Brokolica (Brassica oleracea var. italica) je výživná a chutná zelenina, ktorá patrí do čeľade kapustovitých a je známa svojimi bohatými nutričnými hodnotami. Táto kapustovitá rastlina, príbuzná karfiolu a kelu, je cenená pre svoj vysoký obsah vlákniny, vitamínov a minerálnych látok.
Čo je brokolica a ako vyzerá?
Brokolica je jednoročná rastlina, zelená, s dlhou hrubou stonkou, ktorá je prikrytá bohatým kvetenstvom. Kvetenstvo sa skladá z nerozvinutých kvetných pukov a je obklopené hrubými zelenými listami. Vzhľadom sa podobá na karfiol, ale má mohutnejší vzrast a výšku 40 až 60 cm. Ružica je menej kompaktná a chuťou pripomína špargľu. Má tmavozelenú až modrastú farbu. Táto príbuzná karfiolu má ružice zelenej farby rôznych odtieňov, no môžu byť až modrofialové. Botanicky je to vlastne kapusta a celý jej odborný názov znie kapusta obyčajná špargľová (Brassica oleracea conv. italica).
Pôvod a rozšírenie brokolice
Brokolica pochádza zo stredomorských krajín, zrejme z oblasti Apeninského polostrova, kde ju pestovali Etruskovia už dlho pred príchodom talianskych kmeňov. Bola vyšľachtená z pôvodnej planej hlúboviny, ktorá je aj predchodcom kapusty, kalerábu, karfiolu a kelu. Prvá komerčná pestovateľská oblasť brokolice vznikla v Taliansku a neskôr sa rozšírila do USA v 20. storočí. Do sveta sa rozšírila hlavne počas 20. a 30. rokov 20. storočia.
Druhy brokolice
Existuje niekoľko druhov brokolice, ktoré sa líšia tvarom hlávok a chuťou:
- Kalabrijská brokolica: Toto je najbežnejší druh brokolice, ktorý poznáme zo supermarketov. Má veľké, zelené hlávky a husté stonky.
- Fialová brokolica: Tento druh brokolice má fialové hlávky, ktoré pri varení menia farbu na zelenú.
- Brokolica Romanesco: Tento druh je známy svojimi geometrickými, špirálovitými hlávkami a svetlozelenou farbou. Chuťovo je jemnejšia a mierne oriešková.
- Stonková brokolica (brokolica rabe/baby brokolica): Tento druh sa pestuje pre svoje jemné stonky a malé kvietky. Vyzerá ako brokolica v kombinácii so špargľou. V skutočnosti je to však kríženec klasickej brokolice a čínskej kapusty. Baby brokolica bola vyšľachtená v Japonsku začiatkom 90. rokov minulého storočia ako kríženec čínskej kapusty gai lan a klasickej brokolice.
Pestovanie brokolice
Pestovanie brokolice vyžaduje určitú starostlivosť, no výsledná úroda stojí za to. Je to veľmi chutná a zdravá zelenina, ktorej sa dokonca darí aj v severnejších oblastiach. Z pestovateľského hľadiska je menej náročná než karfiol.
Podmienky pre pestovanie
- Slnečné miesto a chladnejšie podmienky: Brokolica má rada slnečné stanovište, no zároveň preferuje chladnejšie teploty. Ideálne sú teploty medzi 15-20 °C, preto sa vyhnite pestovaniu brokolice počas horúcich letných dní. Letné horúčavy spôsobujú predčasný vývoj kvetných pukov a rastlina rýchlejšie vykvitá. Brokolica pestovaná v jarnom období je pri vyšších teplotách náchylná vybiehať do kvetu, čo znižuje kvalitu ružíc, preto sa odporúča neskoršie pestovanie.
- Pôda bohatá na organické látky: Brokolica potrebuje pôdu bohatú na organickú hmotu, ktorá je dobre priepustná. Aby brokolica prospievala, vyžaduje priepustné hlinitopiesčité pôdy s dostatkom vápnika a dostatok výživy. Pred výsadbou do pôdy zapracujte kompost alebo organické hnojivo, aby ste podporili rast zdravých hlávok. Dbajte na dostatok organickej hmoty v pôde - pri jesennej príprave dodajte maštaľný hnoj alebo kompost.
- Pravidelné zavlažovanie: Brokolica potrebuje pravidelnú a rovnomernú zálievku, aby pôda zostala vlhká, no nie premočená. Suchá pôda môže spôsobiť spomalený rast a zlý vývoj hlávok. Aby narástli hlavičky aj počas suchého leta, treba ju dostatočne zalievať - ale radšej ku koreňom. Mulčovanie okolo rastlín pomáha udržiavať vlhkosť a zabraňuje vysychaniu pôdy.
- Organické hnojenie: Brokolica je náročná na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje rast veľkých a zdravých hlávok. Preto sa nebojte ju prihnojiť komplexným hnojivom aj v priebehu rastu. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík. Počas vegetácie brokolica privíta prihnojenie dusíkom v liadkovej forme. Celú dávku hnojiva je vhodné aplikovať na dvakrát - prvú 3 týždne a druhú 6 týždňov po vysadení.
- Striedanie plodín: Tam, kde ste v predchádzajúcich rokoch pestovali iné kapustovité zeleniny - kapusta, kel, kaleráb, nepestujte teraz brokolicu, trpí rovnakými chorobami a rovnakými škodcami ako jej príbuzní. NIKDY nesádzajte brokolicu po iných hlúbovinách!
AKO NA BOHATÚ ÚRODU V TIENI: 10 druhov zeleniny, ktoré skúsení záhradkári taja.
Výsev a výsadba
- Predpestovanie sadeníc v interiéri: Brokolicu môžeš začať pestovať zo semien v interiéri 6-8 týždňov pred poslednými očakávanými mrazmi. Semená vysievaj do malých nádob s výživnou pôdou a udržuj ich na teplom mieste (18-21 °C), aby podporili klíčenie. Priesady si predpestujte zo sejby od druhej polovice mája. Na vysádzanie budú pripravené za 4 až 5 týždňov.
- Výsev do záhona: Brokolicu môžeš vysievať priamo do záhona, keď sa pôda zohreje na približne 10-12 °C. Semená vysievaj do hĺbky 1-2 cm a do riadkov vzdialených od seba 45-60 cm. Odporúčaný pestovateľský spon je 50 x 50 až 60 x 60 cm. Pretože priesady sa sadia v lete, nechajte si túto prácu na večer a saďte do dobre zavlažených výsadbových jamiek. Niekoľko dní ich môžete tieniť. Druhá možnosť je, že osivo vysejte priamo na hriadku a rastlinky po vyrastení vyjednotíte na potrebnú vzdialenosť. Najbežnejším termínom výsevu a výsadby brokolice je skorá jar, žne sa v júni. Brokolicu s neskorším zberom môžete vysievať priamo na záhon v júni alebo si predpestovať priesady, ktoré vysadíte von v priebehu júla.
Choroby a škodcovia brokolice
Brokolica môže byť napádaná rôznymi škodcami a náchylná na choroby.
- Škodcovia brokolice: Medzi najčastejších škodcov patria vošky, húsenice kapustových motýľov, slimáky a kapustové mušky. Keďže brokolica patrí medzi hlúboviny, často ju napádajú skočky, ktoré škodia hlavne na mladých rastlinách niekoľko týždňov po vysadení. Skočkam neprospieva vlhko, za to prospieva klíčiacej brokolici, udržujte preto pri klíčení povrch pôdy vlhký. Výsev môžete tiež prekryť netkanou textíliou. Pri mohutnejšom napadnutí budete musieť zasiahnuť chemicky. V neskorších fázach rastu patria medzi najvýznamnejšie škodce mlynárik kapustový a mora kapustová, ktoré kladú vajíčka na rastliny a larvy sa neskôr zahrýzajú do ružíc, a tým znehodnocujú úrodu.
- Choroby brokolice: Brokolica môže byť náchylná na rôzne choroby, ako sú múčnatka, hniloba koreňov alebo plesne. Aby ste tomu predišli, zabezpečte dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a vyhýbajte sa prepolievaniu pôdy. Poruchou vývoja je u brokolice rovnako ako u karfiolu "vyslepnutie" ružíc.
Zber a spracovanie
Brokolica je pripravená na zber, keď hlávky dosiahnu plnú veľkosť a sú pevné na dotyk, zvyčajne 60-90 dní po výsadbe. Brokolicu zberajte postupne tak, ako ste ju vysievali alebo vysádzali. Najlepšiu chuť majú ružice predtým, ako sa začnú ukazovať žlté okvetné lístky. Pri včasnom reze rastlina často vytvára postranné výhony, ktoré predlžujú zberové obdobie. Brokolicu zberajte najlepšie ráno, pričom spolu s ružicou odrežte aj hlúbik dlhý 10 až 15 cm. Po zbere začnú na rastlinách z pazúch listov vyrastať druhotné ružice, ktoré sú síce menšie, ale rovnako dobré. Ak sú rastliny brokolice otužené, znesú na jeseň mráz až do -5 °C, tak možno často ružice zberať ešte aj v novembri. Rastliny znesú aj jesenné mrazíky do -5 či -8 °C, preto možno zberať úrodu často až do konca novembra. Uchovávanie úrody: Brokolica vydrží v chladničke po dobu 1-2 týždňov.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity brokolice
Brokolica je populárna zelenina známa svojimi bohatými nutričnými hodnotami a priaznivými účinkami na zdravie. Brokolica patrí medzi 10 najzdravších potravín. Má nízku kalorickú hodnotu, preto je ideálnou zeleninou aj pri chudnutí.
Obsah vitamínov a minerálov
V brokolici sa nachádza významné množstvo vitamínov A, B, K aj C. Brokolica je skvelým zdrojom vitamínu C, beta-karoténu (ktorý je v organizme spracovaný na vitamín A), vitamínu E a kyseliny listovej (vitamín B9). Dokonca obsahuje až dvakrát viac vitamínu C ako pomaranč. Čím sú kvety brokolice tmavšie (tmavozelené, fialové), tým je obsah betakaroténu a vitamínu C vyšší. Okrem toho je bohatým zdrojom minerálov, ako sú draslík, horčík, vápnik, fosfor, síra, mangán, sodík, železo. Brokolica obsahuje 105mg vápnika na 100g, čo z nej robí výborný zdroj pri nedostatku vápnika v tele. Brokolica taktiež dokáže odstrániť nedostatok vitamínu D.
Tabuľka: Výživové hodnoty brokolice na 100g (priemerné hodnoty)
| Živina | Množstvo |
|---|---|
| Energetická hodnota | 107 kJ / 26 kcal |
| Vláknina | 3 g |
| Vitamín C | 89,2 mg |
| Vápnik | 105 mg |
| Draslík | 316 mg |
| Fosfor | 66 mg |
| Horčík | 21 mg |
| Železo | 0,7 mg |
| Beta-karotén | (prekurzor vitamínu A) |
Antioxidačné a protizápalové účinky
Brokolica je výborná proti voľným radikálom a prispieva k ochrane organizmu pred nepriaznivými vplyvmi. Obsahuje Luteín, ten pôsobí ako silný antioxidant chrániaci telo pred škodlivým pôsobením voľných radikálov. „Spomaľuje vznik degeneratívnych zmien na sietnici (makulárnu degeneráciu) a vznik šedého zákalu šošovky“. Brokolica, ružičkový kel, kel, kapusta a karfiol sú plné antioxidantov. Tieto druhy zeleniny sú protizápalové a obsahujú silné molekuly, ktoré bojujú s rakovinou. Brokolica výrazne ochraňuje ľudský organizmus proti voľným radikálom, toxickým a rakovinotvorným látkam. Významnú úlohu pri nej hrajú glukosinuláty, tj. organické zlúčeniny síry.
Brokolica a prevencia rakoviny
Tento druh zeleniny je vynikajúcim zdrojom príbuzných protirakovinových látok nazývaných izotiokyanáty, ktoré rakoviny ničia tak, že neutralizujú karcinogénne látky. Početné štúdie naznačujú, že izotiokyanáty pomáhajú pri prevencii rakoviny pľúc a pažeráka a môžu znižovať riziko vzniku iných druhov rakoviny tráviacej sústavy. Brokolica obsahuje najmä účinný izotiokyanát, ktorý dokáže potlačiť nádory prsníka. Najnovšie vedci opäť potvrdili veľké výhody, ktoré vyplývajú z konzumácie brokolice, a to nielen preventívne. Zistili, že u žien, ktoré trpia rakovinou prsníka a sú liečené liekmi na báze brokolice, dochádza k potláčaniu rastu ich nádorov, dokonca k postupnému zmenšovaniu. Už dávnejšie štúdie ukázali, že látka, ktorá sa uvoľní z brokolice po jej konzumácii zvyšuje množstvo ochranných enzýmov, ktoré sa nachádzajú v tkanive prsníkov.
Hoci za priaznivý vplyv brokolice na naše zdravie môže množstvo látok, osobitú pozornosť si zaslúžia indoly. Brokolica obsahuje indol-3-karbinol. Estrogén má tri základné metabolity, ktoré sa v tele správajú odlišne. Dva z nich pôsobia karcinogénne a jeden je nezhubný a vykazuje ochranné účinky. Indol-3-karbinol zlepšuje pomer medzi nezhubným metabolitom a potenciálne škodlivými. Brokolica je taktiež bohatá na fytochemikálie, ktoré zabraňujú rakovinovým bunkám ničiť štruktúru DNA. Proces DNA metylácie.
Sulforafán a jeho účinky
Čím sa však brokolica môže naozaj pýšiť, je vysoký obsah sulforafánu. Sulforafán je organická sírová zlúčenina, ktorá sa nachádza v hlúbovej zelenine ako je brokolica, ružičkový kel, kapusta, karfiol, chren a rukola. Sulforafán zabíja rakovinové kmeňové bunky, čo následne spomaľuje rast tumoru. Výsledky klinického pokusu preukázali, že sulforafán dokáže v niektorých prípadoch zlepšiť autistické správanie. Sulforafán taktiež spomaľuje oslabenie imunitného systému, ktorý prichádza vekom. Okrem toho znižuje krvný tlak a podporuje funkciu obličiek. Spolu s ostatnými účinnými látkami bojuje aj proti rakovine.
Ďalšie zdravotné prínosy
Brokolica je ľahko stráviteľná a obsahuje veľa vlákniny (3 g v 100 g), vďaka čomu priaznivo vplýva na trávenie. Brokolica, kapusta, ľanové semienka, šošovica, hrášok či sladké zemiaky - obsahujú nerozpustnú vlákninu, ktorá zabezpečuje pravidelné vyprázdňovanie, tiež ho však uľahčujú. Okrem toho sa v nej nachádza množstvo antioxidantov, ktoré pôsobia protizápalovo a podporujú imunitu. Ďalšie výskumy preukázali, že brokolica dokáže pomôcť predísť srdcovým ochoreniam, zápalu kostných kĺbov, alergii a cukrovke. Okrem toho stimuluje rôzne obranné cestičky v tele, ktoré dokážu priamo znížiť oxidačný stres.
Listová zelenina ako špenát, kapusta, brokolica a kel, obsahuje množstvo antioxidantov prečisťujúcich celé telo. Počas dňa sa do nášho krvného obehu dostane rad toxínov a chemikálií. Telo má svoj vlastný detoxikačný systém. Neustále filtruje krv a eliminuje škodlivé zmesi, aby udržalo zdravie. Obličky, pečeň, črevá, pľúca a koža predstavujú náš hlavný filtračný systém. Konzumáciou vhodných druhov jedál, môžete pomôcť svojim vnútorným orgánom vyfiltrovať z krvného obehu viac toxínov a vyhnúť sa tým chorobám. Zvýšte príjem potravy z listovej zeleniny vo vašej strave a zlepšíte si váš celkový zdravotný stav.
tags: #ja #som #brokolica #a #vyzeram #ako