia ponúknuť aj následné kroky pre zlepšenie zisteného stavu. Naše skúsenosti sú také, že správnym spôsobom prevedená korekcia zistenej ketózy prináša zlepšenie zdravotného stavu, čo so sebou prináša zlepšenie parametrov úžitkovosti vo vzťahu k tvorbe a kvalite mlieka.
Obsah bielkovín v mlieku sa pohybuje od 2,9 do 3,6 %. Keďže tento je energeticky veľmi náročný, energia krmiva úzko súvisí s obsahom bielkovín v mlieku. To je limitujúce najmä od začiatku do vrcholu laktácie.
Veľmi dobrým krmivom pre tvorbu bielkovín je kukurica s obsahom sušiny okolo 65 %: jej skrmovaním sa zlepšuje využitie mikrobiálneho dusíka (N), zvyšuje sa obsah bielkovín v mlieku.
Pri prekrmovaní energiou degradovateľnou v bachore sa tento prekyslí a vzniká acidóza, tá je tvorená aj pri veľkom množstve kyselín v objemových krmivách. Prebytok NL v ZKD síce zvyšuje obsah bielkovín v mlieku až o 10 %. Ide však o srvátkové bielkoviny a bielkovinové NL, ktoré nepriaznivo vplývajú na zdravotný stav dojníc.
Obsah tuku a bielkovín v mlieku indikuje zmeny a problémy v kŕmení a poukazuje aj na zdravotný stav dojníc. Ideálny pomer tuku a bielkovín je 1,1-1,5:1. Iný pomer poukazuje na nesprávnu funkciu bachora (napr. bachorovú acidózu).
Obsah laktózy sa pohybuje od 4,6 do 5,2 %. Jej prekurzorom je kyselina propiónová, v pečeni sa z nej vytvára glukóza a tá je využívaná dojnicou na tvorbu mliečneho cukru - laktózy.
Pri výrobe kvalitného mlieka sú dôležité vitamíny a minerálne látky, ktoré pozitívne vplývajú na imunitu, reprodukciu a samotné zdravie zvieraťa.
Ako príklad uvediem podávanie organického selénu (Se) (chráni bunky pred poškodením a podporuje vitamín E pri jeho antioxidatívnej činnosti). Jeho nedostatok môže viesť k poruchám plodnosti, zápalom vemena a k svalovej dystrofii teliat. Okrem toho zvyšuje hladinu samotného Se v mlieku. Organický zinok (Zn) zase chráni epitel mliečnej žľazy a preukázateľne znižuje počet somatických buniek (SB) v mlieku. Obidva mikroprvky spolu s ďalšími sú vybilancované v prípravku Reducell, ktorý rieši aj prevenciu poškodených paznechtov.
Na produkciu mlieka a syntézu mliečnych bielkovín majú vplyv aj aminokyseliny lyzín a metionín (limitujúce pri tvorbe mikrobiálnych bielkovín). Je vhodné, ak sú v kŕmnej dávke správne vybilancované. Aktuálna cena mlieka by pomaly mohla dovoliť zaradiť do ZKD aj syntetické aminokyseliny chránené pred degradáciou v bachore (Lys a Met) do KD.
Nesmieme zabudnúť na kvalitnú vodu (5 l/1 l mlieka), dojnice k nej musia mať neustály prístup.
Sú podniky, kde je obsah zložiek rozdielny podľa sezónnosti: vyšší je počas chladných dní. Preto v horúcich mesiacoch treba znížiť tepelný šok vhodným ustajnením a ventilátormi, kropením zvierat a poskytnutím dostatku pitnej vody.
Pre dojnice je optimálna teplota 10 - 20 °C, vlhkosť vzduchu 60 - 80 %, dolná hranica teploty je - 5 °C, potom klesá produkcia.
Na mliekovú úžitkovosť vplýva svetlo, často sú u chovateľov tmavé maštale, čo zhoršuje aj reprodukciu.
Pastva má veľký zdravotný význam, zlepšuje chuť, odolnosť a funkciu pohybového aparátu, ale z hľadiska intenzity je dobré pásť hlavne zasušené dojnice a teľné jalovice. V priebehu pasenia sa mení obsah živín (hlavne NL a vláknina). Je ťažké odhadnúť aj jej množstvo, preto je obsah zložiek mlieka dosť nestabilný.
Na kvalitu mlieka má vplyv aj spôsob ustajnenia. V ustajnení s priväzovaním je obsah zložiek vyšší ako vo voľnom ustajnení.
Šľachtenie na obsah bielkovín v mlieku umožňuje znížiť potrebu energie pre dojnice, zároveň však znižuje produkciu mlieka. Preto treba selektovať všetkých 5 znakov úžitkovosti.
Na kvalite mlieka má podiel aj technika dojenia: dojnice treba dodájať, pretože v poslednom mlieku je až 8 - 10 %-ný obsah tuku.
Na hygienu a technológiu dojenia poukazuje počet SB. Ich hlavným zdrojom sú mastitídy, ochorenia paznechtov a mykotoxíny. Pri rannom dojení je menej SB ako pri poobednom, keď sa ich počet môže až zdvojnásobiť. Vyššie množstvo SB má preukázaný vplyv na množstvo mlieka. Napríklad pri počte 500 000/ml sa zníži produkcia mlieka o 500 l/laktácie (počet SB/1 000).
Plemenárske zostavy nám umožnia urobiť opatrenia, hlavne s „milionárkami“ NK - testy a rôzne prístroje sú výbornými pomôckami na diagnostiku mastitíd. Dôležité je zasúšať dojnice antibiotikami, ktoré sú podané cielene vzhľadom na stanovenú citlivosť 60 dní pred predpokladaným otelením.
V ostatnom čase som sa stretol s dojnicami a prekvapujúco aj prvôstkami, ktoré neprešli NK - testom pri prechode na dodávku mlieka do mliekarne. Čo mohlo spôsobiť mastitídu prvôstok, a tým produkciu nekvalitného mlieka? Začína sa to skrmovaním natívneho mlieka od mastitídnych liečených kráv. Prvá chyba! Keď mlieko od dojníc, tak od zdravých! Skoro každý to tak robí a považuje to za dobré, potom je prekvapený chorými prvôstkami.
Ďalší zlý faktor je skupinové ustajnenie teliat pred odstavom, aj keď EÚ prikazuje, že teľatá môžu byť individuálne v búdkach len do 56 dní a priemerný odstav je v 65. dni. Ako to teda robiť? V období mliečnej výživy je dobrý priemerný denný prírastok živej hmotnosti (ž. hm.). Okolo 1 kg, vtedy je predpoklad vyššej produkcie mlieka.
Kritické obdobie vývinu mliečnej žľazy je od 2 - 3 mesiacov do puberty (250 - 270 kg). Prekrmovanie v tomto období pôsobí negatívne na vývoj mliečnej žľazy, týka sa to hlavne energie. Veľmi intenzívny prírastok (nad 1 kg) v tomto období znižuje tvorbu sekrečného parenchýmu v mliečnej žľaze. Nevadí. Je potrebné všímať si aj vzájomné cicanie jalovíc a urobiť opatrenia pri pozitívnom zistení.
Negatívny účinok má aj kontaminovaná podstielka, ktorá pri poranení ceckov zanesie infekciu, tú môže preniesť hmyz, proti ktorému treba urobiť chemické postreky. Selekcia zvierat musí byť cielená hlavne na zdravotný stav, hmotnosť a genofond. Strategické je aj prvé dojenie, keď sa vyskytuje zadržiavanie mlieka a dojenie naprázdno.
Spomenul som len časť faktorov, ktoré ovplyvňujú množstvo a kvalitu mlieka, kto robí napríklad 2 - krát ročne čistenie a dezinfekciu maštale? Takto by sa dalo položiť obrovské množstvo ďalších otázok ohľadom produkcie a kvality mlieka.
Produkcia mlieka, jeho kvalita (zloženie) a hygienická bezpečnosť (zdravie vemena - patogény mastitídy) na jednej strane, a investície zamerané na vytváranie vhodných chovateľských systémov na strane druhej sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú ekonomiku fariem dojníc. Avšak, z tzv. ekonomického pohľadu prvovýrobcu mlieka, je množstvo vyprodukovaného mlieka tým najdôležitejším ekonomickým ukazovateľom. Príjmy z produkcie mlieka sú teda priamo spojené nielen s jeho množstvom, ale aj zložením a zdravím vemena, preto pre efektívnu ekonomiku výroby mlieka na farmách dojníc je potrebné brať do úvahy komplexné faktory manažmentu chovu dojníc ovplyvňujúce ich efektívnu úžitkovosť.
V posledných mesiacoch sa naša pozornosť sústredila na ochorenie COVID-19, ktoré výrazne ovplyvnilo zabehaný spôsob života. Avšak aj v týchto búrlivých časoch bolo a je potrebné dodržiavať základy produkčného poľnohospodárstva. „Normálnosť“ sa vracia a pripravenosť stáda je kľúčová.
Prechodné obdobie a jeho význam
Prechodné obdobie je jedným z najdôležitejších časových úsekov v rámci produkčného cyklu kravy. Príprava dojnice na úspešnú laktáciu si vyžaduje Vašu pozornosť už niekoľko týždňov pred otelením aj po otelení. Tak ako prichádza leto a známe účinky tepelného stresu na kravy, oplatí sa sledovať určité údaje, aby ste zabezpečili, že čerstvo otelené kravy fungujú primerane.
Celkové produkčné problémy kráv sa zvyčajne dajú spätne sledovať až do obdobia státia na sucho / prechodného obdobia. Ak nie ste spokojní s produkciou je užitočné, vedieť, či je skutočne problém v prechodnom období pred vykonaním hĺbkovej analýzy, aby sa problém vyriešil. Ak v stáde sledujete nízku produkciu mlieka a nízky obsah mliečneho tuku alebo nízku produkciu mlieka a normálny mliečny tuk, vinníkom môže byť prechodné obdobie.
V tabuľke 1 sú uvedené vodítka na určenie, či je v stáde vysoké alebo nízke riziko problémov v prechodnom období. Ak stádo spĺňa dve z troch kritérií v kategórii vysoké riziko, máte dostatok indícií na podrobnejšie preskúmanie prechodného obdobia.
| Nízke riziko | Vysoké riziko |
|---|---|
| Mlieko kg, prvých 40 dní, všetky laktácie > 40 | Mlieko kg, prvých 40 dní, všetky laktácie < 36 |
| Tuk %, prvých 40 dní, všetky laktácie 3.8-4.2 | Tuk %, prvých 40 dní, všetky laktácie > 4.6 alebo < 3.4 |
| Pomer vyprodukovaného mlieka na druhom kontrolnom odbere k prvému kontrol. - | Pomer vyprodukovaného mlieka na druhom kontrolnom odbere k prvému kontrol. - |
Produkcia mlieka na prvých 40 a 100 dní laktácie môže poskytnúť hĺbkový pohľad na výkonnosť zvierat po otelení. Kravy na prvej laktácii by mali produkovať 27-30 kg mlieka počas prvých 40 dní. Ak táto skupina nespĺňa stanovený cieľ, potom treba prehodnotiť program odchovu jalovíc.
Zložky mlieka môžu poskytnúť dodatočné informácie o tom, prečo kravy neprodukujú dostatočne. Ak obsah tuku v mlieku v prvých 40 dňoch prekročí 4,6 % a medzi 41 až 100 dňom nastane pokles produkcie, naznačuje to, že kravy strácajú telesnú kondíciu a príjem sušiny a energie nie je adekvátny. Vinníkom tohto stavu môžu byť kravy s nadmernou telesnou kondíciou pri otelení a ketózy.
V situáciách, keď kravy začínajú laktáciu s obsahom tuku nižším ako 3,4 % a počas 41-100 dní laktácie dochádza k následnému znižovaniu, kravy sa pravdepodobne otelili s príliš nízkou telesnou kondíciou. Ak je obmedzený príjem sušiny a energie, bude tým negatívne ovplyvnený aj objem aj zložky produkovaného mlieka. Monitorovanie týchto údajov pravidelne každý mesiac pomôže včas objaviť problémy, takže riešenie nepriaznivého javu môžete zaviesť rýchlo.
Rýchle fakty: Monitorovanie kráv v prechodnom období pomáha rozpoznať príznaky problémov predtým, ako sa začnú. Prechodné obdobie je medzi 60 dňami pred otelením do 30 dní po otelení. Manažment kráv v prechodnom období ovplyvňuje zdravie, produkciu, zabrezávanie a dlhovekosť Vášho stáda.
Teplota prostredia je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich intenzitu rastu a vývoja, reprodukčnú a produkčnú výkonnosť hospodárskych zvierat. Termoregulačné reakcie sa môžu líšiť v intenzite a čase v závislosti od typu tepelných stimulov a tiež od anatomických vlastností konkrétneho druhu zvieraťa. Krátkodobá fyziologická odpoveď je napríklad často spôsobená akútnym tlakom tepelnej vlny, zatiaľ čo dlhodobé odpovede môžu byť spôsobené chronickými stresormi.
- Vplyv klimatických zmien a tepelného stresu
V ostatných rokoch narastá záujem, ale aj obavy o životné podmienky zvierat. Podmienky prostredia, v ktorých zvieratá žijú, najviac determinuje teplota.
Negatívny vplyv tepla na úžitkovosť kráv sa v posledných desaťročiach zhoršuje na celom svete. Je to dôsledok globálneho otepľovania a rastu produkčného potenciálu kráv. Významné straty v produkcii mlieka v poslednom čase hlásia z krajín mierneho pásma, napríklad zo strednej a východnej Európy, čo je realita, ktorá v minulosti neexistovala.
Kravy sú „stresované teplom“, ak teplota vzduchu prekročí 25°C. Ak je vlhkosť vyššia než 50 % a nočné teploty sú tiež vysoké, čo je bežné v tropickom a subtropickom pásme. Kravy sú stresované teplom aj pri nižších teplotách. Vlny horúčav môžu spôsobiť väčšie ekonomické straty pri kravách v miernych pásmach, keďže nie sú aklimatizované, ako pri kravách aklimatizovaných na horúce podnebie, aké je napr. v trópoch alebo subtrópoch.
Tepelný stres má za následok zníženie aktivity a spotreby krmiva a zvyšuje spotrebu vody. Tepelný stres negatívne ovplyvňuje kravy na všetkých stupňoch laktácie, vrátane obdobia státia na sucho, ale mechanizmus pôsobenia je na každom stupni iný. Na začiatku laktácie redukuje tepelný stres produkciu mlieka predovšetkým kvôli zníženému vrcholu laktácie, spôsobenému redukciou príjmu sušiny. Tepelný stres znižuje produkciu v strede laktácie predovšetkým tým, že ovplyvňuje trvanie laktácie. Tepelný stres ovplyvňuje negatívne aj kravy ku koncu laktácie a v období státia na sucho, predovšetkým tým, že limituje tvorbu rezerv v tele a správny vývoj plodu, vývoj tkaniva mliečnej žľazy a následnú laktáciu.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce produkciu mlieka
Jedným z chovateľských faktorov významne ovplyvňujúcich budúcu produkciu mlieka sú podmienky chovu zasušených dojníc a jalovíc v poslednom mesiaci gravidity. Zdá sa to trochu nepredstaviteľné, ale je to vďaka poznatkom vedného odboru epigenetika, ktorá sa zaoberá vplyvmi prostredia na fenotypové prejavy génov zvieraťa.
V novo revidovaných usmerneniach NASEM 2021 pre dojnice sú v porovnaní s usmerneniami NRC pre dojnice stanovené iné požiadavky na kŕmne dávky bielkovín. Lepšie pochopenie úlohy, ktorú metabolizovateľné bielkoviny (MP) zohrávajú pre dojnice v laktácii, stanovilo nové vzťahy medzi bielkovinami v potrave a mliekovou úžitkovosťou.
Bachorové mikróby potrebujú aminokyseliny a peptidy, ale dôležitou živinou pre bachorové mikróby môže byť aj amoniak. Medzi zdroje aminokyselín patria bachorové mikrobiálne bielkoviny, bachorové nedegradované bielkoviny (RUP) a bachorové chránené aminokyseliny. Niektoré aminokyseliny sa považujú za esenciálne, ale väčšina kŕmnych zložiek ich neposkytuje v požadovanom množstve. Mnohé kŕmne zložky pre dojnice majú dostatok jednej, ale nie všetkých aminokyselín. Množstvo dusíka močoviny v mlieku (MUN) svedčí o schopnosti bachorovej mikroflóry premieňať amoniak na mikrobiálne bielkoviny.
Veda o mlieku - Jonathan J. O'Sullivan
Správne nastavená kŕmna dávka podľa fázy laktácie môže ovplyvniť produkciu mlieka, kvalitu mlieka a rovnako podporuje zdravie kráv, znižuje výskyt metabolických ochorení (ketóza, bachorová acidóza) a zlepšuje reprodukciu. Ekonomicky to znamená efektívnejšie využitie krmív, nižšie veterinárne náklady a vyššiu rentabilitu chovu. Kŕmenie dojníc podľa laktačných fáz si vyžaduje dôsledné rozdelenie kráv do skupín, pravidelné hodnotenie telesnej kondície (BCS), sledovanie príjmu sušiny a úžitkovosti. Manažment musí zabezpečiť kvalitné a stabilné krmivá, dôsledné miešanie TMR a dodržiavanie kŕmneho režimu bez výkyvov. Súčasťou je aj kontrola zdravotného stavu, včasná prevencia metabolických porúch a úzka spolupráca s výživovým poradcom a veterinárom. Nemenej dôležité je zabezpečiť dobré ustajňovacie podmienky, dostatok miesta pri kŕmnom stole (žľabe), pravidelné prihŕňanie krmiva, hodnotenie nedožerkov a minimalizácia stresu, ktoré priamo ovplyvňujú príjem krmiva a produkciu mlieka.
Cieľom fázovej výživy dojníc je zostavovať kŕmne dávky podľa aktuálnych záchovných a produkčných potrieb, aby bolo zabezpečené presné dávkovanie a miešanie objemových a jadrových krmív, vedľajších produktov, minerálov a vitamínov do jednotnej zmiešanej kŕmnej dávky (TMR). Pri monitorovaní fázovej výživy je dôležité hodnotiť obsah živín v analyzovaných vzorkách TMR, príjem sušiny (určený ako rozdiel medzi nadávkovaným krmivom a zvyškami na žľabe), laktačnú krivku, koncentráciu tuku a bielkovín v mlieku, ako aj zmeny telesnej kondície počas laktácie a gravidity. Správna bilancia energie, bielkovín, vlákniny, minerálov, vitamínov a vody zabezpečuje efektívnu premenu živín z kŕmnej dávky na mlieko a ich hodnotenie je nevyhnutné pre včasnú identifikáciu možných problémov na farme (Vajda a Maskaľová, 2016). Nedostatok živín v kŕmnej dávke alebo ich nesprávny pomer môže viesť k zníženej dojivosti, metabolickým poruchám a k zhoršeniu celkového zdravotného stavu zvierat.
Kŕmenie dojníc podľa fázy laktácie s nutričnou a metabolickou adaptáciou v peripartálnom období a optimalizáciou výživy v jednotlivých produkčných obdobiach s dôrazom na príjem koncentrovaného krmiva a kvalitu objemových krmív, množstvo a kvalitu bielkovín, sacharidov a tukov v kŕmnej dávke sú nevyhnutné požiadavky správnej funkcie bachora a metabolickej premeny živín pre produkciu mlieka (Martins a kol., 2022).
Pokles hladiny progesterónu a zvyšovanie estrogénu v krvi dojníc v súvislosti s blížiacim sa pôrodom redukuje príjem sušiny u dojníc o 10 - 30 % (Drackley, 2004). Cieľom riadenia výživy v tomto období je podporiť adaptáciu bachorovej fermentácie zvýšením obsahu škrobu v TMR (do 25 %). To sa dosiahne zaradením drobných zrnín (pšenica, jačmeň) alebo silážovaného vlhkého kukuričného zrna, ktorých škrob sa v bachore fermentuje rýchlejšie vďaka zvýšenej produkcii kyseliny propiónovej a maslovej. Tento proces podporuje morfologické zmeny bachora spojené s proliferáciou papíl a zväčšením ich absorpčnej plochy, ako aj funkčné zmeny bachorového epitelu (Penner a kol., 2011; Vajda a Maskaľová, 2016).
Viac sa dočítate v príspevku MVDr. PETRY TIMKOVIČOVEJ LACKOVEJ, PhD. a kol.
tags: #vplyv #energetickeho #jedla #na #mlieko