Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že „už je to vlastne jedno“. A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako „nevhodné“, „nepotrebné“, „vyčerpávajúce“ či „zbytočné“.
Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Mnohí si prečítajú číslo „6 mesiacov“ a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o „začiatok“ dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina.
Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od „dávky“. Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac „dávok“ dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa. Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula dôležitosť dojčenia pre celkové zdravie a dlhodobý vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa v dokumente: Long-term Effects of Breastfeeding: A Systematic Review, 2013.
Prečo je dlhodobé dojčenie dôležité?
Dojčenie sprevádza matku a dieťatko ďalej prvým jedlom, rastom všetkých zúbkov, prvými chorobami, prvými slovíčkami a vetami, obdobím objavovania chodenia, obdobím frustrácie či možno vzdoru až k úplnej samostatnosti - a pomáha im všetko ľahšie zvládať. Materské mlieko je v akomkoľvek veku dieťaťa jedinečné a nenahraditeľné. Obsahuje stovky látok, ktoré kravské mlieko a umelá výživa nikdy obsahovať nebude, a to, aj keď je dieťa dojčené dlhú dobu, čo znamená niekoľko rokov, nie mesiacov.
Výživová hodnota materského mlieka po prvom roku
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory, ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok.
Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast. Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, „má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa.“ Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak sa jeho kvalita ešte zvyšuje.
V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase, a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka (Kathleen Buckley: Long-Term Breastfeeding: Nourishment or Nurturance?, 2001).
Ochrana pred infekciami a ochoreniami
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku, ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne. Podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým. Dojčenie je dôležité pre imunitu a imunitný systém dieťaťa počas celej doby trvania dojčenia.
V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti.
- Oligosacharidy (HMO): Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií.
- Jedinečné proteíny: Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať.
- Kmeňové bunky: Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu.
- Ochrana pred obezitou: Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity.
- Ochrana proti zápalu stredného ucha: Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha.
- Ochrana pred ochoreniami dýchacích ciest: V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať.
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. Deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené."
Výhody dojčenia
Dojčenie a kognitívny vývoj
Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ či vyššie dosiahnuté vzdelanie.
Poznatky z neurológie poukazujú na dojčenie ako na nevyhnutný predpoklad správneho vývinu mozgu. Dojčenie je teda ďaleko viac než len prijímanie potravy. Jeho primárnou úlohou je vytváranie mozgových spojení.
Dojčenie a zdravie matky
Dojčenie je zdravé aj pre matku. Dlhodobé dojčenie odďaľuje u niektorých žien návrat plodnosti a potláča ovuláciu, znižuje riziko rakoviny prsníka (významná súvislosť medzi dĺžkou dojčenia a zníženým rizikom rakoviny prsníka), znižuje riziko rakoviny vaječníkov, znižuje riziko rakoviny maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje riziko reumatickej artritídy a znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia. Dojčiace matky spravidla ľahšie po pôrode schudnú.
Podpora dojčenia a prekonávanie prekážok
Nigel Rollins, jeden z vedcov, ktorí na štúdii o význame dojčenia pre Lancet pracovali, na tlačovej konferencii v januári 2016 povedal: „Neustále narastá množstvo dôkazov, že ženy, ktoré chcú dojčiť, nemajú podporu, ktorú často potrebujú. Toto sme si uvedomili i vďaka nášmu výskumnému projektu. Ženy často nemajú prístup k presným informáciám a podpore z dôvodu nedostatkov v poznatkoch a zručnostiach zdravotníkov. Tradície v rodinách, v okolí či v spoločnosti nemajú vždy pozitívny postoj k dojčeniu. ... Investície do podpory dojčenia sú len okrajové a zďaleka nepostačujúce.“
„Rozhodnutie dojčiť alebo dojčenie samotné by počas celej doby, kým trvá, nemalo byť podkopávané komerčnými reklamami na náhrady materského mlieka alebo iné produkty, ktoré sa používajú na kŕmenie umelým mliekom (fľašky, cumlíky).“ (Materiál EU, 9. 4.)
Mýty o dojčení po prvom roku
Výrobcovia umelého mlieka často spájajú so zavedením UM všetky predstavy, ktoré vyčerpaných rodičov podporia v rozhodnutí začať dieťaťu dávať umelé mlieko:
- Materské mlieko už po 1. roku, 2. roku dieťaťu nič nedáva.
- Dieťa bude po odstavení lepšie spať, prestane sa budiť, bude zaspávať samo.
- Dojčenie je už len psychologické, dieťa len „dudluje“, materské mlieko už v skutočnosti nepotrebuje.
- Matka si už svoju povinnosť voči dieťaťu splnila, dieťa je potom možné ponechať aj v starostlivosti iných ľudí, lebo je „nezávislé“.
Tieto tvrdenia sú v rozpore s vedeckými poznatkami. Materské mlieko je pre dieťa potrebné a výživné počas celej doby dojčenia, dokonca určité vitamíny a imunitné faktory sú koncentrovanejšie. Mnohé námietky proti dojčeniu vyplývajú práve z nepochopenia dojčenia starších detí a jeho nedostatočnej dĺžky a z predstavy, že do 6., 12., 24. mesiacov dojčenie už vyčerpalo svoje "výhody".
Samoodstavenie dieťaťa
Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch.
Samoodstavenie dieťaťa je ideálnym spôsobom ukončenia dojčenia. To znamená, že dieťatko si určí postupné ukončenie, alebo sa rozhodne mamička a začne s postupným nahradzovaním dojčenia kvalitnou a výživnou náhradou. Prirodzené odstavovanie sa spravidla deje tak, že dieťatko prestane vyžadovať dojčenie cez deň, postupne potom ďalšie, ktoré nie sú tak dôležité a na záver sa lúči s dojčením, ktoré bolo pre dieťa vždy najdôležitejšie, väčšinou ranné po prebudení alebo uspávacie.
Mnohé úžasné aspekty dojčenia ako rozvoj imunity, chorobnosť, schopnosť dojčenia pomôcť dieťaťu prekonávať záťažové situácie sa výrazne prejavia až pri dojčení staršieho dieťaťa. Dojčenie uspokojuje mnohé a rozmanité potreby detí (ktoré sa vôbec netýkajú mlieka ako takého) a že tieto potreby prirodzene odznejú, keď budú naplnené. Odstavenie je proces, ktorý nastane sám od seba a prirodzene, rovnako ako sa dieťa naučí chodiť; rodičovi stačí, aby bol pri tomto procese pomocníkom, ktorý citlivo vníma potreby dieťaťa.
Napriek tomu, že niektoré deti začnú spať po celú noc, vo väčšine prípadov je nočné dojčenie (a dojčenie na zaspatie) posledným dojčením, ktoré postupne ustúpi. Prechod z dojčenia k odstaveniu môže mať rôzne podoby a častá frekvencia dojčenia aj po druhom roku života neznamená, že dojčenie sa nikdy neskončí a že s tým treba niečo robiť.
Zaspávanie pri dojčení nie je zlozvyk, je to najjednoduchší spôsob, ako dieťa uspať pred tým, než sa jeho spánkové cykly vyvinú tak, že prechod medzi bdelosťou a spánkom bude ďaleko rýchlejší. Práve schopnosť rýchleho prechodu medzi bdelosťou a spánkom (schopnosť, ku ktorej dieťa prirodzene dospeje) je potrebná na to, aby dieťa začalo uprednostňovať iný spôsob zaspávania. Zaspávanie pri dojčení a nočné budenie nevedie k poruchám spánku - táto predstava je najčastejším dôvodom otázok, ktoré matky kladú, a prečo chcú dieťa odstaviť.
Tvorba a skladovanie materského mlieka
Zloženie a kvalita materského mlieka
Materské mlieko je ľahko stráviteľné, strávi sa až 4 x rýchlejšie a ľahšie (za 1,5-2 hod) ako umelé mlieko. Zloženie materského mlieka a jeho množstvo závisí od výživy mamičky, od jej fyzickej a psychickej pohody. Optimálna výživa pre bábätko do šiesteho mesiaca je mlieko vlastnej mamičky. Materské mlieko svojim zložením najlepšie kryje potreby vlastného dieťaťa. Materské mlieko sa mení podľa potrieb dieťatka a to nielen v priebehu dňa, ale aj tým ako bábätko starne a rastie.
V prvom rade treba zdôrazniť vysokú výživnú a ochrannú hodnotu prvého mlieka - mledziva (kolostrum), ktoré sa tvorí do piateho dňa po pôrode. Je žltšie ako mliečko, ktoré sa bude tvoriť neskôr. Mledzivo má laxatívne účinky (podporuje vyprázdnenie čreva) - odstraňuje smolku - prvú tmavú stolicu bábätka. Dojčené deti sú menej žlté, priebeh novorodeneckej žltačky je ľahší. Po prvom mliečku - mledzive sa začína vytvárať tzv. „zrelé“ mlieko, ktoré je inej farby, bielej - až do modrasta.
Mliečna žľaza je zázračný orgán - mlieko, ktoré produkuje, je prispôsobené požiadavkám dieťaťa. Keď dieťatko začína piť, uvoľňuje sa predné mliečko, ktoré je viac vodnaté a uhasí dieťatku smäd. Zadné mliečko, ktoré tečie neskôr (po 3 - 5 minútach) je bohatšie na tuky a slúži na to, aby sa bábätko najedlo, nasýtilo. Keď je dieťatko hladné, pije dovtedy, kým sa nedostane k zadnému mlieku. Ak je iba smädné, uspokojí sa s predným mliekom, obsahujúcim viac vody. Pri správnej technike dojčenia teda Vaše bábätko nepotrebuje žiadnu inú tekutinu do 6 mesiacov.
Materské mlieko nikdy nie je „riedke“, „slabé“. Belavo priesvitný vzhľad je pre materské mlieko charakteristický a je známkou vysokej kvality tohto mlieka. Aj pri určitých výkyvoch v zastúpení tukov sa u nás nevyskytuje „slabé“ mlieko - každé materské mlieko je dobré.
Stimulácia tvorby mlieka
Počas dojčenia sa u matky uvoľňujú hormóny, ktoré vyvolávajú tvorbu a vylučovanie mlieka. Čím skôr sa dieťa priloží k prsníku, tým skôr sa mlieko tvorí. Prvým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je stimulácia bradavky priamo ústočkami dieťaťa. Prvý najintenzívnejší podnet na tvorbu mlieka vzniká do 30 až 60 minút po pôrode, vtedy je najideálnejšie dieťa priložiť k prsníku. Vôbec pritom nezáleží, či už matka má alebo nemá mlieko. Druhým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je časté dojčenie, aj v noci.
Mliečko sa tvorí podľa potrieb dieťatka, podľa toho ako často sa dieťa dožaduje dojčenia a koľko mliečka z prsníka vypije sa vytvára na čas kŕmenia ďalšie množstvo mliečka. Keď dieťa pije správne, mlieka sa tvorí stále viac. Dôležité je preto prikladať dieťatko na prsník vždy keď sa dožaduje. Matkina schopnosť tvoriť mlieko sa nikdy odrazu nestratí. Ak mlieko neodteká aj pri správnom prisatí, znamená to, že reflex odtoku mlieka je dočasne zastavený. Ak dieťa pokračuje v pití aj keď sa prsník zdá byť prázdny, tvorba a tok mlieka sa obnovia. Tvorba mlieka závisí aj od dedičných hormonálnych predpokladov, ale hlavne od vyprázdňovania prsníkov. Ak sa prsník nevyprázdňuje dostatočne (napríklad ak v noci dáte dieťaťu radšej fľašu), tvorba mlieka sa znižuje až zastavuje. V zásade sa mlieko tvorí dovtedy, dokedy sa prsník vyprázdňuje.
K zvýšeniu tvorby materského mlieka prispieva:
- Pravidelné jedlo a pitný režim.
- Dojčiace čaje a bylinné výživové doplnky (napr. senovka grécka, BEBACARE Mama Lacto+, Alfa alfa).
- Časté odsávanie materského mlieka, najmä v noci medzi 24:00 a 03:00, kedy je hladina prolaktínu najvyššia.
- Kľud a dôvera v samú seba.
Skladovanie odsatého materského mlieka
Odsaté mlieko si zachová väčšinu svojich prospešných živín, takže pokiaľ musíte niektoré dojčenia vynechať, je to pre vaše dieťa oveľa lepšia výživa, ako akýkoľvek typ náhradnej dojčenskej mliečnej stravy. Čerstvé odstriekané mlieko je lepšie ako chladené a chladené je lepšie ako mrazené.
Pokiaľ ste materské mlieko odstriekali čistým a bezpečným spôsobom, môžete ho skladovať pri izbovej teplote, v chladničke alebo mrazničke, podľa toho, ako skoro ho chcete použiť.
| Miesto skladovania | Čas použiteľnosti | Poznámky |
|---|---|---|
| Izbová teplota (do 25 °C) | 4 hodiny | Ideálne čerstvé mlieko |
| Chladnička (do 4 °C) | 4 dni | Uchovávajte v zadnej časti, nad zeleninou |
| Mraznička (-18 °C a menej) | 6 mesiacov (optimálne), až 12 mesiacov (ak je potrebné) | Skladujte v malých porciách, v zadnej časti |
Skladované materské mlieko má tendenciu sa deliť na vrstvy, pričom tuk stúpa hore. Pred kŕmením dieťaťa jemne fľaškou zakrúžte, aby sa vrstvy premiešali. Keď dieťa pije odstriekané mlieko z hrnčeka alebo fľašky, môžu baktérie z jeho úst skončiť v mlieku. Z toho dôvodu sa odporúča vždy zvyšky mlieka vyliať, čiastočne vypitú dávku mlieka vylejte do jednej až dvoch hodín od zahájenia kŕmenia.
Uchovávajte mlieko v čistých fľašiach na materské mlieko alebo vo vreckách vyrobených z materiálov bez BPA. Do rovnakého obalu (fľaše) je možné pridávať malé množstvo mlieka za predpokladu, že je mlieko, ktoré chcete pridať, vopred ochladené v chladničke. Odstriekané mlieko môžete pridať k už zmrazenému materskému mlieku za predpokladu, že je mlieko, ktoré chcete pridať, vopred ochladené v chladničke. Pre jednoduchšie rozmrazenie a minimálne plytvanie uchovávajte mlieko v malých porciách (menej než 60 ml).
Materské mlieko môžete rozmrazovať v chladničke, obvykle to trvá asi 12 hodín. Ďalšou možnosťou je podržať fľašu alebo vrecko so zmrazeným mliekom pod teplou tečúcou vodou (maximálne 37 °C). Nerozmrazujte ani nezohrievajte zmrazené materské mlieko v mikrovlnnej rúre alebo vo vriacej vode. Zdravé, v termíne narodené deti môžu piť materské mlieko, ktoré má izbovú teplotu alebo je zohriate na telesnú teplotu. Ak chcete mlieko ohriať, vložte fľašku alebo vrecko na pár minút do nádobky s vlažnou vodou, aby dosiahlo telesnú teplotu (37 °C). Prípadne použite ohrievač fliaš.
tags: #za #ako #dlho #z #materskeho #mlieka