Kel patrí medzi najodolnejšie a najvýživnejšie druhy zeleniny, ktoré si môžete ľahko vypestovať vo svojej záhrade. Jeho pestovanie je jednoduché, zvládne aj nízke teploty a je ideálny na zimné obdobie. Vďaka jeho všestrannému využitiu v kuchyni je obľúbenou surovinou nielen medzi zástancami zdravého stravovania.
Prečo zaradiť kel do svojho jedálnička?
Často ho podceňujeme, odborníci však radia, aby sme ho konzumovali pravidelnejšie. Obsahuje totiž látky, ktoré neprospievajú iba telu, ale aj našej psychickej pohode. Ružičkový kel je skutočná výživová bomba. Obsahuje veľké množstvo vitamínu C, ktorý podporuje imunitu, a vitamínu K, dôležitého pre zdravé kosti. Je bohatý na vlákninu, čo prospieva tráveniu, a obsahuje antioxidanty, ktoré chránia bunky pred voľnými radikálmi. Už 100 g ružičkového kelu obsahuje dennú dávku vitamínu C. Môžeme ho použiť ako prílohu, do polievky, šalátu alebo ako hlavné jedlo. Obsahuje vitamíny B, C, draslík, kyselinu listovú a železo. Vitamín B1 (tiamín) účinne pôsobí proti stresu a depresii. Je bohatým zdrojom vlákniny, ktorá priaznivo vplýva na trávenie, funguje ako prevencia proti zápche a rakovine hrubého čreva. Tiež znižuje cholesterol, detoxikuje, posilňuje imunitu a nervy, pomáha zdolať únavu a zlepšuje sústredenie. Navyše je nedoceniteľným zdrojom vlákniny, napomáha správnemu vylučovaniu vody z tela, preto je vhodný na detoxikačné kúry. Pomáha udržiavať mentálnu sviežosť a zvyšuje odolnosť voči stresu.
Nutričné hodnoty ružičkového kelu (na 100g):
- Energia: cca 43 kcal
- Vitamín C: cca 85 mg (viac ako denná odporúčaná dávka)
- Vitamín K: cca 177 mcg
- Vláknina: cca 3.8 g
Odrody kelu odolné voči mrazu
S príchodom chladného počasia sa dostáva kel ružičkový, kučeravý aj hlávkový do najlepšej formy. Tradičné odrody aj dekoratívne novinky ponúkajú nekonečné variácie.
Kel hlávkový
Kel hlávkový je najbližší príbuzný kapuste hlávkovej. V porovnaní s ňou má však hneď niekoľko výhod. Hoci je pravda, že sa nedá použiť na kvasenie, je pestovateľsky menej náročný a oveľa viac mrazuvzdorný. Čo sa týka tvaru, jeho variabilita je pomerne malá, keďže hlávky môžu byť guľaté alebo mierne zašpicatené. Listy majú rôzne odtiene zelenej, žltozelenej až sivozelenej s typickým voskovým povlakom. Aj kel, podobne ako kapustu hlávkovú, môžete skladovať. Vhodné odrody vydržia v dobrej pivnici až do mája. Hlávky kelu sú pevné a tvoria ich bublinovité listy, ktoré môžu byť guľaté alebo mierne špicaté. Farba listov sa pohybuje od žltozelených po sivozelené a majú výrazný voskový povlak. Aj keď tento kel nie je najpestrejší, čo sa týka tvaru a veľkosti, vyniká odolnosťou proti chladu.
Kel kučeravý
Kel kučeravý sa už v staršej literatúre označoval ako kučeravá zimná kapusta, práve pre svoju skutočne vysokú mrazuvzdornosť. Spolu s kelom ružičkovým mu tak právom patrí prvá priečka v rebríčku hlúbovinových otužilcov. Okrem nenáročnosti a jednoduchého pestovania je jeho výhodou i postupný zber listov podľa aktuálnej potreby. I keď kel pri silnejšom a dlhšie trvajúcom mraze namrzne, listy môžete aj naďalej využívať. So zberom však chvíľu počkajte, kým mráz pominie a rastlina namrznutie takzvane vydýcha. Kel kučeravý môžete spracovávať podobne ako kapustu. Nutrične najcennejšie sú mladé, ešte mäkké listy. Hoci sa ako zelenina najčastejšie pestujú tmavo- alebo svetlozelené odrody, dostupné sú i modročervené, červenohnedé a pestrolisté formy. Znáša mrazy až -15 °C a pokiaľ ho skôr neskonzumujete, často vydrží na záhonoch až do jari. Listy zberáme zospodu rastliny a využijeme ich, i keď sú namrznuté. Odrodou vhodnou pre zimné prezimovanie je napr. ΄Winterbor F1΄, ktorá dobre odoláva mrazom.
Ružičkový kel
Ružičkový kel je najmladším druhom hlúbovej zeleniny. Podľa prvých písomných zmienok z konca 16. storočia sa o ňom píše ako o „vzácnom, ale nepotrebnom druhu kelu s mnohými malými ružičkami“. V súčasnosti sa najviac pestuje v západnej Európe a USA. Ružičkový kel, je obľúbená pre jemné ružičky, ktoré získajú ešte lepšiu chuť po miernom premrznutí. Keďže znesú mráz až -17 °C, aj ony môžu zostať na hriadke veľmi dlho bez toho, aby sa znehodnotili. Na prezimovanie v naozaj chladných oblastiach si však vyberajte radšej neskoré a nízke odrody. Kvalitné ružičky by mali mať v priemere 2,5 cm. Na jednom hlúbe sa ich pri dobrých pestovateľských podmienkach môže vytvoriť 20 až 55. Ružičkový kel je malá hlávka kapusty, ktorá sa vyvíja v pazuchách listov vyrastajúcich okolo hlavnej stonky. Pre zimné pestovanie je vhodná odroda ΄Groninger΄, ktorá dobre znáša i silnejšie mrazy. Prihlásiť sa 1. 2. 3. Už 200 rokov je ružičkový kel tradičným britským jedlom na Vianoce.
Pestovanie kelu: Odolnosť a nenáročnosť
Čerstvú zeleninu môžete mať v záhone po celé obdobie, bez ťažkostí totiž odolá mrazom a môžete ju zberať, kedykoľvek sa vám zachce. Existujú odrody, ktoré môžete pestovať aj v zime. Napríklad ‘Arkta’ zvládne mráz až do -15 °C, a ak ju necháte prezimovať v pôde, môžete ju zberať ešte na jar. Na zimu je však vhodné mladé rastliny prihrnúť pôdou, aby ich nepoškodil ťažký sneh.
Pestovanie ružičkového kelu
Pestujeme ho v prvej trati a vyžaduje dostatok živín a výdatnú zálievku, obzvlášť koncom leta. Neskoré odrody vysievame na dobre pripravené záhony koncom apríla alebo začiatkom mája v štipkách do sponu 50 x 60 centimetrov. Predpestované sadenice vysádzame od polovice júna. Kel zberáme podľa potreby. Sadenice umiestnite do oblastí, kde pred rokom rástli zemiaky, cibuľa, mrkva, uhorky, strukoviny alebo obilniny. Hoci sa vraví, že začiatkom septembra je dobré rastlinám zaštipnúť - zlomiť - rastový vrchol, aby sa podporila tvorba ružičiek, mnohé moderné hybridné odrody tento úkon už nevyžadujú. Aj bez neho budú po celej dĺžke hlúba vyrastať pevné a pravidelné malé hlávky.
Mrazená zelenina: Mýty a fakty
Niekedy nám je povedané, aby sme mrazenú a sterilizovanú zeleninu nekupovali, pretože je to podradný tovar, ktorý v sebe nemá ani štipku živín. Je to ale skutočne tak? O mrazenej a sterilizovanej zelenine koluje veľa fám. V prvej rade vraj neobsahuje žiadne živiny - mráz pri zmrazení a vysoká teplota pri sterilizovaní ich všetky kompletne zničí. V mrazáku a konzervách je spravidla len stará a prešlá zelenina. Zelenina konzervovaná v plechovke je nielen stará, ale aj plná toxických látok, ktoré sa do nej dostávajú zo stien nádoby. Pojďme si to teda uviesť na pravú mieru.
Rozdiel medzi čerstvou, mrazenou a konzervovanou zeleninou
Na začiatok by sme si mali ujasniť jednu vec. Čo si predstavíme pod čerstvou zeleninou? Je to zelenina, ktorú sme si práve priniesli zo záhradky a putuje hneď na tanier, alebo tá zo supermarketu, ktorá nám už tri dni stojí v chladničke? Je v tom totiž rozdiel. Zelenina zo supermarketu môže mať rovnaké množstvo živín ako zelenina z našej záhradky alebo zo záhradky miestneho farmára. Hlavný rozdiel medzi nimi je v dobe zberu. Farmár, ktorý ráno natrhá paradajky a popoludní ich predáva, ich zbiera (rovnako ako babička na svojej záhradke) za plnej zrelosti. Paradajky, ktoré kúpime v supermarkete, boli pravdepodobne trhané so zeleným nádychom a dozreli v čase, keď boli skladované a putovali do obchodu. Zelenina má však schopnosť vytvárať živiny aj po zbere, preto môžu mať paradajky rovnaký obsah vitamínov a minerálnych látok. Obsah môže byť aj vyšší, všeobecne však záleží na pôde, počasí, sezóne, typu poľnohospodárstva, skladovaní a tak ďalej.
Problémom je doba, ktorú zelenina strávi čakaním na zjedenie
Háčikom je doba, ktorú zelenina strávi čakaním na zjedenie, keď už je vo svojej plnej kráse a zrelosti. U zeleniny zo supermarketu môže byť problémom práve skladovanie, preprava, opätovné skladovanie, trpezlivé čakanie na poličkách obchodu na svojho záchrancu a potom ešte trpezlivejšie čakanie doma v chladničke. Za takú dobu zelenina už dávno dozrela a má veľa času na to, aby začala strácať živiny. S predlžujúcou sa dobou skladovania sa znižuje obsah niektorých vitamínov. Štúdia porovnávala obsah vitamínu C, beta‑karoténu a kyseliny listovej v zelenine, ktorá bola krátko po zbere, a v zelenine, ktorá stála 5 dní v chladničke. Skladovaná zelenina mala všetkých živín menej v porovnaní s úplne čerstvou zeleninou. Napríklad obsah vitamínu C v skladovaných zelených fazuľkách bol o 13 % menší ako v čerstvých. Je ale potrebné povedať, že uhorka alebo mrkva, ktoré máte už nejakú dobu doma, určite nie sú zlé. Stále sú skvelým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Myslite ale na to, že čím menej času ich skladujete, tým lepšie. Dostanete do seba viac živín a tiež sa nestane, že budete musieť vyhadzovať plesnivú zeleninu. Preto tiež nezabúdajte na kontrolu priehradky v chladničke!
Mrazená a sterilizovaná zelenina je zbieraná a spracovaná za plnej zrelosti
Zelenina, ktorá sa však problému menom skladovanie za čerstva vyhýba, je práve tá mrazená a sterilizovaná. Obe sú zozbierané za plnej zrelosti a chvíľu potom spracované. Nemajú tak šancu na výraznú stratu živín.
Čo musí podstúpiť zelenina, než sa dostane na pulty mrazákov?
- Zelenina je zozbieraná vo svojej plnej sile, keď je dozretá a obsahuje veľa živín.
- Po očistení, lúpaní a krájaní na malé kúsky sa na 1-3 minúty vloží do vody s teplotou 85-90 °C alebo do pary. Tento krok, ktorému sa hovorí blanšírovanie, zabezpečí, že si zelenina zachová svoju farbu, chuť a vôňu a zároveň sa zbaví enzýmov a mikroorganizmov, ktoré by ju mohli pokaziť.
- Živiny sa blanšírovaním ničia minimálne, niektoré sú ale vylúhované do vody, napríklad vitamín C, ktorý je vo vode rozpustný. Čím kratšia doba blanšírovania, tým je vylúhovanie menšie.
- Po zahriatí je rýchlo zmrazená a pripravená putovať do obchodu.
20 potravín, ktoré sa dobre mrazia – tipy na mrazenie, ktoré ušetria čas a peniaze
Zaujímavosti o mrazenej zelenine, ktoré vás milo prekvapia
- Tým, že sa zelenina zamrazuje v čerstvom stave, sú uchované vitamíny a minerálne látky a dochádza k minimálnym stratám.
- Dľa už spomínanej štúdie bol obsah vitamínu C v mrazenej zelenine o 40 % vyšší ako v zelenine skladovanej 5 dní v chladničke. Iná štúdia zase hovorí, že v mrazenej zelenine bolo o 30-100 % viac vitamínu E v porovnaní s čerstvou skladovanou zeleninou, a to vďaka zvýšeniu dostupnosti vitamínu tepelným spracovaním pred zmrazením.
Ani konzervy nie sú tak zlé, ako legendy hovoria
Nielen do mrazákov, ale ani do plechoviek alebo zaváraninových pohárov nepatrí stará a nekvalitná zelenina. Takisto v prípade sterilizovania ide o zeleninu, ktorá bola nazbieraná zrelá a čerstvá.
Aká je cesta sterilizovanej zeleniny na police obchodov?
- Zrelá zelenina sa umyje, olúpe, nakrája, prípadne blanšíruje, rovnako ako pred zmrazením.
- Potom sú nádoby naplnené vodou/šťavou, prípadne korením.
- Na rad prichádza zelenina a uzavretie nádoby so zeleninou.
- Predposledným a dôležitým krokom je ohriatie.
- Nakoniec je konzerva rýchlo ochladená. Ohrevom nad 100 °C a následným ochladením sú zničené mikroorganizmy, predchádza sa pokaze konzervy a zároveň sa v konzerve vytvorí prostredie, ktoré zamedzí rastu ďalších mikroorganizmov.
Mrazená a sterilizovaná zelenina má okrem vysokého obsahu živín aj iné výhody
Už je vám určite jasné, že mrazenej ani sterilizovanej zelenine živiny určite nechýbajú a nie je tak zlá, ako sa často hovorí. Aby sme sa ešte viac presvedčili, pozrieme sa na nejaké ďalšie výhody.
- Mrazená a sterilizovaná zelenina sú v porovnaní s čerstvou lacnejšie.
- Zásoby v mrazničke a špajze sú na nezaplatenie, keď nám iná zelenina dôjde.
- Môžeme si dopriať zeleninu plnú živín, aj keď práve nemá sezónu.
- Obe môžu pomôcť s šetrením potravinami.
Na čo si dať u mrazenej a konzervovanej zeleniny pozor?
- Pokiaľ si doma zmrazujete vlastnú zeleninu, dbajte na to, aby ste ju zmrazovali čo najčerstvejšiu. Pred zmrazením ju cca 5 minút povaľte vo vriacej vode.
- Zeleninu rozmrazujte ideálne v chladničke. Môžete ju tiež ešte v pôvodnom sáčku ponoriť do studenej vody, ktorú niekoľkokrát po 20-30 minútach vymeníte. A pokiaľ to inak nejde, dajte ju rozmraziť do mikrovlnky, potom ju hneď ale uvarte.
- Keď kupujete konzervu, čítajte zloženie na obale. Uprednostňujte zeleninu vo vode alebo vo vlastnej šťave s čo najmenším množstvom pridaného cukru a soli.
- Pozor na konzervy s vypuklinami, trhlinami a iným poškodením. Môžu byť kontaminované baktériou Clostridium botulinum. Na to treba myslieť aj pri domácej príprave konzerv - výskytu predídeme ohrevom nad 100 °C pri konzervovaní.
Príprava kelu na mrazenie
Ružičkový kel je sezónna zelenina, čerstvý ho v obchodoch dostať od jesene do jari. Ak vám zachutil, môžete si ho do zásoby zmraziť.
- Ružičky očistite a oblanšírujte - na 2 minúty ich vložte do vriacej vody a potom prepláchnite studenou.
- Nechajte odkvapkať na kuchynskom papieri a ružičky dobre osušte.
- Potom kel rozložte na tácku tak, aby sa jednotlivé ružičky nedotýkali a tácku dajte do mrazničky. Týmto postupom zabránite tomu, aby sa pri zmrazení ružičky navzájom zlepili.
- Zmrazený kel presypete do vrecka na mrazenie a nepriedušne uzatvorte. Bez zmeny kvality vydrží ružičkový kel v mrazničke pol roka. Keď ho budete chcieť použiť, jednoducho ho vsypte do vriacej vody.
- Najprv z hlavičiek odstráňte zvädnuté listy, skráťte hlúb a ružičky dôkladne umyte.
- Potom kel približne tri minúty blanšírujte vo vriacej vode. Blanšírovaním zabránite tvorbe choroboplodných zárodkov pred zamrazením.
- Tip: Spodnú stranu ružičiek do kríža narežte, aby sa vo vriacej vode rovnomerne oblanšírovali. Ak chcete skrátiť čas varenia, môžete ružičky prekrojiť na polovice alebo štvrtiny.
- Nakoniec ružičkový kel prudko schlaďte ľadovou vodou.
- Dôležité: Ružičkový kel nechajte dobre odkvapkať a až potom ho zamrazte.
Varenie z mrazenej zeleniny
Mrazená zelenina je vynikajúcim pomocníkom najmä v zimnom období, keď nám chýbajú čerstvé plodiny. Avšak môžeme ju použiť kedykoľvek počas roka a bez obáv. Mrazená zelenina je totiž rovnako dobrá ako čerstvá a má ďalšie výhody - najmä rýchlu prípravu.
Výhody varenia z mrazenej zeleniny:
- Vysoký obsah živín: Je síce pravdou, že mrazenie nesvedčí každej zelenine a pri niektorých môže ovplyvniť nutričnú hodnotu, nie je to tak pri všetkých druhoch. Dokonca, niektoré druhy zeleniny sú v mrazenej forme ešte zdravšie. Napríklad mrazená brokolica má preukázateľne vyšší obsah vitamínu B2 ako čerstvá. Alebo - mrazený kel obsahuje viac antioxidantov ako čerstvý. A predovšetkým platí, že zelenina, ktorá bola zmrazená hneď po zbere, si zachováva väčšinu svojich živín.
- Dlhá trvanlivosť: Mrazenie je najlepší spôsob, ako uchovať cenné látky zo zeleniny čo najdlhšie. Skladovateľnosť mrazenej zeleniny je zvyčajne okolo 12 mesiacov.
- Jednoduchá príprava: Varenie mrazenej zeleniny je oveľa jednoduchšie a rýchlejšie ako varenie čerstvej zeleniny. Je to preto, že pri varení mrazenej zeleniny nemusíte tráviť čas jej prípravou - len ju rovno z mrazničky vložíte do hrnca.
Časté chyby pri varení mrazenej zeleniny
Niektorí ľudia nemajú radi varenú mrazenú zeleninu, ale je to zvyčajne preto, že nevedia, ako ju správne variť. Týmto chybám sa určite oplatí vyhnúť:
- Rozmrazovanie pred varením: Jedným z kľúčových pravidiel varenia mrazenej zeleniny je, že ju nemusíte pred varením rozmrazovať. Použitie mrazenej zeleniny priamo prináša oveľa lepšie výsledky.
- Prevarenie: Myslite na to, že väčšina zeleniny sa pred zmrazením blanšíruje. To znamená, že blanšírovanú mrazenú zeleninu by sme nemali variť rovnako dlho ako čerstvú. Ak ju prevaríme bude mokrá, kašovitá a celkovo nepríťažlivá.
Ako variť mrazenú zeleninu
Mrazenú zeleninu môžete uvariť rôznymi spôsobmi:
- V rúre: Príprava mrazenej zeleniny v rúre je jednoduchý spôsob, ako pripraviť zdravú prílohu na obed alebo večeru. Navyše bude mať karamelizovaný povrch. Zeleninu z mrazničky preložte do misky a pridajte do nej malé množstvo olivového oleja. Pridajte korenie a premiešajte. V rúre nechajte predhriať pekáč alebo plech. Zeleninu naň rozložte v jednej vrstve a pečte 15 minút pri teplote 220 °C. Potom plech vyberte, zeleninu premiešajte a pečte ďalších 15 minút. Pri menších druhov zeleniny postačí 10 minút.
- Na sporáku: Mrazenú zeleninu môžete opiecť na oleji alebo napariť. Rýchle restovanie je jedným z najlepších spôsobov, ako zachovať jej textúru. Naparovaním dosiahnete jemnejšie výsledky. Mrazenú zeleninu restujeme na rozohriatom oleji asi 6 minút. Varenie v pare sa líši podľa druhu a veľkosti zeleniny, preto kontrolujte zeleninu každých pár minút.
Isteže, mrazenú zeleninu môžete pripraviť aj v mikrovlnke, ale profesionáli tento spôsob neodporúčajú. Rovnako nie je vhodné ani varenie mrazenej zeleniny vo vode, výnimkou je príprava vývarov a rýchlych polievok. Pri polievkach vždy zeleninu vopred narýchlo orestujte na oleji a potom zalejte vodou.
Tipy, ako pripraviť mrazenú zeleninu, aby chutila lepšie
- Skvelým spôsobom, ako dodať varenej mrazenej zelenine chuť je použiť rôzne koreniny a bylinky.
- Ďalšími skvelými doplnkami k varenej mrazenej zelenine sú orechy, strúhaný syr a slanina.
- Pridajte trochu citrónovej šťavy - ak na uvarenú mrazenú zeleninu pridáte kvapku citrónovej šťavy, bude chutiť sviežejšie a zachová si jasnú farbu.
- K zelenine pridajte omáčku zo smotany - ak chcete k zelenine sýtejšiu omáčku, použite hustú smotanu. Nalejte trochu smotany na zeleninu, pridajte strúhaný syr a lahodnú večeru alebo prílohu máte na stole.
Recepty s kelom
Kel je všestranná zelenina, ktorá sa dá pripraviť na mnoho spôsobov. Či už čerstvý alebo mrazený, kel je skvelým zdrojom vitamínov a minerálov. V tomto článku nájdete inšpirácie na chutné a zdravé jedlá s mrazeným kelom.
Príprava ružičkového kelu: Od základov po vychytávky
Pred samotnou prípravou je dôležité ružičkový kel správne očistiť. Prvým krokom k úspechu je kel pred samotnou prípravou očistiť. Z malých ružičiek treba najprv odstrániť vonkajšie a zvädnuté listy. Potom skráťte stonku, ktorá drží lupienky pokope. Pritom však treba byť opatrný, neodkrajujte zo stonky príliš veľa, inak sa ružičkový kel počas varenia rozpadne. Odstráňte vonkajšie, poškodené listy a odrežte spodnú časť stonky. Ružičkový kel sa nekonzumuje v surovom stave, upravuje sa všakovako - varí sa v horúcej vode, šetrnejšie aj v pare, môže sa dusiť, vyprážať, zapekať… Pri varení ružičkového kelu by mali byť všetky ružičky v hrnci úplne pokryté vodou. Ak nejaké ich časti z vody stále trčia, tieto kúsky môžu byť neskôr príliš tvrdé a ružičky nemusia byť rovnomerne uvarené. Klasika je variť ružičkový kel v osolenej vode. Ak však pridáte ďalšie prísady, zlepší sa jeho chuť a zmierni sa aj zápach počas varenia, ktorý je pre kapustoviny typický. Ten pomôže zjemniť aj trocha octu alebo cukru vo vode. Cukor tiež zabezpečí, že ružičkový kel neskôr nebude mať až takú nahorkastú chuť, ktorá je preň charakteristická. To sa dá dosiahnuť aj pridaním trochy mlieka. Horkastú chuť pomáha znížiť aj varenie v zeleninovom vývare. Dôležité je neprevariť ho, pretože by stratil svoju chuť a nutričné hodnoty. Ideálny čas varenia ružičkového kelu vždy závisí od veľkosti ružičiek, preto je ťažké udať presnú cifru. V priemere by sa ružičkový kel mal variť 10 až 15 minút v hrnci s pokrievkou. Najlepší spôsob, ako otestovať či je uvarený, je pichnúť do ružičky vidličkou alebo špičkou noža. Teplota vnútri ružičiek je naďalej vysoká aj po ich uvarení. Pri varení ho nikdy netreba nechať úplne zmäknúť. Ružičkový kel sa môže nakladať. K tomu uvaríme kapustu, očistíme a nahrubo rozotrieme čerstvú mrkvu, ošúpeme a umyjeme cesnak. Do čistej nádoby dáme bobkové listy, zrnká korenia, kôprové semienka, feferónku, cesnak, mrkvu a uvarenú kapustu. Opatrne premiešame. Na sporák položíme hrniec s vodou, pridáme soľ, cukor, rastlinný olej a ocot - to bude marináda, necháme, kým sa soľ a cukor nerozpustí a uvarí. Nádobu so zeleninou nalejte úplne vriacou zmesou, pevne ju uzavrite a zabaľte do uteráka. Keď všetko vychladne, vložte nádobu na jeden deň do chladničky. Marinovaný ružičkový kel je pripravený.
Najbežnejšie spôsoby prípravy:
- Pečenie: Pečenie je vynikajúci spôsob, ako získať karamelizovanú a chrumkavú textúru. Ružičkový kel premiešajte s olivovým olejom, soľou, korením a bylinkami (napr. tymián, rozmarín) a pečte v predhriatej rúre na 200°C približne 20-25 minút, kým nie je zlatistý.
- Smaženie na panvici: Rýchle a jednoduché. Ružičkový kel opečte na panvici s trochou oleja, cesnakom a obľúbenými koreninami. Smažte, kým nie je mäkký a mierne orestovaný.
- Varenie v pare: Varenie v pare je šetrný spôsob, ako zachovať čo najviac živín. Ružičkový kel varte v pare približne 7-10 minút, kým nie je mäkký.
Recepty s ružičkovým kelom ako prílohou
Tu je niekoľko inšpirácií na chutné a zdravé recepty s ružičkovým kelom:
- Ružičkový kel s parmezánom a cesnakom: Ružičkový kel uvarte v slanej vode alebo v pare. Na panvici opečte cesnak na olivovom oleji. Pridajte uvarený ružičkový kel a opečte ho, kým nie je mierne orestovaný. Posypte strúhaným parmezánom a premiešajte. Podávajte horúce ako prílohu k mäsu alebo rybe. Ak nemáte k dispozícii parmezán, môžete ho nahradiť iným strúhaným syrom, napríklad grana padano alebo pecorino romano.
- Pečený ružičkový kel s balzamikovou redukciou: Ružičkový kel premiešajte s olivovým olejom, soľou a korením. Pečte v predhriatej rúre na 200°C približne 20-25 minút. Po upečení pokvapkajte balzamikovou redukciou.
- Ružičkový kel so slaninou a javorovým sirupom: Slaninu nakrájajte na kocky a opečte na panvici. Pridajte ružičkový kel a opečte ho, kým nie je mäkký a mierne orestovaný. Pokvapkajte javorovým sirupom a premiešajte. Javorový sirup môžete nahradiť medom alebo agávovým sirupom. Ak nemáte radi slaninu, môžete použiť údenú šunku alebo proscuitto.
- Ružičkový kel s orechmi a sušenými brusnicami: Ružičkový kel uvarte v slanej vode alebo v pare. Na panvici opečte orechy (napr. vlašské, pekanové). Zmiešajte uvarený ružičkový kel s opečenými orechmi a sušenými brusnicami. Dochuťte olivovým olejom, citrónovou šťavou, soľou a korením.
- Ružičkový kel s kari korením a kokosovým mliekom: Na panvici opečte cibuľu a cesnak. Pridajte kari korenie a opečte ho, kým nerozvonia. Pridajte ružičkový kel a kokosové mlieko. Varte, kým ružičkový kel nie je mäkký. Dochuťte soľou a korením.
Ďalšie kelové recepty:
- Kelová polievka: Klasická polievka, ktorá zahreje počas chladných dní. Pridajte mrkvu, zemiaky a koreniny pre bohatšiu chuť. Na oleji podusíme nadrobno nakrájanú cibuľku, na nej orestujeme nakrájaný kel, pridáme koreňovú zeleninu, na kocky pokrájané zemiaky a šampiňóny, zalejeme horúcou vodou, osolíme.
- Sójové karbonátky s kelom: Sójové karbonátky s kelom sú chutnou a zdravou alternatívou mäsových karbonátok. Sójové granule prelejte 2dl vriacej vody zmiešanej s polovicou rozotreného cesnaku so soľou a korením a nechajte odležať. Kel uvarte v osolenej vode, sceďte, pomeľte alebo nadrobno posekajte.
- Plnené kelové batôžky: Kelové listy sparíme asi 5 minút a pripravíme ich na plnenie. Mäso osolíme, okoreníme a zmiešame s vajíčkom, nasekanou vňaťou a strúhankou.
- Galská polievka: Potom znížime teplotu a pod pokrievkou varíme 1 až 1,5 hodiny, kým mäso nezmäkne. Medzi tým si pripravíme kel, ktorý rozoberieme na jednotlivé listy.
- Minestrone: 1/2 ks kel, 800 g celé alebo krájané paradajky lúpané, 400 g z konzervy fazuľa biela, 1 ks pór, 6 ks zemiaky nové, parmezán, soľ, čerstvá.
- Orientálna zelenina k mäsu: Tekvičky umyjeme, pokrájame a opražíme na oleji. Osolíme, pridáme nahrubo pokrájanú cibuľu, sterilizovanú, alebo predvarenú zelenú fazuľku, ružičkový kel, feferónky, oregano, mleté čierne korenie.
- Dietná kelová polievka: 500 g kel, 1 ks zeleninový bujón, 1 ks cibuľa, kvapiek extra panenský olivový olej, podľa chuti.
- Kelové smoothie: Rýchly a jednoduchý spôsob, ako zvýšiť príjem vitamínov a minerálov. Kombinujte kel s ovocím, ako sú banány, jablká alebo pomaranče.
- Kelové čipsy: Zdravá a chutná alternatíva k bežným zemiakovým čipsom. Listy kelu ochuťte a upečte v rúre.
- Prívarok z kelu: Klasika, ktorú si pamätáme z detstva.
- Kelové fašírky: Netradičné fašírky, ktoré sú plné vitamínov.
Recept na ružičkový kel so slaninou:
- Slaninu nakrájame na plátky a nasucho orestujeme v panvici.
- Orestovanú slaninu vyberieme dierovanou lyžicou, dáme na tanier a necháme vychladnúť.
- Na tú istú panvicu pridáme očistený, prekrojený ružičkový kel a opekáme ho 10 minút.
- Pridáme nasekanú petržlenovú vňať, redukciu balzamikového octu, citrónovú kôru, podľa chuti osolíme, okoreníme čerstvo mletým čiernym korením a hotový kel premiešame s opečenou slaninou.
Horúce chlebíčky s ružičkovým kelom a strateným vajcom:
Vaši priatelia vás budú veľmi často navštevovať, aby opäť ochutnali takéto jednoduché a zároveň nezvyčajné jedlo.
Ingrediencie (na 4 porcie):
- vajcia - 8 kusov;
- jablčný ocot - 1 lyžička + 2 polievkové lyžice. l.;
- slanina - 8 prúžkov;
- plátky bieleho chleba - 4 ks;
- maslo - 2 lyžice.
Varenie:
- Rúru predhrejeme na 180 stupňov.
- Nalejte trochu vody do panvice, pridajte 1 lyžičku. ocot, priveďte do varu, nechajte na miernom ohni.
- Na panvici opražíme slaninu.
- Plátky chleba potrieme z jednej strany maslom a maslovou stranou nahor položíme na plech.
- 10 minút, aby plátky chleba stmavli v rúre.
- Medzitým položte slaninu na papierový obrúsok, aby odsal tuk.
- Do zvyšného tuku na panvici vložíme nadrobno nakrájanú cibuľu a opekáme asi 2 minúty do mäkka.
- K cibuli pridajte 1/3 lyžice. voda, kapusta, smotana a ocot 2 polievkové lyžice. l., soľ a korenie, premiešajte a varte 5-7 minút, kým kapusta nezmäkne.
- Každé vajce opatrne nalejte do pohára a vložte do vriacej vody, varte 3-4 minúty na miernom ohni. Vajcia položte na papierovú utierku. Proteín by sa mal zachytiť a žĺtok by mal byť tekutý.
- Na každý krajec chleba položíme vajíčko, soľ a korenie, navrch položíme dusenú kapustu, posypeme syrom a slaninou.
Ružičkový kel do šalátov:
Napríklad tento: kapustu obielime vo vriacej vode, roztriedime na listy. Beat v mixéri cédrový olej s citrónovou šťavou a kôprom. Hrušku nakrájame na plátky. Všetky produkty dáme opatrne do misky a premiešame. Najlepšie prílohy k ružičkovým kelom sú zemiaky a ryža. Ako príloha sa tento produkt často podáva so všetkými druhmi mäsa a húb. Zelenina sa tiež dobre hodí k strúhanému syru, smotane, kyslej smotane a mliečnej omáčkou, rôznym koreniam.
Lístky ružičkového kelu pečené:
- Z hlávok ružičkového kelu oddelíme jednotlivé lístky.
- Polejeme ich olivovým olejom, zľahka osolíme a okoreníme.
- Premiešame a vylejeme na plech vystriekaný olejom.
- Pečieme pri teplote 200 °C približne 10 minút do chrumkava.
Vyprážaný ružičkový kel:
- Ružičkový kel vsypeme do vriacej osolenej vody a varíme takmer domäkka, scedíme a ihneď prelejeme studenou vodou.
- Po odkvapkaní a vychladnutí ružičky obalíme v múke, rozšľahaných vajciach, strúhanke, vkladáme do horúceho tuku a zvoľna osmažíme.
Ako sa vyhnúť bežným chybám pri príprave ružičkového kelu
Jednou z najčastejších chýb je prevarenie ružičkového kelu. Prevarený ružičkový kel má horkú chuť a kašovitú textúru. Ďalšou chybou je nedostatočné ochutenie. Ružičkový kel potrebuje výrazné chute, aby vynikol. Nebojte sa experimentovať s rôznymi koreninami, bylinkami a omáčkami.
Čo si z toho vziať?
Pokiaľ si niekto myslí, že mrazená a konzervovaná zelenina je “nezdravá”, mýli sa. Môže sa totiž rovnať čerstvej zelenine kúpené na trhu. Môže jej dokonca obsahom živín predbehnúť, pokiaľ už tá čerstvá zelenina bola skladovaná príliš dlho. Pýtate sa, akú si vyberať? Čerstvú, mrazenú, alebo konzervovanú? Ideálne tú, ktorá vám pomôže splniť 3-5 odporúčaných porcií zeleniny denne (300-500 gramov). Kombináciou všetkých to ale budete mať oveľa jednoduchšie.
tags: #zelenina #mrazena #s #kelom