Zemiaky sú základnou potravinou v mnohých domácnostiach a ich správny výber a príprava sú kľúčové pre dosiahnutie optimálnej chuti a textúry pokrmov. Asi by sme len veľmi ťažko hľadali surovinu, ktorú je možné pripraviť ako prílohu k jedlu na toľko spôsobov ako zemiaky. Zemiaky sú bežnou súčasťou jedálnička veľkej väčšiny z nás a len ťažko predpokladať, že ich obľúbenosť u domácich gazdiniek tak skoro opadne. Zemiaky, dnes základná potravina na každom tanieri, majú prekvapivo zaujímavú a pestrú históriu. Súčasne sú neustále diskutovanou témou, či už pre ich cenu, úrodu alebo údajné vplyvy na ľudský organizmus.
História a pôvod zemiakov
Zemiaky sú kultúrna rastlina z čeľade ľuľkovitých, okopanina. Pochádza z Južnej Ameriky, konkrétne z horských oblastí dnešného Peru a Bolívie, kde sa pestovali už pred tisíckami rokov. Pôvodné andské kultúry zemiaky vysoko cenili nielen ako potravu, ale aj ako súčasť ich kultúry a rituálov. Inkovia ich v dávnych dobách pestovali a jedli spolu s paradajkami, avokádom, fazuľou, arašidmi a tekvicou. Vyvinuli aj unikátnu techniku na ich konzervovanie. Po zbere ich vystavili mrazivému nočnému počasiu a potom ich systematicky rozšliapavali, aby z nich vytlačili vodu. Tento proces trval niekoľko dní, kým sa zemiaková dužina nezmenila na chutné a odolné chuño - akúsi múku, ktorá sa používala na pečenie chleba.
Do Európy boli zemiaky dovezené moreplavcami z Južnej Ameriky približne v 16. storočí. Spočiatku boli v niektorých miestach sveta považované za luxusnú okrasnú rastlinu a krmivo pre zvieratá. Až v 17. storočí sa začalo s ich pestovaním aj v európskych záhradách, a v 18. storočí si našli svoje miesto v kuchyniach, keď zlá úroda iných plodín a vojenské konflikty zdvihli dopyt. Zo Španielska sa zemiaky dostali do Talianska, Anglicka a Írska, kde sa stali základnou potravinou. V Írsku sa dokonca stali synonymom pre prežitie, podobne ako kukurica v Mexiku.
Na území Slovenska bola prvá zmienka o zemiakoch u mnícha Cypriána z Červeného Kláštora a boli známe od 17. storočia, najprv ako záhradná rastlina. Koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia sa začali zemiaky pestovať na zemepanských, neskôr i na roľníckych hospodárstvach. V severných oblastiach Slovenska boli popri ovse hlavnou poľnohospodárskou plodinou a základom zemiakových jedál. Zemiaky sa na územie Slovenska dostali pravdepodobne cez Rakúsko, kde boli už pestované. Vzhľadom na svoju výživnosť a schopnosť rásť v chladnejších podmienkach sa zemiaky rýchlo uchytili, najmä v horských oblastiach, a čoskoro sa stali základnou potravinou, ktorá nahradila chlieb v mnohých domácnostiach, a preto ich začali nazývať „slovenským chlebom“.
Zaujímavosťou je, že zemiaky majú v našich končinách skutočne mnoho nárečových variantov. Na Záhorí Vám môžu ponúknuť erteple či grumbir, v Šariši grule, na Gemeri krompele. Asi najznámejším názvom sú však krumple, ktoré poznajú napríklad obyvatelia Liptova. V októbri 1995 sa zemiak stal prvou zeleninou pestovanou vo vesmíre, čo len podčiarkuje jeho adaptabilitu a význam.
Prečo sú hľuzy kľúčové pre prežitie zemiakov
Zemiaky sú zhrubnuté dužinaté hľuzy rastliny s botanickým názvom ľuľok zemiakový. Vznik hľúz pomohol rastline prežiť v Andách. Táto udalosť viedla k preskupeniu génov tak, že nová línia produkovala hľuzy, čo týmto rastlinám umožnilo rozšíriť sa do novovzniknutých chladných a suchých biotopov v rastúcom pohorí Ánd. Hľuzy dokážu ukladať živiny na adaptáciu na chlad a umožňujú nepohlavné rozmnožovanie, čo pomáha vyrovnať sa so zníženou plodnosťou v chladných podmienkach. Tieto vlastnosti umožnili rastline prežiť a rýchlo sa rozšíriť.
Spotreba zemiakov vo svete
Zemiaky dnes zohrávajú veľkú úlohu v mnohých kuchyniach po celom svete, ktorý vlastne kompletne zmenili. Podľa organizácie International Potato Center so sídlom v Peru ide o tretiu najvýznamnejšiu potravinovú plodinu na svete po ryži a pšenici. Podľa dostupných údajov je priemerná ročná spotreba zemiakov na Slovensku približne 45 kg na obyvateľa, čo nás nestavia do popredných pozícií. Na vrchole rebríčka je Bielorusko so 160 kilami, nasleduje Ukrajina (139 kg na hlavu) a Kazachstan (105 kg).
Nutričná hodnota a zdravotné benefity
Zemiaky sú skutočne jednou z najpozoruhodnejších základných potravín ľudstva - spájajú mimoriadnu univerzálnosť, výživovú hodnotu a kultúrnu všadeprítomnosť spôsobom, ktorý dokáže napodobniť len málo plodín. Zemiaky obsahujú sacharidy vo forme škrobu a sú teda zdrojom energie, vitamínov a minerálov. Tento zázrak z Južnej Ameriky vás zasýti na dlhú dobu.
Asi málokto vie, že zemiaky sú významným zdrojom vitamínu C. V jednom stredne veľkom zemiaku sa ho nachádza až do 45% dennej odporúčanej dávky. Treba však jedným dychom dodať, že po zbere a pri varení jeho podiel výrazne klesá. Zemiaky obsahujú tiež vitamíny B, kyselinu listovú či draslík. Okrem vlákniny a sacharidov sa zemiaky môžu chváliť aj vysokým obsahom vitamínu C. Najviac tohto vitamínu majú surové zemiaky, nie každému však surový zemiak chutí. Našťastie aj po uvarení zostane v zemiakoch dosť Céčka. V zemiakoch nechýbajú ani vitamíny skupiny A, obsahujú kyselinu listovú a tiež flavonoidy a karotenoidy, ktoré zaraďujeme k antioxidantom.
Zuzana Pavelková Šafářová, nutričná expertka, dodáva: "Dobré je tiež vedieť, že zemiaky môžu byť pri vhodnej úprave kvalitným zdrojom vitamínu C, niektorých vitamínov skupiny B, draslíka, horčíka, zinku či selénu. A to najmä v zimnom období, kedy je k dispozícii málo čerstvého sezónneho ovocia."
Zo stopových prvkov nájdeme v zemiakoch: draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór, sodík, chróm. Draslík pomáha k udržiavaniu optimálneho krvného tlaku, znižuje hladinu cholesterolu a riziko vzniku rakoviny. Zemiaky ho obsahujú viac ako ktorákoľvek iná, bežne konzumovaná, zelenina. Ďalšou látkou, ktorá sa v zemiakoch nachádza, avšak ktorej výskyt v rastlinách nie je bežný, je lyzín. K správnej funkcii vašej tráviacej sústavy prispieva vláknina obsiahnutá v zemiakoch. Varené a schladené zemiaky obsahujú takzvaný rezistentný škrob. Tento druh škrobu nie je trávený v tenkom čreve a dochádza do hrubého čreva neporušený. Tam sa stáva potravou pre zdravé črevné baktérie. Je teda skvelou prevenciou proti rakovine.
Riziká spojené s konzumáciou zemiakov
Napriek tomu, že zemiaky obsahujú veľmi veľa zdraviu prospešných látok, môžu byť pre organizmus aj nebezpečné. Riziko spočíva v zelených častiach a v klíčkoch. Tie môžu obsahovať látku solanín, ktorá môže byť príčinou zvracania, hnačiek či kŕčov. Netreba sa však obávať. V zemiakoch sa však vyskytuje aj toxický solanín. Najviac je koncentrovaný v zelených častiach zemiakov a obzvlášť veľké nebezpečenstvo predstavujú klíčky, preto pri dlho skladovaných zemiakoch je nutné tieto časti starostlivo orezať. Predtým, než hodíte zemiaky do vody a uvaríte ich, vykrojte všetky klíčky. K jeho degradácii dochádza vlastne pri akejkoľvek tepelnej úprave zemiakov. Navyše, ak varíte zemiaky s rascou, táto pôsobí práve proti účinkom solanínu a navyše solanín prechádza pri varení do vody. Dnešné odrody zemiakov sú šľachtené tak, aby obsahovali solanínu minimum.
Zemiaky a chudnutie
Odporcovia zemiakov tvrdia, že sa im treba vyhýbať, pretože sú kalorické a kvôli škrobu ťažko stráviteľné. To však platí len čiastočne. Zemiaky sú vhodné aj pre ľudí, ktorí trpia nejakým tým kilečkom naviac. Majú totiž v porovnaní s ryžou o cca 25% a cestovinami o cca 50% menej kilokalórií. Toto samozrejme neplatí pre zemiaky po tepelnej úprave v oleji. Na hranolčeky či chipsy radšej zabudnite, nie však kvôli zemiakom, ale tukom z oleja.
Čo sa týka škrobu, odporúčame konzumovať zemiaky čo najskôr po uvarení. Škrob v teplých zemiakoch je výborným a ľahko stráviteľným zdrojom energie. Pre redukčnú diétu sú najvhodnejšie skoré zemiaky. Ak práve bojujete s nadváhou, Zuzana Pavelková Šafářová odporúča v zime uprednostňovať zemiaky varené, poprípade pečené po dlhšiu dobu pri nižšej teplote. Dobrá je tiež múkou nekoncentrovaná zemiaková kaša. Vyhla by sa kombináciám s mäsom a uprednostnila spojenie s inou zeleninou. Tiež by zemiaky nejedla na noc.
Varné typy zemiakov a ich využitie
To, či bude mať Váš pokrm zo zemiakov chuť či konzistenciu, akú ste si predstavovali, záleží od kvality zemiakov a od varného typu, ktorý určuje možnosti ich použitia. Varný typ je dôležitým faktorom pri výbere zemiakov na konkrétny účel. Zemiakov je niekoľko typov. Tie „obyčajné“ kupujte podľa jedla, ktoré z nich chcete uvariť. Tak sa vyhnete nepríjemnosti, keď budete chcieť robiť šalát, ale zemiaky budú múčne a budú sa rozpadávať. V obchode sa môžeme stretnúť aj s medzitypmi zemiakov napríklad AB, BC. Prvé písmeno značí prevahu daného varného typu.
Vyskúšajte každý druh zemiakov | Veľký sprievodca | Epicurious
Varný typ A - šalátové zemiaky
Varný typ A je vhodný do šalátov alebo ako samostatná príloha jedla. Po varnom type zemiakov A siahnite v prípade, že pripravujete zemiakový šalát. Vďaka tomu, že sú pevné a držia tvar, sú ideálne na varenie v šupke alebo napríklad nakrájané na plátky na pečenie v rúre. Pokiaľ na ne zabudnete a povaríte ich o chvíľku dlhšie, len tak rýchlo sa nerozvaria. Zemiaky tohto typu majú pevnú štruktúru, vďaka čomu sa nerozvaria a držia aj po tepelnej úprave. Sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Obsahujú nízky obsah škrobu a jemnozrnnú štruktúru.
Varný typ B - prílohové zemiaky
Varný typ B sa vyznačuje polomúčnatou, jemnou až hrubou štruktúrou. Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Tento typ zemiakov je najuniverzálnejší. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok aj na pečenie a restovanie. Ak teda nakupujete zásoby, siahnite po tomto type, s ktorým nepokazíte akékoľvek zemiakové jedlo či prílohu. Je vhodný pre prípravu pečených a varených príloh, šalátov a polievok. Zemiaky sú primerane vlhké až suchšie. Pri dlhšom varení sa môžu rozvariť, popraskaniu môže zabrániť soľ alebo trocha oleja.
Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto
Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C. Zemiaky varného typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch doteraz spomenutých typov. Sú veľmi vhodné pri príprave hranoliek a čipsov. Šupka pri varení praská a pri dlhšom varení môže prasknúť celá hľuza.
Varný typ D alebo zmiešané typy
Pre zemiaky varného typu D je charakteristické, že sú silne múčnaté a ľahko sa rozvaria. Sú preto v kuchyni len ťažko použiteľné. V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Najmenej verejnosti známy je varný typ D. Patria sem odrody, ktoré majú špeciálne využitie. Naopak sa v obchodoch ale môžete stretnúť so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
| Varný typ | Charakteristika | Využitie |
|---|---|---|
| A (šalátové) | Pevná, lojovitá štruktúra, nerozvarí sa, nízky obsah škrobu. | Šaláty, varenie v šupke, pečenie v plátkoch. |
| B (prílohové) | Polomúčnatá, polopevná štruktúra, univerzálna. | Prílohy, polievky, pečenie, restovanie, šaláty. |
| C (kašovité) | Múčnatá, ľahko sa rozvarí, vysoký obsah škrobu. | Zemiaková kaša, placky, cesto, hranolky, chipsy. |
| D (kŕmne) | Silne múčnatá, ľahko sa rozvarí. | Krmivo pre hospodárske zvieratá (v kuchyni sa nevyužíva). |
Odrody zemiakov a ich charakteristika
Existuje množstvo odrôd zemiakov, ktoré sa líšia tvarom hľúz, farbou šupky a dužiny, varným typom a odolnosťou voči chorobám. Zemiaky sa rozdeľujú aj podľa obdobia zberu. Veľmi skoré a skoré sa zberajú od júna do začiatku augusta a majú lahodnú maslovú chuť, ktorá vynikne najmä pri varení v šupke. Tá je tenká, a preto nie sú vhodné na dlhé skladovanie. Stredne rané sa začínajú zberať koncom augusta do septembra. Okrem varenia sú chutné na pečenie alebo grilovanie. Neskoré odrody, ktoré sa zberajú v septembri a októbri, majú hrubšiu šupku a sú vhodné na zimné uskladnenie. Pri skladovaní ale strácajú vitamín C.
Podľa druhov sa zemiaky delia na konzumné, priemyselné a kŕmne. Taktiež môžete v obchode naraziť na zemiaky prané, ktoré sú od hliny očistené, alebo neprané, na ktorých sa vyskytuje hlina a niekedy aj klíčky. Medzi žltými a ružovými sa rozhodujte podľa vlastnej chuti, zásadný rozdiel medzi nimi nie je.
Prehľad populárnych odrôd konzumných zemiakov:
- Adora: Veľmi skorá odroda, varný typ B. Holandská odroda, rýchly rast hľúz, žltá šupka a svetložltá dužina. Vhodná na najskoršie zbery.
- Annabelle: Skorá odroda, varný typ A. Vynikajúca chuť, hľuzy sa nerozvárajú, atraktívna šupka. Ideálna na šaláty.
- Victoria: Stredne skorá odroda, varný typ B. Oválne až dlhooválne hľuzy, žltá šupka, svetložltá dužina. Používa sa na hranolky a na bežné konzumné účely.
- Agria: Neskorá odroda, varný typ B-BC. Veľké hľuzy, tmavožltá dužina, vysoko úrodná. Vhodná na priamu spotrebu, hranolky a čipsy.
Ako správne variť zemiaky?
Na varenie zemiakov použite čo najmenej vody, ale tak, aby boli celé ponorené. Takto si zachovajú čo najviac výživných látok. Vodu, v ktorej ste zemiaky varili, sa nebojte pridať napríklad do polievky. Využijete tak všetky živiny, ktoré zemiaky majú. Najzdravšiu úpravu zemiakov predstavuje varenie v šupke, a to buď vo vode, alebo v pare. Pri tejto úprave sa zachová najviac cenných látok. Najviac vitamínov sa nachádza v šupke, preto ich varte alebo pečte najlepšie neošúpané. Pri varení ich vložte až do vriacej vody. Varenie urýchli, ak do vody pridáte kúsok masla. Vitamíny najviac ušetríte, ak zemiaky budete variť v pare. Najmenej zdravé je potom smaženie, kedy teplota dosahuje viac ako 185 ˚C, dochádza totiž k vzniku potencionálne karcinogénnych látok.
Ak ich potrebujete šúpať, nenechávajte ich dlho na vzduchu, kde začínajú rýchlo hnednúť. Uvarte ich čo najrýchlejšie, aby si zachovali čím viac výživných látok. V prípade väčšieho prestoja ich ošúpané nezalievajte na dlhší čas vodou, ale radšej prikryte vlhkou utierkou. Zemiaky majú v kuchyni naozaj všestranné využitie. Môžeme ich použiť ako prílohu, hlavné jedlo, ako súčasť šalátov, polievok ale aj sladkých jedál. Najskôr zemiaky umyjeme a potom nakrájame. Najľahšie zemiaky sú len maslom omastené s troškou kmína. Ak máme na prípravu viac času môžeme ich popučiť, pripraviť zemiakovú kašu, zemiakové noky, pečené zemiaky, hranolky alebo napríklad aj gratinované zemiaky. Zemiaková polievka, zemiakový šalát, zemiakové placky, halušky alebo francúzske zemiaky, aj toto všetko sa dá pripraviť z obyčajných zemiakov. Máte chuť na sladké? Tak potom zemiakové guľky s ovocím, zemiakové šišky alebo zemiakové šúľance s makom.
Skladovanie zemiakov
Pri skladovaní zemiakov pozor na teplotu. Aby vám zásoba zemiakov vydržala čo najdlhšie, dajte ich na suché a tmavé miesto. Teplota by sa mala pohybovať medzi 2 - 8 °C. Pri vyšších teplotách hrozí, že zhnijú alebo naklíčia a ako už vieme, klíčky obsahujú toxické látky. Ak zemiaky nesiete z obchodu, z igelitového vrecka ich vždy preložte do debničky, košíka, papierového vrecka alebo do sieťky. Vhodným miestom na skladovanie je chladný, vlhký a dobre odvetraný priestor. Najideálnejším miestom je tmavá pivnica. Ak sú mokré, treba ich poriadne osušiť. Nájdite im miesto, kde nebudú v kontakte s jablkami, ktorých éterické oleje urýchľujú klíčenie zemiakov.
Batáty (sladké zemiaky)
Prvá vec, ktorú je potrebné spomenúť je, že sladké zemiaky nie sú zemiaky. Hoci obe rastliny k nám prišli z Ameriky, zemiaky patria do čeľade ľuľkovité a sladké zemiaky do čeľade pupencovité. Rozlišujeme dve odrody sladkých zemiakov - červenú a žltú. Oproti zemiakom majú viac cukru a škrobu a o polovicu vyššiu energetickú hodnotu. Červené sladké zemiaky varte alebo pečte a pokojne ich podávajte aj v šupke. Žlté sladké zemiaky sú najvhodnejšie na vyprážanie - zemiakové placky, hranolky, chipsy.
Zemiaková kultúra v Novej Hute - Şinteu
V obci Nová Huta - Şinteu nájdeme najväčšiu komunitu Slovákov v Rumunsku, pre ktorých má zemiaková kultúra osobitnú úlohu. Podľa údajov FAO sa na celom svete ročne zozbiera viac ako 370 miliónov ton hľúz. Zemiaky sú veľmi obľúbené aj v Rumunsku. Sadbový materiál má prijateľnú cenu, kultúra nie je príliš náročná na poľnohospodársku techniku a naša klíma je pre nich skvelá. Okrem toho je tento potravinový výrobok veľmi univerzálny, pretože sa dá jednoducho a rýchlo variť mnohými spôsobmi.
Zdá sa však, že nikde nie sú zemiaky tak cenené ako v Novej Hute - Şinteu. Domáci Slováci to využívajú na maximum, pretože ich história na rumunskej pôde je hlboko spojená s týmto jedlom, ktoré sa stalo symbolom miestnych tradícií a kultúry. Honorárny konzul SR v Rumunsku, pán Miroslav Jabloncsik, často hovorí, že „zemiak je chlebom Slovákov“. Toto slovné spojenie odkazuje na históriu, keď Slováci usadení v Novej Hute - Şinteu po vyrúbaní lesov zistili, že zo všetkého, čo skúšali pestovať, sa úrode zemiakov darilo najlepšie. Zemiaky jedli každý deň, v rôznych podobách, čo ich zachránilo v ťažkých časoch. Zaujímavé je, že zemiaky sa po zbere ukladali do vykopaných jám v záhrade, v tvare hrušiek, pretože nemali pivnice ani komôrky.
Výnimočnosť zemiakov z Novej Huty
Zemiaky z Novej Huty - Şinteu chutia lepšie ako kdekoľvek inde. Ich pestovanie sa vykonáva v nadmorskej výške 600 - 700 metrov, vďaka čomu nie sú v kontakte s mnohými chorobami alebo škodcami špecifickými pre plodiny, ako sú chrobáky Colorado. Preto ich netreba striekať, sú prírodné. Mnohé rodiny stále praktizujú ručný zber, tak ako za starých čias. Pôda má vo svojom zložení kremík, ktorý je naozaj zvláštny. K výnimočnosti prispieva aj neznečistené životné prostredie a starostlivosť Slovákov, ktorí ich pestujú. Miestni obyvatelia používajú tradičné aj moderné techniky pestovania zemiakov. Tí, ktorí majú menšie plochy, obrábajú pôdu tradične, bez chemických hnojív, s preferenciou prírodného pestovania a ručného zberu. Väčší pestovatelia investujú do moderných techník a mechanizácie, často s podporou európskych fondov, a používajú aj komerčné hnojivá, ale najmä organické. Bez ohľadu na spôsob, každý uprednostňuje sadbové zemiaky z vlastných zdrojov, pretože sú už v Novej Hute - Şinteu prispôsobené miestnym podmienkam, a praktizuje sa striedanie plodín.
Odbyt a tradície
Zemiaky z Novej Huty - Şinteu sú také známe, že pre mnohých sa ich pestovanie a predaj stali hlavným zdrojom príjmov. V okolí sa otvorilo niekoľko reštaurácií, ktoré nakupujú priamo od výrobcov. Honorárny konzul aktívne propaguje zemiaky z Novej Huty - Şinteu, čím ich kvalitu spoznali investori zo Slovenska, Česka, Poľska a z iných krajín. S podporou miestneho úradu sa tiež snažia čo najviac uľahčiť investície, napríklad zavedením automatu na zemiaky. Potenciál exportu je veľký a už prebiehajú rokovania s firmou zo Slovenska, ktorá vyrába zemiakové lupienky.
„Zemiakové slávnosti“ sú radostnou udalosťou pre všetkých obyvateľov Novej Huty - Şinteu, pretože sa tým končí práca na poli. Výrobcovia prinášajú svoje zemiaky, predávajú, ale zúčastňujú sa aj všelijakých súťaží: kto vypestoval najväčší zemiak, komu sa podarí najdlhšie ošúpať zemiak alebo kto vypestoval najkrajší zemiak. Deti milujú pripravené súťaže a turisti prichádzajú z celého sveta. Na slávnostiach sa robia všelijaké zemiakové špeciality, konajú sa koncerty, ľudové tance a hrdo sa prezentuje tradičný slovenský kroj. Mladí ľudia sú veľmi zapojení do tradície pestovania zemiakov, pretože je to súčasť ich kultúrneho dedičstva.
Slovenské zemiakové jedlá z Novej Huty - Şinteu
V reštaurácii Huta Slávia sa najviac predávajú zemiakové halušky s bryndzou a slaninkou, halušky s kyslou kapustou a slaninkou a zemiakové placky. Nezabudnite na pálenku z Novej Huty - Şinteu, ktorá sa k nim skvele hodí. Spomenúť treba aj zemiakovo-hubovú polievku, ktorá sa volá hribovica. Hovorí sa tomu „jedlo chudobného“, pretože nie je drahé, ale nasýti. Huby pochádzajú z lesa, smotana je od Slovákov, ktorí majú kravy a nechýbajú zemiaky. Pre chuť sa pridá trochu divého tymianu. Je to aj na pôst, pretože u katolíkov nie sú počas pôstu zakázané mliečne výrobky.
Pán Miroslav Jabloncsik sa podelil o jeden zo svojich obľúbených zemiakových receptov zo slovenskej kuchyne: PODLESŇAK. Na prípravu tohto jedla sa postupuje nasledovne: očistíme zemiaky, dobre ich umyjeme, najemno nastrúhame, trochu osolíme a zmes vyžmýkame, aby sme odstránili zbytočnú tekutinu. Potom to všetko rozložíme na plech, na hrúbku prsta a pol.
tags: #zemiaky #patria #samostatnu #skupinu