Červy sú pomerne častým nálezom pri vyšetrovaní pľúc ulovenej raticovej zveri. Pľúcna červivosť, odborne nazývaná metastrongylóza, je parazitárny zápal pľúcneho tkaniva, ktorý postihuje domáce ošípané aj diviaky.
Čo je metastrongylóza?
Metastrongylóza je ochorenie spôsobené belavo sfarbenými niťovitými červami rodu Metastrongylus. Samčeky dosahujú dĺžku 12 až 26 milimetrov a samičky 18 až 50 milimetrov. Na Slovensku sa vyskytujú druhy Metastrongylus elongatus (syn. M. apri), Metastrongylus pudendotectus, Metastrongylus salmi a Metastrongylus confusus. Infekčnosť diviakov je nerovnomerná, ale miestne môže dosiahnuť až 90 percent populácie.
Vývojový cyklus metastrongylov
Vývojový cyklus týchto parazitov prebieha cez dvoch hostiteľov: diviaka a dážďovky. Samičky produkujú embryonované vajíčka v priedušničkách (bronchioloch), ktoré diviaky vykašliavajú a prehĺtajú. Následne sa v truse dostávajú do vonkajšieho prostredia. Tam ich požierajú rôzne druhy dážďoviek, ktoré slúžia ako medzihostitelia. V čreve dážďoviek sa larvy prvého štádia uvoľnia z obalov vajíčka a vyvíjajú sa až do infekčného štádia. Diviaky sa nakazia požieraním infikovaných dážďoviek. V ich čreve sa larvy uvoľnia, prenikajú do črevnej steny a lymfatickými a krvnými cestami migrujú do pľúc. Z pľúcnych kapilár prenikajú do alveol a po dvoch zvliekaniach dozrievajú.
Výskyt a prevalencia
Metastrongylóza dosahuje vysoké percento výskytu, najmä v oblastiach s vysokou denzitou diviačej zveri. Štúdia z južnej časti stredného Slovenska (Gemer) z rokov 2004 až 2007, kde boli vyšetrované pľúca diviakov, ukázala stopercentnú prevalenciu metastrongylov. Počet parazitov na jednu vzorku sa pohyboval od 25 pri štvorročnom diviakovi do 1 033 pri diviačati.
Na vysokú prevalenciu majú vplyv rôzne faktory, vrátane ľudského faktora. Poľovníci, často nevedome, podporujú rýchle rozširovanie parazitov nesprávnym selektívnym odstrelom. Nadmerný zásah do vyšších vekových skupín a nižší odstrel diviačat prispieva k vysokej invázii, keďže mladšie jedince sú vhodným hostiteľom a šíriteľom metastrongylov. Sú vysoko vnímavé a majú nízku prirodzenú imunitu.
Stupeň nakazenosti diviakov ovplyvňujú aj geografické, geomorfologické, klimatické a trofické podmienky biotopu, s ktorými priamo súvisí aj výskyt medzihostiteľov (dážďoviek). Vysoko úrodná, prekysličená a poľnohospodársky využívaná pôda, ako aj rozsiahle plochy hustého porastu udržujúce vysokú vlhkosť pôdy, tvoria vhodné prostredie pre život a rozmnožovanie dážďoviek.
Papriky po výsadbě stojí? Dejte to do jamky a keře se rychle rozjedou bez stresu.
Sezónna a veková dynamika
Na výskyt metastrongylov značne vplývajú klimatické podmienky. Priemerná intenzita infekcie tvorila vo vegetačnom období pri dospelých jedincoch takmer dvojnásobok a pri juvenilných takmer trojnásobok oproti zimnému obdobiu. Príčinou sú lepšie klimatické podmienky pre život medzihostiteľov v čase vegetácie, keď tvoria aj vyššie percento potravinovej základne diviačej zveri. V zimných mesiacoch, keď pôda zamŕza a diviaky nemajú možnosť konzumovať dážďovky, je hodnota invázie nižšia.
Vekovú dynamiku invázneho cyklu metastrongylov podmieňuje vznik nesterilnej postinvazívnej imunity, ktorá sa začína vytvárať pri diviačatách už po prvých inváziách a následných reinváziách. Imunita sa zvyšuje až do veku troch rokov, keď náhle stúpne, čo sa prejavuje prudkým poklesom invadovanosti v štvrtom roku života pri súčasnom zvyšovaní imunity v ďalších rokoch.
Príznaky a diagnostika
Pri mladších jedincoch (diviačatách) sa metastrongylóza prejavuje chudnutím, zaostávaním v raste, prípadne úhynom. Metastrongylóza dospelej diviačej zveri často uniká pozornosti pre nevýrazné príznaky. Pitvou (vyvrhovaním) diviačej zveri sa v pľúcach metastrongyly diagnostikujú makroskopicky. Masívny nález sa niekedy zisťuje na priečnom reze pľúcnych lalokov. Nepriamym znakom metastrongylózy sú mierne prominujúce svetlé okrsky na povrchu pľúc (parazitárne uzlíky), ktoré sú nevzdušné a málo prekrvené. Niekedy sa metastrongyly nachádzajú aj v prieduškách.
Tabuľka príznakov metastrongylózy u diviakov
| Veková kategória | Typické príznaky | Makroskopický nález pri pitve |
|---|---|---|
| Diviačatá (mladé jedince) | Chudnutie, zaostávanie v raste, úhyn, bronchitída, peribronchitída, pneumónia | Parazitárne uzlíky, zmenšené, nevzdušné a málo prekrvené laloky pľúc, červy v prieduškách |
| Dospelé diviaky | Nevýrazné príznaky, kašeľ (často prehliadaný) | Parazitárne uzlíky, zmenšené, nevzdušné a málo prekrvené laloky pľúc, červy v prieduškách (menej masívne nálezy) |
Hoci sa diagnóza pľúcnej červivosti dá rutinne stanoviť v terénnych podmienkach, ich druhové určenie si vyžaduje špeciálne laboratórne techniky. Pri histologickom vyšetrení pľúc možno v mikroskopických preparátoch pozorovať pľúcnivky v lumene bronchov a zápalovo infiltrované pľúcne tkanivo.
Opatrenia a prevencia
Vzhľadom na možné dôsledky klasického moru ošípaných (KMO), ktorého rezervoárom môže byť diviačia zver, je dôležité venovať pozornosť preventívnym a terapeutickým opatreniam v poľovných revíroch. K regulácii početnosti a vhodnej vekovej štruktúre diviačej zveri, a tým aj k znižovaniu nákazy pľúcnymi červami, prispievajú predovšetkým kontrolovaný lov a zodpovedný selektívny odstrel.
Výsledky štúdií potvrdzujú dosiahnutie imunity diviačej zveri proti metastrongylom. Preto sa odporúča loviť prednostne slabé a kašľajúce jedince. Plán lovu by sa mal zostavovať tak, aby diviačatá tvorili okolo 75 percent ulovených kusov. Hell a kolektív uvádzajú optimálne zastúpenie diviačej zveri: diviačatá 30 až 35 percent, lanštiaky 20 až 24 percent a dospelá zver 45 až 50 percent. Je dôležité zachovať dostatočný počet starých skúsených diviačic a kancov vo veku od dvoch do piatich rokov.
Podávanie medikovaných krmív s obsahom antiparazitík vo voľných poľovných revíroch je z ekonomického hľadiska náročné a menej efektívne z dôvodu migrácie zveri. Najľahšie sa terapia vykonáva vo zvernicových chovoch a najspoľahlivejšie je podanie terapeutických prípravkov injekčnou formou, „z ruky“. Na liečbu sú vhodné prípravky na báze benzimidazolov a ivermektínu. Vo zvernicových chovoch diviačej zveri sa odporúča profylaktické odčervovanie, opakovanie liečby a dodržiavanie zásad hygieny prostredia. Odčervovanie diviačej zveri vo voľných revíroch je problematické.
Aujeszkyho choroba a jej dopad na diviaky a psy
Aujeszkyho choroba, známa aj ako pseudobesnota, je spôsobená herpes vírusom (SHV-1). Diviačia zver je prirodzeným hostiteľom a rezervoárom vírusu. Infikované zviera sa stáva jeho doživotným nositeľom, aj keď má vytvorené protilátky. Vírus vylučuje len v určitom životnom období, v tzv. viremickej fáze, ktorá je zvyčajne spojená s oslabením imunity (stres, pôrod, nevhodné chovateľské podmienky).
Šírenie a patogenita
Pri nakazenom inom druhu zvieraťa, napríklad psovi, sa ochorenie prejaví takmer vždy klinicky manifestnou formou a končí sa úhynom. Infekcia u psov nastáva zvyčajne po konzumácii mäsa zvieraťa vo viremickej fáze, olízaním krvi alebo iných sekrétov. Pri domácich ošípaných patogenita vírusu závisí od veku zvieraťa; u dospelých má ochorenie mierny priebeh bez zjavných klinických príznakov a nie je pre ne smrteľné (s výnimkou najmladších prasiatok).
U diviakov sa vylučovanie vírusu podarilo zachytiť len v zimnom období (október až február), najčastejšie v decembri. V tomto období sa odohráva párenie diviakov s intenzívnym kontaktom, vrátane nosonasálneho a nosoanálneho kontaktu, čo vysvetľuje aj pomerne vysoké percento infikovania diviačat. Spoločné poľovačky a s tým spojený stres a presun diviakov tiež môžu prispieť k šíreniu vírusu.
Príznaky u psov a prevencia
Inkubačné štádium u psov trvá od 2 do 10 dní. Prvým klinickým prejavom je nápadne časté olizovanie, ktoré prechádza do intenzívneho svrbenia, najmä na hlave a v okolí papule. Škriabanie je také silné, že vytvára otvorené rany. Neskôr nastupuje obrna jazykového a hltanového svalstva, a zášklby svalstva na hlave a krku. Ochorenie sa u psov takmer vždy končí úhynom.
Od roku 2007 je Slovensko uznané ako krajina bez výskytu Aujeszkyho choroby u domácich ošípaných. Avšak v poľovníckych sezónach 2010/2011 a 2011/2012 bol vírus laboratórne potvrdený u diviakov a tiež u psov, ktorí prišli s diviakmi do kontaktu.
Keďže momentálne na trhu nie je žiadna vakcína proti Aujeszkyho chorobe vhodná pre mäsožravce, jedinou ochranou poľovných psov je minimalizácia rizika infekcie. To zahŕňa neškodné odstraňovanie vývrhov z diviakov, zabránenie pobiehaniu psov na výradisku a ich kontaktu s ulovenými diviakmi, najmä v zimnom období. V tomto období nie je vhodné používať na výcvik psov ratice a kože z ulovených diviakov, prípadne zakladať stopy pofarbené krvou z takýchto zvierat. Zabránenie olizovania krvi, telových otvorov a požierania vývrhov by malo byť samozrejmosťou.
tags: #zmensene #pluca #diviaka