Slovenský trh s múkou je rôznorodý a ponúka široký výber produktov, vrátane múk zo zahraničia. Tento článok sa zameriava na predaj zahraničných múk na Slovensku, pričom zohľadňuje dôležité aspekty, ako sú kvalita, bezpečnosť potravín a daňové povinnosti. Slovensko, podobne ako celá Európa, čelí dynamickým zmenám na trhu s potravinami, pričom múka a výrobky z nej patria medzi základné komodity ovplyvnené globálnymi ekonomickými faktormi, ako sú inflácia, energetická kríza a geopolitické udalosti. Aktuálna situácia na trhu s múkou je napätá, pričom dovoz múky z Ukrajiny do EÚ narastá.
Dostupnosť a rozmanitosť zahraničných múk na Slovensku
Na Slovensku je možné zakúpiť múky rôzneho pôvodu, vrátane ukrajinskej múky. Kontaktovanie predajcov, ako napríklad spoločností ponúkajúcich ukrajinskú múku, umožňuje získať komerčné ponuky a špecifikácie produktov. Ponuka zahŕňa aj bezgluténové múčne zmesi vhodné pre ľudí s intoleranciou na glutén, ktoré sú určené na prípravu rôznych druhov pečiva a jedál, ako sú piškótové cestá, muffiny, bábovky, palacinky, krehké koláče, záviny, croissanty, parené buchty, knedle, šišky, žemle, rožky, perníky, medovníky, cestoviny, pirohy, halušky, šúľance a lokše. Tieto zmesi často obsahujú vlákninu psyllium, ktorá zlepšuje vlastnosti cesta a má pozitívne účinky na zdravie.
Identifikácia zahraničných múk a ich ekvivalenty
Múky sú rôzne a ich kvalita sa časom mení, objavujú sa aj rôzne nové zahraničné varianty. Pre tých, ktorí hľadajú náhradu za slovenskú múku v zahraničí, je dôležité poznať lokálne označenia. Napríklad, v Spojenom kráľovstve, USA a Austrálii je mnoho múk už s pridanými kypridlami, ale nájdu sa aj podobné slovenským. Najčastejšie sa používa termín "All-purpose Flour", ktorý je ekvivalentom hladkej múky. Vo Švajčiarsku je asi najlepšia náhrada tzv. "Spätzlimehl" alebo "Chnöpflimehl".
Nemecké múky majú číselné označenia, kde nízke číslo znamená svetlá múka a vysoké číslo je tmavá múka. Rakúske číslovanie je podobné, zatiaľ čo vo Švajčiarsku sa číslovanie používa len u pekárov. Skúsenosti slovenských spotrebiteľov žijúcich v zahraničí potvrdzujú tieto ekvivalenty. Napríklad, v Nemecku je klasická "Mehl 405" z obchodov ako Lidl, Aldi či Real vhodná na koláče, torty, chlebík, buchty a iné pečivo. Pre iné druhy, ako je špaldová, pohánková alebo kukuričná múka, sa odporúča navštíviť biopotraviny. Poľská múka typ 450 a 500 je ako hladká, zatiaľ čo typ 550 je polohrubá. Špaldová múka v Nemecku, označená ako "Dinkelmehl 630", je ekvivalentom hladkej špaldovej múky a často sa kombinuje s celozrnnou "Dinkelvollkornmehl" na pečenie chleba.
Understanding Different Flours and When to Use Them- Kitchen Conundrums with Thomas Joseph
Bezpečnosť potravín a výber predajcov
Pri nákupe potravín, vrátane múky, je nevyhnutné dbať na bezpečnosť a kvalitu. Ako sa vyhnúť podvodom pri nákupe potravín? Ak sa rozhodnete kúpiť zariadenie alebo potraviny za nízku cenu, uistite sa, že komunikujete so skutočným predajcom. Zistite čo najviac informácií o majiteľovi zariadenia. Jedným zo spôsobov podvádzania je predstaviť sa ako skutočná spoločnosť. V prípade podozrenia by ste mali informovať príslušné orgány.
Pred rozhodnutím o kúpe si pozorne prečítajte niekoľko predajných ponúk, aby ste poznali priemerné ceny zvoleného zariadenia. Ak je cena ponuky, ktorá sa vám páči, oveľa nižšia ako podobné ponuky, popremýšľajte o tom. Významný cenový rozdiel môže naznačovať skryté chyby alebo pokus predajcu o spáchanie podvodných činov. Nekupujte výrobky, ktorých cena je príliš odlišná od priemernej ceny podobných zariadení. Nedávajte súhlas s pochybnými prísľubmi a predplateným tovarom. Neféroví predajcovia môžu požiadať o určitú čiastku preddavku na "rezerváciu" vášho práva na nákup zariadenia. Týmto spôsobom môžu podvodníci zhromaždiť veľké množstvo peňazí a zmiznúť, a už sa im nedovoláte. Nevyplácajte zálohu bez písomného dokladu, ktorý potvrdzuje proces prevodu peňazí, ak počas komunikácie predávajúci vzbudzuje pochybnosti. Takáto žiadosť by mala byť alarmujúca, s najväčšou pravdepodobnosťou komunikujete s podvodníkom. Buďte opatrní, podvodníci sa môžu zamaskovať ako dobre známe spoločnosti a robiť menšie zmeny názvu. Neposielajte prostriedky, ak máte pochybnosti o názve spoločnosti. Pred uskutočnením prevodu sa uistite, že zadané údaje sú správne a že sa týkajú určenej spoločnosti.
Dôležitosť kontroly kvality podčiarkuje aj prípad z Českej republiky, kde obchodný reťazec Makro upozornil na stiahnutie produktu z predaja. Išlo o hladkú múku privátnej značky Fine Life, v ktorej boli nájdené úlomky skla. Z trhu sťahovali produkt s označením 487150 FL Mouka hladká 10 x 1 kg. Týkalo sa to hladkej pšeničnej múky svetlej s dátumom výroby 12.11.2025 a dátumom spotreby 12.08.2026. Dodávateľom múky bola spoločnosť Mlýny J. K stiahnutiu výrobku z trhu pristúpili z dôvodu podozrenia na výskyt úlomkov skla. Výrobok bol v predajniach Makro dostupný od 13.11.2025 do 12.12.2025.
Vplyv dovozu na slovenský trh s múkou
Slovenskí mlynári hlásia, že majú zabezpečené dostatočné zásoby potravinárskej pšenice a iných obilnín na pokrytie domáceho dopytu po múke až do budúcoročnej žatvy. Generálny sekretár Slovenskej spoločnosti mlynárov (SSM) Milan Lapšanský uviedol, že slovenské mlyny ročne vyprodukujú viac ako 300-tisíc ton pšeničnej a 13-tisíc ton ražnej múky, ktoré sú kľúčovými produktmi. Napriek tomu, že Slovensko je v produkcii múky sebestačné, obchodníci každoročne dovezú približne 81-tisíc ton múky v hodnote presahujúcej 30 miliónov eur.
Situáciu komplikuje narastajúci tlak dovozu múky z Ukrajiny do EÚ. Európska komisia (EK) predpokladá, že v hospodárskom roku 2023/2024 sa Ukrajina stane najväčším importérom pšeničnej múky na európsky trh s podielom presahujúcim 35 percent. Na Slovensku momentálne platí zákaz dovozu pšeničnej múky a pšenice z Ukrajiny až do odvolania. Avšak, ako naznačujú pekári, ukrajinská múka sa môže na Slovensko dostať v podobe zmrazených a následne dopekaných výrobkov zo západnej Európy.
Dovoz múky na Slovensko tradične narastá najmä v predvianočnom období. V ostatných rokoch je zaznamenaný výrazný nárast dovozu ukrajinských potravín, vrátane múky. Slovenskí mlynári upozorňujú na rastúce importy múky, pričom rok 2023 zaznamenal medziročný nárast takmer o 12,5 tisíca ton, a v nasledujúcom roku to bolo takmer 15-tisíc ton múky. Problémom je, že aj keď Slovensko vyváža pšenicu vo veľkom objeme (okolo milióna ton ročne), dovozy múky stúpajú.
Mlynári sa zameriavajú predovšetkým na spracovanie slovenskej pšenice, no čelia tlaku zo strany dovozov, najmä z Česka, Maďarska a Poľska. Importovaná múka sa často objavuje pod privátnymi značkami obchodných reťazcov, čo sťažuje identifikáciu jej pôvodu pre spotrebiteľa. Obchodné reťazce však tvrdia, že konzistentne preferujú slovenských producentov múky, čo sa prejavuje aj zaraďovaním slovenskej múky pod ich privátne značky. Argumentujú, že rastúca cenová citlivosť slovenských spotrebiteľov vedie k preferencii lacnejších produktov, vrátane dopekaného pečiva, ktoré môže byť cenovo výhodnejšie. Napriek tomu, že slovenské mlyny majú dostatočné kapacity, niektoré obchodné reťazce zintenzívnili dovoz múky z cudziny. Negatívne vnímame čoraz väčší dovoz múky a pekárensko-cestovinárskych a cukrárenských produktov zo zahraničia, v čom vynikajú najmä zahraničné obchodné reťazce.
Porovnanie slovenskej produkcie a dovozu múky
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Ročná produkcia pšeničnej múky na Slovensku | >300 000 ton |
| Ročná produkcia ražnej múky na Slovensku | 13 000 ton |
| Ročný dovoz múky obchodníkmi na Slovensko | ~81 000 ton |
| Nárast dovozu múky v roku 2023 (medziročne) | ~12 500 ton |
| Nárast dovozu múky v nasledujúcom roku (medziročne) | ~15 000 ton |
| Podiel Ukrajiny na dovoze pšeničnej múky do EÚ (2023/2024) | >35 % |
Daňové aspekty predaja múky
Pri predaji múky je dôležité správne uplatňovať daň z pridanej hodnoty (DPH). V Slovenskej republike platia rôzne sadzby DPH v závislosti od druhu tovaru. Napríklad, niektoré tovary ako pečivo a med spadajú pod zníženú sadzbu DPH 5 %, zatiaľ čo iné tovary a služby majú štandardnú sadzbu. Určenie miesta dodania je kľúčové pre správne uplatnenie DPH, aby bolo zrejmé, daň ktorého štátu sa uplatní, predovšetkým pri medzinárodných obchodných transakciách s múkou a výrobkami z nej.
Nové trendy a spotrebiteľské správanie
V súvislosti s potravinárskym priemyslom sa objavila aj kontroverzná téma schválenia prášku z lariev múčiara obyčajného ako novej potraviny v Európskej únii. Slovenské mlyny, združené v SSM, sa pridali k iniciatíve slovenských pekárov, cukrárov a cestovinárov a odmietajú akékoľvek pridávanie hmyzu do svojich výrobkov. Zdôrazňujú tisícročnú tradíciu pestovania a spracovania obilia na Slovensku a odmietajú, aby slovenské deti poznali len múku s prísadou červov. Európska únia povolila použitie prášku z lariev ako prísady do múky a pekárenských výrobkov až do úrovne 20 percent hmotnosti výrobku, pričom podmienkou je ožiarenie UV žiarením. Napriek tomu, že nové potraviny musia prejsť prísnym hodnotením bezpečnosti, EFSA upozornila na potenciálne alergické reakcie u ľudí alergických na kôrovce a roztoče.
Ceny potravín na Slovensku, rovnako ako v celej Európe, zaznamenali v posledných rokoch výrazný nárast. Štatistický úrad SR uvádza, že ceny slovenských potravín vzrástli od invázie Ruska na Ukrajinu o 19 percent. Cena chleba sa zvýšila z februárových 1,70 eura na 2 eurá, a kilogram múky zdražel z priemerných 61 centov na 90 centov. Vysoká váha výdavkov na nevyhnutné položky, ako sú potraviny a bývanie, v spotrebnom koši slovenských domácností znamená, že rast cien potravín a energií pocítia výraznejšie než priemerný Európan. Slováci míňajú na bývanie 31 % svojho rozpočtu, zatiaľ čo priemerný Európan 25 %, a na potraviny dávajú 18 %.
V reakcii na zdražovanie až polovica Slovákov kupuje len najlacnejšie jedlo a šetrí na úkor kvality stravy. Napriek tomu spotrebitelia uprednostňujú kvalitu a pôvod zo Slovenska ako kľúčové faktory pri nákupe potravín. Európska únia je druhým najväčším konzumentom pšenice na svete, pričom priemerná ročná spotreba na obyvateľa dosahuje až 250 kg. Najväčšími spotrebiteľmi múky v Európe sú Nemecko, Taliansko a Francúzsko. Napriek rastúcemu trendu konzumácie pšenice a pšeničných výrobkov na Slovensku klesá dopyt po tradičnom chlebe a bielych rožkoch. Na Slovensku celoročná spotreba múky na obyvateľa dosahuje okolo 64 kg pšeničnej múky, 2,5 kg ražnej múky a menšie množstvá krúp a kukuričnej krupice. V rámci EÚ sa ročne spotrebuje viac ako 40 miliárd ton múky.
Spotrebitelia sa čoraz viac zaujímajú o špeciálne potraviny, ako sú bezlepkové či bezlaktózové produkty. Rastie aj popularita mrazených potravín a polotovarov, pričom tieto produkty si počas zmrazovania takmer nestrácajú vitamíny. Z celkových výdavkov na bezlepkové potraviny smerovala štvrtina na nákupy v akciových ponukách. Produkty bez cukru sa stali bežnou súčasťou ponuky v obchodoch, pričom ich kupujúci nájdu v nákupnom košíku priemerne raz za dva týždne. Napriek tomu, že Slovensko má dostatok poľnohospodárskej pôdy, jeho potravinová bezpečnosť a dostupnosť sú na nižšej úrovni v porovnaní s inými európskymi krajinami. Rebríčky hodnotia Slovensko ako druhé najhoršie v EÚ, najmä v ukazovateľoch fyzickej dostupnosti a stability ponuky potravín. Kľúčovou výzvou pre Slovensko je zabezpečiť plné pokrytie domáceho dopytu po múke a nezávislosť od dovozu.
Charakteristika múky a prístup výrobcov
Obilie - vo forme múky - je jedným z najdôležitejších zdrojov uhľohydrátov v našej výžive. Okrem toho nám múka poskytuje dôležité minerály a je dôležitým zdrojom bielkovín. Je dôležité vedieť, aká živá múka je a môže byť. V závislosti od roku zberu, počasia, pôdnych podmienok, počtu hodín slnečného svitu a mnohých ďalších prírodných vplyvov nám múka ako surovina poskytuje rôzny základ pre našu prácu. Majstri pekári vedia, ako zaobchádzať s múkou, a zohľadňujú individuálne vlastnosti tejto cennej ingrediencie, ktoré ovplyvňujú napríklad jej schopnosť absorbovať vodu alebo hnetenie. Sila, ktorá sa skrýva v zrnách, je niečo výnimočné!
Pre mnohých výrobcov sú prírodný pôvod a regionálnosť dva základné faktory pri výbere prísad do pečiva. Napríklad spoločnosť Ölz Meisterbäcker, aby čo najviac skrátila prepravné vzdialenosti, nakupuje múku najvyššej kvality z mlynov najmä v oblasti Bodamského jazera alebo v južnom Nemecku. Ich partnerské spoločnosti sa opierajú o dlhoročné skúsenosti a tradíciu v oblasti cenného mlynárstva. Kvalita dostupnej múky je mimoriadne vysoká a spĺňa najprísnejšie kritériá kvality, ktoré sa pravidelne kontrolujú aj interne v ich spoločnosti.
Táto prax vychádza z požiadavky na označenie pôvodu „primárnej zložky“, ktorá platí od apríla 2020. Ide o zložku, ktorá tvorí viac ako 50 % potraviny, v tomto prípade múku. Ak má táto zložka iný pôvod ako pekárenské výrobky vyrobené napríklad v Rakúsku, vyžaduje sa označenie „Múka z EÚ“ alebo „Múka z EÚ a z krajín mimo EÚ“ (Švajčiarsko). Tieto informácie zahŕňajú okrem umiestnenia mlyna aj pôvod obilia.
Hladká, hrubá, ražná múka, špaldová múka, pšeničná múka, celozrnná alebo biela múka... nadšenci pečenia a varenia sa stretávajú s mnohými rôznymi termínmi. Vzhľadom na množstvo názvov a špeciálnych odrôd je ťažké zachovať si prehľad. Poukazuje to na vysokú rozmanitosť obilnín a tiež na náročné mlynárske remeslo, za ktorým sa skrýva veľa práce. V Rakúsku rozlišujeme rôzne druhy múky podľa druhu obilnín. Tie v podstate odrážajú obsah minerálov a svetlosť. Celozrnná múka obsahuje nutrične hodnotné klíčky. Čím vyššie označenie typu, tým tmavšia je múka a tým viac minerálov a vlákniny obsahuje. Typ múky nemá nič spoločné s hladkosťou alebo hrubosťou; každá múka môže byť hladká alebo hrubá, čo označuje stupeň jej jemnosti. Výrobcovia sa zaväzujú šetriť zdroje a správať sa ohľaduplne k životnému prostrediu.
tags: #vyrobcovia #muky #v #zahranici