Slovenská ekonomika prechádza dynamickým obdobím, ktoré je charakterizované zmenami v cenách potravín, nákupnom správaní spotrebiteľov, obchodných dohodách a technologických inováciách. Tento článok sa zameriava na analýzu týchto trendov, pričom sa dotýka aj vplyvu sankcií voči Rusku a ich dôsledkov na trh. Hoci názov evokuje priamo zlacnenú ruskú zmrzlinu, v skutočnosti ide o metaforu pre komplexné prepojenie ekonomických a politických faktorov ovplyvňujúcich súčasný obchod na Slovensku.
História a premena ikonickej Ruskej zmrzliny
Zmrzlinám, ktoré vznikli v dobách socializmu, obľuba v žiadnom prípade neklesá. Možno sa domnievať, že s prehľadom valcujú zahraničnú konkurenciu, pretože pre väčšinu spotrebiteľov sú jednoznačne stávkou na istotu. Aj staršia generácia si pamätá ich chuť, ktorá sa im prepája s nostalgiou, a verí, že v mrazničkách obchodov bude navždy.
Kúskom, ktorý sa na trhu drží už celé generácie, je aj Ruská zmrzlina. Kedysi išlo o neuveriteľne tučnú, hutnú, smotanovú zmrzlinu, ktorá sa naozaj dovážala zo Sovietskeho zväzu. Jej obal teda pochopiteľne zdobila azbuka. Mnohí to nevedia, no Ruská zmrzlina sa začala v Sovietskom zväze priemyselne vyrábať už v 30. rokoch 20. storočia. V Československu to bolo až o desať rokov neskôr, teda v 40. rokoch. Rozmach štátneho zmrzlinového monopolu bol prerušený druhou svetovou vojnou a pokračoval až v povojnových 60. rokoch. V 80. rokoch 20. storočia bolo v ZSSR na jej výrobu postavených celkom 25 nových tovární. Zmrzlina bola vyvážaná aj do krajín východného bloku. Po spoločenských zmenách v 90. rokoch začali ruský trh zaplavovať dovážané mrazené výrobky, ktoré boli vyrábané prevažne z rastlinných tukov, ale konkurovali najmä cenou. V súčasnosti je Ruská zmrzlina aj na pultoch našich obchodov za necelých 0,70 centov, pričom nie je dovážaná z Ruska, ide len o obchodný názov.
Ruskej zmrzline však kvôli agresívnej invázii na Ukrajinu odzvonilo. Ruskú zmrzlinu už od apríla v obchode nenájdete. Z obľúbenej smotanovej zmrzliny s názvom Ruská zmrzlina sa stane Ukrajinská zmrzlina, informovali o tom Lidovky.cz. Potravinársky kolos Bidfood, pod ktorý patrí aj značka Prima zmrzlina, zmení od apríla obal všetkých týchto výrobkov na trhu. „Áno, názov meníme. Z Ruskej zmrzliny sa stane Ukrajinská. Prvým krokom je prelepenie názvu Ruská samolepkou s nápisom Podporujeme Ukrajinu a v apríli už budú na trhu výrobky v nových obaloch,“ povedala pre Lidovky.cz hovorkyňa spoločnosti Bidfood Alena Šteffelová. Koncern tak reaguje na prebiehajúci vojnový konflikt na Ukrajine a agresiu zo strany Ruska. „Touto zmenou chceme vyjadriť solidaritu s Ukrajinou a s jej obyvateľmi. Cítime morálnu povinnosť vymedziť sa aspoň touto formou proti agresívnemu a nespravodlivému počínaniu predstaviteľov Ruska a dať jasnú správu ľuďom z Ukrajiny žijúcim v Českej republike či na Slovensku, že na nich myslíme a podporujeme ich,“ vysvetlil vedúci divízie Prima, Prokop Volf, ktorý verí, že takéto pocity majú aj ich zákazníci.
Spoločnosť Bidfood, ktorá stojí za značkou Prima zmrzlina, vyvíja, vyrába a dodáva zmrzlinu Prima do obchodov, cukrární a reštaurácií na Slovensku aj v Česku. Vo vlastnom modernom závode v Opave vyrobí 13 miliónov litrov zmrzliny za rok. V opavských mraziarňach začala výroba zmrzlín už na začiatku 70-tych rokov. „Dnes je Prima významnou pôvodnou značkou. Na jednej strane zachováva pôvodné receptúry klasického sortimentu a na strane druhej každoročne prichádza s novinkami. Pracuje s obľúbenými i modernými príchuťami.“ Bidfood len pred dvoma dňami oznámil, že v spolupráci s Človekom v ohrození posiela na Ukrajinu zásoby potravín. „Mnoho našich kolegov pochádza z tejto ťažko skúšanej krajiny a niektorí z nich sa vrátili do boja. Budeme pomáhať aj naďalej. Mier Ukrajine!“
Ceny potravín a zmena nákupného správania Slovákov
Slovensko sa stretáva s výzvou v podobe rýchlo rastúcich cien potravín, čo priamo vplýva na nákupné správanie obyvateľov. Snaha ušetriť vedie mnohých Slovákov k nákupom v zahraničí. V roku 2025 zaznamenali platobné terminály u našich susedov nárast platieb od Slovákov o desať percent, pričom priemerná hodnota nákupu dosiahla 35 eur. Rakúsko je vnímané ako krajina s vyššou kvalitou a lepším pomerom cena/výkon, čo motivuje Slovákov k častým nákupným výletom.
Zaujímavý je aj vývoj cien jednotlivých druhov mäsa:
| Druh mäsa | Zmena ceny (Dec 2024 - Dec 2025) | Poznámka |
|---|---|---|
| Hovädzie mäso | Klesla o 1,04 €/kg | |
| Bravčové mäso | Cena z Dec 2024 (8,31 €/kg) sa stala v roku 2025 štandardom |
Vláda reaguje na tieto zmeny snahou o zvýšenie transparentnosti cien. Do cenového porovnávača potravín, ktorý aktuálne obsahuje 15 druhov potravín, by malo pribudnúť ďalších 23 položiek. Okrem toho sa plánuje zvýšenie pokút za porušovanie pravidiel pri uvádzaní zliav, čím sa má zabrániť nekalým obchodným praktikám.
Obchodné dohody a ich nepriamy vplyv na Slovensko
Európska únia aktívne pracuje na uzatváraní nových obchodných dohôd, ktoré majú vplyv aj na Slovensko. Dohoda medzi EÚ a Indiou, ktorá ešte musí byť schválená europoslancami, by mala znížiť clá na viac ako 90 percent európskeho exportu do Indie. Ďalším významným krokom je preskúmanie obchodnej zmluvy s Mercosurom Súdnym dvorom EÚ na základe hlasovania poslancov Európskeho parlamentu. Táto dohoda má potenciálne prínosy pre slovenský export, najmä pre automobilový priemysel, ktorý zamestnáva štvrť milióna ľudí na Slovensku.
Pozitívny vplyv možno pozorovať aj v prípade obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA). Po takmer ôsmich rokoch od jej zavedenia vzrástla hodnota obchodu o viac ako 70 percent v porovnaní s obdobím pred jej platnosťou.
Nové pravidlá pre podnikateľov a digitalizácia platieb
Od marca platí pre podnikateľov povinnosť prijímať platby aj bezhotovostne. Okrem platby kartou majú možnosť využiť aj QR platby. Zákazníci môžu využiť tri spôsoby QR platieb: vygenerovanie QR kódu predajcom na mobile, vytlačený QR kód alebo načítanie QR kódu zákazníkom cez mobilnú aplikáciu banky. Cieľom tejto zmeny je podpora digitalizácie platieb, ktorá predstavuje nástroj boja proti šedej ekonomike. Hoci QR platby môžu trvať o niečo dlhšie ako platba kartou, predstavujú alternatívu pre zákazníkov a zároveň umožňujú podnikateľom splniť zákonné požiadavky.
Sankcie voči Rusku a ich dôsledky na európsky trh
Európska komisia navrhuje aktivovať nástroj proti obchádzaniu sankcií voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. V oblasti energetiky sa plánuje úplný zákaz námornej dopravy ruskej ropy a obmedzenia sa týkajú aj tzv. ruskej tieňovej flotily. Sankcie majú za cieľ obmedziť príjmy Ruska a oslabiť jeho schopnosť financovať vojnu. Pokles dovozu z Ruska na najnižšiu úroveň od roku 2020 naznačuje, že sankcie majú určitý účinok. Dôsledky sankcií sa však prejavujú aj na európskom trhu, vrátane Slovenska, kde môžu ovplyvňovať ceny energií a dostupnosť niektorých tovarov.
Samoobslužné pokladne a automatizácia v obchodoch
Samoobslužné pokladne sa stávajú čoraz bežnejšou súčasťou obchodov. Hoci na internete možno nájsť odporcov tejto technológie, dáta ukazujú, že počet zákazníkov, ktorí si sami nablokujú tovar, rastie. Obchody argumentujú, že automatizácia je odpoveďou na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a zároveň umožňuje zrýchlenie procesu nákupu a ušetrenie zdrojov. Automatizácia v obchode má potenciál znížiť náklady, ktoré by sa inak premietli do cien pre zákazníkov. Zároveň však vyvoláva otázky o budúcnosti pracovných miest v maloobchode.
Ďalšie aktuality a trendy v obchode
Do Európy prúdia miliardy balíkov z Číny, najmä z platforiem ako AliExpress, Shein či Temu. EÚ zavádza nový poplatok, ktorý môže výrazne navýšiť cenu lacných nákupov z tretích krajín. Táto zmena má za cieľ vyrovnať podmienky pre európskych obchodníkov. Generálny riaditeľ spoločnosti Mercedes-Benz Ola Källenius vyzýva na zmenu kurzu hospodárskej politiky v Nemecku, pričom varuje pred rizikami vyplývajúcimi z rokov stagnácie. Obchodníci čoraz častejšie využívajú tankery na skladovanie ruskej ropy Urals z dôvodu slabnúceho dopytu a rastúcich rizík sankcií.
tags: #zlacnene #ruska #zmrzlina