Zemiaky sú chutná, ekonomická a výživná plodina, ktorá je vhodná aj na pestovanie v našom klimatickom pásme. Pestovanie a sadenie zemiakov je veľmi jednoduché a zvládnu to aj začínajúci pestovatelia. Ak máme záhradu a v nej pestujeme zemiaky, musíme ich ohrnúť do riadkov. V tomto článku sa pozrieme na to, ako správne pestovať zemiaky a ako ich ručne ohŕňať, aby sme dosiahli bohatú úrodu.
Výber odrody zemiakov
Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť.
- Na priamy konzum: Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré odrody. Tieto môžu byť v zemi až do augusta a za sezónu sa môžu sadiť dvakrát (v apríli a v júni).
- Na uskladnenie: Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých.
Doba zberu podľa odrody:
- Veľmi skoré odrody: zhruba od polovice júna
- Stredne skoré a stredne neskoré: september až polovica októbra
Dĺžka vegetačnej doby:
Vegetačná doba zemiakov sa líši v závislosti od odrody:
| Typ odrody | Vegetačná doba (dni) |
|---|---|
| Veľmi skoré | 90 - 100 |
| Skoré | 100 - 110 |
| Stredne skoré | 110 - 130 |
| Stredne neskoré | 130 a viac |
Varné typy zemiakov:
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typami zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Príprava sadby
Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Predklíčenie sadby
Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy!
Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
STOP! Nerobte tieto 3 CHYBY pri sadení zemiakov, inak prídete o polovicu úrody!
Príprava pôdy a výsadba
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík.
V priebehu niekoľkých mesiacov musia zemiaky po zasadení do pôdy vyprodukovať silnú rastlinnú hmotu (vňať) a následne aj hľuzy. Toto obdobie je náročné na spotrebu živín z pôdy. Príprava pôdy by mala začať už krátko po letnom/jesennom zbere, najneskôr však pred jarnou výsadbou do pôdy.
Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľné, zelené hnojivo, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
Termín výsadby
S výsadbou zemiakov sa netreba ponáhľať a obdobie, kedy sadiť zemiaky, si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré), pričom skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky väčšinou až v auguste. Ideálny čas na sadenie zemiakov je polovica až koniec apríla.
Spôsoby výsadby
Existuje viacero spôsobov, ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín, a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy.
- Tradičná výsadba do pôdy:
Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.
- Hĺbka výsadby: Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka. Viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3-4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20-30 cm.
- Rozostupy: Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
Postup pri tradičnej výsadbe:
- Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar.
- Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou, ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).
- Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme.
- Sadenie zemiakov do kompostu alebo mulču:
Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia. Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký, až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
Postup pri sadení do kompostu/mulču:
- Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost). Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu).
- Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny.
Ohŕňanie zemiakov
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu, akonáhle dosiahnu výšku cca 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
Ručné ohŕňanie motykou
V prípade, že zemiaky sú nasadené na malej ploche, vystačíme si motykou. Pomocou motyky hľuzy v jarku opatrne zahrnieme, ideálne z jednej strany. Nakoniec miesta výsadby nakopcujeme. Niektorí pestovatelia tento krok vynechávajú a nakopcujú až vyrastajúce rastliny.
Ohŕňanie s motorovými mechanizmami
Ak je to veľká plocha na ohŕňanie, použijeme motorové mechanizmy ako malotraktor.
Výroba jednoduchého ohŕňača zemiakov
Ak si chcete vyrobiť vlastný ohŕňač zemiakov, budete potrebovať:
- Rúra s priemerom 22 až 25 mm a dĺžkou 3,4 m. Rúru rozrežeme na štyri diely.
- Najdlhší diel - 1,2 m použijeme na stredovú os prednej časti ohŕňača.
- Z dvoch rúr dlhých 0,8 m vyrobíme rukoväte ohŕňača.
- Štvrtú rúru dlhú 600 mm použijeme ako nosnú časť ohŕňača.
- Na výrobu pluhu ohŕňača použijeme plech s hrúbkou 2 mm a rozmermi 400 × 400 mm. Plech obstrihneme do tvaru srdca a cez stred ohneme do pravého uhla.
Pluh privaríme pomocou uholníka 30 × 30 × 300 mm o nosnú časť ohŕňača spolu aj s rukoväťami, ktoré podľa náčrtu ohneme. Na prednú časť ohŕňača privaríme držiak s kolieskom, ktoré slúži na ľahší pohyb medzi riadkami, ale ohŕňač nám bude slúžiť aj bez tohto kolieska.
Na hornú prednú časť ohŕňača privaríme ešte kruhovú oceľ s priemerom asi 12 mm a zahneme ju, poslúži na uchytenie lana, za ktoré budeme ohŕňač ťahať. Prednú a nosnú časť spojíme kovovou tyčou s priemerom 14 mm a dĺžkou 300 mm, v nich vyvŕtame diery s priemerom 3 mm, do ktorých nasunieme skrutky M3 (môžeme použiť aj drôt alebo v nutnom prípade obyčajné klince).
V prípade, že nepotrebujeme, aby sa ohŕňač dal rozložiť na dva kratšie diely, môže byť stredová nosná časť z jedného kusa dlhého asi 1,8 m.
Starostlivosť o zemiaky počas rastu
Niekedy nás vie počasie poriadne prekvapiť. Je nutné sledovať predpoveď počasia, aby nás mrazy nezastihli prekvapených. Už krátkodobý pokles teplôt pod 0 °C vie na mladej vňati napáchať nemalé škody. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov. Pokiaľ ste zvládli zemiaky zasadiť, zvládli ste najťažšiu časť.
Zavlažovanie a hnojenie
Starostlivosť o zemiaky špeciálne netreba. Je však potrebné polievať ich. Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Plochu s vysadenými zemiakmi pravidelne zavlažujeme, sucho zemiakom neprospieva. Od závlahy závisí bohatá úroda. Množstvo vlahy vyžadujú zemiaky najmä v prvých týždňoch pestovania, v čase intenzívnej tvorby zelenej hmoty. Ale pozor, čo najmenej zalievajme na listy, vodu skôr lejme ku koreňom. Ideálna doba na zavlažovanie je ráno. Vo vývojovom období, ideálne po vyrastení listov, zemiaky môžeme prihnojiť špeciálnym granulovaným hnojivom na zemiaky. Opäť to prispeje k vyššej úrode.
Odburiňovanie a ochrana pred škodcami
Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné.
Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať.
Ochrana pred chorobami
Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby. Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Ak chcete mať zdravú úrodu, odporúčame venovať pozornosť prevencii.
Pleseň zemiaková
Obávaná skaza zemiakovej úrody - pleseň zemiaková - sa šíri najmä vo vlhkom a teplom počasí. Najskôr zasahuje a oslabuje zemiakovú vňať, na ktorej sa objavujú hnedohrdzavé až čierne škvrny (na začiatok typicky na špičkách listov). V zasiahnutých miestach vňať vysychá, prestáva ďalej rásť a odumiera. Pleseň zemiaková však nezostáva len pri nadzemnej časti. Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix.
Hnilobné infekcie
Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
STOP! Nerobte tieto 3 CHYBY pri sadení zemiakov, inak prídete o polovicu úrody!
Zber zemiakov
Zemiaky sú pripravené na zber, akonáhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať. Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov.
Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.
Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí.
Spôsob zberu
Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia:
- Tradičná výsadba do pôdy: V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním.
- Sadenie do mulču (kompost, slama): Pri sadení zemiakov do mulču ich je možné vyberať aj rukami.
Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.
Skladovanie zemiakov
Zemiaky treba skladovať v tme pri teplote 3-7°C pri dobrom vetraní a vlhkosti 85 - 95%. Pri vyšších teplotách začínajú hľuzy predčasne klíčiť, pri teplotách pod 0°C zemiaky zamŕzajú. Počas celej doby uskladnenia hľuzy dýchajú, pričom sa spotrebúva cukor, ktorý vzniká premenou škrobu. Pri nedostatočnom vetraní začína dužina zemiakov šednúť. Ak počas uskladnenia zemiakov klesla teplota pod 3°C, budú mať zemiaky zrejme nasladlú chuť.
tags: #zemiaky #rucne #ohrnanie